Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/280/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobkyne X. O., nar. X.X.XXXX, bytom v O., A.P. O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 7.4.2016 č.k. 17C/165/2016-9 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.8.2014, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobkyne U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.8.2014 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Monike Marjanovič do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (správne uznesenia - poznámka odvolacieho súdu). Uložil žalobkyni podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok 33,00 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V dôvodoch uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa podala dňa 9.3.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku uznesenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 20.8.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol žalovaný úver vo výške 300,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 588,- eur. Súčasne so zmluvou o úvere, žalobkyňa dňa 20.8.2014 podpísala samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nedisponuje dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú jej vykonávané zrážky zo mzdy. V predmetnej úverovej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 23,22 %, pričom úrokové miery stanovené NBS podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka, boli v auguste 2014 vo výške 7,35 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako 3-násobne vyšší. Poukázala na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Ročná úroková

sadzba uvedená v zmluve vo výške 23,22 % predstavuje 69,66 eur poskytnutého úveru a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 218,34 eur, RPMN 96 % a priemerná RPMN 44,26 %. Administratívny poplatok v sume 218,34 eur predstavuje 72,78 % hodnoty poskytnutého úveru. Výška poplatku presahuje polovicu hodnoty poskytnutého úveru. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa výpočtu, by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru vyplatená žalobkyni v sume 300,- eur a 12 dohodnutých splátok vo výške 49,- eur predstavovala 300,29 % a nie v zmluve uvedených 96 %. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa považuje inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto neplatný. V Dohode o zrážkach zo mzdy ide o tzv. mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi toto zastaviť, napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Moc nad majetkom žalobkyne je preto koncentrovaná v rukách veriteľa, k čomu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou).

3. Žalobkyňa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia zároveň poukázala na to, že súladnosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bola predmetom prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom EÚ vo veci C-30/12 P./POHOTOVOSŤ. Žalobkyňa, Q. P., však po intervencii spoločnosti POHOTOVOSŤ stiahla žalobu späť a pre vnútroštátny súd tým odpadol dôvod prejudiciálneho konania. Žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v OZ, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobkyňa má preto podľa § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto zamestnávateľ žalobkyne aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva sa tak reálne naplnila. Navrhla preto, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy v zmysle ust. § 76 ods. 2 O.s.p.

4. S poukazom na § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/, ods. 2, 3, ods. 4 a § 77 O.s.p. súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnym dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za 2 úkony právnej služby á 66,00 eur (prevzatie a príprava zastúpenia z 26.1.2016 a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 8.3.2016 + 2 x režijný paušál za 2 úkony á 8,58 eur).

6. Žalobkyni určil lehotu na podanie návrhu na návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu dohody o zrážkach zo mzdy v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia.

7. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,00 eur, keďže žalobkyňa je podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodená a keďže súd jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel, nastúpila povinnosť žalovaného podľa výsledku konania zaplatiť súdny poplatok podľa podľa § 4 ods. 2 písm. za/ a výška súdneho poplatku bola stanovená podľa položky č. 1 písm. c/ súdnych poplatkov, podľa ktorého z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia činí súdny poplatok 33,00 eur.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. Podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia stanovené zákonom, keďže žalobkyňa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny

nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi a slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto dohoda zároveň spĺňa všetky ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá na samostatnom dokumente, predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť predmetnú dohodu preštudovať a až následne jej prijatie potvrdiť svojim podpisom. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Aj zákon č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak táto je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, keď neosvedčila, že bez nariadenia predbežného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanej vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnila trovy odvolacieho konania. Poukázala na to, že všetky okolnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sa týkajú najmä konania vo veci samej, v ktorom okresný súd vykoná dokazovanie a vyvodí právny záver o platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala na to, že nariadenie predbežného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske funkcie účastníka - žalovaného, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práv podnikať, či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, v danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, ktoré vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto času pochybná a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej. Zdôraznila, že nepochybne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, lebo hrozí, že vykonávaním zrážok z jej mzdy dôjde k neprimeranú zásahu do jej majetkovej sféry. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Na zdôraznenie správnosti tvrdení, že žalobkyni ako spotrebiteľke je potrebné poskytnúť ochranu, poukázala na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, C.K./POHOTOVOSŤ, s.r.o. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Žalobkyňa dala do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/251/2015-59 zo dňa 30.3.2016 a 5Co/544/2015-67 zo dňa 26.4.2016, ktorými boli potvrdené rozsudky Okresného súdu Spišská Nová Ves.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť predbežné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

21. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd dodáva:

22. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 20.8.2014, pričom so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvy v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 11C/196/2016 domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom vychádza z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa.

23. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované.

24. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej.

25. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.8.2014 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako vecne správne. Rovnako odvolací súd potvrdil i uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, aj keď zamestnávateľ žalobkyne nie je stranou v spore. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa (7.4.2016) za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa ust. § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením bolo možné nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi vtedy, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Civilný sporový poriadok vychádza z premisy, že neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť len „strane“, preto odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované a § 471 ods. 1 C.s.p. postupom podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že rovnako boli splnené podmienky pre potvrdenie výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania a súdnom poplatku.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vo všetkých výrokoch.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 C.s.p.)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 C.s.p.)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C.s.p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.)