Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: PARAPETROL a.s., so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO: 36 526 606, proti žalovanému: KP corp, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 46 993 231, o zaplatenie 5.777,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. -84 z 29. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. -84 zo dňa 29. októbra 2021 v II. výroku o zamietnutí žaloby a v III. výroku o náhrade trov konania.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku.

III. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.208,50 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.647,49 eura od 8.9.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 63,20 eura od 31.8.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 73,70 eura od 29.8.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.424,11 eura od 24.10.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do piatich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 11,06 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny prevzatého tovaru, ktorú žalobca vyfakturoval faktúrami č.:

- 171170962 v hodnote 3171,31 eura vrátane DPH splatnú dňa 7.9.2017 vôbec neuhradila,

- 171170920 v hodnote 849,92 eura vrátane DPH splatnú dňa 30.8.2017 vôbec neuhradila,

- 171171224 v hodnote 1424,11 eura vrátane DPH splatnú dňa 23.10.2017 vôbec neuhradila,

- 171170900 v hodnote 1052,22 eura vrátane DPH splatnú dňa 28.8.2017 uhradila čiastočne vo výške 719,96 eura a ešte ostalo uhradiť 332,26 eura.

3. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že popiera výšku pohľadávky žalobcu, vzhľadom na predložené dobropisy zo strany žalobcu. Žalobca eviduje vo svojom účtovnom systéme ako uhradené tieto dobropisy zápočtom vzájomných záväzkov a pohľadávok a preto ich žalobca nemôže úspešne vymáhať v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že má snahu dohodnúť sa na úhrade čiastky 3.714,32 eur za prevzatý tovar, vzhľadom na predložené dobropisy.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 8.366,70 eur bola znížená zápočtom vzájomných pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z vystavených dobropisov, o hodnotu dobropisov vo výške 2.589,10 eur. Ostáva teda uhradiť žalovanú sumu 5.777,60 eur. Žalobca uviedol, že rozpor je v tom, že žalovaný duplicitne požaduje započítať hodnotu dobropisov vo výške 2.589,10 eur na úhradu ďalších pohľadávok žalobcu, neuhradených k tomuto dátumu. S touto požiadavkou žalobca nesúhlasí a tvrdí, že hodnota dobropisov vo výške 2.589,10 eur už bola započítaná na úhradu faktúr a takto uhradené pohľadávky nie sú zahrnuté v čiastke žalovanej istiny 5.777,60 eur.

5. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný predmetnú faktúru č. 171170962 v hodnote 3.171,31 eur vrátane DPH splatnú dňa 7.9.2017 vôbec neuhradil, avšak boli vystavené dobropisy č. l. 32 rub, č. l. 33, č. l. 34 v celkovej sume 1.523,82 eur, čiže ostáva uhradiť 1.647,49 eur. Žalovaný faktúru č. 171170920 v hodnote 849,92 eur vrátane DPH splatnú dňa 30.8.2017 vôbec neuhradil, avšak boli vystavené dobropisy č. l. 32, č. l. 33 rub, č. l. 35 v celkovej sume 786,72 eur, čiže ostáva uhradiť 63,20 eur. Žalovaný faktúru č. 171171224 v hodnote 1.424,11 eur vrátane DPH splatnú dňa 23.10.2017 vôbec neuhradil. Žalovaný faktúru č. 171170900 v hodnote 1.052,22 eur vrátane DPH splatnú dňa 28.8.2017 uhradil čiastočne vo výške 719,96 eur, avšak bol vystavený dobropis č. l. 31 rub v sume 258,56 eur, čiže ostáva uhradiť 73,70 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , ktorý upravuje kúpnu zmluvu a podľa , ktorý upravuje povinnosť kupujúceho zaplatiť za tovar kúpnu cenu, ďalej podľa ust. , a o dani z pridanej hodnoty a ďalej podľa príslušných ustanovení o dokazovaní v súdnom konaní.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 25 zákona o dani z pridanej hodnoty, pojem dobropis sa v tomto zákone neuvádza, ale predstavuje doklad, ktorý opravuje pôvodnú faktúru pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby, alebo pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru pri znížení ceny tovaru alebo služby, po vzniku daňovej povinnosti. V prípade, ak pôvodná faktúra, ku ktorej sa vyhotovuje dobropis ešte nie je uhradená, môže podnikateľ vo vyhotovenom dobropise uviesť: forma úhrady „vzájomný zápočet“. Ak už je pôvodná faktúra uhradená, dodávateľ, ktorý vystavuje dobropis, zvolí formu úhrady na dobropise: prevodom alebo v hotovosti.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané a sporové strany to nijako nespochybnili, že zo strany žalobcu boli vystavené dobropisy, na ktorých žalobca uviedol: forma úhrady „na faktúru“, z čoho jasne vyplýva, že ide o vzájomný zápočet na konkrétne faktúry. Z ust. § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a podnikateľ pri vyhotovení dobropisu postupuje rovnako, ako pri faktúre, ale s určitými odlišnosťami. Dobropisom sa upravuje pôvodná faktúra, nie iná faktúra. Vzájomný zápočet medzi žalobcom a žalovaným tak vznikol v rámci faktúr č. 171170962, 171170920, 171170900. Išlo o zápočet na tieto konkrétne faktúry a nie na iné. Preto žalobca mal žalovať aj uhradenie faktúr, na ktoré neboli vystavené dobropisy, nakoľko započítanie dobropisu je spojené s pôvodnou faktúrou a nie s inou. Žalovanému z faktúry č. 171170962 v hodnote 3.171,31 eur vrátane DPH po započítaní dobropisov č. l. 32 rub, č. l. 33, č. l. 34 v celkovej sume 1.523,82 eur, ostáva uhradiť 1.647,49 eur. Žalovanému z faktúry č. 171170920 v hodnote 849,92 eur vrátane DPH po započítaní dobropisov č. l. 32, č. l. 33 rub, č. l. 35 v celkovej sume 786,72 eur, ostáva uhradiť 63,20 eur. Žalovanému z faktúry č. 171171224 v hodnote 1.424,11 eur vrátane DPH ostáva uhradiť plnú sumu, nakoľko nič neuhradil. Žalovanému z faktúry č. 171170900 v hodnote 1.052,22 eur vrátane DPH po uhradení 719,96 eur a po vystavení dobropisu č. l. 31 rub v sume 258,56 eur ostáva uhradiť 73,70 eur. Keďže žalovaný svoju povinnosť porušil a za tovar v celosti nezaplatil, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 3.208,50 eur.

9. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.208,50 eur z neuhradených faktúr, ktorých úhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

10. Navyše, súd prvej inštancie uviedol, že jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok, a aby k takémuto zániku došlo, musia byť splnené podmienky podľa a , teda musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a musia to byť platné pohľadávky. Z toho teda možno vyvodiť, že v prejednávanom spore nedošlo k započítaniu pohľadávok podľa a , ale išlo o úhradu vzájomným zápočtom faktúry a dobropisu podľa , zákona o dani z pridanej hodnoty.

11. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania 8 % ročne z jednotlivých neuhradených súm fakturovanej ceny tovaru podľa §, 369 a Nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje sadzba úrokov z omeškania.

12. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur podľa a Nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje výška paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky, a to jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

13. O lehote na splnenie povinnosti žalovaného, ktorá mu bola uložená týmto rozsudkom súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie rozhodol v súlade s tak, že umožnil žalovanému uhradiť pohľadávky žalobcovi v dlhšej lehote, a to v lehote do piatich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to vzhľadom na ochotu žalovaného uhradiť tieto pohľadávky žalobcovi.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že priznal podľa pomeru úspechu v spore žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 11,06 % z toho dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 3.208,50 eur, čo predstavuje 55,53 % zo žalovanej sumy 5.777,60 eur a žalovaný bol úspešný v konaní v rozsahu 44,47 % v prevyšujúcej zamietajúcej časti. Po odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu 55,53 % - 44,47 % rozdiel 11,06 % je pomer úspechu žalobcu v celom konaní. Preto v tomto rozsahu je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania žalovaný, ktorý mal v konaní menší úspech.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie zmätočne pomenúva strany sporu žalobkyňa a žalovaná aj keď podľa , stranami sporu sú: „žalobca“ a „žalovaný“. Žalobca poukázal na to, že lehota 5 mesiacov na plnenie povinnosti uloženej rozsudkom súdu prvej inštancie je v rozpore s návrhom žalobcu, ktorý žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť uplatnenú pohľadávku v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Preto lehota 5 mesiacov je veľmi neobvyklá a nezohľadňuje to, že ide o zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný v priebehu mesiaca roku 2017, ktorý bol žalovaný povinný v súlade so zmluvou uhradiť v lehote splatnosti faktúr. Súd prvej inštancie pri tom nezohľadňoval to, že žalobca musel svoje záväzky vyplývajúce z nákupu tovaru dodaného žalovanému uhradiť ešte v roku 2017 a taktiež odviesť do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty. Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne uvádza, že pojem dobropis predstavuje doklad, ktorý opravuje pôvodnú faktúru, popri tom v zákona o dani z pridanej hodnoty sa uvádza „oprava základu dane“. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie. To znamená, že pôvodná faktúra sa neopravuje, ale opravný daňový doklad, ako samostatný doklad sa uvedie v kontrolnom výkaze a v daňovom priznaní. Opravným daňovým dokladom pri čiastočnom vrátení tovaru sa znižuje základ dane a daň. Takýto opravný daňový doklad je faktúra, všeobecne nazývaná dobropis. Dobropis vyjadruje nárok odberateľa voči dodávateľovi vyplývajúci z dodatočného zníženia ceny alebo vrátenia tovaru. Žalobca dodal žalovanému celkom od začiatku obchodného vzťahu tovar a dodávky tovaru a fakturoval týmito faktúrami č.:

- 171171224 z 29.9.2017 na 1.424,11 eur,

- 171170962 z 24.8.2017 na 3.171,31 eur,

- 171170920 z 16.8.2017 na 849,92 eur,

- 171170900 z 14.8.2017 na 1.052,22 eur,

- 171170897 z 14.8.2017 na 332,64 eur,

- 171170896 z 12.8.2017 na 829,16 eur,

- 171122268 z 8.6.2017 na 707,34 eur

- 171170529 z 7.6.2017 na 149,03 eur,

- 171170520 z 31.5.2017 na 1.335,55 eur,

- 171170528 z 31.5.2017 na 385,66 eur,

- 171170329 z 19.4.2017 na 96,00 eur,

- 171170264 z 31.3.2017 na 347,57 eur,

- 171121088 z 29.3.2017 na 546,86 eur, v celkovej výške 11.227,37 eur.

Žalobca uviedol, že žalovaný v priebehu konania nepoprel toto skutkové tvrdenie žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že vystavil pre žalovaného k vráteniu tovaru dobropisy v celkovej hodnote 2.589,10 eur. Ani toto tvrdenie žalovaný nepoprel. Všetky dobropisy boli v účtovníctve žalobcu zúčtované a zaznamenané ako záväzok žalobcu voči žalovanému na účte č. XXX. Žalovaný zo všetkých faktúr, ktoré hore uviedol žalobca, uhradil prevodom na bankový účet žalobcu tieto faktúry č.:

- 171170529 na 149,03 eur, úhrada z 11.8.2017,

- 171170520 na 1.335,55 eur, úhrada z 11.8.2017,

- 171170528 na 385,66 eur, úhrada z 11.8.2017,

- 171170329 na 96,00 eur, úhrada z 14.7.2017,

- 171170264 na 347,57 eur, úhrada z 14.7.2017,

- 171121088 na 546,86 eur, úhrada z 14.7.2017, v celkovej sume 2.860,67 eur.

Ani toto žalovaný v priebehu konania nepoprel. Po týchto úhradách faktúr, žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku celkom na účte 311 vo výške 11.227,37 eur (všetky faktúry uvedené v tabuľke 1) - 2.860,67 eur (úhrady prevodom na bankový účet, tabuľka 3) = 8.366,70 eur; záväzok celkom na účte XXX. vo výške 2.589,10 eur (dobropisy uvedené v tabuľke 2).

„Súd prvej inštancie v bode 28. rozsudku (str. 5) uvádza, že: „V prípade, ak pôvodná faktúra, ku ktorej sa vyhotovuje dobropis ešte nie je uhradená, môže podnikateľ na vyhotovenom dobropise uviesť formu úhrady „vzájomný zápočet“. Ak pôvodná faktúra už je uhradená, dodávateľ, ktorý vystavuje dobropis, zvolí úhradu na dobropise „prevodom alebo v hotovosti“. Uvedený bod 28. rozsudku sa neopiera o žiadne zákonné ustanovenie, ale vychádza zo zvyklostí. Súhlasíme, že môže podnikateľ na vyhotovenom dobropise uviesť formu úhrady „vzájomný zápočet“. Toto však nie je príkaz ale na rozhodnutí podnikateľa, ktoré je vyjadrené slovom „môže“. Podnikateľ však má možnosť i na dobropise uviesť „prevodom“ alebo inú formuláciu, ktorá vyjadruje záväzok osoby vystavujúcej dobropis, teda pôvodného dodávateľa voči pôvodnému odberateľovi = v tomto prípade záväzok žalobcu voči žalovanému.

16. Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že na žalobcom vystavených dobropisoch bolo uvedené „vzájomný zápočet“.

17. Žalobca je preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil daný stav, keď uviedol, že dobropisom sa opravuje pôvodná faktúra a nie iná a vzájomný zápočet medzi žalobcom a žalovaným vznikol len v rámci faktúr č. 171170962, 171170920, 171170900 a nie iných. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, pretože opravný doklad podľa § 25 zákona o dani z pridanej hodnoty neopravuje faktúru, ale uvádza opravu základu dane a daň a nerieši obchodno-záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ani účtovnú evidenciu pohľadávok a záväzkov. Po vystavení dobropisu sa v účtovnej evidencii stále na účtoch evidujú pôvodné účtovné doklady, v pôvodnej hodnote a evidujú sa pohľadávky v pôvodnej hodnote. Vzájomný zápočet je samostatný právny akt, ktorému treba vystaviť samostatný účtovný doklad, ktorý sa účtovným zápisom zaznamenáva do účtovných kníh. Preto je žalobca toho názoru, že ak žalovaný uhradil časť faktúr žalobcu prevodom na bankový účet, ostala žalobcovi po týchto úhradách pohľadávka voči žalovanému vo výške 8.366,70 eur. Keďže žalobca vystavil na žalovaného dobropisy, žalobca evidoval voči žalovanému záväzok vo výške 2.589,10 eur (pohľadávka žalovaného voči žalobcovi). Keďže sa jednalo o plnenie rovnakého druhu (peňažné plnenie), žalobca vykonal v objeme vzájomného krytia, to je v objeme 2.589,10 eur prejav smerujúci k započítaniu, takzvaný

zápočet pohľadávok a záväzkov, tzn., že sa vystavili zápočtové listy (účtovné doklady), ktoré boli zaslané žalovanému.

18. Žalobca preto považuje žalobu za dôvodnú, pretože po vykonaní vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov, žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 5.777,60 eur, ktorá pozostáva, podľa uvedenej tabuľky č. 5 z:

19. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu 5.777,60 eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov a s trovami konania v rozsahu 100 %, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, pretože predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva záver tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Preto odvolanie žalobcu nepovažuje žalovaný za dôvodné.

21. Žalobca odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo doručené 8.3.2022.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovení a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu čiastočne nie je dôvodné a čiastočne je neprípustné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v súlade s a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalobca v odvolaní aj v konaní na súde prvej inštancie robil tabuľkové prehľady celkových pohľadávok žalobcu voči žalovanému od začiatku ich obchodnoprávneho vzťahu, potom ako žalovaný čiastočne uhradil žalobcovi časť pohľadávok žalobcu a čiastočne došlo k dobropisovaniu ceny vyfakturovaného tovaru a k vzájomnému zápočtu pohľadávok a záväzkov žalobcu a žalovaného.

25. Odvolací súd k týmto tabuľkovým prehľadom vypracovaným žalobcom aj v samotnom odvolaní udáva, že toto súdne konanie nerieši vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného od začiatku ich obchodnoprávneho vzťahu. V súdnom konaní podľa si žalobca uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu porušeného práva procesným úkonom - žalobou proti žalovanému, ktorú adresuje súdu v zmysle . V žalobe žalobca uvedie žalobný dôvod, teda uvedie, z akého hmotnoprávneho vzťahu si uplatňuje svoje právo proti žalovanému.

26. V prejednávanom spore je hmotnoprávnym dôvodom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje proti žalovanému peňažnú pohľadávku 5.777,60 eur, nesporne uzatvorená kúpna zmluva tovaru, na základe predložených dodacích listov. Následne žalobca cenu dodaného tovaru vyfakturoval žalovanému. Predmetom tohto sporu sú tie neuhradené pohľadávky žalobcu voči žalovanému z kúpnej zmluvy, ktoré žalobca označil v žalobe a to 4 faktúry č.: 171170962, 171170920, 171170900, 171171224.

27. Ide teda o cenu tovaru vyfakturovanú 4 faktúrami. Preto žalobca v priebehu konania a v odvolacom konaní nemôže výšku svojej pohľadávky voči žalovanému odvodzovať z iných, ďalších faktúr za iný tovar, než ten dodaný tovar a tie faktúry tovaru, ktoré sú uvedené v žalobe. Žalobca v priebehu konania žalobu nerozšíril o ďalšie faktúry a o zaplatenie ceny za ďalší tovar, preto sa súd prvej inštancie ani odvolací súd nemôže týmito ďalšími pohľadávkami žalobcu voči žalovanému v tomto konaní zaoberať.

28. Preto predmetom tohto konania je fakturovaná cena tovaru predmetnými 4 faktúrami.

29. Žalovaný v konaní predložil dobropisy vystavené žalobcom na tieto 4 faktúry, a to konkrétne: a) faktúra č. 171170962, fakturovaná suma 3.171,31 eur, dobropis č. 171570093 na 469,82 eur a dobropis č. 171570052 na 584,18 eur a dobropis č. 171570079 na 469,82 eur. Rozdiel 3.171,31 eur a dobropisovanej sumy v celkovej výške 1.523,82 eur na predmetnú faktúru č. 171170962 predstavuje 1.647,49 eur, čo je dlžná suma žalovaného pre žalobcu na uplatnenú pohľadávku z faktúry č. 171170962.

b) faktúra č. 171171224 na fakturovanú sumu 1.424,11 eur, nebola uskutočnená žiadna úhrada ani dobropis. c) faktúra č. 171170920 na fakturovanú sumu 849,92 eur, bola dobropisovaná suma dobropisom č. 171570035 v sume 105,60 eur, dobropisom č. 171570034 na sumu 645,12 eur, dobropisom č. 171570080 na 36,00 eur, teda dobropisy v celkovej sume 786,72 eur na faktúru č. 171170920. Rozdiel neuhradenej sumy tejto faktúry č. 171170920 je 63,20 eur. d) faktúra č. 171170900 na fakturovanú sumu 1.052,22 eur, bola uhradená suma 719,96 eur a vystavený dobropis č. 171570033 na 258,56 eur, teda celkovo ostáva neuhradená suma 73,70 eur na faktúru č. 171170900.

30. Za tieto 4 fakturované sumy je teda neuhradená celková suma 3.208,50 eur. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi tento zostatok neuhradenej, nezapočítanej a nedobropisovanej sumy 3.208,50 eur na uvedené 4 faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu.

31. Odvolací súd preto dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z predmetných 4 faktúr ešte neuhradenú sumu 3.208,50 eur a správne v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

32. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že od začiatku obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dlhuje žalovaný žalobcovi sumu 5.777,60 eur uvádza, že predmetom tohto sporu nie sú ďalšie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, iba tie, ktoré boli predmetom žaloby. V súdnom konaní nie je možné realizovať účtovné vysporiadanie vzájomných peňažných práv a pohľadávok strán sporu, ak tieto ďalšie práva a povinnosti nie sú predmetom žaloby, respektíve vzájomného návrhu alebo protinávrhu.

33. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nad dôvodne uplatnený peňažný nárok žalobcu 3.208,50 eur.

34. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi predmet sporu do 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle . Aj keď súd prvej inštancie bližšie neuviedol dôvod, pre ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku nie do 3 dní v zmysle , ale v dlhšej lehote, avšak odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný opakovane požiadal súd prvej inštancie o povolenie splátok uplatnenej pohľadávky. Ako dôvod uviedol hospitalizáciu štatutárneho zástupcu žalovaného a požiadal o splátky uplatnenej pohľadávky v 10 rovnomerných splátkach, aj z dôvodu znížených obratov v dôsledku pandemickej situácie. Odvolací súd dospel k záveru, že lehota 5 mesiacov na úhradu uplatnenej pohľadávky je primeraná.

35. Odvolací súd v ďalšej časti odmietol odvolanie žalobcu, a to proti I. výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.208,50 eur s príslušenstvom a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, pretože v tejto časti bol žalobca úspešný, a preto ako úspešná strana sporu nemá právo podať odvolanie proti takému výroku rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe čo i len z časti vyhovené.

36. Odvolací súd preto podľa odmietol odvolanie žalobcu proti I. výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

37. Žalobcom vytýkané nesprávne označenie strán sporu ako „žalobkyňa a žalovaná“ odvolací súd napravil, pretože tak, ako to správne uviedol žalobca v odvolaní, súd v rozhodnutí označuje podľa strany sporu „žalobca a žalovaný“ a nie žalobkyňa, ak ide o právnickú osobu a žalovaná, ak ide taktiež o právnickú osobu a nie fyzickú osobu ženského rodu.

38. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj o trovách konania podľa pomeru úspechu strán sporu, v zmysle , pretože súd prvej inštancie správne podľa pomeru úspechu v spore zaviazal žalovaného, ktorý mal v konaní menší úspech, nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 11,06 %.

39. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobcovi, ktorému vznikli trovy odvolacieho konania za súdny poplatok za odvolanie, odvolací súd nepriznal náhradu trov, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).