Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-59-2016.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2016 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného Jaroslava Bahnička v trestnej veci obžalovaných
X) O..,
nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom Z., T. cesta XXXX/XC, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na verejnom zasadnutí prítomného,
X) A. I.
nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom Z., A. XXX/XX, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/32/2014 zo dňa 18. novembra 2015 a takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody týkajúci sa obžalovaného O. I..
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný O. I. odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. h/ Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výroky o trestoch zákazu činnosti, prepadnutia veci a výrok o zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku zostávajú nedotknuté.
II.
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o treste u obžalovaného A. I. zamieta, pretože nie je dôvodné, pričom odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o treste u obžalovaného O. I. sa odkazuje na výrok v bode I. tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol 1) obžalovaný O. I. v bodoch 1., 2., 3. uznaný vinným zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 188 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr.zák s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.zák.; 2) obžalovaný Milan Biňas bol v bode 3. uznaný vinným zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože:
1. dňa 06. 03. 2012 v čase približne o 20:40 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Prievidzi na ulici J. v bare - herni Z. ods. B. I. vošiel do herne, pristúpil k pultu, namieril na majiteľa baru U. Z. pištoľ striebornej farby, vypýtal si všetky peniaze, na čo majiteľ otvoril trezor, z ktorého vybral peňaženku a igelitové vrecko s mincami v nominálnej hodnote 1 a 2 eurá, z peňaženky vybral približne 60 kusov 5 eurových bankoviek, mincovník s mincami nachádzajúci sa na trezore, z pokladne asi 3- 10 eurové bankovky a 5 eurové bankovky a mincovník s mincami, tieto veci vhodil do igelitky, ktorú si priniesol so sebou, následne si vypýtal cigarety - červené LM, ktoré mu majiteľ podal, zatiaľ čo obž. O. I. stál vo dverách herne, medzi dvere a zárubňu vložil prázdnu plastovú fľašu, aby sa tieto nezabuchli, pozoroval, či niekto nejde a následne z herne spoločne ušli, pričom svojim konaním U. Z. spôsobil škodu vo výške 600 euro, peniaze si následne rozdelili rovným dielom; 2. dňa 14. 03. 2012 v čase približne o 22:30 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Prievidzi na Námestí Jozefa Cígera Hronského v herni A., obž. O. I. vstúpil do herne, pod zámienkou, že si kúpi cigarety a slané tyčinky, čím donútil krupierku G. G. odomknúť zamknuté dvere do herne a v čase, keď krupierka ďalšiu osobu vyprevádzala von z herne, pristúpil k dverám herne ods. B. I. zamaskovaný kapucňou a tmavou kuklou cez tvár, držiac v ruke krátku striebornú plynovú pištoľ, krupierku vtlačil dovnútra do herne takým spôsobom, že ju niekoľkokrát sotil do chrbta, až sa dostal pred barový pult a niekoľkokrát jej povedal, aby mu dala peniaze, následne z pokladnice vzal koženú peňaženku hnedej farby v hodnote 10 euro s finančnou hotovosťou vo výške 2 580 euro a kázal otvoriť trezor, ktorý bol pod barovým pultom a bol prázdny, pričom spôsobil spoločnosti Queens Matic, spol. s r.o.; Topoľčany celkovú škodu vo výške 2.590 eura, peniaze v hodnote 2.580 eura si následne rozdelili ods. B. I. a obž. O. I.; 3. dňa 22. 04. 2012 v čase približne o 03:30 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode s B. I. v Prievidzi na Námestí Jozefa Cígera Hronského v herni A. obž. A. I. vstúpil do herne pod zámienkou, že si pri hracom automate zabudol kľúče, čím donútil krupierku G. G. odomknuť zamknuté dvere do herne a v čase, keď krupierka A. I. vyprevádzala von z herne, pristúpil k dverám herne B. I. zamaskovaný kapucňou a tmavou kuklou cez tvár, držiac v ruke krátku striebornú plynovú pištoľ, ktorou namieril na poškodenú krupierku a povedal jej, aby išla dnu, následne na to sa k nej priblížil a začal ju tlačiť dovnútra herne až k barovému pultu, kde jej povedal aby otvorila pokladňu, pričom poškodená zo strachu otvorila plechovú pokladničku, z ktorej B. I. vzal peňaženku - buksu v hodnote 10 eura s obsahom 500 euro bankovkách v nominálnej hodnoty 100 euro, ďalej vzal z pokladničky sumu vo výške 165 eura v presne nezistenom počte bankoviek a následne z herne v utiekol, pričom pred lúpežou B. I. a O. I. vysvetlili A. I., čo a ako majú robiť v priebehu lúpeže, O. I. poskytol A. I. peniaze, aby hral na automatoch v herni Magura a zisťoval koľko zákazníkov sa v herni nachádza, v priebehu lúpeže O. I. postával v blízkosti vchodu do herne Magura a dozerala na priebeh lúpeže a bezprostredne po vykonaní lúpeže sa stretol s B. I. a A. I. a rozdelili si peniaze, pričom spôsobili spoločnosti Queens Matic spol. s r.o. Topoľčany celkovú škodu vo výške 675 euro.
Obžalovaný O. I. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 4, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/ Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa §§ 61 ods. 2, 42 ods. 1, 38 os. 4, 37 písm. h/, m/ Tr.zák. bol obžalovanému O. I. uložený aj súhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému O. I. uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks pištole bližšie špecifikovanej v rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch právoplatne uložených obžalovanému O. I. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/257/2011 zo dňa 4.3.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza, sp.zn., 1T/257/2011 zo dňa 11.11.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému O. I. uložená povinnosť nahradiť poškodenému U. Z. škodu vo výške 300 € a poškodenej spoločnosti Queens Matic, s r.o. so sídlom v Topoľčanoch škodu vo výške 1.515 €.
Obžalovaný A. I. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. l/, 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému A. I. uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Queens Matic, s r.o. so sídlom v Topoľčanoch škodu vo výške 225 €.
Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaniami prokurátora a obžalovaného O. I.. Prokurátor zahlásil písomne (dve podania) odvolanie tak, že smeruje proti výrokom o trestoch v neprospech obidvoch obžalovaných. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil tak, že výroky o trestoch u obidvoch obžalovaných nepovažuje za zákonné. U obžalovaného O. I. mal súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. upraviť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody tak, že táto je 8 rokov a 8 mesiacov, a teda uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov je uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. U obžalovaného A. I. súd prvého stupňa pri aplikovaní ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. nevzal dostatočne do úvahy aj spôsob spáchania činu - skutok bol spáchaný so zbraňou, pričom o tejto skutočnosti mal pred spáchaním skutku vedomosť aj obžalovaný A. I.. Taktiež súd prvého stupňa nevzal do úvahy osobu obžalovaného A. I. v tom, že tento bol dvakrát odsúdený za majetkové trestné činy aj keď má obidva tieto odsúdenia zahladené, avšak bol aj trikrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky proti majetku. Súd sa teda neriadil základnými zásadami pre ukladanie trestu odňatia slobody podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. a neprimerane mimoriadne znížil trest odňatia slobody, a to v zjavnom nepomere k trestu, ktorý po použití § 38 ods. 2, 3 Tr.zák. obžalovanému skutočne hrozil (trest odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace). Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušiť výrok o treste u obžalovaného O. I. a tomuto uložiť trest odňatia slobody na 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. U obžalovaného A. I. navrhol výrok o treste zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. s tým, aby bol obžalovanému uložený náležitý a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný O. I. písomne podal odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo len proti výroku o treste. Obžalovaný považoval uložený trest za neprimerane prísny, a teda nespravodlivý. Obhajca najmä poukázal na to, že obžalovanému mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť aj podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., pretože tento dňa 18.11.2015 sa v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutkov pod bodmi 1., 2. a 3. obžaloby a tieto zároveň oľutoval. Takýmto vyhlásením si obžalovaný podľa ustálenej judikatúry Krajského súdu v Trenčíne vytvoril podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obhajca v zhode s obžalovaným O. I. žiadal zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obhajca taktiež namietal, že zbraň použitá pri skutku lúpeže bola nefunkčná a mala len vyvolať domnienku strelnej zbrane (plynová pištoľ), pričom páchatelia nezvažovali použiť akt priameho fyzického násilia počas lúpeže. Obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. vo výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného O. I. s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil tomuto obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest v nižšej výmere. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného O. I. podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Návrhu podriadeného prokurátora uvedenom v písomnom odvolaní navrhla v plnom rozsahu vyhovieť. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť a odvolaniu obžalovaného v plnom rozsahu vyhovieť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
z podnetu odvolaní je potrebné napraviť len výrok o treste odňatia slobody týkajúci sa obžalovaného O. I., pričom odvolanie prokurátora proti výroku o treste u obžalovaného A. I. je nedôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v toto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine týkajúci sa obžalovaného A. I. urobil súd prvého stupňa potom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal so súhlasom prokurátora vyhlásenie o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (bod 3.). Obžalovaný O. I. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. len vo vzťahu ku skutku uvedenom pod bodom 2. obžaloby. Vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodom 1. a 3. týkajúcim sa obžalovaného O. I. vykonal súd prvého stupňa dokazovanie, pričom súd prvého stupňa tu správne uzavrel, že aj tieto čiastkové útoky sa stali a tieto spáchal aj tento obžalovaný. E. na poslednom hlavnom pojednávaní obžalovaný O. I. priznal spáchanie všetkých troch skutkov uvedených v obžalobe. Senát odvolacieho súdu pritom sám nezistil chyby ani pokiaľ ide o správnosť použitej právnej kvalifikácie ako zločinu podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva.
Ďalej k vytýkaným chybám týkajúcich sa uložených trestov odňatia slobody, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné:
1) Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že obžalovanému O. I. mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. v tom, že tento napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Je síce faktom, že dokonca za okolnosť umožňujúcu použitie aj ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu je možné v odôvodnených prípadoch považovať aj vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr.por. Obžalovaný O. I. však takéto vyhlásenie urobil na začiatku hlavného pojednávaní len vo vzťahu k jednému zo skutkov uvedených v obžalobe (bod 2.). Priznanie sa tohto obžalovaného na poslednom hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania aj k ďalším dvom skutkom, nie je možné považovať ani za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - priznanie a úprimné oľutovanie použitá bola). Rovnako len takého „priznanie“ nemohlo viesť súd ani k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.
Pokiaľ ide o okolnosť týkajúcu sa druhu použitej zbrane, resp. predpokladaného násilia, túto súd prvého stupňa dostatočne vyjadril v tom, keď obžalovanému O. I. uložil trest odňatia slobody takmer na samej dolnej hranici trestnej sadzby.
V tejto súvislosti je ale potrebné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pri súdom prvého stupňa ustálenej prevahe pomeru priťažujúcich okolností mala byť upravená zvýšená dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. nie 7 rokov a 6 mesiacov, ale 8 rokov a 8 mesiacov. Súd prvého stupňa preto uložil obžalovanému O. I. trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody, ktorá inak vyplývala z jeho rozhodnutia o priznaní poľahčujúcich okolností (1) a priťažujúcich okolností (2). Vo výroku o treste pritom súd prvého stupňa výslovne citoval použitie aj ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Pri sadzbe trestu odňatia slobody uvedenej v § 188 ods. 2 Tr.zák. 7 rokov až 12 rokov, je upravená dolná hranica trestu odňatia slobody 8 rokov a 8 mesiacov.
Senát odvolacieho súdu pri plnení svojej prieskumnej povinnosti však zistil, že ustanovenie o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (predchádzajúce odsúdenie) u obžalovaného O. I. použité byť nemalo. Z aktuálneho registra trestov Generálnej prokuratúry SR u tohto obžalovaného vyplýva, že všetky odsúdenia, ktoré sú tu uvedené pred rokom 2012, kedy obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť, má obžalovaný zahladené. Pritom na právoplatne odsúdenia a trestnú činnosť po spáchaní aktuálne prejednávanej trestnej činnosti nie je možné prihliadať podľa § 37 písm. m/ Tr.zák.
Odvolací súd preto toto pochybenie súdu prvého stupňa rozsudkom sám napravil tak, že po zrušení výroku o treste odňatia slobody u obžalovaného O. I. rozhodol sám o uložení trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému. Pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona. Pri výmere trestu odňatia slobody rozhodol odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, ktorý trest považuje odvolací súd za primeraný z dôvodu tak, ako ich uviedol súd prvého stupňa.
Odvolací súd pritom dôvody pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako sa toho vo svoj neprospech domáhal samotný obžalovaný nezistil.
Odvolaniu obžalovaného O. I. teda odvolací súd vyhovel len čiastočne. Z vyššie uvedených dôvodov však zároveň nebolo možné vyhovieť odvolaniu prokurátora, ktoré by inak z pohľadu výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa o tam použitých ustanovení Trestného zákona bolo dôvodné.
2) Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s odvolaním prokurátora smerujúceho proti výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného A. I.. Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora, ako aj jeho konečného návrhu (ako zrušovaní dôvod tu neuviedol § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por.) vyplýva, že prokurátor tu nenamietal správnosť samotného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.por. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ale len rozsah mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. V tomto smere sa senát odvolacieho súdu nemohol stotožniť s názorom prokurátora v tom, že výrok o uloženom treste odňatia slobody tomuto obžalovanému by mal byť v zjavnom nepomere k trestu odňatia slobody, ktorý po použití § 38 ods. 2, 3 Tr.zák. obžalovanému skutočne hrozil (trest odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace). Tento názor prokurátora nie je v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Tr.zák., podľa ktorého súd môže uložiť obžalovanému aj trest odňatia slobody na 2 roky, ako to bolo aj v tomto prípade, ak dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody je aspoň 5 rokov menej však ako 10 rokov. Ak samotný Trestný zákon takúto výmeru trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého pripúšťa, nemožno potom hovoriť o zjavnom nepomere len na základe porovnania základnej trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona a súdom uloženého mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., ak je dodržaná najnižšia možná dolná hranica zníženia podľa § 39 ods. 3 Tr.zák.
Ďalej pokiaľ prokurátor poukazoval na ďalšie okolnosti, ktoré by mali mať vplyv na primeranosť uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému A. I., k tomu je potrebné uviesť, že použitie zbrane pri lúpeži a vedomosť o tom obžalovaného A. I. sú okolnosti pre to, aby u tohto obžalovaného vôbec bola použitá vo výroku o vine právna kvalifikácia podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. - obžalovaný spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Ak by teda zbraň takto použitá nebola, resp. by sa obžalovanému A. I. nepreukázala vedomosť o nej, nebolo by ho možné takto uznať vinným. Ide o okolnosti napĺňajúce zákonné znaky skutkovej podstaty daného zločinu, vrátane kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktoré okolnosti pokiaľ inak významne nepresahujú bežný rámec páchania daného trestného činu, nemožno vyhodnotiť v neprospech obžalovaného pri ukladaní trestu.
Rovnako je vylúčené, aby súd v súvislosti s ukladaním trestu prihliadol na zahladené predchádzajúce odsúdenia. Spáchané priestupky obžalovaného ani senát odvolacieho súdu nevyhodnotil ako dôvod na zvýšenie výmery trestu. Tu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody, ktorý bolo možné podmienečne odložiť, avšak aj s poukazom na spáchané priestupky tomuto uložil trest odňatia slobody ako nepodmienečný.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora, smerujúcemu proti výroku o treste u obžalovaného A. I. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.