Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41C-169-2015.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/169/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, zastúpený : PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: V. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. Y. F., Č. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 248,95 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I o zastavení konania č.k.: 41C/169/2015-19 z 21.4.2016.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. N e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa24.3.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,95 €, s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 248,95 € od 26.3.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.
2. Žalobca návrh na začatie konania odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o pripojení Fix dňa 28.6.2011 predmetom, ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program FIX 16. A dňa 28.6.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom, ktorej bolo poskytnutie zľavy na využívané služby alebo zariadenie/mobilný telefón LG EGO T500 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytoval služby včas, a riadne, ale žalovaný za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry za poskytnuté služby, ktoré žalovaný neuhradil, preto keďže si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil tým, že pravidelne mesačne nedobíjal zmluvný kredit, porušil zmluvnú povinnosť, preto mu vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €.
3. Žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením z 22.4.2015 doručená 27.5.2015, avšak k žalobe sa nevyjadril.
4. Súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 €. V stanovenej lehote však žalobca poplatok nezaplatil, preto súd uznesením č.k.: 41C/169/2015-19 z 21.4.2016 konanie zastavil. Žalobca však poplatok zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania, preto súd v súlade s ust. § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. uznesenie o zastavení konania zrušil.
Podľa ust. § 297 CSP ( zák. č. 160/2015 Z.z.), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech
spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.8.2016, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP a to dňa 8.8.2016.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve, faktúrou, Oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav:
7. Žalovaný uzatvoril s poskytovateľom služieb spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu dňa 28.6.2011 Zmluvu o pripojení Fix predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému program služieb : Fix 16 a záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr.
8. Z dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 28.6.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na programe služieb FIX 16, s dobou viazanosti 24 mesiacov, minimálnym programom služieb FIX 16, bez aktivačného poplatku, s úhradou za minimálne mesačné zmluvné dobitie vo výške 16,00 €, s typom MT/dátovým zariadením LG EGO T500 za maximálnu kúpnu cenu za toto zariadenie vo výške 9,00 €. V tomto dodatku bola uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 €. V bode 3. tohto dodatku sa uvádza, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm c), v bode 2. Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, dôjde zo strany podniku k vypojeniu SIM karty a účastník je povinný uhradiť uvedenú zmluvnú pokutu.
9. Z Faktúry č. 7202486341 splatnej dňa 25.3.2012 znejúcej na sumu 248,95 € súd zistil, že táto suma bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná ako zmluvná pokuta. V tejto faktúre nie je uvedené z akých dôvodov bola žalovanému vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu zmluvná pokuta v uvedenej výške.
10. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky z 4.12.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky vo výške 248,95 € a táto prešla na žalobcu dňom 20.11.2013 do jeho vlastníctva.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
14. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014).
19. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
20. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný.
21. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom, dňa 28.6.2011, na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný porušil svoju povinnosť pravidelne mesačne dobíjať zmluvný kredit minimálne vo výške 16,00 €. Preto si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €.
22. Pri posúdení predmetnej zmluvnej pokuty a jej dojednania v rámci dodatku k zmluve súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o pripojení, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy.
23. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve resp. dodatku k zmluve o pripojení nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dôležité je posúdenie zmluvnej pokuty aj s ohľadom na povahu, obsah zmluvy a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Zmluvnú pokutu by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.
24. Poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť si splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s dobrými mravmi a preto v danom prípade súd nepriznal žalobcovi požadovanú zmluvnú pokutu.
25. Keďže žalobca si uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty, súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:
26. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
28. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 29. Podľa cit. ust. má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu v konaní úspešný, avšak vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.