Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/70/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX A. W., zastúpeného: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená : JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 970 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júna 2021 č.k. -134, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi liečebné náklady vo výške 970 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 970 eur od 14.11.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

1.2. Konštatoval, že žalobca si uplatnil proti žalovanej náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s liečením následkov poškodenia na zdraví, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 22.04.2014. Žalovaná listom zo dňa 28.08.2019 oznámila žalobcovi, že uplatnený nárok na náklady spojené s liečením uzatvára bez poskytnutia náhrady za škodu z dôvodu nepreukázania účelnosti a existencie vynaložených nákladov. Poukázal na zákonnú úpravu nároku na náhradu nákladov spojených s liečením v ustanovení a uviedol, že oprávneným subjektom je predovšetkým samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala liečbu. Nahrádzajú sa účelné náklady spojené s liečením, pričom vzhľadom na systém zdravotného zabezpečenia pôjde o náklady, ktoré neboli hradené zo zdravotného poistenia poškodeného alebo ktoré poškodenému neboli poskytnuté bezplatne. To znamená, že predpokladom úspešného uplatnenia je preukázanie úhrady za náklady skutočne vynaložené na liečenie. Pojem účelne vynaložené náklady súdna prax vykladá extenzívnym spôsobom s tým, že zahŕňa výdaje vecného charakteru, ako sú náklady spojené s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu poškodeného (rehabilitácia), a akceptuje, že takáto starostlivosť môže trvať niekoľko rokov a nie je nutné, aby tieto náklady mali pozitívny výsledok.

1.3. Pri hodnotení uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná sa nevyjadrila k vykonaným listinným dôkazom a nespochybnila výpoveď svedka MUDr. F. ohľadom účelnosti vynaložených nákladov na úspešnú liečbu zdravotného stavu žalobcu (až na pojednávaní), ani písomný dôkaz o vynaložení peňažných prostriedkov spolu s rozpisom jednotlivých liečebných procedúr. Preto zhodnotil, že tieto skutočnosti ostali medzi stranami nesporné. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní spochybnil účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti s tým, že tieto úkony neboli indikované zo strany ošetrujúceho lekára, preto tvoria nadštandard, v dôsledku čoho je potrebné žalobu zamietnuť. K uvedenej námietke súd prvej inštancie vyslovil názor, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby niektoré zdravotnícke a rehabilitačné úkony boli indikované ošetrujúcim lekárom, keďže podmienkou úspešného uplatnenia nároku podľa je preukázanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného. Vychádzal z výpovede svedka MUDr. F. Q., z ktorej zistil, že náklady, ktoré vynaložil žalobca na liečenie bolo nevyhnutné považovať za účelne vynaložené, pretože tieto úkony prispeli k určitej revitalizácií nervového systému v oblasti brucha a panvy žalobcu. Následky dopravnej nehody zanechali na zdravotnom stave žalobcu vážne až fatálne následky, keďže žalobca, ktorý je mladou osobou, je odkázaný na pomoc druhej osoby a na invalidný vozík. V tomto smere aj určitá revitalizácia nervového systému a ústup chronických bolestí, ktoré konštatoval svedok MUDr. Q., dávajú žalobcovi nádej nato, aby kvalitnejšie a komfortnejšie prežil svoj život. Svedok MUDr. Q. zároveň vysvetlil, čo bolo dôvodom návštevy žalobcu v zariadení, v ktorom svedok pracuje, keď špecifikoval jednotlivé liečebné postupy, ozrejmil ich účel a stručne zhrnul výsledok ich realizácie na zdravotný stav žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre žalobcu je aj malé zlepšenie jeho zdravotného stavu pokrokom a keďže liečba bola vo svojej podstate úspešná, čo determinuje jej účelnosť, bez potreby indikácie všeobecným lekárom. Zdravotné poistenie nekryje množstvo zdravotníckych a liečebných úkonov, v dôsledku čoho je jednotlivec prirodzene odkázaný vyhľadať špecializované lekárske zariadenie.

1.4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že listinný dôkaz, ktorý predložila žalovaná na pojednávaní (relácia dopravnej nehody Kooperativa poisťovňa a.s.), ako aj skutkové tvrdenie ohľadne nutnosti krátenia nároku žalobcu o 25 % v zmysle a (keďže žalobca nebol v zmysle uvedenej relácie pripútaný) predložila neskoro, teda skutkové tvrdenia na preukázanie svojich tvrdení uplatnila oneskorene, hoci bola súdom poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie. Žalovaná mohla tieto skutkové tvrdenia uplatniť včas a skôr, avšak tak neurobila, hoci jej v tom nič nebránilo, pretože skutočnosti, ktoré uvádzala jej museli byť známe už v čase, kedy jej doručený odpor (správne malo byť platobný rozkaz, žaloba, prílohy a poučenie). Takéto počínanie žalovanej na pojednávaní spôsobilo, že súd by musel pojednávanie odročiť, čo by ani nebolo hospodárne, keďže mal v čase rozhodnutia k dispozícií listinné dôkazy, ktoré mu umožňovali urobiť si záver o unesení dôkazného bremena žalobcom. Poukázal na o sudcovskej koncentrácii, ktorý je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v , podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na tieto skutočnosti, skutkové tvrdenia a predložený listinný dôkaz neprihliadol, keďže neboli predložené včas, pričom žalovaná, musela o tejto skutočnosti pozitívne vedieť, nielen preto, že bola poučená, ale predovšetkým z dôvodu kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom.

1.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 970 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 970 eur od 14.11.2019 podľa a nariadenia vlády SR č. , pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou nákladov spojených s liečením žalobcu odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní po doručení oznámenia o uplatnení nároku žalobcu dňa 29.07.2019 (a to s poukazom na , ). Žalovanej uložil, aby žalovanú sumu spolu s príslušenstvom zaplatila do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa , pretože nezistil žiadane okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie dlhšej lehoty na plnenie.

1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Pretože žalobca bol v konaní úplne úspešný, priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

2.2. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že liečebné náklady boli účelne vynaložené, a že sa dostala do omeškania s plnením. Poukázala na § 4 ods. 2 zákona o PZP a tvrdila, že v konaní nebolo sporné, že uplatnené liečebné náklady, resp. predmetná terapia, neboli žalobcovi indikované žiadnym ošetrujúcim lekárom, ale boli výlučne z vlastnej vôle (mimo režimu verejného zdravotného poistenia) žalobcu ako nadštandard na súkromnej klinike. Preto k návrhu na písomné dopytovanie MUDr. Špánitza, ktorý predmetné zákroky žalobcovi poskytoval za úhradu, uviedla (v podaní zo dňa 23.02.2021), že tieto otázky považuje za sugestívne, resp. s vopred známou odpoveďou, nakoľko túto terapiu poskytoval žalobcovi za odplatu, a teda žiadnym spôsobom by jej účelnosť, resp. prínos, nepoprel alebo nemarginalizoval.

2.3. Priznané úroky z omeškania považovala za výsledok nesprávneho právneho posúdenia. K tomu poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.zn. . Tvrdila, že bolo preukázané, že nebola pri likvidácii poistnej udalosti nečinná, kde práve naopak, požadovala od žalobcu súčinnosť, a vysvetlenie dôvodov neplnenia mu riadne poskytla v zákonnej 3 mesačnej dobe. Z uvedených dôvodov mala zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (účelnosť daných liečebných nákladov, a to najmä vzhľadom na uplynutý čas od dopravnej nehody - vyše 7 rokov), na čo vec aj nesprávne právne posúdil, a to aj v časti úrokov z omeškania.

3.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovane uviedol, že ustanovenie považuje za oprávnený nárok poškodeného v rozsahu nákladov spojených s liečením, ktoré je možné považovať za účelné. Nie je možné z neho vyvodiť, že podmienkou oprávnenosti nároku na náhradu liečebných nákladov bolo preukázanie indikácie liečby či krytie nákladov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Účelnosť liečby bola v konaní preukázaná písomnou svedeckou výpoveďou MUDr. Q., pričom žalovaná nepredložila ani nenavrhla žiaden dôkaz, ktorým by túto výpoveď spochybnila.

3.2. K úroku z omeškania uviedol, že právna povinnosť poisťovateľa poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná z jeho právnou povinnosťou skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas. Ustanovenie upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle uvedeného zákona, teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Nerieši však dôsledky omeškania poisťovateľa v súvislosti povinnosťou plniť samotnú náhradu, keď je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ustanovenie . Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody včas a riadne, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle , bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa K tejto argumentácii poukázal na názor Najvyššieho súdu Českej republiky k obdobnej právnej úprave. S názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaný v odvolaní žalovanej sa nestotožnil, pretože popiera preventívnu, represívnu a satisfakčnú funkciu inštitútu úroku z omeškania. Ustanovenie upravuje len povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade nesplnenia povinností poisťovateľa v zmysle , ale neupravuje povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade nesplnenia samotnej povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody poškodenému, keďže tento prípad je pokrytý ustanovením Ak je poisťovateľ v zmysle sankcionovaný úrokom z omeškania za nesplnenie nepeňažnej povinnosti podľa , o to viac by mal byť sankcionovaný úrokom z omeškania v prípade nesplnenia právnej povinnosti plniť

poškodenému náhradu škody. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Nálezom č.k. -29 zo dňa 14.10.2021. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady liečebných nákladov vo výške 970 eur za opakovane podstúpenú hilterapiu v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 22.04.2014. Uplatnil si nárok aj na úroky z omeškania. Žalovaná tvrdila, že uplatnené náklady nepovažuje za preukázané a účelne vynaložené, preto nárok uzatvorila bez poskytnutia poistného plnenia. Dôvody poskytla žalobcovi v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, preto sa nedostala do omeškania. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi liečebné náklady vo výške 970 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 970 eur od 14.11.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie podané žalovanou je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

10. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

12. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

13. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. Pri posudzovaní uplatneného nároku považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce, že žalobca si uplatnil proti žalovanej náhradu nákladov účelne vynaložených na liečenie následkov poškodenia na zdraví, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 22.04.2014. Pritom vychádzal z listinného dôkazu o vynaložení peňažných prostriedkov spolu s rozpisom jednotlivých liečebných procedúr a z výpovede svedka MUDr. F. ohľadom účelnosti vynaložených nákladov na úspešnú liečbu zdravotného stavu žalobcu, ktoré žalovaná nespochybnila. Námietku žalovanej, podľa ktorej náklady neboli účelne vynaložené, pretože neboli indikované ošetrujúcim lekárom, a preto tvoria nadštandard, nepovažoval za dôvodnú. K tomu vyslovil názor, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby niektoré zdravotnícke a rehabilitačné úkony boli indikované ošetrujúcim lekárom, keďže podmienkou úspešného uplatnenia nároku podľa je preukázanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného. Vychádzal z výpovede svedka MUDr. F. Q., z ktorej zistil, že náklady, ktoré vynaložil žalobca na liečenie bolo celkom nevyhnutné považovať za účelne vynaložené, pretože tieto úkony prispeli k určitej revitalizácií nervového systému v oblasti brucha a panvy žalobcu. Keďže liečba bola vo svojej podstate úspešná, to determinuje jej účelnosť, bez potreby indikácie všeobecným lekárom. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní po doručení oznámenia o uplatnení nároku žalobcu dňa 29.07.2019 podľa , Správny bol aj výrok o trovách konania, keďže žalobca bol v spore plne úspešný. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok presvedčivo a v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, vyčerpávajúco uviedol všetky svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje ( ).

15.1. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že uplatnené liečebné náklady, resp. predmetná terapia, neboli žalobcovi indikované žiadnym ošetrujúcim lekárom, ale boli výlučne z vlastnej vôle (mimo režimu verejného zdravotného poistenia) žalobcu ako nadštandard na súkromnej klinike. Z uvedeného dôvodu otázky položené MUDr. Q. považovala za sugestívne, resp. s vopred známou odpoveďou, nakoľko túto terapiu poskytoval žalobcovi za odplatu, a teda žiadnym spôsobom by jej účelnosť, resp. prínos, nepoprel alebo nemarginalizoval. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Samotná skutočnosť, že MUDr. Q. poskytoval terapiu žalobcovi za úhradu, nemôže byť dôvodom na spochybnenie písomnej výpovede uvedeného lekára. Z hľadiska dôkaznej situácie je dôležité, že táto výpoveď nebola v konaní žiadnym iným dôkazom vyvrátená, keďže žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy.

15.2. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala voči priznaným úrokom z omeškania, pričom poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.zn. . Tvrdila, že bolo preukázané, že nebola pri likvidácii poistnej udalosti nečinná, kde práve naopak, požadovala od žalobcu súčinnosť, a vysvetlenie dôvodov neplnenia mu riadne poskytla v zákonnej 3 mesačnej dobe. K uvedenej námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania v obdobných veciach tiež vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyslovenému v rozsudku zo dňa 22. novembra 2018 sp.zn. . Avšak Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 14. októbra 2021 sp.zn. konštatoval, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. novembra 2018 sp.zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu

SR na ďalšie konanie. V náleze okrem iného uviedol: „34. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. 35. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. 36. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; ) vzniknutej z ublíženia na zdraví.“. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 14. októbra 2021 sp.zn. . Pre odvolací súd z ustanovenia nevyplýva viazanosť vlastným právnym názorom. Odvolací súd je oprávnený svoj skorší právny názor zmeniť pod vplyvom zmeny právnych predpisov, zmeny spoločenských pomerov alebo vplyvom právneho názoru vysloveného v rozhodnutí vyššej súdnej autority. Práve uvedené nálezy Ústavného súdu SR sú opodstatneným dôvodom nového, v zásade odlišného, právneho názoru odvolacieho súdu vo veci priznania úrokov z omeškania, podľa ktorého v prípade, že poškodený žaluje priamo poisťovňu, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo, čím však nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej voči priznaným úrokom z omeškania za dôvodnú.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).