Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-74-2016.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/74/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v exekučnej veci oprávneného SPEDGARANT, s.r.o., IČO: 36497649, so sídlom v Humennom, Třebíčska č. 1833/4, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom v Humennom, Kukorelliho č. 1505/50, proti povinnému HADVIČÁK s.r.o., IČO: 36640522, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA č. 20, vedenej pod sp. zn. EX 896/2015, súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Kukorelliho č. 1505/50, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 960,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Er/244/2015-18 zo dňa 02.12.2015, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/317/2015-28 zo dňa 20.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.09.2015; exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 960,- € s príslušenstvom; dňa 05.10.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; podľa zistenia súdu prvej inštancie dňa 07.10.2015 povinný uhradil oprávnenému istinu v sume 960,- €, vyčíslené úroky z omeškania za obdobie od 05.05.2015 do 07.10.2015 v sume 37,13 €, paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- €, náhradu trov predchádzajúceho konania v sume 57,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia predchádzajúceho konania v sume 143,62 €; na výzvu súdu prvej inštancie oprávnený napriek uvedenej úhrade trval na návrhu na vykonanie exekúcie, pričom potvrdil uvedenú úhradu, ale trval na pokračovaní exekúcie v časti náhrady trov za zaplatený súdny poplatok 16,50 €, v časti náhrady jeho trov v exekučnom konaní v sume 46,91 € a v časti trov exekúcie; súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že po začatí exekučného konania dňa 28.09.2015 a pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný splnil záväzok, ktorý mu vznikol na základe exekučného titulu, čím došlo k zániku nároku priznaného exekučným titulom a preto nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého uložená povinnosť bola splnená; z tohto dôvodu súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď navyše uviedol, že „nie je ani možné, aby súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie len v časti uskutočnenej úhrady povinného v uvedenej výške a následne poveril exekútora vymáhaním "len" trov vzniknutých v priebehu exekučného konania, resp. tzv. procesného nároku vzniknutého v exekučnom konaní, pretože tieto v súčasnosti nepredstavujú exekučný titul, nakoľko ešte neboli súdom
priznané, teda ich vymáhanie je za súčasných okolností neprípustné“, pričom „v prípade právoplatnosti tohto uznesenia o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodne v súlade s ustanovením § 44 ods. 4 Exekučného poriadku o zastavení exekučného konania a primerane s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku aj o jeho trovách; nárok na trovy exekúcie preto ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý“. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 36 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 17.12.2015 (č.l. 22-24 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie (trovy právneho zástupcu oprávneného a súdneho poplatku za vydanie poverenia); nárok na náhradu trov právneho zastúpenia považoval za súčasť ústavného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a to najmä z dôvodu, že sa jedná o finančné prostriedky vynaložené za účelom vymoženia svojej pohľadávky; nesúhlasil s argumentom, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní nie sú súčasťou exekučného titulu, pretože ani ďalšie trovy exekúcie nie sú súčasťou exekučného titulu a napriek tomu ich súdny exekútor po oznámení advokáta vyčísli v upovedomení o ďalších trovách exekúcie v zmysle § 202 Exekučného poriadku; v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku; súd mal teda udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorý mal pokračovať vo vymáhaní trov exekúcie, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a teda jeho trovy exekúcie možno považovať za účelné, pričom procesnou obranou povinného by boli námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. trovám exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody oprávneného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho popísal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Medzi oprávneným a povinným nebolo sporné, že po podaní návrhu oprávneného na začatie exekučného konania dňa 28.09.2015 a po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.10.2015 došlo zo strany povinného dňa 07.10.2015 v celom rozsahu k splneniu povinnosti uloženej exekučný titulom. V dôsledku splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom povinným v prospech oprávneného pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie dospel súd prvej inštancie ako exekučný súd k správnemu záveru o nutnosti zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prejednávanej veci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v prípade, že po vydaní exekučného titulu dôjde k zániku priznaného práva niektorým so spôsobov, ktorý vyplýva z hmotného práva; najprirodzenejším dôvodom zániku práva priznaného exekučným titulom bude splnenie dlhu v občianskoprávnych vzťahoch (§ 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), resp. splnenie záväzku v obchodných záväzkových vzťahoch (§ 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka); z hľadiska hmotného práva splnením povinnosti z exekučného titulu nastanú účinky splnenia dlhu vždy po splnení zákonných podmienok, rozdielne sú však procesné dôsledky, ktoré sa prejavia v exekučnom konaní, resp. exekúcii (v závislosti na konkrétnej fáze exekučného konania, resp. exekúcie); splnenie dlhu je dôvodom zániku práva a preto aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora vtedy, ak k splneniu dlhu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j. dobrovoľne; k splneniu dlhu mimo vykonávania exekúcie dôjde v prípade, ak povinný splní svoju povinnosť z exekučného titulu v prospech oprávneného do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku); so splnením povinnosti z exekučného titulu v období od začatia exekučného konania do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie sa musí exekučný súd vysporiadať v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a túto buď v celom rozsahu zamietnuť (v prípade splnenia celého dlhu) alebo ju zamietnuť v časti (podľa rozsahu splnenia dlhu) a vo zvyšku udeliť poverenie na vykonanie exekúcie (rozhodujúci bude pritom stav v čase rozhodovania exekučného súdu). Z nesporných skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že zo strany povinného došlo po začatí exekučného konania k splneniu povinnosti uloženej exekučný titulom v prospech oprávneného v celom rozsahu; súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne v celom rozsahu zamietol, pretože v čase rozhodovania súdu bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na zánik povinnosti uloženej exekučným titulom v rozpore so zákonom (nakoľko zákon umožňuje v rámci exekúcie vymáhať len existujúce nesplnené povinnosti). Spornou medzi oprávneným a povinným zostala otázka, či mal súd prvej inštancie za tejto situácie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu alebo len čiastočne a poveriť ho vykonaním exekúcie vo vzťahu k trovám exekúcie (zahŕňajúcim aj trovy oprávneného spočívajúce v trovách právnych služieb). Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, keď aj v tomto smere sa odvolací súd z jeho rozhodnutím stotožňuje. Oprávnený argumentoval v prospech udelenia poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo vzťahu k nárokom, ktoré predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku); súd prvej inštancie správne konštatoval, že uplatnené trovy exekúcie neboli súčasťou exekučného titulu, preto ohľadom (len) ich vymoženia nemožno udeliť súdnemu exekútorov poverenie na vykonanie exekúcie; o trovách
exekúcie (vrátane uplatnených trov konania oprávneného) bude súd prvej inštancie ako exekučný súd povinný rozhodnúť v uznesení o zastavení konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku); trovy exekúcie (v prípade, že nebudú uhradené dobrovoľne) vymôže súdny exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 6 Exekučného poriadku).
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov konania (§ 9a ods. 4 Exekučného poriadku), s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Oprávnený podané odvolanie z obsahového hľadiska odôvodnil v podstate tým, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
6.2 Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v prípade úplného splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom zo strany povinného v prospech oprávneného pred udelením poverenia je v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie bolo správne a preto uvedená námietka oprávneného nebola dôvodná.
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.). O trovách exekúcie (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).