Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/161/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Mgr. O. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 010 01 Mojš, právne zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a n á v r h na prerušenie konania.

Súd z a m i e t a žalobu.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.04.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.04.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený úverovou zmluvou č. 4208082314 z 10.09.2012, ktorý je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného v čase uzatvorenia predmetného úveru a ďalej aplikovať naň ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora EU vo veci Oceano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) súd z úradnej moci musí preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu, poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) / v súčasnosti písm. l) / zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy konštatoval, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4208082314 z 10.09.2012 túto náležitosť neobsahuje. Uviedol, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal, že predmetnej zmluve toto

rozlíšenie absentuje, zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Zmluvu o úvere č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) / v súčasnosti písm. b) / zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 pod písm. j) / v súčasnosti písm. k) / zákona č. 129/2010 Z. z. a to je uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmuve spomínaný údaj chýba napriek tomu, že je uvedená RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Pri naliehavom právnom záujme poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 podľa ktorého: „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp., právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“. Na základe vyššie uvedených skutočností s tým, že pri rozhodovaní v konkrétnom prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany spotrebiteľa je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochrana slabšej strany, navrhol aby súd určil že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.05.2016, doručenému súdu dňa 16.05.2016, uviedol, že samotná úverová zmluva obsahuje v dolnej polovici úpravu v znení: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal úverové podmienky s kódom ISH211, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočné určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“ Na to ďalej nadväzuje úprava v samotných úverových zmluvných podmienkach podľa znenia Hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok: „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť (ďalej iba splátka), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.“ Uviedol, že žalobcovi ako klientovi bol zasielaný s úverovou zmluvou aj splátkový kalendár. Pokiaľ žalobca z nejakého dôvodu splátkovým kalendárom nedisponoval a mal nejaké dotazy ohľadne výšky splátok, mohol sa obrátiť v zmysle § 5 Hlavy 5 úverových zmluvných podmienok na žalovaného so žiadosťou o opätovné zaslanie požadovaných informácií a nie hneď riešiť predmetný spor žalobou. Okrem toho žalobcovi boli každý mesiac zasielané aj výpisy z účtu, z ktorých mal prehľad o splátkach. K smernici Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená len pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Uvedená smernica má preto na rozdiel od nariadenia nepriamy účinok. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Konkrétne smernica 93/13/EHS bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (do ustanovení § 52 - 54). Mal za to, že súd nemôže prihliadnuť na smernicu ako prameň práva v plnom rozsahu, ale je potrebné na riešenie sporu aplikovať konkrétny právny predpis vnútroštátneho práva (Občiansky zákonník), ktorým sa cieľ smernice naplnil. Do pozornosti dal aj skutočnosť, že úverové zmluvy sú ako tzv. absolútny obchod upravené v Obchodnom zákonníku v § 261 ods. 6 písm. d), v zmysle ktorého sa týmto zákonom spravujú záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna úprava úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku má výrazne miernejší režim a nároky na nevyhnutné náležitosti úverových zmlúv ako zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa klienti snažia vystupovať vždy v pozícii spotrebiteľa, aby mohli voči žalovanému uplatňovať prísnejší režim. Uviedol, že už v Hlave 1 § 1 úverových zmluvných podmienok sa uvádza: „Tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a fyzickou osobou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 9Co/224/2011. Pokiaľ ide o výšku RPMN, je uvedená v zmluve spolu s poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Nakoľko zmluva bola podpísaná spoločnosťou 20.08.2012 a klientom 10.09.2012, ide o rozostup niekoľkých dní, ktoré zohrávajú úlohu pri výpočte výšky RPMN. Keďže žalovaný sa snaží byť korektný voči klientovi, uvádza RPMN v rozpätí. Pokiaľ by ju v danom prípade uviedol jedným konkrétnym číslom, toto by v čase reálneho poskytnutia finančných prostriedkov už nemuselo byť aktuálne. Súčasne uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nikde neustanovuje povinnosť uvádzať výšku RPMN jedným konkrétnym číslom. V zmysle uvedeného mal za preukázané, že zmluva o hotovostnom úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré y spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobca v žalobe nenamieta platnosť úverovej zmluvy, nespochybňuje svoju povinnosť splácať mesačné splátky ani ich výšku. Naopak venuje sa len spochybňovaniu rozkladu splátok, ktoré mu boli zasielané na ním uvedenú adresu spolu s úverovou zmluvou. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, uviedol, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 sa týka určenia neplatnosti úverovej zmluvy a nie jej vyhlásenia za bezúročnú a bez poplatkov, pričom žalovaný bol názoru, že tieto dva termíny nemožno stotožňovať. Mal za to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. V danom prípade sa žalobca k naliehavému právnemu záujmu o určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov vôbec nevyjadril. Dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, podľa ktorého určovania žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak je požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenie v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobov na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí zákonite byť vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Z uvedených dôvodov nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.08.2016, na ktorom vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 180 v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní z kapacitných dôvodov. Zároveň vyjadril súhlas s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaný predmetným e- mailovým podaním doručeným súdu dňa 12.08.2016 poukázal na skutočnosť že ohľadne spôsobu rozkladu splátok v úverových zmluvách, písomného vyhotovenia zmluvy, amortizácie zmluvy a ďalších dôležitých otázok týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a sankcií ich nedodržania bola Okresným súdom Dunajská Streda pod č. C - 42/2015 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá položená prejudiciálna otázka na Súdny dvor Európskej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie Súdneho dvora sa bude týkať aj náležitostí spotrebiteľskej zmluvy žalovaných žalobcom v tomto konaní, žalovaný navrhol, aby súd konanie prerušil v zmysle

ustanovenia § 162 CSP, resp. § 164 do právoplatného skončenia konania ohľadne položených prejudiciálnych otázok.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to úverovou zmluvou č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 (č.l. 11 spisu), splátkovým kalendárom (č.l. 28

- 29 spisu), výpismi z účtu (č.l. 30 - 33 spisu) ako aj argumentáciou strán sporu, ktorú uviedli v žalobe a vo vyjadrení k nej. 6. Z obsahu úverovej zmluvy č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnúť spotrebiteľský úver 900,-EUR s ročnou úrokovou sadzbou 26,00 %, RPMN od 33,3 % do 35,0 %, priemernou hodnotou RPMN 27,07 %, celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.736,40 EUR a lehotou splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru. Predmetný spotrebiteľský úver bol žalobcovi poskytnutý bankovým prevodom. Žalobca sa zaviazal spotrebiteľský úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 28,94 EUR. 7. Z obsahu splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný spotrebiteľský úver splácal riadne a včas v období od 09.10.2012 až 21.11.2014, následne spotrebiteľský úver splácal v nižšej výške a po lehote splatnosti, resp. ho prestal splácať. Ku dňu 17.07.2015 žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 981,14 EUR. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom, na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Súd dospel k záveru, že právny vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere č. 4208082314 zo dňa 10.09.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je tzv. absolútny obchod podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň je však tento vzťah aj vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľského úveru podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že sa jedná o typovú spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu.

15. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. 17. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1339203-1339203&f=2>, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca nepreukáže svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. 18. Určovacia žaloba má tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej príslušnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorilo by to pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

19. V zmysle vyššie uvedeného, vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia súdu, súd dospel k záveru, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci žalobca v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu argumentoval tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému. Z predložených listinných

dokladov vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 900,- EUR, ktorá suma predstavovala čistú istinu, t.j. skutočne poskytnutú istinu, bez úrokov a bez poplatkov. Celkové náklady spotrebiteľa boli podľa predmetnej zmluvy o úvere vo výške 1.736,40 EUR. Žalobca ku dňu 17.07.2015 zaplatil žalovanému celkovo sumu 981,14 EUR. Je tak zrejmé, že žalobca žalovanému ku dňu rozhodovania súdu čistú istinu 900,- EUR zaplatil. Na základe uvedeného má súd za to, že prípadné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci tak povedie k požiadavke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s nutnosťou hľadania konečnej odpovede na otázku, či sa žalovaný vôbec na úkor žalobcu obohatil, a ak áno, v akom rozsahu. Vyriešenie prípadného sporu o tom, či žalobca plnil žalovanému nad rámec zákonného nároku, môže slúžiť len konanie o žalobe na plnenie, v rámci ktorého bude nutné ako predbežnú otázku vyriešiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Práve možnosť vyriešenia otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v konaní o žalobe na plnenie, ako otázky predbežnej, tak viedlo za daného stavu, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, keď žalobca žalovanému v čase rozhodnutia súdu preukázateľne zaplatil celkovo 981,14 EUR, k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danej veci. V danom prípade by určovacia žaloba neplnila ani svoj účel preventívnej ochrany práv. K tomuto záveru súd dospel napriek argumentácii žalobcu, že má na danom určení naliehavý právny záujem, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal, aký by malo mať za daného stavu (pri celkovo zaplatenej sume 981,14 EUR) význam len samostatné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci popri nutnosti vyriešenia rovnakej otázky v spore o plnenie. Súd má za to, že len samotné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci by za daného stavu neodstránilo stav právnej neistoty medzi stranami sporu. Nemohlo by zabrániť z tejto zmluvy následnému domáhaniu sa poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 251/2015 zo dňa 16.03.2016. V závere súd dopĺňa, že si je vedomý postoja k naliehavému právnemu záujmu daného v uznesení NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2009 z 31.07.2009, a to ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany a s tým spojenou potrebou spotrebiteľa na vyriešenie otázky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, avšak konštatuje, že v danej veci žaloba na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v tomto ponímaní vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nemôže obstáť. Za daného stavu, keď v čase rozhodovania súdu žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 981,14 EUR, je daná možnosť žalovať priamo splnenie povinnosti. Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, resp. určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto súd žalobu zamietol. 20. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené právne závery o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru zamietol aj návrh žalovaného na prerušenie konania. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo iné správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. V danom prípade, vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, okresný súd považuje konanie, na ktoré sa žalovaný odvoláva, a to prejudiciálne konanie, ktoré podal Okresný súd Dunajská streda 02.02.2015, v právnej veci žalobu: Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej Kláre Bíróovej vo vzťahu k danej veci za právne irelevantné, nakoľko žaloba v danom konaní nebola vecne preskúmavaná.

21. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

25. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.