Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/180/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudkýň JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, o.z., IČO: 30 867 002, so sídlom Cesta mládeže 5, Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Schweigfoherom, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: R.. O. M., bytom H. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Schwarz advokáti s.r.o., Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava, o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.2.2016, č.k. 8C/46/2012-415, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.2.2016, č.k. 8C/46/2012-415 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.12.2011, č.k. 25Ro/427/2011-58, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.2.2012, č.k. 3Co/74/2012-89, ktorým súd žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území X., zapísanou na LV č. XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Dňa 3.7.2015 rozhodol súd vo veci samej rozsudkom č. k. 8C/46/2012-354, proti ktorému žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 10.2.2016 na súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že hoci do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 3.7.2015, č. k. 8C/46/2012-314 žalobu zamietol, a to z dôvodu, že na námietku premlčania nie je možné priznať žalovaný nárok. Preto ani nebolo nutné vykonať dokazovanie vo veci samej. Podľa jeho názoru na základe tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie možno bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že žalobca neosvedčil existenciu, resp. vymáhateľnosť svojej pohľadávky. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalobca má právo podať odvolanie. Žalovaný má za to, že ak naďalej ostane v platnosti nariadené predbežné opatrenie aj po vydaní prvostupňového rozsudku, sú tým porušované jeho ústavné práva, keďže od 19.12.2011 nemôže nakladať so svojou nehnuteľnosťou ako vlastník a nemôže vykonávať svoje vlastnícke práva. Preto navrhol, aby súd predmetné predbežné opatrenie zrušil. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalovaného na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia podľa ust. § 77 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie predbežného opatrenia treba vždy posudzovať v nadväznosti na dôvody a skutkové okolnosti, pre ktoré bolo nariadené. Súd môže nariadené predbežné opatrenie zrušiť iba vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Po posúdení návrhu žalovaného dospel k záveru, že v danej veci pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, a preto tu nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie. Z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia č.k. 25Ro/427/2011-58, ako aj z

potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 3Co/74/2012-89 vyplýva, že predbežné opatrenie je opodstatnené z dôvodu, že sa javí ako vysoko pravdepodobné, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a následnými ďalšími prevodmi by bol výkon súdneho rozhodnutia na základe žaloby o zaplatenie 195.528,78 eur s prísl. značne ohrozený a žalobcovi by tým bola spôsobená ujma na jeho právach. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie X., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, bola na základe V-1493/2012 vyznačená plomba, čo preukazuje snahu žalovaného určitým spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, na ktoré sa vzťahuje súdom prvej inštancie nariadené predbežné opatrenie. Táto skutočnosť rovnako môže nepriaznivo ovplyvniť výkon rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný v priebehu konania a ani v súvislosti s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia neosvedčil a nepreukázal žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by mohol súd vyvodiť, že hrozba prevodu nehnuteľností, ktorá tu existovala v čase nariadenia predbežného opatrenia pominula. Nepreukázal ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho rozsudok vo veci samej je na základe vykonaného dokazovania takým stupňom oboznámenia sa so skutkovou a právnou situáciou, že možno bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že žalobca neosvedčil existenciu, resp. vymáhateľnosť svojej pohľadávky, a je preto namieste zrušiť nariadené predbežné opatrenie. Keďže žalobca podal proti rozsudku odvolanie, v dôsledku čoho vec ešte nie je právoplatne rozhodnutá a dôvody nariadeného predbežného opatrenia stále trvajú, súd prvej inštancie návrh na zrušenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

2.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a namieta v ňom, že súd prvej inštancie nevykladá Občiansky súdny poriadok ústavne konformným spôsobom. Podľa jeho názoru predbežné opatrenie môže byť vydané len za predpokladu, že sú splnené podmienky na jeho vydanie. Základným predpokladom na vydanie akéhokoľvek predbežného opatrenia je existencia minimálne osvedčeného právneho nároku. Tento základný predpoklad osvedčenosti právneho nároku musí existovať nielen pri vydávaní predbežného opatrenia, ale aj kedykoľvek počas doby platnosti a vykonateľnosti predbežného opatrenia. V opačnom prípade by to znamenalo, že súd prisúdil väčšiu váhu neosvedčenému nároku, ako existujúcemu vlastníckemu právu. Takéto konanie súdu je nielen arbitrárne, ale aj ústavne nekonformné. Nie je možné, aby už vydané predbežné opatrenie nebolo zrušené bez zbytočného odkladu, akonáhle sa uplatnený nárok ukáže ako neosvedčený. Argument súdu prvej inštancie, že samotné konanie nie je právoplatne skončené, je podľa jeho názoru irelevantný, nakoľko predbežné opatrenie poskytuje ochranu nárokom, ktoré ešte nie sú právoplatne priznané, avšak sú osvedčené. Posúdenie otázky osvedčenia je otázkou právnou, ktorú posudzuje súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, čo skonštatoval vo svojom rozsudku, to znamená, že má za to, že žalovaný nárok nie je osvedčený. Poukázal aj na to, že žalovaný má 86 rokov a už niekoľko rokov je mu bránené vo výkone jeho vlastníckych práv. Je zrejmé, že dubiózne nároky nemôžu požívať vyššiu právnu ochranu ako ústavou garantované práva, a to ani v prípade, ak aj teoreticky hrozilo, že by takýto dubiózny nárok nebol uspokojiteľný. Okrem toho právo pozná aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov a v zmysle konštantnej judikatúry samotná skutočnosť, že žalovaný by mohol svoj majetok scudziť, nie je dostatočným dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadené predbežné opatrenie zruší. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného proti predmetnému uzneseniu nevyjadril. Vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o odvolaní dňa 6.5.2016.

3.

V priebehu odvolacieho konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený dovtedy platný a účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4.

V ustanovení § 357 je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Ako je vyššie uvedené, napadnuté uznesenie nespadá do ustanoveného okruhu takýchto uznesení. Žalovaný však podal odvolanie dňa 14.3.2016 (č.l. 421 spisu), t.j. ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal možnosť podať proti predmetnému uzneseniu odvolanie. Pretože o odvolaní žalovaného nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá mal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd za to, že treba o ňom ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, a to vzhľadom na zachovaný právny účinok procesného úkonu žalovaného - odvolania. Preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalovaného a viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

5.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca L. Pačaj sa svojou žalobou zo dňa 14.3.2011 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 195.528,78 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny diela. Zmluvu o dielo mal žalovaný ústne uzatvorenú so spoločnosťou RRK, s.r.o., s aktuálnym obchodným menom a sídlom VALTRADING, s.r.o., Veľká Okružná 43, Žilina, ktorá dielo „VIII. Mlyn Klepáč“, nachádzajúci sa v lokalite Železná studienka v Bratislave zrealizovala, avšak žalovaný cenu diela nezaplatil. Uvedená spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2010 postúpila svoju splatnú pohľadávku na postupníka L. Pačaja, t.j. na pôvodného žalobcu. V priebehu konania pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2014 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému občianskemu združeniu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 10.2.2015, č. k. 8C/46/2012-302. Rozsudkom zo dňa 3.7.2015, č.k. 8/C/46/2012-354 súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že námietku premlčania uplatneného práva zo strany žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namieta správnosť vysloveného právneho názoru súdom prvej inštancie ohľadne premlčania žalobou uplatneného práva žalobcu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania uplatneného práva žalobcu nevzal do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podstatné pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty (zamietol návrh žalobcu na vypočutie navrhovaných svedkov, ktorí mali vypovedať k otázke spôsobu uzatvorenia zmluvy o dielo a k otázke ústnej dohody o splatnosti ceny za dielo podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Namieta tiež, že súd prvej inštancie je vo svojich vyjadreniach nepresvedčivý a sám sebe odporuje. Oprávnenosť námietky premlčania odôvodňuje len dňom odovzdania diela bez toho, aby skúmal obsah dohody žalovaného so spoločnosťou RRK, s.r.o., pričom nebral do úvahy písomne zachytený obsah tejto dohody, ktorý je konštatovaný v závere preberacieho protokolu.

6.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.12.2011, č. k. 25Ro 427/2011-58 zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území X., v obci Z. - mestská časť X., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Z. (byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach bytového domu súp. č. XXXXa pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený) až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.2.2012, č. k. 3Co/74/2012-89. Z toho je zrejmé, že súdy obidvoch inštancií boli toho názoru, že existovali dôvody na nariadenie predbežného opatrenia (t. č. neodkladného opatrenia). Po vyhodnotení odvolacích námietok žalovaného, ako aj existencie dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, odvolací súd dospel k záveru, že tieto dôvody naďalej trvajú. V tomto smere poukazuje na správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okrem toho je potrebné poukázať hlavne na to, že žalobca podal odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol právne významné argumenty, ktoré môžu mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu vo

veci samej. Podstatným faktom je i to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil ani žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie. Jediný jeho odvolací argument, ktorým odôvodňuje potrebu zrušenia nariadeného predbežného opatrenia, vychádza len z dôvodu zamietnutia žaloby. To, že súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu pre premlčanie uplatneného práva žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu ešte neodôvodňuje zrušenie predbežného opatrenia. Rozsudok doteraz nie je právoplatný a môže byť odvolacím súdom aj zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu by nastala situácia zhodná s obdobím, kedy bolo predbežné opatrenie nariadené. Keďže stále v danom prípade existuje dôvodná obava, že výkon rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu v konaní by bol ohrozený, nesporne naďalej trvajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Žalovaným požadovaný postup (zrušenie predbežného opatrenia) by bol preto rozpore s vtedy platným ust. § 77 ods. 2 O.s.p., ako aj teraz platným ust. § 334 CSP.

7.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 .