Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tov-3-2022.pdf
PDF · 98.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tov/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. W. č. XXX, pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. mája 2022, č. k. 4Tv/3/2022-141, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2022 v Trenčíne, jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 282 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie, vedené proti obžalovanému G. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. W. XXX, T. W., vojaka, staršieho radistu, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 25.04.2021 v čase okolo 16.00 hod. viedol motocykel zn. Kawasaki KXF 250, zelenej farby bez evidenčných čísiel po nespevnenej lesnej ceste v katastrálnom území obce A. T., okres X., na parcele č. KN - C XXXX/X a parcele č. KN - C XXXX/X do Národnej prírodnej rezervácie A., kde platí 5. stupeň územnej ochrany a v rozpore s § 16 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a) NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 31 ods. 1 písm. d) Zákona č. 326/2005 Z. z., kde vjazd a státie motocyklom je zakázané, pričom počas jazdy nerešpektoval umiestnené informačné tabule so štátnym znakom a stupňom ochrany ani uzatvorenú kovovú závoru, ktorú svojim motocyklom obišiel, pričom na vykonanie jazdy do uvedeného chráneného územia nemal príslušné povolenie v zmysle zák. NR SR č. 534/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov ani iné povolenie. Podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.02.2022 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená od Okresnej prokuratúry Banská Bystrica obžaloba pod sp. zn. 2Pv 311/21/6601 zo dňa 24.02.2022, a to podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 232 ods. 5 Trestného poriadku s návrhom na rozhodnutie o treste obvinenému G. T., nar. XX.XX.XXXX v T., pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného poriadku, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko obvinený G. T. v rámci konania o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica dňa 24.02.2022 pod sp. zn. 2Pv 311/21/6601 uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku v celom rozsahu, ale nedošlo k dohode o treste, súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2022 vykonával dokazovanie už len ohľadom výroku o treste, pretože ku škode v danom prípade nedošlo.
Okresný súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to zápisnicou o konaní o dohode o vine a treste sp. zn. 2Pv 311/21/6601 z 24.02.2022 z č. l. 116-117, služobnou charakteristikou č. l. 64-104, správami
a posudkami na obvineného č. l. 47-50, 105, výpisom z ÚEP MV SR č. l. 51, odpisom RT č. l. 52, lustráciami súdu č. l. 121-123, prípisom + pokynom predsedu súdu - prevodom do registra „Tv“ č. l. 125-126, po prečítaní ktorých neboli stranami vznesené žiadne pripomienky a ani námietky. Odpisom z registra trestov u obžalovaného mal súd za preukázané, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný od roku 2018, a síce v čase vzniku jeho služobného pomeru, spáchal tri priestupky a to na úseku dopravy. Zo služobnej charakteristiky obžalovaného vyplýva, že slobodník G. T. je príslušníkom 91. ženijného pluku Y., pričom dňa 05.10.2017 bol prijatý do prípravnej štátnej služby. Od 18.01.2018 bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby, ktorá trvá do dnešného dňa, pričom bol povýšený do vojenskej hodnosti ako vojak 2. stupňa. Od 01.11.2020 vystupuje ako starší radista, pričom čas trvania jeho dočasnej štátnej služby sa zmenil do 04.10.2031. Súdom bolo zároveň zistené, že obžalovaný G. T. od vymenovania do štátnej služby bol viackrát disciplinárne odmenený písomnou pochvalou a to v roku 2018 dvakrát, v roku 2019 trikrát, v roku 2020 trikrát a napokon v roku 2021 tiež trikrát.
Vzhľadom na skutočnosť, že za prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, zákon ustanovuje trest, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného, kedy tento viedol usporiadaný rodinný život, v pracovnom živote si plnil zodpovedne svoje služobné povinnosti čo vyplýva aj z jeho osobnej karty ako profesionálneho vojaka o čom svedčia aj disciplinárne odmeny, nikdy sa nedopustil trestného činu ako aj s poukazom na to, že sa v celom rozsahu ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom škoda v danom prípade žiadna nevznikla, okresný súd rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania považoval za dostačujúce na naplnenie účelu predpokladaného trestným zákonom a poriadkom, pretože sú v zmysle § 282 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 216 ods. 1 Trestného poriadku splnené podľa okresného súdu, všetky zákonné podmienky.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote v neprospech obvineného sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a túto odôvodnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za nesprávne. Poukázal na skutočnosť, že s právnym názorom okresného súdu sa nestotožňuje. V súlade s ustanovením § 216 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je potrebné skúmať (okrem osoby obvineného) či aj vzhľadom na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Má za to, že nebola splnená zákonná podmienka podľa § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda vzhľadom na okolnosti prípadu nie je možné takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Okolnosti prípadu predstavujú súhrn skutočností existujúcich jednak mimo vôle páchateľa a jednak páchateľom vytvorených pred či počas činu a ktoré okrem iného charakterizujú spáchaný skutok a jeho páchateľa a majú vplyv aj na závažnosť konkrétneho činu a prípadnú sankciu alebo na iné meritórne rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s okolnosťami prípadu. Súd ani okrajovo nehodnotil skutkové okolnosti, ani sa nevysporiadal s posúdením závažnosti takéhoto konania (spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka). Neoprávnenou jazdou je každá aj jednorazová alebo prvá jazda motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na území s II. a vyšším stupňom ochrany alebo na lesných pozemkoch, ktorá nespĺňa podmienky zákonných výnimiek. K okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že G. T. spolu s ostatnými motocyklistami dňa 25.04.2021 jazdili na motocykloch (bez účelu jazdy), úmyselne obišli na svojich motocykloch v tom čase riadne uzatvorenú kovovú závoru a G. T. ako aj ďalším šiestim osobám sa na motocykloch podarilo z hradu A. uniknúť po tom, ako boli vyzvaní zamestnancami Štátnej ochrany prírody na preukázanie svojej totožnosti a bolo im oznámené, že na miesto je privolaná policajná hliadka. H. F. neušiel a následne mu bol v konaní podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku právoplatne uložený trest prepadnutia veci - motocykla Suzuki 600 DR. Obv. G. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že jedným z dôvodov prečo pred "strážcami prírody" unikol bol ten, že sa bál zhabania motocykla. G. T. predmetný motocykel začiatkom leta 2021 predal, nepamätá si komu, nemá písomnú kúpnu zmluvu. Je potrebné zdôrazniť, že tak ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, páchatelia jazdili na motocykloch bez príslušných povolení, bez nejakého účelu jazdy (s pohnútkou "voziť sa na motorkách") na území, kde platí 5. stupeň územnej ochrany, teda najvyšší možný stupeň ochrany na území Slovenskej republiky, čo významnou mierou prispieva k posúdeniu závažnosti spáchaného prečinu. Podporne poukazuje na fakt, že v čase v spáchania skutku tam bolo prítomných osem páchateľov a tak, ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu (v trestných konaniach týkajúcich sa ostatných obvinených, ktoré boli skončené do skončenia skráteného vyšetrovania v tr. veci obv. A. T.), ani voči jednému z obvinených nebol použitý odklon v trestnom konaní a teda trestné stíhanie nebolo podmienečne zastavené. Argumentujúc
rešpektovaním zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré v súhrne významnou mierou zvyšujú závažnosť konania obvineného je možné vysloviť zaver, že trestné stíhanie obv. G. T. nie je možné podmienečne zastaviť aj pri splnení zákonnej podmienky podľa § 216 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a čiastočnom splnení podmienky podľa § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (vzhľadom na osobu obvineného). Tzv. „nelegálne vjazdy“ majú negatívne dopady primárne voči prírode, sekundárne tiež vo vzťahu k tým občanom, ktorí prírodu, resp. prírodné prostredie navštevujú dodržiavajúc stanovené pravidlá, čo má rovnako negatívne následky aj vo vzťahu k erózii právneho povedomia, resp. všeobecného rešpektu k právnym predpisom a tým aj oslabovania princípov právneho štátu. Za účelom naplnenia prevencie individuálnej, ako aj generálnej, nie je možné považovať rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania za postačujúce. Obvinený ako vodič motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke mal motocykel použiť len na ceste (v zmysle predmetného zákona sa za cestu považujú len diaľnice, cesty, účelové a miestne komunikácie), jazda mimo cesty, ktorá bola v tomto prípade vykonaná musí byť legitimizovaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, v danom prípade takýto legitímny dôvod v konaní obvineného absentuje. Naviac, G. T. prekonal kovovú závoru zabraňujúcu vstupu do kritického územia, po výzve zamestnancov SOP z miesta spáchania činu ušiel, motocykel predal (s vysokou mierou pravdepodobnosti v úmysle vyhnúť sa sankcii), sám sa na polícií neprihlásil (stotožňovanie páchateľov bolo vykonávané operatívnymi pracovníkmi polície niekoľko mesiacov po skutku), tak ako bolo doposiaľ zistené ani voči jednému z obvinených nebol aplikovaný odklon v trestnom konaní. Na základe uvedeného je možné vysloviť záver, že nepochybne nebola splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a uvedené uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania nie je dostačujúce. Pre vyššie uvedené dôvody má za to, že vo veci neboli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa ustanovenia § 282 ods. 1 Trestného poriadku (s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 Trestného poriadku), preto navrhol, aby nadriadený orgán rozhodol postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, napadnuté uznesenie zrušil a uložil Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu, kde uviedol, že vo vzťahu k sťažnostným dôvodom prokurátora poukázal na ust. §34 Trestného zákona, a to na zásady ukladania trestov a na platnú judikatúru SR. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Od začiatku trestného konania sa k spáchaniu činu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, že ho to veľmi mrzí, nevyhýbal sa žiadnym úkonom, vypovedal pravdivo, podrobne sa v prípravnom konaní vyjadril aj k tomu, ako sa skutok stal, naozaj nepoznal danú oblasť, nikdy tam predtým nebol, nemal vedomosť o tom, že ide o chránené územie, naozaj len nasledoval ostatných motorkárov v jemu neznámom prostredí, pričom si nevšimol žiadnu závoru a ani žiadne značenie (informačné tabule ani značky) o chránenom území. V danej prírodnej oblasti bol po prvýkrát. Zamestnancom ŠOP sa viackrát ospravedlňoval. Motorku, ktorú mal, síce predal, pretože bola poškodená a nie z dôvodu, aby sa vyhol sankcii. Pre neho bolo a je veľmi dôležité, že sa bál, aby neprišiel o zamestnanie, keďže je vojak z povolania. Po tomto skutku hneď na druhý deň nastúpil do Covid karantény a pri skončení karantény mu volali príslušníci PZ, ktorí mu oznámili, že daný skutok sa rieši. Naozaj ho celé konanie mrzí, jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda a ani nebol ohrozený chránený živočíšny druh ani rastlinstvo. Je zamestnancom Ministerstva obrany SR-profesionálny vojak, pričom aj zo samotného hodnotenia zamestnávateľa - Vojenský útvar Y. vyplýva, že si v pracovnom živote plnil zodpovedne svoje služobné povinnosti, bol viackrát disciplinárne odmenený, nedopustil sa v minulosti žiadneho trestného činu, žije družkou v spoločnej domácnosti usporiadaným životom, s ktorou si plánuje založiť aj rodinu a z uvedeného dôvodu zakúpil aj byt na hypotekárny úver, ktorý riadne spláca. Váži si, že má takúto prácu, zabezpečený stály príjem, o svoju prácu nechce prísť a pre jej ďalší výkon a zotrvanie v nej sa vyžaduje bezúhonnosť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne, zákonné a sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 216 Trestného poriadku. Už samotné prejednanie veci pred súdom prvého stupňa je pre neho dostatočným ponaučením a váži si dobrodenie súdu, keď mu bola daná šanca v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania a určenia skúšobnej doby, v rámci plynutia ktorej preukáže, že v jeho prípade to bol len výnimočný exces. V neposlednom rade poukazuje na jednu zo základných zásad trestného práva - zásada ultima ratio je posledná, krajná možnosť riešenia trestnej
veci prostriedkami trestného práva v zmysle zásady subsidiarity trestnej represie. Nakoľko trestné právo vo svojich represiách predstavuje najkrajnejší a najvyšší stupeň zásahu do ľudských práv a slobôd, rovnako orgány činné v trestnom konaní a súdy musia dbať na trestnoprávne princípy vychádzajúce z tých ústavných. Má za to, že prvostupňový súd veľmi citlivo zohľadnil všetky aspekty tejto trestnej veci a rozhodol spravodlivo, tak že mu poskytol priestor a možnosť súdu preukázať vedenie riadneho života v skúšobnej dobe bez nutnosti, aby prišiel o svoju prácu.
Krajský súd v Trenčíne na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť prokurátora je podaná v predpísanej forme a v zákonom stanovenej lehote, teda včas. Rovnako v rámci postupu svojho konania krajský súd zistil, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd postupoval zákonným spôsobom a správne, keď dospel v posudzovanom trestnom konaní k tomu hodnotiacemu záveru, že trestné stíhanie obžalovaného G. T. je podľa § 282 ods. 1 Trestného poriadku dôvodné podmienečne zastaviť s prihliadnutím na splnenie všetkých podmienok podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj určenie samotnej dĺžky skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov.
Pokiaľ ide o preskúmanie veci na podklade sťažnosti podanej prokurátorom, ako vyplýva z dôvodov podanej sťažnosti, prokurátor namietal nesplnenie zákonnej podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania voči obvinenému, uvedenej v ustanovení § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
Poslednou podmienkou aplikácie podmienečného zastavenia trestného stíhania je, že jeho použitie vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Pri tejto podmienke sa sleduje predovšetkým spôsob a okolnosti spáchania skutku, následok, zavinenie, pohnútka. Pri skúmaní osoby obvineného nesmie ísť len o povrchové zisťovanie potrebných údajov, informácií, ale je nevyhnuté dôkladne pozorovať jeho charakterové vlastnosti, či už pozitívne alebo negatívne. Charakterové vlastnosti a zvláštnosti sú napríklad či je páchateľ mladistvý, osoba vo veku blízkom veku mladistvého, recidivista, osoba so zmenšenou príčetnosťou. Dôležité ja aj sledovanie správania a spôsob života páchateľa pred spáchaním trestného činu a samozrejme aj po ňom, či viedol a vedie usporiadaný život a jeho konanie bolo len skratové, výnimočné vybočenie z normálu. Okolnosti prípadu vyjadrujú také skutočnosti, ktoré charakterizujú spáchaný trestný čin, jeho spoločenskú závažnosť a jeho vplyv na ostatných členov spoločnosti. Okolnosti prípadu budú vyjadrené najmä spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkami, mierou zavinenia páchateľom, jeho pohnútkou, prostredím a situáciou, za ktorých došlo k trestnému činu, spoločenskými pomermi v čase a na mieste spáchania trestného činu, mierou rozmáhania sa podobných trestných činov, odozvou verejnosti na spáchaný čin.
Pri úvahe o tom, či určitá okolnosť nevylučuje podmienečne zastavenie trestného stíhania, sa nemožno uspokojiť len na izolované hodnotenie tejto okolnosti, ale je nutné ju hodnotiť v súvislosti so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi skutok a osobu páchateľa. Vyhodnotenie tohto skúmania má zásadný vplyv na posúdenie, prípadne rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Samosudca mal preto povinnosť vyžiadať si informácie o osobe obžalovaného, či už z miesta jeho bydliska, pracoviska, evidencie priestupkov a samozrejme výpis z registra trestov.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ako aj celého spisového materiálu nemá výhrady k splneniu podmienok podľa § 216 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku.
Treba ďalej jednoznačne konštatovať, že odôvodnenie sťažnosti prokurátora v časti potreby uloženia prísnejšieho trestu obvinenému je nenáležité. Krajský súd tieto skutočnosti uvádza predovšetkým preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť, ktorú je nevyhnutné brať do úvahy v rámci závažnosti trestného činu), pričom podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku „ultima ratio“ sa prejavuje aj v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, s vedomím, že princíp ultima ratio má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, kde je objektívne potrebné náležité a spravodlivé potrestanie páchateľa za spáchaný skutok a kde je priestor aj na využívanie odklonov v trestom konaní (princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR, napríklad nález I. ÚS402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z 13.augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).
Prejednávaný skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, je vzorovým príkladom na využívanie takýchto odklonov v trestnom konaní. Čo sa týka samotnej osoby obžalovaného, z vyžiadaných správ na jeho osobu, krajský súd nevzhliadol žiadnu okolnosť, ktorú by okresný súd prehliadol a následne nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky podľa § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Krajský súd vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obžalovaného a na jeho osobné a majetkové pomery a účel generálnej a individuálnej prevencie, dopĺňa, že na osobu obvineného nie je potrebné pôsobiť represívne (ukladaním trestu), nakoľko v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na podmienečne zastavenie trestného stíhania, a preto považoval takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
Pretože krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.