Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený advokátskou kanceláriou Okenica & Co, s.r.o., so sídlom U. 11, 811 04 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01.02.2021 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 08.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia, ktorým Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „odvolací orgán“) podľa ust. zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Toto rozhodnutie je zmenovým rozhodnutím k predchádzajúcemu rozhodnutiu zo dňa 07.06.2011, o ktorom správny súd rozhodol rozsudkom č.k. -137 zo dňa 28.11.2017, ktoré bolo NS SR z procesných dôvodov zrušené a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na nové konanie.

2. Žalobca prvostupňovému i odvolaciemu rozhodnutiu vytkol, že vychádza z nesprávneho právneho predpisu, poukázal na ust. o sociálnom poistení a zdôraznil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav je vrodený, čo potvrdzujú viaceré zdravotné správy, posudky Sociálnej poisťovne, ako aj znalecký posudok MUDr. T. P., č. 1/2016. Konštatoval, že oba stupne správneho orgánu pri rozhodovaní nesprávne pospájali dva rozdielne právne predpisy, a to o sociálnom poistení (ďalej aj „“) a o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“), keďže splnenie podmienok pre nárok na invalidný dôchodok podľa zároveň nesprávne podmienili aj splnením podmienok v zmysle Zdôraznil, že o priznanie invalidného dôchodku do minulosti nikdy nežiadal a aplikácia staršieho , by bola prípustná len v prípade, ak by žiadal nárok v období a za obdobie, kedy bol nezaopatreným dieťaťom. Tento zákon platí iba na nároky vzniknuté pred 01.01.2004 a on si nárok i uplatnil až po 01.01.2010.

3. Na jeho prípad je relevantný výlučne , v zmysle ktorého, ak je poistenec invalidný už v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, tzn. aj od narodenia, priznanie invalidného dôchodku pripúšťa aj bez splnenia počtu rokov dôchodkového poistenia. Jedinou podstatnou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa tohto zákona je, že trpel vrodeným postihnutím už od narodenia, čo viedlo k záveru, že spĺňal posudkové kritéria pre uznanie čiastočnej invalidity. V poslednom odseku strany tri rozhodnutia je uvedené, že jeho ochorenie, lézia brachiálneho plexu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 50%, je potvrdené od narodenia.

Konštatoval, že preukázal existenciu svojej invalidity, ktorá u neho vznikla už momentom narodenia a výklad uvedených zákonov Sociálnou poisťovňou ho znevýhodňuje a ukracuje na jeho právach, keďže nie je schopný sústavne vykonávať žiadnu prácu a nikdy nedosiahne potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom k uvedenému, žiadal rozhodnutia oboch stupňov orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

4. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp.zn. zo dňa 19.03.2019 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 28.11.2017, postupom podľa príslušných ustanovení potvrdzujúci rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 03.11.2017 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Na konanie o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu zo dňa 03.11.2017 už však súd nemal právomoc, nakoľko platila právna úprava daná (ďalej aj „“) účinná od 01.07.2016, a preto o odvolaní mal rozhodnúť Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán v zmysle ust. a .

5. Po vrátení veci rozhodol Krajský súd v Bratislave v rámci ďalšieho konania uznesením sp.zn. zo dňa 14.08.2019 a v časti o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.11.2017 súdne konanie zastavil a vec v tejto časti postúpil na rozhodnutie Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ako orgánu vecne príslušnému na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán podľa ust. o sociálnom poistení v znení , rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky podľa ust. , keďže ku dňu vzniku invalidity, 19.12.2004, nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2016, je žalobca podľa ust. o sociálnom zabezpečení v znení a naďalej čiastočne invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky a zároveň je invalidný podľa ust. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola posudkovým lekárom určená od 19.12.2004.

7. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu dňa 07.12.2017 odvolanie, v ktorom uviedol, že žiada priznanie invalidného dôchodku podľa a nie podľa , keďže spĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok už od narodenia. Toto odvolacie konanie bolo rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09.03.2018 prerušené z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu v tejto veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2011.

8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2021 konštatoval, že na základe podaného odvolania bol v odvolacom konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 30.09.2020 opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Tento v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (, ) posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, podľa odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii.

9. Posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne, MUDr. J. I., v lekárskej správe zo dňa 5.11.2020 uviedla:

• Posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava, posúdila na žiadosť žalobcu zo dňa 08.12.1998, dňa 05.01.1999 jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav z dôvodu kongenitálnej lézie brachiálneho plexu dolný typ vľavo a uznala jeho čiastočnú invaliditu podľa ust. , s dátumom vzniku od 08.12.1998. Žalobca mal vtedy 21 rokov, jeho

zdravotný stav nepodmieňoval stratu pracovného potenciálu (plnú invaliditu) ale iba čiastočnú invaliditu, keďže spôsoboval len značné sťaženie životných podmienok. Žalobca ukončil základnú školu, neukončil strednú školu, učilište nenavštevoval. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava, potvrdila posudkový záver posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 05.01.1999 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.03.2000 bolo konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 08.02.1999 zastavené. • Posúdenie invalidity na žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 02.11.2005 bolo vykonané posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, dňa 13.12.2005. Bola mu uznaná invalidita od 19.12.2004 s určením 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre kongenitálnu léziu brachiálneho plexu na nedominantnej končatine, posúdenej podľa položky XV. G, 30.1. Jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava zo dňa 16.01.2006 zamietnutá pre nesplnenie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok. • Posúdenie invalidity podľa ust. v znení bolo na žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.05.2011 vykonané posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, dňa 26.05.2011. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím s určením 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa prílohy č. 4 k v Kapitole XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G-postihnutie končatín, položka 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis. Pre totálnu endoprotézu ľavého bedrového kĺbu ako iného zdravotného postihnutia, mu bola zvýšená MPSVZČ o 10%, t.j. celkom na 60%, s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2010. Posudková lekárka sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, sa listom zo dňa 05.05.2016 na dožiadanie Krajského súdu v Bratislave k zaslanému znaleckému posudku č. 1/2016 zo dňa 07.03.2016 znalkyne MUDr. P. vyjadrila tak, že zotrváva na pôvodnom posudku lézia brachiálneho plexu od narodenia, podmieňujúca čiastočnú, nie „plnú“ invaliditu. umožňoval uznanie „invalidity z mladosti“ iba pri zdravotnom stave zodpovedajúcom „plnej“ invalidite, nie pri čiastočnej invalidite. • Na ďalšie dožiadanie súdu zo dňa 23.09.2016 posudková lekárka vyhotovila doplnenie posudku v konaní o opravnom prostriedku, odborný posudok Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2016, v ktorom konštatovala, že žalobca je s rovnako posúdeným ochorením ako v predchádzajúcich posudkoch, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím s diagnózou G54, MPSVZČ 50% a ostatným zdravotným postihnutím s diagnózou M16 a MPSVZČ 10%, naďalej čiastočne invalidný podľa ust. , v znení a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Od 19.12.2004 je invalidný podľa ust. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť celkom 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že žalobca v minulosti invaliditu podľa ust. , tzv. invaliditu z mladosti nespĺňal a v posudku potvrdila dátum vzniku invalidity dňom 19.12.2004, t.j. dňom autonehody. • Posúdenie invalidity v odvolacom konaní voči rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.11.2017, bolo vykonané posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava, dňa 30.09.2020. Posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne zotrvala na posudkovom závere posudkovej lekárky sociálneho poistenia pobočky zo dňa 30.09.2020. Ďalej v lekárskej správe zo dňa 05.11.2020 uviedla, že k posúdeniu zdravotného stavu boli predložené neurologické nálezy od mája 1990 do novembra 1998 s nezmeneným diagnostickým záverom a ortopedický nález zo dňa 29.09.2016, podľa ktorého pri autonehode v decembri 2004 došlo k polytraumatickému poškodeniu - luxačnej zlomenine ľavej stehennej kosti, s vylomením zadnej hrany acetabula, repozícia neúspešná, v decembri 2005 bola vykonaná fixácia hrany skrutkou. Pre nekrózu hlavice stehnovej kosti bola v októbri 2010 implantovaná totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu. Zlomenina stehnovej kosti je akútny stav, riešený dočasnou pracovnou neschopnosťou, trvalé následky sú posudzované podľa kapitoly XV. G. 43 - Stavy po zlomenine stehnovej kosti, liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou: a/ pri dobrej funkcii končatiny 20-30%, b/ s porušenou funkciou končatiny (výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrátenie o 4 cm a viac) 45-60%. Stav po implantácii totálnej endoprotézy jednostrannej, zodpovedá hornej percentuálnej hranici príslušnej položky 45% MPSVZČ. Po zhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, je naďalej rozhodujúce zdravotné postihnutie - poškodenie brachiálneho plexu dolnej časti nedominantnej končatiny s 50% MPSVZČ (podľa prílohy č. 4 k , kapitola XV/odd./položka/ G54/XV, G.29.3) + zvýšené podľa ust. v znení o maximálne možných 10% (ostatné ochorenia), spolu je MPSVZČ 60%.

• Výrok posudku na str. 5 Lekárskej správy je: žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa ust. v znení a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky, s dátumom vzniku čiastočnej invalidity dňa 08.12.1998. Zároveň je invalidný podľa ust. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity dňa 19.12.2004. • Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní zo dňa 01.02.2021 ďalej uviedol, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, keďže má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Nesplnil však podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa ust. , v znení , potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky a podľa ust. sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. ku dňu 19.12.2004 dosiahol vek 27 rokov a potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok je najmenej štyri roky dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca pred 19.12.2004 získal 743 dní, t.j. 2 roky a 13 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nezískal najmenej 4 roky obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. . • V závere odôvodnenia uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa vzniku invalidity v dobe, kedy bol nezaopatreným dieťaťom je nedôvodná, nakoľko jeho zdravotné postihnutie síce vzniklo pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ale podmieňovalo len čiastočnú invaliditu, nepodmieňovalo stratu pracovného potenciálu v rozsahu plnej invalidity a pri čiastočnej invalidite „invaliditu z mladosti“ nepripúšťa. • Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť, a preto odvolací orgán odvolanie ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 03.11.2017.

10. Správny súd nariadil na prejednanie veci podľa ust. (ďalej aj „“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej i prvostupňového správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. zamietol. Zástupcovia oboch účastníkov konania zotrvali na svojich podaniach a vyjadreniach.

11. Podľa , druhá veta , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

12. Podľa , , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Podľa o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou

počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

14. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa ods. 2 cit. ust., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa ods. 3 cit. ust., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

17. Podľa ods. 4 cit. ust., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa ods. 5 cit. ust., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k o sociálnom poistení.

19. Podľa ods. 6 cit. ust., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa ods. 7 cit. ust., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa ods. 8 cit. ust., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa ods. 9 cit. ust., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

24. Podľa , lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ústredia Sociálnej poisťovne.

25. Podľa , posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

26. Z administratívneho a pripojeného posudkového spisu vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.06.2011 bola opätovná žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.05.2011 podľa ust. a zamietnutá. Žalobca napriek vzniku invalidity od 01.01.2010 v zmysle právnej úpravy podľa ust. , účinnej od 01.01.2010, v znení , nesplnil súčasne ďalšiu podmienku pre priznanie invalidného dôchodku a to počet rokov dôchodkového poistenia (5) v období pred vznikom invalidity (celkom za obdobie do 01.01.2010 mal iba 2 roky a 13 dní ODP).

27. Toto rozhodnutie, ktoré bolo na základe opravného prostriedku žalobcu preskúmavané Krajským súdom v Bratislave, bolo rozsudkom sp.zn. zo dňa 28.11.2017 potvrdené aj so zmenovým rozhodnutím aj s ďalším zmenovým rozhodnutím zo dňa 03.11.2017. NS SR uznesením sp.zn. zo dňa 19.03.2019 rozsudok zrušil z dôvodu nedostatku právomoci súdu konať o rozhodnutí žalovanej zo dňa 03.11.2017.

28. Odvolacie konanie, začaté na podané odvolanie žalobcu dňa 07.12.2017 voči rozhodnutiu zo dňa 03.11.2017, bolo prerušené rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vo veci opravného prostriedku voči predchádzajúcemu rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2011, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť zo dňa 26.05.2011 o invalidný dôchodok podľa ust. a . Krajský súd v Bratislave ďalším uznesením sp.zn. zo dňa 14.08.2019 v časti o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.11.2017 zastavil súdne konanie a vec v tejto časti postúpil na rozhodnutie Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

29. Správny súd zaslal ústrediu Sociálnej poisťovni, dožiadanie zo dňa 23.09.2016 o doplnenie lekárskeho posudku na základe zaslaného znaleckého posudku č. 01/2016 zo dňa 07.03.2016, vypracovaného znalkyňou MUDr. P.. Na základe toho posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne vypracovala posudok zo dňa 14.11.2016, v ktorom vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zotrvala na rovnakom posudkovom závere pre vznik invalidity z predchádzajúcich lekárskych posudkov a zmenila deň vzniku invalidity zo dňa 01.01.2010 (rozhodnutie zo dňa 07.06.2011) na pôvodný dátum 19.12.2004, podľa rozhodnutia zo dňa 16.01.2006, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. -26 zo dňa 21.03.2007.

30. V doplnenom lekárskom posudku zo dňa 14.11.2016, MUDr. P., posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne uviedla, že žalobca, narodený dňa 01.04.1977, bol do 01.04.1992 školopovinný a 18 rokov veku dovŕšil dňa 01.04.1995. Nespĺňal úplnú invaliditu v zmysle ust. § 29 zák.č. 100/88 Zb., ani invaliditu z mladosti podľa ust. § 33 zák.č. 100/88 Zb., od 08.12.1998 bol iba čiastočne invalidný, podľa ust. § 37 ods. 2 písm. c/ zák.č. 100/88 Zb., pre sťažené všeobecné životné podmienky. Prílohou lekárskeho posudku je list MUDr. P. zo dňa 05.05.2016, ako vyjadrenie k znaleckému posudku MUDr. P. č. 01/2016, v ktorom sa s obsahom znaleckého posudku z medicínskeho hľadiska stotožnila, tzn., že ide o vrodené zdravotné postihnutie, vzniknuté už pri narodení ako lézia brachiálneho plexu vľavo. Zdôraznila, že podľa v tom čase platného , k uznaniu vzniku invalidity v mladosti () bolo potrebné uznanie plnej invalidity podľa ust. , a túto podmienku v čase nezaopatrenosti žalobca nespĺňal. Obdobie nezaopatrenosti a neplnoletosti mal žalobca už v roku 1995, resp. 1993, kedy bol platný iba , a ten pri čiastočnej invalidite neumožňoval kvalifikáciu invalidity z mladosti (). Túto umožňoval len pri úplnej invalidite, ktorú žalobca v čase nezaopatrenosti nespĺňal. Kvalifikácia výlučne podľa možná nie je, nakoľko uvedený zákon je v platnosti až od 01.01.2004.

31. Súdu bol dňa 09.03.2016 doručený znalecký posudok č. 01/2016, v ktorom znalkyňa, MUDr. T. P., uviedla, že bola súdom požiadaná o jeho vypracovanie a mala posúdiť zdravotný stav žalobcu, L. L., nar. XX.XX.XXXX. Znalkyňa konštatovala, že k vzniku invalidity sa nemôže vyjadriť, nemá na to oprávnenie, pretože oprávnením disponujú výlučne posudkoví lekári sociálneho poistenia.

32. Znaleckým dokazovaním nebol odstránený ani rozpor pri určení vzniku invalidity z titulu vrodeného zdravotného postihnutia, ktoré je podľa kvalifikované ako rozhodujúce pre určenie invalidity - lekársky posudok ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.09.2011, ktorý je podkladom pre preskúmavané rozhodnutie zo dňa 07.06.2011 (prerušené konanie) a znalecký posudok MUDr. P.

je s ďalším lekárskym posudkom ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2016 podkladom pre rozhodnutie zo dňa 03.11.2017 (zastavené konanie).

33. Medzi účastníkmi vyvstal pri určení vzniku invalidity, resp. nároku na invalidný dôchodok rozpor v aplikácii dvoch zákonov sociálneho poistenia, a to , platného a účinného do 31.12.2003 a s platnosťou od 01.01.2004. V lekárskych posudkoch určené rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie invalidity (lézia brachiálneho plexu vľavo), ktoré je vrodeným zdravotným postihnutím, teda invalidita v čase nezaopatrenosti, považuje žalobca za splnenie podmienky nároku na invalidný dôchodok, vyplývajúcej z ust. , ktorou je počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, pretože invalidita mu vznikla v období, kedy bol nezaopatreným dieťaťom podľa ust. . Aplikácia ust. je riešená v prechodných ustanoveniach, v , v zmysle ktorého nárok na invalidný dôchodok podľa ust. má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

34. Toto ustanovenie však nemožno aplikovať na prípad žalobcu, narodeného dňa 01.04.1977, ktorý v čase platnosti (od 01.01.2004) dosiahol vek 27 rokov. Kvalifikácia podľa ust. je možná iba v čase nezaopatrenosti dieťaťa, a touto podmienkou v čase platnosti žalobca nedisponoval, lebo už nebol nezaopatreným dieťaťom. Túto podmienku nespĺňal ani výnimkou v prechodnom ust. . V závere lekárskej správy posudkoví lekári tak výrok o invalidite uviedli aj podľa ust. a aj podľa . Invaliditu od mladosti podľa ust. neuviedli, keďže v na to nie je zákonný podklad.

35. Žalobca žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa ust. , teda o výlučnú aplikáciu , keďže jeho zdravotné postihnutie je vrodené a je potvrdené v lekárskych správach

- posudkoch, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie invalidity. V lekárskych posudkoch vyhotovených podľa , je naposledy vznik invalidity určený od 19.12.2004, podľa ust. a nie je v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom v zmysle ust. , keďže sa narodil v roku 1977. Ako čiastočne invalidný bol prvýkrát uznaný od 08.12.1998, podľa

36. Ustanovenie (ako aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky prijaté ust. , ) majú prechodný charakter a ich úlohou je upraviť prechod nárokov vzniknutých pred účinnosťou . Z časového hľadiska už neplatnú právnu normu možno v konaní aplikovať len v prípade, že na jej použitie odkazujú prechodné ustanovenia platnej právnej normy. Na odkazuje prechodné ust. , ktoré uvádza, že aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, rozhodne sa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (t.j. podľa ), s odchýlkami ďalej ustanovenými.

37. Vznik právnych vzťahov sa posudzuje podľa práva platného v čase ich vzniku, avšak nároky z právnych vzťahov vzniknuté, sa posudzujú podľa práva aktuálne platného v čase, keď tieto nároky vznikajú (rozsudok KS BB sp.zn z 30.05.2013). Splnenie podmienok na nárok na invalidný dôchodok sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku invalidity poistenca a prípadné odchýlky upravujú prechodné ust.

38. Závery lekárskych posudkov (bod 11) - sa z medicínskeho hľadiska zhodujú so znaleckým posudkom MUDr. P., že zdravotné postihnutie má žalobca od narodenia, vrodená lézia brachiálneho plexu vľavo, s nedominantná ľavou rukou, ktoré je kvalifikované ako rozhodujúce pre invaliditu podľa prílohy č. 4 , kapitola XV. choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, pol.č. 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis s 50% MPSVZČ a 10% na iné zdravotné postihnutie, skolioza a totálna endoprotéza ľavej koxy po úraze v 12/2004. Spolu je MPSVZČ 60%. V posudku zo dňa 28.09.2011 posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne uviedla, že dané vrodené zdravotné postihnutie, poškodené nervové pletene v oblasti ramenného kĺbu s nedostatočným rozvojom svalstva a funkcie ľavej ruky, však nepodmieňovalo úplnú stratu pracovného potenciálu žalobcu, preto

nebol plne ale iba čiastočne invalidným, podľa a nespĺňal preto kritéria uznania invalidity z mladosti podľa ust. zák.č. 100/88 Zb. Žalobca má dominantnú ruku pravú.

39. Námietky žalobcu v žalobe sú nedôvodné a v rozpore s platnými právnymi predpismi aj judikatúrou NS SR. Podľa rozsudku NS SR sp.zn zo dňa 28.04.2009, Rč. 50/2009 v Zb. súdnych rozhodnutí.....„Ak posudkové orgány sociálneho poistenia (zabezpečenia) po preskúmaní trvania invalidity podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zistili, že dôchodca je čiastočne invalidný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, treba v ďalšom konaní vychádzať zo skutočnosti, že pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. V konaní o každej ďalšej žiadosti o priznanie vyššieho invalidného dôchodku treba jeho invaliditu posúdiť podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov aj podľa zákona o sociálnom poistení.“ Posudkoví lekári sociálneho poistenia v zmysle uvedeného postupovali, keďže vo výroku lekárskych posudkov uviedli invaliditu, jej dátum a dôvod vzniku podľa ust. aj podľa Invaliditu od mladosti v zmysle ust. neuviedli, lebo v na to nie je zákonný podklad. Vznik invalidity žalobcu bol určený od 08.12.1998, t.j. nie v čase nezaopatrenosti.

40. Keďže invalidita žalobcu v čase nezaopatrenosti nevznikla, nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle ust. . Zdravotný stav žalobcu bol posudkovými lekármi posúdený so záverom, že je invalidný od 19.12.2004, teda v čase, keď nebol už nezaopatreným dieťaťom na účely podľa . Žalobca je síce od 19.12.2004 invalidný podľa ust. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak nesplnil zákonné podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle ust. , pretože k dátumu vzniku invalidity, ku dňu 19.12.2004 nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v zmysle ust. (najmenej štyri roky) zistených pred vznikom invalidity ( ).

41. V závere správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, vyžadovanú ust. , ktorou je získanie najmenej štyroch rokov obdobia dôchodkového poistenia, zistených z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného dôvodu nemohol byť v konaní úspešný.

42. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

43. Závery správneho orgánu v preskúmavanej veci plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so , obsahuje všetky náležitosti príslušnými ustanoveniami tohto zákona vyžadované, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri hodnotení dôkazov riadila a z akých skutkových okolností vychádzala. Súd nezistil ani pochybenie žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa ust. zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).