Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Csp-2-2016.pdf
PDF · 85.89 KB
No categories available
4Csp/2/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX proti žalovanému: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Zamestnávateľ žalobcu Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Lipníku, IČO: 00 523 003 so sídlom Veľký Lipník 345 j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil že ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008 upravujúce Dohodu o zrážkach zo mzdy, konkrétne čl. 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru záverečné ustanovenia - bod 4.9. a ustanovenia upravujúce rozhodcovskú doložku konkrétne čl. 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru záverečné ustanovenia - bod 4.9. sú ako neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a to Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008 neplatné. Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia (v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1.7.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobcu Poľnohospodárskemu družstvu vo Veľkom Lipníku, IČO: 00 523 003 so sídlom Veľký Lipník 345 povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je ukotvená priamo v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008 (čl. 4 bod 4.9), a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.7.2008 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6 638,78 eur. Keďže sa dostal so splácaním úveru do omeškania .žalovaný vyzval jeho zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Lipníku, IČO: 00 523 003 so sídlom Veľký Lipník 345 na vykonávanie zrážok zo mzdy. Zmluvu o úvere považoval za bezpochyby za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je priamo v zmluve o úvere konkrétne v čl. 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru záverečné ustanovenia - bod 4.9., a to v znení „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou Dohodu
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4. OP“ Túto dohodu nepovažoval s ním ako spotrebiteľom za osobitne a individuálne dojednanú. Zmluva o úvere predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je jej súčasťou. Ako dlžník tak svojim podpisom mohol len vopred naformulované ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy akceptovať ako celok a nebola mu daná možnosť ju odmietnuť. Ako spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy a takúto zmluvnú podmienku nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je podľa jeho názoru neplatná. Poukázal na právnu úpravu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pričom zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Podľa jeho názoru dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrbiteľa odchyľuje od § 551 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodu o zrážkach zo mzdy je teda len neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Za neprijateľnú podmienku tiež považoval aj ustanovenia čl. 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru záverečné ustanovenia - bod 4.11., a to v znení „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.“ Táto nebola s ním ako so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do záverečných ustanovení zmluvy o úvere (s odkazom na všeobecné obchodné podmienky) a pri podpise úverovej zmluvy ako spotrebiteľ sa nemal možnosť s touto podmienkou nijako individuálne oboznámiť. Záverečné ustanovenia zmluvy o úvere predstavujú kompaktný vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom rozhodcovská doložka je jej súčasťou. Ako dlžník tak svojim podpisom mohol len vopred naformulované ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy akceptovať ako celok a nebola mu daná možnosť prejaviť jeho slobodnú vôľu ju odmietnuť. Takto dojednanú zmluvnú podmienku nemožnoi považovať za individuálne dojednanú a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku taktiež považoval za absolútne neplatnú z dôvodu, že rozhodcovská doložka mu nedáva možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Poukázal pritom na smernicu Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na ustanovenia Občianskeho zákonníka a Ústavy SR a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy o úvere tieto boli vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Ďalej namietal, že samotná zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti, .ktoré by mala obsahovať v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy a práve absencia týchto náležitostí spôsobuje, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že súčasný stav umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu bez možnosti zamedziť výkonu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v prospech žalovaného. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca neschválil postihnutie jeho majetku a neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré majú zabezpečiť nárok žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalobca uviedol, že daný stav má pre neho devastačné účinky. Okrem žalovaného má aj iných veriteľov u ktorých sa tiež snaží splácať svoje dlhy. Okrem toho musí zo svojho príjmu hradiť svoje bežné mesačné výdavky. Len bežné mesačné výdavky a úhrada aspoň časti splátok voči jeho veriteľom presahujú jeho príjmy. Nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy bez úpravy právnych vzťahov navrhovanej v neodkladnom opatrení videl v tom, že zrážky zo mzdy ho dostávajú do devastačnej finančnej a životnej situácie a zároveň mu bránia platiť dlhy voči ostatným veriteľom aj keď aspoň v čiastočných úhradách, čím je obmedzené aj právo jeho veriteľov aspoň na čiastočnú úhradu.
4. Súd po podaní návrhu na neodkladné opatrenie vyzval zamestnávateľa žalobcu - Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Lipníku na potvrdenie skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda či žalobca je u neho aj v súčasnosti zamestnaný a či sú mu vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalobcu, v akej výške a odkedy a na predloženie listín na základe ktorých sú mu tieto zrážky vykonávané. Dňa 1.8.2016 bola zamestnávateľom žalobcu predložená
dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere, výzva právneho zástupcu žalovaného adresovaná zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.3.2016 a výplatné pásky žalovaného za mesiac apríl až jún 2016, z ktorých vyplývajú zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 91,85 eur.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa .protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Súd tak vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008 a v nej obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy ako aj výzvy právneho zástupcu žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.3.2016 a tiež výplatnými páskami žalovaného mal za preukázané, že v súčasnosti sa žalobcovi vykonávajú zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2008.
13. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku, či vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere, na ktorú sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, je vzťahom spotrebiteľským alebo nie. Pri určení, či žalovanému, ktorému boli postúpené nároky zo zmluvy o úvere od obchodnej spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, na ktorú boli postúpené od pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s., ktorá je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov, vzniklo právo na vrátenie úveru a uplatnenie jeho nárokov dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné vychádzať z ustanovení jednak Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa. Po posúdení vzťahu strán sporu založeného zmluvou o úvere v zmysle vyššie uvádzanej právnej úpravy tak súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu ide o vzťah spotrebiteľský založený zmluvou o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi právnym predchodcom žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver.
14. Z výzvy na vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu predloženej zamestnávateľom žalobcu ako aj žalobcom mal súd za preukázané postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere z Poštovej banky, a. s. Bratislava na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a následne na PRO CIVITAS s. r. o.. Z výplatných pások žalobcu ako aj z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu mal súd preukázané vykonávanie zrážok v prospech žalovaného zamestnávateľom žalobcu. Žalobca žalobou vo veci samej popiera platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú vykonávané
zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Súd tak mal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď žalobcom bola spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy za súčasného preukázania, že žalovaný realizuje dohodu o zrážkach zo mzdy a žalobcov zamestnávateľ už aj zrážky zo mzdy uskutočnil. To osvedčuje reálnu hrozbu majetkovej ujmy na strane žalobcu a dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo dochádzať na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keď žalobca namieta skutočnosť, že samotnú úverovú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, k vzniku ujmy na strane žalobcu a vzhľadom na rozsah uplatňovaných zrážok a výšku jeho mzdy i k ohrozeniu .uspokojovania jeho základných životných potrieb.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd mal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu spočívajúcu v nariadení neodkladného opatrenia v podobe uloženej povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa zrážok zo mzdy tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
16. Žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, preto v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa výsledku konania znáša povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur v zmysle Položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny poplatok vo výške 33,- eur je žalovaný povinný uhradiť pod variabilným, konštantným a špecifickým symbolom prevodom na číslo účtu uvedené v priloženom príkaze na úhradu, resp. iným spôsobom uvedeným v citovanom § 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo . h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.