Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-1-2016.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A. K., R.. XX.XX.XXXX, 2/ I. K., R.. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 2.400,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,72 Eur s úrokom vo výške 4,70 % ročne zo sumy 2.277,16 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.340,72 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 95 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2016 žiadal žalobca uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.400,72 Eur s úrokom vo výške 4,70 % ročne zo sumy 2.277,16 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.400,72 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaným 1/ a 2/ na základe zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa 22.03.2006 poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 Eur. Títo sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 Eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 Eur. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a prestali úver splácať. Preto ich listom zo dňa 01.10.2015 vyzval na doplatenie omeškaných splátok s upozornením, že inak bude požadovať predčasné splatenie úveru. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, dňa 20.11.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. K uvedenému dňu dlh predstavoval 2.400,72 Eur a pozostával z istiny 2.277,16 Eur a úrokov a poplatkov v sume 123,56 Eur.
2. Súd vo veci vydal dňa 15.03.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podali obaja žalovaní včas odôvodnený odpor. Žiadali žalobu zamietnuť, lebo zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Ktoré to sú, však žalovaní v odpore neuviedli. Namietli tiež s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa premlčanie niektorých splátok, ktoré mali uhradiť, no ani tu žalovaní neuviedli, ktoré nároky by mali byť premlčanými.
3. V podstate to isté zopakovali žalovaní v podaní zo dňa 14.06.2016 vznesúc súčasne námietku premlčania ohľadne „pohľadávok splatných do 04.01.2013“. Žiadali tiež o možnosť úhrady prípadného dlhu v splátkach.
4. Súd potom prejednal a rozhodol tento spor na pojednávaní dňa 11.08.2016 bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a bez prítomnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorí síce predvolanie prevzali dňa 28.06.2016, no napriek tomu sa nedostavili.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecné obchodné podmienky, predsporové výzvy a výpis z účtu stavebného úveru) súd zistil nasledovné:
6. Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podpísanej žalovanými dňa 22.03.2006 nepochybne vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovaným čiastku vtedajších 100.000,- Sk ako mimoriadny medziúver, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmenil na stavebný úver vo výške cca 60.000,- Sk s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
7. Žalovaní nijako a ničím nespochybnili, že svoj úverový záväzok z tejto zmluvy nedodržali, teda úver riadne a včas nesplácali v súlade s predmetnou zmluvou, ktorá v čl. II okrem iného uvádza, že dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 875,- Sk (t.j. 29,05 Eur), ktoré musia byť uhradené veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca.
8. Podľa výpisu z účtu (č.l. 20 spisu) splátky 29,05 Eur mesačne žalovaní aj skutočne uhrádzali - uhradili splátku v uvedenej výške v dňoch 27.10.2014, 11.11.2014, 10.12.2014, 23.12.2014 a naposledy dňa 12.02.2015. Následne boli žalobcom upomínaní k úhrade splátok, za čo si žalobca vyúčtoval poplatky v celkovej výške 60,- Eur (za dve upomienky po 15,- Eur, predžalobnú upomienku 15,- Eur a opätovne poplatok 15,- Eur za individuálne riešenie omeškaných splátok). Podľa tohto výpisu predstavoval dlh žalovaných ku dňu 20.11.2015 sumu 2.400,72 Eur skladajúcu sa z istiny 2.277,16 Eur a úrokov a poplatkov v sume 123,56 Eur.
9. Podľa čl. VI. bodu 3 a 4 účastníkmi uzavretej zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom v takom prípade má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere úrok z omeškania 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
10. Vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru boli potom žalovaní listami žalobcu zo dňa 01.10.2015 (ktorý prevzala ich dcéra dňa 05.10.2015 - č.l. 8 a 9 spisu) upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pokiaľ do 23.10.2015 neuhradia dlh v sume 213,30 Eur. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru potom žalobca pristúpil ku dňu 20.11.2015 listami z toho istého dňa (č.l. 5 a 6pv spisu), ktoré žalovaní prevzali dňa 25.11.2015. Je pritom evidentné, že na tento postup žalobcu oprávňoval vyššie citovaný čl. VI bod 3 a 4 účastníkmi uzavretej zmluvy.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je takmer v celom rozsahu dôvodná čo do základu aj výšky, pretože nesporne bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver a následne stavebný úver. Žalovaní 1/ a 2/ si neplnili svoje zmluvné povinnosti, keď neuhrádzali dojedané splátky stavebného úveru v dôsledku čoho v súlade so zmluvnými dojednaniami žalobca vyhlásil predčasnú, mimoriadnu splatnosť úveru, čím žalovaným vznikla povinnosť vrátiť zvyšok úveru naraz. Neuhradený zvyšok predstavoval ku dňu 20.11.2015 sumu 2.277,16 Eur, čo žalovaní nijako nespochybnili.
14. Pokiaľ poukazovali žalovaní na premlčanie „pohľadávok splatných do 04.01.2013“, je evidentné, že úver mal byť uhrádzaný v splátkach, kedy vzhľadom na spotrebiteľský - občianskoprávny charakter uzavretej zmluvy (podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 v spojení s prechodným ust. § 879j Občianskeho zákonníka) treba s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka (i keď úverová zmluva je tzv. absolútnym obchodom), podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. Ešte v roku 2014 a 2015 žalovaní splátky uhrádzali a teda premlčacia doba tri roky (podľa § 101 Občianskeho zákonníka) ohľadne jednotlivých splátok začala plynúť v roku 2014, no evidentne do dňa podania žaloby 05.01.2016 ešte neuplynula. Preto námietka premlčania nebola dôvodná. Súd preto uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi zvyšok úveru v sume 2.277,16 Eur, zročné úroky v sume 63,56 Eur a tiež zmluvne dohodnutý úrok 4,70 % ročne od 21.11.2015, na ktorý má žalobca nárok v zmysle § 497 Obchodného zákonníka až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov. Žalovaní síce poukazovali na to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, no za také toto ustanovenie považuje zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ani sami žalovaní však neoznačili žiadne ustanovenie v zmluve, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľnú podmienku a ani súd takúto podmienku v zmluve nenašiel. Súd však zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal úhrady poplatkov vo výške 60,- Eur (za upomienky a za poplatok 15,- Eur za individuálne riešenie omeškaných splátok), nakoľko dojednanie takýchto poplatkov sa v súdu predložených listinných dôkazoch nenachádza (ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné sporenie), teda ich dôvodnosť žalobca nepreukázal. Už len záverom treba dodať, že pokiaľ žalovaní žiadali o možnosť úhrady svojho dlhu v splátkach, svoje nepriaznivé finančné pomery ničím relevantným nepodložili ani ich inak nekonkretizovali, a to ani na pojednávaní, na ktorom sa mali možnosť zúčastniť.
16. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal len dohodnutý úrok z omeškania 3 % ročne (podľa článku VI. bod 2 a 4 zmluvy) z dlžnej sumy, ktorý neprevyšuje sadzbu určenú citovanými ustanoveniami a preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 2.400,72 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 2.340,72 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 97,5 %, zvyšok v rozsahu 2,5 % je úspechom žalovaných a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 95 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.