Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-170-2011.pdf
PDF · 95.04 KB
No categories available
7C/170/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: N.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, H., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jana Štulrajterová, s.r.o., Gajova 13, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.12.2011, žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného k úhrade sumy 866,71 eur titulom náhrady škody z pracovného úrazu. Podaním zo dňa 22.01.2013 sa domáhal rozšírenia návrhu o sumu 169,90 eur. Súd uznesením zo dňa 18.02.2013 pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1036,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa 26.11.2013 sa žalobca domáhal rozšírenia návrhu o sumu 32 eur. Súd uznesením zo dňa 02.10 2014 žalobcom navrhovanú zmenu petitu pripustil. Žalobca sa podaním zo dňa 11.12.2014 v spojení s podaním zo dňa 05.02.2015 domáhal rozšírenia návrhu o úroky z omeškania. Súd uznesením zo dňa 21.04.2015 žalobcom navrhovanú zmenu petitu pripustil. 2.Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.09.1996 utrpel pracovný úraz a následkom pracovného úrazu postupne stratil všetky zuby. Za stomatologickú starostlivosť s následkami pracovného úrazu zaplatil sumu 638.72 eur. 3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomne s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania nároku. Dôvodil, že v zmysle § § 261 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. sa nepremlčovali nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 194 a 195) alebo inej škody na zdraví (§ 187) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§199). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčovali Podľa § 263 ods. 3 v tom čase platného Zákonníka práce lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody bola dva roky; začínala plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o tom, že škoda vznikla a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nárok na náhradu škody si musel poškodený uplatniť v lehote dvoch rokov, odkedy mu vznikol nárok na plnenie, v opačnom prípade sa nárok na plnenie premlčal. Namietal, že náklady vynaložené žalobcom na nadštandardnú starostlivosť neboli vynaložené účelne Mal za to, že v dobe kedy boli vykonané stomatologické výkony neboli vykonané ako následok pracovného úrazu ale ako následok paradentózy a veku žalobcu, keďže mu boli vykonané vo veku 69 a 73 rokov.). 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadrením zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinami: záznamom o úraze zo dňa 17.09.1997, znaleckým posudkom č. 5/2011 zo dňa 03.11.2011, správou pre ošetrujúceho lekára zo dňa 14.08.1997, vyjadrením I., U. W., Potvrdením I.. U. U. zo dňa 29.11.2010 a prihliadol na obsah spisového materiálu.
5. Zo záznamu o úraze zo dňa 17.09.1997 súd zistil, že žalobca dňa 18.09.1996 utrpel pracovný úraz, pri ktorom utrpel zlomeninu pravej ruky, nohy, lícnej kosti, krvácanie ľadvín, tržnú ranu na hlave. 6. Zo znaleckého posudku č. 5/2011 súd zistil, že žalobcovi boli extrahované tri zuby už v čase pred dopravnom nehodou. Znalec sa vyjadril, že nie je jednoznačne možné konštatovať že k strate chrupu u žalobcu došlo z dôvodu zlomeniny sánky, ktorý úraz utrpel pri dopravnej nehode dňa 18.09.1996. Znalec uviedol, že je isté, že žalobca sa liečil na diabetes mellitus už pred úrazom a tým vyslovil predpoklad, že určité zmeny na parodonte zubov už boli prítomné. S istotou potvrdil, že žalobca postupne prichádzal o zuby extrakciami s veľkou pravdepodobnosťou pre parodontické zápalové procesy o čom svedčí aj OPG snímok. Priamy súvis straty zubov s liečbou zlomeniny kĺbneho výbežku sánky preukázaný nebol. 7. Zo správy pre ošetrujúceho lekára zo dňa 14.08.1997 vyplynulo, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 18.09.1996 utrpel zlomeninu krčka ramennej kosti, pravej lýtkovej kosti, tržnozhmoždené rany hlavy a tváre. Sonografické vyšetrenie zo dňa 19.09.1996 obličiek, pečene a sleziny bolo bez značnej traumy a tekutiny v dutine brušnej, v bezvedomí nebol. 8. Z vyjadrenia I.. U. W. vyplynulo, že žalobca uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu postupne prišiel o všetky zuby a museli mu byť zhotovené smímacie zubné protézy. K otázke, či mohlo dôjsť k strate zubov až po 12 rokoch nie je možné zistiť z ním predloženej prepúšťacej správy, k ďalším faktorom, ktoré mohli k strate zubov prispieť je aj cukrovka, na ktorú sa liečil už tri roky pred úrazom a aj čas a možné zmeny na ďasnách a kostných tkanivách súvisiace s vekom žalobcu. Záverom uviedol, že z prepúšťacej správy nie je zjavná súvislosť straty zubov bezprostredne vplyvom pracovného úrazu. 9. Z potvrdenia I.. U. U. zo dňa 29.11.2010 súd zistil, že u žalobcu boli dňa 15.11.2006 vykonané stomatoprotetické práce- bol mu nasadený mostík za poplatok v sume 13 855 Sk a snímateľná zubná náhrad zapoplatok v sume 3420 Sk. Dňa 28.01.2010 mu bol daný stomatoprotetický výrobok za poplatok v sume . 10.Z pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa 01.07.1996 vyplynulo, že žalobca bol zamestnancom Prezídia policajného zboru Bratislava. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06. 1997. 11. Žalobca sa pridržal svojho písomného vyjadrenia. Uviedol, že na Ministerstve vnútra pracoval na štátnej hranici a neskôr na Prezídiu policajného zboru 45 rokov. Na prezídiu policajného zboru pracoval od roku 1994, vykonával funkciu vedúceho právneho oddelenia Prezídia policajného zboru s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďalej vo svojej výpovedi opísal účel a priebeh služobnej cesty, priebeh cesty zo služobnej cesty, čas bezprostredne predchádzajúci poistnej udalosti a priebeh nehodového deja. Ďalej uviedol, že po dopravnej nehode bol v bezvedomí, bolo mu poskytnuté umelé dýchanie, opísal aké zranenia utrpel. Poukázal na to, že 4 roky po dopravnej nehode sa mu začali kývať zuby a keď prišiel k lekárovi ten povedal, že musia ísť všetky von a musia byť nahradené protézami. Tak mu to nahradili protézami, ktoré zaplatil. Výslovne uviedol, že žaluje Slovenskú republiku, ktorá je zastúpená Ministerstvom vnútra, ktoré v jej mene koná, ktoré ju reprezentuje. K otázke vzniku škody a príčinnej súvislosti mal za to, že pri posúdení príčinnej súvislosti je podstatná odpoveď na otázku, či by k škode došlo aj bez škodovej udalosti, teda či je tá škodová udalosť takou podstatnou príčinou, bez ktorej by škoda v takom rozsahu, v akom nastala, nenastala. Argumentoval, že zo znaleckého posudku vyplýva, že pracovný úraz a jeho liečba bola práve tou podstatnou príčinou, na základe ktorej u neho došlo k celkovej strate zubov. K námietke premlčania poukázal na to, že uplatnený nárok nedeliteľný celok, pretože príčinu odvodzuje od jednej škodovej udalosti. Preto premlčacia doba začala plynúť až v čase keď sa dozvedel o celkových následkoch škodovej udalosti. 12. Žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia Poukázal na to, že žalobca si dal zuby opraviť dňa 15.11.2006 a vtedy mu vznikla aj škoda, ktorú si mal uplatniť najneskôr do 14.11.2008.Namietal, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a následkami, ktoré nastali. Poukázal na to, že žaloba trpí nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko žalobca bol v čase úrazu zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, preto nie je možné žalovať štát. K znaleckému posudkuuviedol, že súdny znalec konštatoval, že priamy súvis straty zubov s pracovným úrazom nemožno dokázať pre nedostatok dôkazového materiálu. Rovnako že môže mať súvislosť s vekom žalobcu a s paradentózou. Žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu.
13. Z vykonaného dokazovania je nepochybné a napokon medzi stranami v spore ani nebolo sporné, že žalobca dňa 18.09.1996 utrpel pracovný úraz. Sporným zostala príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody- stratou zubov, otázka čiastočného premlčania nároku a otázka pasívnej legitimácie žalovaného, tak ako ho označil žalobca. 14. Povinnosťou súdu bolo vyriešiť otázku vecnej legitimácie. Vecne legitimovaný je tá strana v spore, ktorá je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. 15. V sporovom konaní rozlišujeme aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Strana v spore, ktorá je ako žalovaný subjektom
hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva alebo povinnosti, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu žaloby. 16. Podľa §-u 251 ods. 1 Zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
17. Podľa § 8 ods. 1,2,3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zamestnávateľmi sa na účely tohto zákonníka rozumejú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávatelia vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. To isté platí o organizačných jednotkách zamestnávateľov, ak to ustanovujú osobitné predpisy, prípadne stanovy združenia občanov podľa osobitného zákona; ak však účastníkom pracovnoprávneho vzťahu je zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak. Zamestnávatelia sú povinní starať sa o utváranie a rozvíjanie pracovnoprávnych vzťahov v súlade s týmto zákonníkom, s ostatnými právnymi predpismi a s pravidlami slušnosti a občianskeho spolunažívania.
18. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. 19. V danom prípade Slovenská republika, ktorú žalobca označil ako žalovaného, nie je subjektom hmotnoprávneho pracovnoprávneho vzťahu a preto nie je pasívne vecne legitimovaná. Zamestnanecký vzťah podľa zákona a pracovnej zmluvy bol medzi žalobcom ako civilným zamestnancom a Prezídiom policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol jeho zamestnávateľom v čase pracovného úrazu a ktorý vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo vlastnom mene. Subjektom, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako samostatný subjekt civilného procesu. Pokiaľ ho žalobca označil ako orgán zastupujúci Slovenskú republiku, vymedzil tým jasne okruh účastníkov v danom konaní, ale nesprávne. 20. Súd v danej otázke konštatuje,že námietke žalobcu, že pasívna legitimácia žalovaného je daná bez ohľadu na to, či by bol označený len ako Ministerstvo vnútra SR alebo ako Slovenská republika reprezentovaná Ministerstvom vnútra SR, nemožno prisvedčiť nakoľko označenie žalovaného je výlučne dispozitívnym úkonom žalobcu. Žalobca aj po vznesení námietky pasívnej legitimácie zo strany žalovaného, výzve súdu aby označil koho žaluje a uvedení súdu, že za sporné považuje označenie žalovaného žalobca výslovne opakovane uviedol, že žaluje Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra. Súd udáva, že súd nemôže sám upravovať okruh účastníkov, tak, aby vybral na strane žalovaného správnu organizáciu a ani o tejto skutočnosti žalobcu poučovať, keďže tu nejde o poučenie o označení správneho zástupcu štátu, ktorý navyše v danom konaní ani nie je pasívne vecne legitimovaný, ale o označenie žalovaného ako takého a uvedený postup súdu by znamenal porušenie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, súd mal len povinnosť vyzvať žalobcu, aby označil žalovaného v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu a ostatným obsahom spisu, pričom túto povinnosť si súd aj splnil. 21. Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný, tak ako ho označil žalobca v danej veci nie je pasívne legitimovaný subjekt, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu . Z opatrnosti však návrh žalobcu preskúmal aj čo do dôvodnosti návrhu. 22. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalobcu na náhradu vecnej škody titulom pracovného úrazu za poplatky za vykonané stomatoprotetické práce zo dňa 15.11.2006 - bol mu nasadený mostík za poplatok v sume 13 855 Sk a snímateľná zubná náhrad za poplatok v sume 3420 Sk ( spolu v sume 57,3,42 eur) súd sa zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je v tejto časti premlčaný. 23. Podľa § 195 ods. 1 zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. 24. Podľa § 198 ods. 1 písm.d/zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu;
25. Podľa §1 ods.4 zákona č. 311/2001 Z,z, na otázku premlčania sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 26. Podľa § 106 ods.1 OZ Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa odseku 2 Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
27. Žalobca zaplatil poplatky za vykonané stomatoprotetické práce dňa 15.11.2006 (. - bol mu nasadený mostík za poplatok v sume 13 855 Sk a snímateľná zubná náhrad za poplatok v sume 3420 Sk ( spolu v sume 57,3,42 eur). Žalobca teda zaplatením poplatku vedel ,že mu vznikla škoda aj kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba mu teda uplynula dňa15.11.2008. žalobu podal dňa 2.12.2011 teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd musel k nej prihliadnuť. 28. Súd musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani bezprostredná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobcu a stratou zubov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca mal parodontické zmeny na chrupe už v čase pred dopravnou nehodou, kedy mu boli extrahované tri zuby. Zo znaleckého posudku ako aj z vyjadrenia I.. W. mal súd za preukázané, že na stratu zubov u žalobcu mohla mať vplyv cukrovka a v neposlednom rade aj vek žalobcu a s ním súvisiace zmeny a ďasnách. Tiež z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že k extrahovaniu zubov u neho dochádzalo v období rokov 2006-2009 z rôznych dôvodov( zlomenia zuba v roku 2008, 2009, v roku 2009 extrahovanie zubov z dôvodu kývavosti ako aj z protetických dôvodov) nie z dôvodu majúceho pôvod v zraneniach, ktoré žalobca utrpel pri pracovnom úraze dňa 18.09.1996. 29. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol po prihliadnutí na vznesenú námietku premlčania ako nedôvodný aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi stratou zubou a pracovným úrazom, ktorý utrpel pri dopravnej nehode dňa 18.09.1996. 30. Podľa § 255 ods. 1c.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorá vo veci úspech nemala v rozsahu 100% nakoľko zamietnutie žaloby sa týkalo iba nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave, dňa 11.08.2016 Mgr. Jana Janics Bajánková sudca