Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-246-2015.pdf
PDF · 81.34 KB
No categories available
25C/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 1. B. XX, prechodne bytom M. ul. XXX, B., proti : 1/ maloleté dieťa: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, 2/muž, ktorého otcovstvo má byť určené: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, U., o určenie otcovstva, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že W. D., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX z matky H. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletý X. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a W. D. je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej za ten ktorý príslušný rok, ktoré je povinný platiť od 26.04.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Zročné výživné za obdobie od 26.04.2013 do 31.08.2016 súd povoľuje W. D. splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom domáhala určenia otcovstva domnelého otca k mal. X., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu od 26.04.2013 a úhrady výdavkov počas gravidity. S domnelým otcom sa zoznámila v roku 2008 a po desiatich mesiacoch súžitia zistila, že je tehotná. Domnelý otec prisľúbil pomoc, navštevoval ju. Po pôrode sa už nevideli.
2. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľka a domnelého otca podľa § 180 CSP. Doručenie mali vykázané.
3. Navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. S odporcom v 2.rade sa spoznali v máji 2008 a druhý polrok 2008 žili spolu na ubytovni v Galante, kedy sa aj intímne stýkali. V decembri išla k rodičom, on tiež, vtedy zistila, že je tehotná, čo mu dala vedieť, na čo odpísal, že sa porozprávajú, najprv sa vyjadroval, že sa teší, potom ju posielal na potrat, s čím ona nesúhlasila, následne sa zasa tešil, že sa o nich postará. Ona ostala na rizikovom tehotenstve, bývala u rodičov, kde za ňou aj na víkendy chodieval, čo skončilo tesne pred pôrodom. Aj počas tehotenstva sa intímne stýkali. Kontakt prerušili po narodení dieťaťa, keď kontakt prerušili, že musí odísť preč. Odvtedy mu písala, avšak o dieťa nejaví záujem, a ani nič neprispieva. Rodičia sa budú vedieť vyjadriť k jeho návštevám a kamarátku, ktorú navrhuje vypočuť, s touto ona bývala na ubytovni.
4. Opatrovníčka maloletého návrh akceptovala.
5. Svedok uviedol B. S., uviedol, že je otcom matky. Pozná aj domnelého otca. Stretol sa s ním dva alebo trikrát. Keď bol spolu s dcérou u nich na návšteve, počas celého víkendu. Prezentoval sa ako intímny priateľ dcéry. On chodieva pracovať mimo bydlisko, a preto nie vždy bol doma, keď prišiel na návštevu, raz alebo dvakrát tam nebol. S domnelým otcom sa rozprávali po maďarsky, čo manželka nerozumela, dcéra jej prekladala. O tom, že je otcom dieťaťa sa neohovorilo, nie je si ani 100 % istý, že boli na návšteve v čase, keď bola dcéra tehotná, ale pravdepodobne áno, to, že je on otec sa automaticky predpokladalo. Keď už sa dcére narodilo dieťa, už ich navštíviť nebol, aj dovtedy mu kupovala dcéra veci, myslí si, že ju len využíval. Výzorovo sa podľa neho dieťa podobá na domnelého otca. To keď bol u nich na návšteve, je už viac ako osem rokov, niekedy na jar. Je si už istý, že dcéra bola v tom čase tehotná.
6. Súd taktiež vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : rodným listom, fotografiou, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby, správou ÚPSVaR Nitra zo dňa 16.12.2013, zápisnicou zo dňa 24.01.2014, zápisnicou zo dňa 04.12.2014, správou VVISS a.s. zo dňa 21.04.2016, písomným vyjadrením H. O.j doručeným súdu dňa 03.08.2016 a zistil tento skutkový a právny stav :
7.Navrhovateľka sa s domnelým otcom spoznali v máji 2008. Druhý polrok 2008 žili spolu na ubytovni a intímne sa stýkali. V decembri 2008 zistila navrhovateľka, že je tehotná. Informovala domnelého otca, ktorý sa tešil, potom ju posielal na potrat, a potom sa tešil a ubezpečoval navrhovateľku, že sa o nich postará. Ostala na rizikovom tehotenstve a domnelý otec ju navštevoval u rodičov, kde bývala. Počas tehotenstva sa tiež intímne stýkali. Prestal ju navštevovať tesne pred pôrodom a po pôrode prerušili kontakt. Domnelý otec jej na dieťa nič neplatil, ani počas tehotenstva. Otec navrhovateľky uviedol, že ich domnelý otec s navrhovateľkou navštevoval aj počas tehotenstva navrhovateľky. Dieťa sa podobá na domnelého otca. H. O. písomne uviedla, že navrhovateľka a domnelý otec spolu žili a následne ostala navrhovateľka tehotná. Návrh bol podaný dňa 30.04.2013 a od 26.04.2013 žiadala navrhovateľka výživné na dieťa od domnelého otca a zverenie dieťaťa, pričom zjavne nemohlo ísť o preklep, ale o špecifikovanú požiadavku.
8.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
9.Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
10.Podľa § 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11.Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
12.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15.Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17.Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
18.Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
19.Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
20.V zmysle citované zákonné ustanovenia vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že domnelý otec je otcom maloletého dieťaťa, keďže v rozhodnom období pre počatie sa navrhovateľka a domnelý otec intímne stretávali, žili spoločne do zistenia tehotenstva. Súd nemohol vypočuť domnelého otca, pretože sa nedostavil na pojednávanie ani vykonať znalecké dokazovanie avšak vzhľadom na vykonané dokazovania výsluchom navrhovateľky, svedka a písomné vyjadrenie svedkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd za to že otcom maloletého X. je W. D., keď všetko možné dokazovanie tomu nesporne nasvedčovalo.
21.Keďže o maloletého sa stará navrhovateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zveril súd maloleté dieťa navrhovateľke. Otca súd zaviazal na platenie výživného od 26.04.2013 mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, v zákonnej aktuálnej výške v tom ktorom roku. I keď potrebám mal. dieťaťa by bolo vhodnejšie vyššie výživné súd určil najnižšie zákonom určené výživné, keďže pomery otca sú neznáme, preto aj vo zvyšku finančné nároky ( vyššie požadované výživné a výdavky počas gravidity) súd zamietol, pretože nebolo možné o nich objektívne rozhodnúť a neboli dokladované. Súd styk s mal. dieťaťom neupravoval, keďže to účastníci nežiadali.
22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Boli pomerne rovnako úspešní a žiadne trovy im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.