Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-73-2021.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/73/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32 proti žalovanému: Zinc Euro, a.s., so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15, IČO: 47 918 551, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, o určenie neplatnosti rámcovej zmluvy, o určenie neplatnosti záväznej žiadosti o pôžičku a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13Csp/179/2020-74 zo dňa 23. júla 2021
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku pod č. II. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Konanie zastavuje. II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti rámcovej zmluvy, ako aj určenie neplatnosti záväznej žiadosti o pôžičku a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 255,81 eur s príslušenstvom s tým, že súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 13Csp/179/2020 zo dňa 29.4.2021 spojil konania vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 13Csp/179/2020 a sp.zn. 20Csp/377/2020 na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 13Csp/179/2020. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.2021 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie v uvedenej veci zastaviť, pričom dôvod späťvzatia žaloby neuviedol. Vo vzťahu k trovám konania navrhol konajúcemu súdu, aby rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania s tým, že nepriznanie trov konania žalovanému odôvodňoval dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže žalobca je v súčasnosti na invalidnom dôchodku, čo je jeho jediný príjem a jeho manželka poberá len ošetrovateľský príspevok, a preto akékoľvek ďalšie výdaje sú pre nich likvidačné. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 CSP, keďže žalobca vzal žalobu späť, súd konanie zastavil.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ako aj § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť čím zavinil zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko žalobca má príjem, v konaní nie je zastúpený Centrom právnej pomoci, ale advokátom.
4. Proti výroku napadnutého uznesenia pod č. II. podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd nesprávne v spore nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP, nakoľko žalobca má príjem a v spore nie je zastúpený Centrom právnej pomoci, pričom žiadnym spôsobom tento svoj záver neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval ako dospel k záveru, že len strany sporu, ktoré sú zastúpené Centrom právnej pomoci sú považované za prípady, kedy je možné aplikovať ust. § 257 CSP. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení to riadne a presvedčivo odôvodniť. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých dôvodov nepovažoval ním prezentované dôvody hodné osobitného zreteľa za nedôvodné. Nerešpektovanie riadneho odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu vo vzťahu k trovám konania. Apeloval na to, že žalobca nemá možnosť s ohľadom na jeho zdravotný stav si nájsť prácu a rovnako jeho manželka nemôže pracovať, keďže mu musí zabezpečovať starostlivosť. Ich príjmy pozostávajú z invalidného dôchodku vo výške 825,00 eur, opatrovateľského príspevku vo výške 403,27 eur a rodinných prídavkov vo výške 74 eur (3 deti), spolu vo výške 1.302,27 eur. Ich výdavky za splátky úverov: Prima banka 164,00 eur, ČSOB hypotéka 547,07 eur, PSS vo výške 167,71 eur, spolu vo výške 878,78 eur, bežné výdavky za vodu 35,00 eur, za elektrinu 102,00 eur, mobil 48,58 eur a internet 29,09 eur a stravu vo výške 208,00 eur, spolu vo výške 422,67 eur. V súvislosti s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej je žalobca invalidný (ktorú nezavinil) sú nútení ich príjmy využívať na zdravotnú starostlivosť, ktorá súvisí s použitím motorového vozidla na dopravu na rehabilitácie do UNLP v Košiciach, ako aj za lieky pre žalobcu mesačne cca 30,00 eur a pre dcéru, ktorá je alergička vo výške 15,00 eur, čím v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, a to aj s odkazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj na uznesenie Okresného súdu Košice-okolie pod sp.zn. 13Csp/323/2020, kde súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia tak, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa relevantne neodôvodnil, nepredložil také tvrdenia a dôkazy, z ktorých by nepriznanie povinností na náhradu trov konania mal súd vyvodiť a preto je rozhodnutie vecne správne, ktoré navrhoval potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu proti II. výroku napadnutého uznesenia ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (v znení odvolacích dôvodov a námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní, ako aj podľa § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP a preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku pod č. II. (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP, § 391 ods. 1 CSP) a vracia vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Podľa § 220 ods. 3 a 4 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
10. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch v zmysle ust. § 257 CSP spočíva buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V sporovom konaní v zásade platí, že každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu určené, ktorá procesná strana úspešne uplatňovala alebo bránila svoj spor, vznikne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na dosiahnutie rozhodnutia svedčiaceho v jej prospech. V sporovom konaní sa v zásade uplatňuje princíp úspechu, ktorý je základným kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Úspech procesnej strany sa posudzuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním procesnej pozície, ktorú sporová strana vo veci zastávala a právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Plný úspech žalobcu sa prejavuje vtedy, ak sa výrok konečného meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, to znamená, ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (porovnaj Števček M. a kolektív. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, strana 925 a nasledujúce).
14. Ustanovenie § 257 CSP ale upravuje moderačné právo súdu vo vzťahu k základným pravidlám pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Uplatnenie tohto moderačného práva konajúceho súdu vo vzťahu k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú.
15. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
16. Keďže v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania, t.j. § 257 CSP nezaoberal dôsledne, t.j. konkrétne, v znení napádaných dôvodov, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad v konkrétne namietaných skutočností, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.
17. Treba podotknúť, že samotná skutočnosť priznania oslobodenia od súdnych poplatkov nie je dôvodom naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.3.2010, sp.zn. 1MObdoV/19/2008).
18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. 6M Cdo/5/2011 v tom znení, že ust. §257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým, predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiaci so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.
19. Odvolací súd s odkazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu SR preto poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie musí v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne uviesť okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, ďalej konkrétne uviesť správanie sa strán sporu v priebehu konania, ako aj okolností uplatnenia nároku a podobne, s odkazom na ďalšie napádané skutočnosti.
20. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú ale taktiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo/5/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/269/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/5/2006). Pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku na súde, spôsobe jeho uplatnenia a tiež v dôvode späťvzatia žaloby, ako aj jej dopadu na strany sporu v kontexte uplatneného nároku vo veci, k čomu má smerovať aj odôvodnenie napadnutého uznesenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
21. Podľa § 391 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a konkrétne posúdi dôvody, či v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP so zreteľom na ust. § 251 CSP, ako aj § 257 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to len v prípade, ak súd prvej inštancie konkrétne nezistí naplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP, čo je potrebné ale odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).