Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/275/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanému: U. P., I. O. B. S., S. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 248,95 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.6.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,95 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 248,95 € od 26.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalobca návrh na začatie konania odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o pripojení Fix dňa 12.9.2012 č. XXXXXXXXX predmetom, ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb špecifikovaných v zmluve. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytoval služby včas, a riadne, ale žalovaný za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi predmetnú pohľadávku z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 bol žalovanému ustanovený opatrovník v zmysle ust. § 29 O.s.p., z dôvodu, že pobyt žalovaného bol neznámy a súdu sa ho ani napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Ustanovenému opatrovníkovi ( Dagmar Dominiková zamestnankyňa Okresného súdu Košice I) bola žaloba aj spolu s uznesením z 4.8.2015 doručená 1.3.2016, avšak k žalobe sa nevyjadril. Podľa ust. § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, teda žaloba sa považuje za doručenú žalovanému. V súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti, fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Žalovaný má v Registri obyvateľov SR uvedený trvalý pobyt - Kováčska 188/4, Košice. Nakoľko podľa účinného od 1.7.2016 už neexistuje inštitút opatrovníka ( tak ako bol upravený v ust. § 29 O.s.p. účinnom do 30.6.2016), t.zn., že tento od 1.7.2016 zo zákona zanikol, súd bude zásielky doručovať v súlade s cit. ust. § 106 a nasled. CSP.

4. Podľa ust. § 297 ( zák. č. 160/2015 Z.z.), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.8.2016, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 a to dňa 8.8.2016.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix, Dodatkom k zmluve, faktúrou, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier, a zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný uzatvoril s poskytovateľom služieb spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu dňa 12.9.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému program služieb : Fix 12 a záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr.

8. Z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na programe služieb FIX 12, s dobou viazanosti 24 mesiacov, minimálnym programom služieb FIX 12, s aktivačným poplatkom 9,00 €, s úhradou za minimálne mesačné zmluvné dobitie vo výške 12,00 €, s typom MT/dátovým zariadením LG T565 Viper za maximálnu kúpnu cenu za toto zariadenie vo výške 1,00 €. V tomto dodatku bola uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 €. V bode 3. tohto dodatku sa uvádza, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm c), v bode 2. Dodatku, dôjde zo strany podniku k vypojeniu SIM karty a účastník je povinný uhradiť uvedenú zmluvnú pokutu.

9. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 25.9.2013 znejúcej na sumu 248,95 € súd zistil, že táto suma bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná ako zmluvná pokuta. V tejto faktúre nie je uvedené z akých dôvodov bola žalovanému vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu zmluvná pokuta v uvedenej výške.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 a jej Prílohy súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi.

11. Z listu nazvaného Pokus o zmier z 24.4.2015, súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu predmetnej pohľadávky najneskôr do 27.4.2015, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014).

20. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

21. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný.

22. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix spolu s Dodatkom, dňa 12.9.2012, na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný porušil svoju povinnosť pravidelne mesačne dobíjať zmluvný kredit minimálne vo výške 12,00 €. Preto si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €.

23. Pri posúdení predmetnej zmluvnej pokuty a jej dojednania v rámci dodatku k zmluve súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o pripojení, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy.

24. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve resp. dodatku k zmluve o pripojení nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dôležité je posúdenie zmluvnej pokuty aj s ohľadom na povahu, obsah zmluvy a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Zmluvnú pokutu by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani

následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.

25. Poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť si splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s dobrými mravmi a preto v danom prípade súd nepriznal žalobcovi požadovanú zmluvnú pokutu.

26. Keďže žalobca si uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty, súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

27. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 29. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

30. Podľa cit. ust. má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu v konaní úspešný, avšak vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 .

V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, g), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.