Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Csp-37-2022.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Subarea
16Csp/37/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24 785 199, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, IČO: 01 435 400 Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773 proti žalovaným: 1.) A. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. A. XX, XXXX G. J., K. republika, 2.) I. G. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. XX, G. J., K. republika, v konaní o zaplatenie sumy 21693,58 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 650,50 eura po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, ktorý poplatok prevádzkovateľ systému vráti do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.07.2021 požadoval, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 21693,58 eura s príslušenstvom, úroky vo výške 2953,93 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21693,58 eur od 02.12.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 123,62 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 8 eur a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.09.2021 platobný rozkaz sp. zn. 36Up/1193/2021, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
3. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk ani po vykonaných šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.).
4. Súd žalovaným doručoval na adresu v Bulharskej republike, výzvu na vyjadrenie s k žalobe s prílohami a poučenie, že ako spotrebiteľa je možné ho žalovať iba na súde členského štátu Európskej únie, v ktorom má svoje bydlisko, okrem prípadu ak sa konania zúčastní a preto ho vyzval, aby sa vyjadril, či prijíma právomoc Slovenského súdu v lehote 10 dní.
5. Žalovaní sa nevyjadrili k žalobe, ktorá im bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP.
6. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaných v registri obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorého bolo zistené, že žalovaní mali trvalý pobyt nahlásený na adrese A.. C. XXX/XX, Z.. Žalovaným súd doručoval zásielky prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia PZ na zistenú adresu z Registra obyvateľov pričom bolo od poverených príslušníkov PZ zistené, že žalovaný v 2.) na adrese nebýva a ani nie je známe miesto jeho súčasného pobytu. V prípade žalovanej v 1.) rade bolo rovnako zistené, že sa na adrese nezdržuje a nebýva už dlhšiu dobu, a tiež bolo zistené, že sa mala vrátiť do rodnej krajiny - Bulharsko. Súd zisťoval pobyt žalovaných aj cez Prezídium PZ Úrad hraničnej a cudzineckej polície Odbor analýzy rizík a koordinácie Oddelenie koordinácie spracovania údajov, pričom bolo zistené že žalovaná v 1.) rade mala evidovaný trvalý pobyt na území SR od 27.07.2016 do 27.07.2021 a je štátnym príslušníkom Bulharskej republiky, žalovaný v 2.rade mal evidovaný trvalý pobyt na území SR od 18.05.2016 do 18.05.2021 a je štátnym príslušníkom Bulharskej republiky. Súd doručoval žalovaným zásielku na známe adresy do Bulharskej republiky, ale tie sa súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. V prípade žalovaného v 2.) rade boli negatívne aj výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni, žalovaná v 1.) rade má v Sociálnej poisťovni evidovanú adresu A.. C. XX, Z., kde bola registrovaná od 19.07.2016, avšak toho času nepoberá žiadne dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, pričom nie je zamestnaná u žiadneho zamestnávateľa. Súčasná adresa žalovaných nie je súdu známa, pričom z vykonaného šetrenia pobytu žalovaných je zrejmé, že sa na území Slovenskej republiky nezdržujú. 7. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
11. Podľa kapitoly II, oddiel 4 o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, čl. 17 Brusel I., vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5. 12. Podľa kapitoly II, oddiel 4 o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, čl. 17 Brusel I., vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5.
13. Podľa kapitoly II, oddiel 4, čl. 18 ods. 1 Brusel I. citovaného ustanovenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo
- bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
15. Podľa kapitoly II, oddiel 4, čl. 19 Brusel I., od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: dojednanou po vzniku sporu, ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
16. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V predmetnom konaní majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci. Aplikujú sa len v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy (pozri § 2 zákona č. 97/1963 Zb. > o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré upravujú právomoc (§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).
17. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach, výnimky ustanovuje čl. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Podľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Nariadenie upravuje tiež osobitnú právomoc, právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a upravuje aj možnosť voľby právomoci súdov.
18. Podľa čl. 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24 (výlučná právomoc), aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Podľa čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
19. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
20. Súd na základe uvedeného konštatuje, že nastali okolnosti, pre ktoré nemá právomoc vo veci ďalej konať, nakoľko v zmysle oddielu 4 čl. 18 ods. 2 Brusel I. nemožno žalovaných vo veciach spotrebiteľských zmlúv žalovať na súde členského štátu, v ktorom nemá žalovaný bydlisko. Vzhľadom na to, že žalovaní nie sú občanmi Slovenskej republiky a súd nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu žalovaných nemožno žalovať na súde členského štátu, pokiaľ nenastala dohoda o právomoci medzi sporovými stranami podľa kapitoly II., oddiel 4, čl. 19 Brusel I. Súd zistil, že takáto dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a ani nevyplývala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Súd je povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky a v prípade, ak zistí, že uvedené podmienky nie sú splnené a ak neexistuje dôvod na ich odstránenie, je povinný rozhodnúť. Súd v rámci vykonávania úkonov potrebných pre zistenie skutočného pobytu žalovaného, zistil, že tento je občanom Bulharskej republiky a na našom území sa nenachádza. Na
základe toho postupoval podľa kapitoly II., oddielu 4 čl. 18 ods. 1, 2 Brusel I. a konanie v zmysle § 9 ods. 1 CSP pre nedostatok právomoci vo veci ďalej konať, zastavil.
22. Súd žalovaným umožnil zúčastniť sa konania pred súdom Slovenskej republiky podľa čl. 26 ods. 1 uvedeného nariadenia. Žalovaní sa však nevyjadrili, že prijímajú právomoc slovenského súdu a preto neprišlo k založeniu právomoci súdu Slovenskej republiky, ktorému žaloba napadla tzv. podrobením sa jeho právomoci. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Tuzemský súd nemôže vec postúpiť cudzozemskému súdu. Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy si môže žalobca podať na príslušnom súde v Bulharskej republike.
23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 256 ods. 1 CSP s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. V danom prípade bol súd povinný zisťovať komu pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Keďže dôvodom na zastavenie konania bol neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP) z dôvodu absencie právomoci Okresného súdu Nitra vo veci konať, ktorú okolnosť nemohla žiadna zo strán predpokladať ani predvídať, súd rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva, konštatujúc, že žiadnej strane tohto sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZoSP“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
26. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
27. Podľa § 11 ods. 4 ZoSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
28. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci, vrátil súd žalobcovi nekrátený súdny poplatok vo výške 650,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
Poučenie:
Proti výroku I. až III. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti výroku IV. tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.