Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-25-2016.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. K., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka S. K., R.. XX.XX.XXXX, korešpondenčná adresa Š. R. XX/XX, J., otec W. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. D. Č.. X, t. č. bytom XX R. I., L., K., P. X D., C. D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/76/2012 - 39 zo dňa 28.03.2013 tak, že otec je p o v i n n ý počnúc dňom 12.05.2016 prispievať na výživu maloletého W. K., R.. XX.XX.XXXX sumou 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
II. Zročné výživné za obdobie od 12.05.2016 do 31.08.2016 vo výške 469,68 € je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2016 žiadala matka zvýšiť výživné počnúc dňom podania návrhu zo sumy 100,- € mesačne na sumu 190,- € mesačne odôvodniac to tým, že od roku 2013, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v tom čase maloletý navštevoval druhý stupeň základnej školy a aktuálne je študentom druhého ročníka Strednej odbornej školy technickej v Ž. R. H.. Narástol a v dôsledku toho potrebuje väčšiu konfekčnú veľkosť odevov, obuvi, viac školských potrieb, ako aj potrieb na voľno-časové aktivity. Absolvoval tiež lyžiarsky výcvik, čaká ho plavecký výcvik, momentálne si robí vodičský kurz a v rámci školy aj zváračský kurz. Čaká ho stužková slávnosť.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, aj keď predvolanie prevzal dňa 18.06.2016. Súd potom s poukazom na § 180 CSP prejednal vec v jeho neprítomnosti. Písomne sa vyjadril tak, že od roku 2010 žije vo C. D. a rád by maloletému prispieval vyššou sumou, no stále si hľadá prácu. Má pridelený sociálny byt, musí si platiť elektrinu, plyn, smeti a stravovať sa. Takmer denne chodí na obedy do charity. Uviedol, že má skúšky zo zvárania, no tie zo Slovenska mu vo C. D. neplatia, hoci má ukončenú strednú stavebnú školu. Je zaradený do poradovníka ako čakateľ na zamestnanie. Predložil tiež potvrdenie o svojom príjme za daňové obdobie rokov 2014 - 2015, podľa ktorého mal za uvedené obdobie príjem ako „samozamestnanec“ 397 libier a nevznikla mu žiadna daňová povinnosť. Vyjadril sa ďalej, že aktuálne sa živí pouličným predajom novín, keď noviny predal a zarobil, peniaze poslal na výživné deťom. Ani teraz nemá finančné prostriedky na to, aby mohol pricestovať na pojednávanie.
Súdu tiež bolo doručené podanie od K.. A. K. - matky otca maloletého dieťaťa, ku ktorému pripojila plnú moc na zastupovanie. Jedná sa o generálnu plnú moc ešte zo dňa 10.03.1999 a pokiaľ samotný otec nežiadal, aby ho v konaní zastupovala jeho matka, súd toto splnomocnenie nemohol akceptovať vzhľadom na veľký časový odstup od udelenia tejto plnej moci, kedy ani otec sám sa nevyjadril, že by táto plná moc ešte stále trvala.
Opatrovník maloletého sa na pojednávaní priklonil k návrhu matky na zvýšenie výživného, nakoľko mal za to, že sú dôvody na zvýšenie výživného, ktorého výšku však ponechal na úvahu súdu.
Súd potom na základe vykonaného dokazovania predloženými potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov a tiež rozsudkami tunajšieho súdu dospel k záveru, že s poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine je dôvod na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určení výživného na maloletého. Citované ustanovenie hovorí o tom, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
Naposledy bolo o výživnom otca k maloletému rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.03.2013 č. k. 12P/76/2012 - 39, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého zo sumy 50,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne od 01.06.2012 a tiež bolo zvýšené výživné na druhé dieťa, toho času už plnoletú I. K. zo sumy 50,- € mesačne na sumu 110,- € mesačne. Otcovi bolo umožnené zročné výživné vo výške 1.100,- € uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý následne nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2013.
Z uvedeného rozsudku je tiež zrejmé, že v tom čase bol maloletý žiakom základnej školy. Matka mala príjem na úrovni porovnateľnej so súčasnosťou. Príjmy otca sa súdu zistiť nepodarilo, keďže aj v tom čase sa nachádzal vo C. D.. Otec bol tiež trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2014 sp. zn. 2T/265/2013 uznaným za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, nakoľko si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom - maloletému W. a v tom čase maloletej I. K..
Aktuálne je maloletý v školskom roku 2015/2016 žiakom druhého ročníka Súkromnej strednej odbornej školy technickej v Ž. R. H.. Matka má aktuálne podľa predložených potvrdení o príjme ako administratívna pracovníčka - ekonómka na Obecnom úrade J. príjem za obdobie roku 2015 na úrovni 664,- € mesačne v čistom a za prvé štyri mesiace roku 2016 to bolo 710,- € mesačne v čistom.
V konaní pritom nebolo sporným, že otec sa nijakým spôsobom na starostlivosti o maloletého nepodieľa, keďže sa dlhodobo nachádza v zahraničí.
Súd na základe uvedeného dospel potom k záveru, že pomery účastníkov odôvodňujú zvýšenie výživného a teda zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v smere jeho zvýšenia na sumu 130,- € mesačne, nakoľko maloletý je už študentom strednej školy. Zmena tak nastala na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho prechodom na strednú školu.
Súd potom vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné vlastnými silami sa o seba postarať, čo spravidla trvá až do skončenia prípravy na budúce povolanie.
Nakoľko sa maloletý stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť a teda stále trvá vyživovacia povinnosť otca k nemu.
Potom ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, osobnú starostlivosť, rovnako ako aj úhradu všetkých výdavkov na maloletého zabezpečuje matka. Otec sa na starostlivosti o maloletého nijako nepodieľa,
aktuálne neuhrádza ani výživné, keď matka sa vyjadrila, že naposledy určitou sumou prispel vo februári tohto roka.
Prihliadajúc potom aj na valorizačnú klauzulu, ktorá je upravená v § 78 ods. 3 Zákona o rodine a ktorá hovorí, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov, súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 130,- € mesačne. Súd pritom vychádzal z § 62 ods. 2 Zákona o rodine, kedy nie je možné prihliadať na skutočnú situáciu otca v tom smere, že by tento nebol schopný prispievať na výživu maloletého uvedenou sumou, nakoľko otec neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by bol z určitého dôvodu, či už zdravotného alebo iného závažného dôvodu neschopný nájsť si adekvátnu prácu a riadne sa zamestnať. Pokiaľ si otec vo C. D. nedokáže dostatočne zarobiť, pričom má zváračské skúšky, ktoré povolanie je pomerne žiadaným povolaním na trhu práce, môže zmeniť svoje pôsobisko a nájsť si prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu. Nemožno totiž tolerovať stav, aby maloletý bol znevýhodnený tým, že otec si nevie nájsť zodpovedajúcu prácu. Súd preto návrhu vyhovel v rozsahu zvýšenia výživného na sumu 130,- € mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietol.
Za obdobie od 12.05.2016 (t.j. od podania návrhu, odkedy matka žiadala zvýšiť výživné) do 31.08.2016 sa stalo zročným výživné v celkovej výške 469,68 € (19 dní mája 2016 vo výške 79,68 € plus tri mesiace, t. j. jún, júl a august 2016 po 130,- €, čo je 390,- €), ktoré zročné výživné súd umožnil otcovi zaplatiť v dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
S poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.