Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_7C-90-2016.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/90/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: H. Q., T..Q.. Q. Q. F. X, B., D. XX XXX XXX, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: T. V., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 229,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 192,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy od 1.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 67,26 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.4.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy výške 229,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu č. T. a č. T., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa touto žalobou domáhal nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie O. G. vo výške 16,26 eur a Q. U. F. B. vo výške 21,33 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 255,68 eur vyfakturovaných v období 2014/03 - 2014/05. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 63,64 eur odpísaná. Žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 6.9.2014. 2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. 5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 28.7.2016. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvami č. T. T. T. spolu s dodatkami, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti H. Q., T..Q.., a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav: 8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 26.1.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T., predmetom ktorej bolo pripojenie SIM karty na verejnú telefónnu sieť žalobcu umožňujúcu prenos hlasovej komunikácie prostredníctvom pevného pripojenia. Zároveň uzatvorili dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorej bola aktivácia programu F. T. F. XX, predaj koncového telekomunikačného zariadenia O. G. za kúpnu cenu 1,- euro a ďalšie služby. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov. Dňa 24.1.2012 uzatvorili účastníci zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T., predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v programe Vol.do vš.sietí 100 + zv a Vol. s večer a víkend + zv. K uvedenej zmluve bol uzatvorený 14.3.2012 dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o zmene účastníckeho programu, predaj F. Q. U. F. B. za kúpnu cenu 29,- eur a ďalšie služby. Doba viazanosti v zmysle č.l. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov. 9. Cenu za poskytované služby žalobca žalovanej fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej výške 255,68. Žalobca vyzval dňa 17.7.2014 žalovanú na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 255,68 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do 31.7.2014, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 03/2014, 04/2014, 05/2014. 10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 11. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 12. Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, 13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. 14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických
komunikáciách. V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmlúv, bol dostatočne určito dojednaný predmet záväzkov na strane žalobcu i žalovanej. Na základe predmetných zmlúv a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná žalobcom. Pretože žalovaná túto vyúčtovanú cenu riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve žalobcu, súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu 192,04 eur ako cenu služieb. 18. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 1.8.2014 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 31.7.2014. Žalovaná však na uvedený pokus o pokonávku nereagovala úhradou dlžnej sumy, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa 1.8.2014, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 1.8.2014 bola 0,15 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8,15 % ročne. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel. 19. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 37,59 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol. Žalobca výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo žalobcovi právo pri porušení záväzku žalovanej riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena jedného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, za ktorú bol predaný žalovanej bola 1,- euro a predajná cena je 80,- eur, čo je rozdiel 79,- eur, pričom uplatnil škodu vo výške 16,26 eur. Cena druhého mobilného telefónu, za ktorú bol predaný žalovanej bola 29,- eur, predajná cena 125,- eur, poskytnutá zľava 96,- eur a uplatnená škoda 21,33 eur. 20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
21. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovanej spočíva v tom, že porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný žalovanej a predajnej skutočnej cene. 22. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. 23. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. 24. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. 25. Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť H. poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. 26. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania. 27. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 28. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody. 29. Pokiaľ žalobca odvíjal svoju žalobu na náhradu škody aj od porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie žalovanej nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje žalobca. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanej podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 26.1.2012 a 14.3.2012, keď boli uzavreté dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Tým, že žalobca predal zľavnený telefón/telekomunikačné zariadenie žalovanej podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaná nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby v mesiacoch 03 - 05/2014 ako vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalovaného tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej a to neplatenia za služby poskytované žalobcom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca poskytol žalovanej zľavu na cenu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti žalovanej. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 37,59 eur s príslušenstvom ako náhrady škody súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 30 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní väčší úspech a to v rozsahu 83,63 %, čo predstavuje pomer priznanej sumy k celkovému uplatnenému nároku. Jeho
neúspech je 16,37 % a čistý úspech 67,26 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 67,26 %, pričom o výške rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).