Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2022, v trestnej veci proti obžalovanému J. O. a spol. pre zločin lúpeže podľa formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 21.04.2022 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

1/ obžalovanému J. O. , nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom V., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/ obžalovanému Y. T. , nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom P. P., W. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 5, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní J. O. a Y. T. uznaní za vinných v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a obžalovaný Y. T. v bode 2/ aj zo zločinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na a , na tom skutkovom základe, že

1/ obvinení J. O. a Y. T.:

03.10.2021 v čase o 02:40 hod. v meste Prešove, po predchádzajúcej dohode, na Ul. Wolkerovej, na chodníku vedúcom od klubu ENCORE, poza Hotel Šariš, v podjazde uvedeného hotela, obvinený Y. T. fyzicky napadol R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., T. B. XX a to tak, že ho zhodil na zem, kde ho kopal do rôznych častí tela, potom ho pridržal na zemi a vtedy mu obvinený J. O. odcudzil mobilný telefón zn. iPhone 12 Pro a zlatú retiazku tak, že mu ju strhol z ruky, čím takto svojím konaním použili násilie voči R. T., aby sa zmocnili jeho vecí, pričom mu tak spôsobili materiálnu škodu vo výške najmenej 2.280,- eur a pomliaždeniny tváre a ďalšie pomliaždeniny po celom tele, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie vo FNsP Prešov,

2/ obvinený Y. T.:

9.10.2021 v čase okolo 17.10 hod. na Prostejovskej ul. č. XXXX/XX v Prešove, vošiel do bytového domu spoločne s H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L., ktorá je viditeľne osobou vyššieho veku a ktorá sediac na invalidnom vozíku prešla k výťahu, spolu s ňou sa vyviezol na 12. poschodie, kde obaja z výťahu vystúpili, následne H. J. na invalidnom vozíku prešla k vchodovým dverám do svojho bytu, ktoré si otvorila, potom sa z vozíka postavila a vošla do bytu, pričom Y. T. ju vtedy zozadu zatlačil rukami, následkom čoho H. J. spadla na vozík a Y. T. vošiel za ňou do bytu, kde vtedy H. J. začala kričať na svojho manžela, na čo sa zľakol a z bytu utiekol, čím takto svojím konaním neoprávnene a násilím vnikol do obydlia iného a skutku sa dopustil na osobe vyššieho veku a osobe fyzicky chorej, pričom svojím konaním H. J. nespôsobil žiadne zranenie a ani škodu na majetku.

Za to bol obžalovanému J. O. uložený podľa § v spojení s , a trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému Y. T. bol podľa v spojení s , , , , , , a , uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa bol poškodený R. T. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor odvolanie. Uviedol, že tresty uložené obžalovaným považuje za neprimerane nízke. Má za to, že súd v prípade obžalovaného J. O. dôsledne neaplikoval ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona. Vzhľadom na osobu obžalovaného O., ktorý už bol odsúdený a po vykonaní trestu sa krátko na to dopustil žalovaného trestného činu a na spôsob spáchania trestného činu a jeho následky (so spoluobžalovaným si poškodeného vytipovali skôr a surovo zbili), z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie účel trestu u neho splní len prísnejší trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom. Čo sa týka obžalovaného Y. T., súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustálenej súdnej praxe a trest uložil v zmysle , . Domnieva sa však, že analogicky nie je možné predmetné ustanovenie aplikovať všeobecne. Je potrebné individuálne skúmať každý prípad. V prípade obžalovaného Y. T. tento už bol v minulosti odsúdený za druhovo rovnaké trestné činy, dopustil sa dvoch zločinov, použitie tohto zmäkčovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu je podľa odvolateľa v značnom nepomere k závažnosti obžalovaným spáchaných trestných činov, pričom trestných činov sa dopustil v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia za zločin lúpeže podľa . Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a uložil obžalovanému J. O. trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému Y. T. trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe takto vykonaného preskúmania dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak u obžalovaného J. O. z iných dôvodov, než aké sú uvedené v odvolaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.04.2022 obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa o tom, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Po tom, čo obžalovaní aj kladne odpovedali na otázky uvedené v ustanovení , , , a okresný súd postupom podľa , prijal ich vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový súd pri individualizácii trestu nedostatočne zohľadnil kritériá, ktoré zákon stanovuje pre rozhodovanie o druhu a výmere trestu, pričom pri obžalovanom Y. T. naviac neprihliadol ani na úpravu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z ust. § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona vyplýva, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že kým obžalovaný J. O. sa v predmetnej veci dopustil jedného trestného činu, tak obžalovanému Y. T. sa trest ukladá za dva zločiny spáchané dvoma skutkami. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že individualizácia trestov u oboch obžalovaných, medzi ktorými je rozdiel len 8 mesiacov, nie je v napadnutom rozsudku dostatočná.

Obžalovaní spoločne spáchali zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, keď za účelom získania majetkového prospechu si vytipovali poškodeného pod vplyvom alkoholu a voči nemu na zmocnenie sa cudzej veci použili nie hrozbu násilím, ale ho zbili tak, že musel ísť na lekárske ošetrenie.

Obžalovaný Y. T. sa však len o pár dní samostatne dopustil ešte ďalšieho zločinu a to porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, keď si vytipoval staršiu ženu na vozíčku a voči tejto použil násilie, aby sa k nej dostal do bytu. Poškodenú si vybral z dôvodu, aby ju mohol „ľahšie okradnúť“.

Uvedené zločiny páchali obžalovaní v priamom úmysle, pričom pohnútkou bolo získanie majetkového prospechu na úkor iných osôb.

Pokiaľ ide o pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne prvostupňový súd zistil u obžalovaného J. O. i u Y. T. ich rovnovážny pomer. U obžalovaného Y. T. však tomuto nemal pričítať aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (teda že spáchal viac trestných činov), pretože táto okolnosť je použitá ako okolnosť podmieňujúca zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, a tiež nemal prihliadať na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zákona (z dôkazov nevyplýva, aby jeho vek takmer 21 rokov mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, ktorá by prispela k jeho rozhodnutiu páchať trestnú činnosť). Priznať obžalovaným nie je možné ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože aktívne neprispeli k objasneniu trestnej činnosti, ale orgánom činným v trestnom konaní uvádzali v podstate len tie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine a treste, ktoré vyplývajú aj z iných dôkazov.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi obžalovanými sú rozdiely aj z hľadiska ich osôb a možnosti nápravy. Obžalovaný J. O., aj keď je o 3 roky starší ako obžalovaný Y. T., ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov a 18 dní uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 04.11.2020 za prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vykonal totiž väzbou. Toto rozlíšenie je dôležité z dôvodu, že vo výkone väzby je síce páchateľ podrobený podobným obmedzeniam ako vo výkone trestu odňatia slobody, ale chýba tu cielené nápravné pôsobenie v tom zmysle, aby z hľadiska recidívy bolo možné konštatovať, že ani takéto pôsobenie neviedlo k náprave páchateľa a je potrebné voči nemu uplatňovať prísnejšie sankcie a opatrenia a tak ho intenzívnejšie viesť k zmene životných postojov. Okrem uvedeného odsúdenia má obž. O. v odpise registra trestov ešte jeden záznam o zločine lúpeže, ktorého sa dopustil ako mladistvý, bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol (§ 50 ods. 5, ods. 7, § 121 ods. 3 Tr. zákona). Z tohto dôvodu u obž. O. neprichádza do úvahy použitie § 38 ods. 5 Tr. zákona.

Naproti tomu obžalovaný Y. T. bol odsúdený už 4-krát, pôsobilo sa na neho už aj výkonom trestu odňatia slobody, predmetných zločinov sa dopustil v skúšobných dobách podmienečného odsúdenia i podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a v minulosti už bol právoplatne odsúdený aj za zločin lúpeže, pričom toto odsúdenie zahladené nebolo, ale skúšobná doba stále neuplynula.

Obaja obžalovaní sú nezamestnaní, nemajetní a bez príjmu.

Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že napriek menšiemu rozsahu dôkazov sa obaja obžalovaní k predmetnej trestnej činnosti priznávali (aj keď každý z nich vo svojej výpovedi znižoval svoju úlohu pri spoločnom konaní) a aj na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Tým sa vzdali práva na vykonanie dokazovania pred súdom bez toho, aby vedeli aké tresty im budú uložené. Tým aj skrátili priebeh súdneho konania. Niet preto dôvodu, aby u oboch obžalovaných nebolo analogicky postupované podľa , , ktoré umožňuje uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného J. O. tak súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rámci upravenej sadzby na 2 až 8 rokov a obžalovanému Y. T. na 3 roky 8 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov (po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa Tr. zákona).

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu je u obžalovaného J. O. možné dosiahnuť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov a u obžalovaného Y. T. nepodmienečným úhrnným trestom odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov.

Pokiaľ ide spôsob výkonu trestu, správne súd prvého stupňa zaradil obžalovaného J. O. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovaného Y. T. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd na podklade odvolania prokurátora jednomyseľne rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.