Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-560-2005.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/560/2005
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti povinnému neb. E. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U. XX/XX, N. E. o vymoženie 108,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 111,38 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá platobný rozkaz sp.zn. XXRob/X/XXXX zo dňa XX.XXXX vydaný Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.6.2016 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie, nakoľko povinná zomrela a dedičské konanie bolo zastavené lebo poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V danej veci povinná dňa 9.11.2015 zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Michalovce sp.zn. 12D/614/2015 zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pretože poručiteľka - povinná nezanechala žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku aj dôvodom na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov povinného. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v sume 135,29 eur. Uplatnené trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v zmysle vyhlášky a pozostávajú z časovej odmeny vo výške 19,92 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 86,32 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 7,80 eur a DPH z tejto odmeny a náhrad.
Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 19,92 eur za 3 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti: 2krát výzva povinnému na úhradu pohľadávky - á 40 min a vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min. Ako je z predloženého exekučného spisu zrejmé, nárok na dané úkony je dôvodný, súd pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 125 min, teda priznal náhradu za tri hodiny účelne vynaložené na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod t.j. 19,92 eur. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k času účelne vynaloženému na výkon exekúcie spočítaním času trvania účelných úkonov exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na paušálnu odmenu vo výške 86,32 eur za 26 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Súd preskúmajúc uplatnený nárok porovnávajúc s predloženým spisom však dospel k záveru, že nárok na paušálnu odmenu je dôvodný len za 20 uskutočnených úkonov odmeňovaných paušálnou sumou a preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 66,40 eur za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 4 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného, 6 úkonov zisťovania účtu povinného a 4 úkony zisťovania majetku povinného. V tejto súvislosti však treba uviesť, že gramatickým výkladom ust. § 15 vyhlášky súd dospel k záveru, že paušálnou sumou a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a - j, avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Na rozdiel od položiek g - j tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu považovať za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto rozhodnutie doručuje a v tomto smere aj priznať odmenu. Za daného stavu preto nie je zákonné priznať paušálnu odmenu za 3 úkony doručenia príkazu na začatie exekúcie 3 úkony doručenia exekučného príkazu, ale len za jeden uskutočnený úkon.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, pozostávajúce z nákladov poštovného, súd priznal vo výške 7,80 eur.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 17,26 eur.
Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 111,38 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.