Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cb/67/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: THERMOINVEST SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ul. Kpt. Nálepku 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 343 609 právne zastúpený +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, Praha 9, Česká republika, organizačná zložka +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Zelená 2, Bratislava proti žalovanému: REDOSTAV s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, IČO: 44 066 961, právne zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Šimunym, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, o zaplatenie 4 500 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2015, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 20.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 000 eur od 04.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 04.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a trov konania, titulom zmluvnej pokuty, na základe uzavretej zmluvy o dielo. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.04.2015 uzavrel ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo 01/REDOSTAV/2015 (ďalej len ZoD), ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať pre neho stavebné práce na stavbe bytový dom, I. F.. XX - XX Z. Š.. Nakoľko žalovaný nevykonával práce na diele v súlade s dohodnutým technologickým postupom a v súlade so zmluvou, zaslal dňa 29.04.2015 žalobca žalovanému výzvu č. 1 v ktorej ho upozornil na dané nedostatky, vyzval ho na ich odstránenie a pokračovanie na diele v súlade so zmluvou. Nakoľko žalovaný opakovane a hrubo porušoval zmluvné povinnosti, žalobca dňa 05.05.2015 od zmluvy odstúpil. Súčasne s odstúpením, si voči žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur vzniknutej titulom porušenia zmluvných povinností podľa článku 6, bod 6.3 v spojení s článkom 7, bod 7.3 ZoD, ktorú zmluvnú pokutu mu vyúčtoval faktúrou č. 2153042 zo dňa 05.05.2015, splatnou 19.05.2015. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil ani v dodatočne stanovenej lehote, vyzval ho žalobca listom zo dňa 24.06.2015 na úhradu peňažnej pohľadávky 3 000 eur titulom zmluvnej pokuty I., ktorú výzvu žalovaný prevzal 16.07.2015 avšak dlžnú sumu neuhradil. Nakoľko podľa žalobcu žalovaný porušil aj zmluvné povinnosti podľa článku 6., bod 6.5 a bod 6.8 ZoD, keď pri zhotovovaní diela bola zistená závada v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSÚS pre udeľovanie licencií na vykonávanie prác pri zhotovovaní kontaktných tepelnoizolačných systémov a počas realizácie diela neviedol montážny denník, ani ho nevrátil, uplatnil si žalobca zároveň vo výzve zo dňa 26.06.2015 u žalovaného aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia povinností podľa článku 6, bod 6.5. zmluvy vo výške 1 000 eur (zmluvná pokuta II.) a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia zmluvnej povinnosti podľa článku 6, bod 6.8. zmluvy vo výške 500 eur (zmluvná pokuta III.) .

2. Okresný súd Topoľčany vydal vo veci dňa 18.09.2015 platobný rozkaz č.k. 8Cb/67/2015 - 22, ktorým vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu žalovaným bol uvedený platobný rozkaz v zmysle § 173 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol že s podanou žalobou nesúhlasí. Potvrdil, že dňa 21.04.2015 uzavrel so žalobcom ZoD, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác na bytovom dome I. F.. Č..XX-XX Z. Š.. Dňa 29.04.2015 mu však žalobca zaslal výzvu č. 1 v ktorej žiadal kompletnú výmenu murárov, ktorí vykonávali zatepľovanie obvodového plášťa na bytovom dome, nakoľko podľa jeho názoru títo nevykonávali prácu podľa predpísaného technologického postupu. Dňa 01.05.2015 konateľka žalovaného zaslala žalobcovi email v ktorom súhlasila s opravou chýb vzniknutých pri výkone práce, avšak táto oprava nebola zo strany žalobcu umožnená. Dňa 05.05.2015 žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy s odôvodnením, že bol porušený článok 7. ZoD. Následne bola žalovanému doručená faktúra č. 2153042 splatná 19.05.2015 na sumu 3 000 eur titulom zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy - článok 6, bod 6.3. Žalovaný v odpore uviedol, že s uvedenou zmluvnou pokutou nesúhlasí, nakoľko bol a je ochotný reklamáciu žalobcu vybaviť a opravu vykonať, čo mu však nebolo umožnené. Poukázal na to, že všetci jeho zamestnanci sú dostatočne kvalifikovaní na výkon prác, ktorými boli poverení a uplatnenú zmluvnú pokutu považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný zároveň v podanom odpore poukázal na to, že z výzvy žalobcu zo dňa 24.06.2015 nie je jasné o akú závadu v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSUS malo dielo ktoré vykonával. Zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur preto neakceptoval, nakoľko nie je zrejmé o aké závady ide. Čo sa týka porušenia článku 6, bod 6.8. mal žalovaný za to, že k takémuto porušeniu nedošlo, nakoľko po celý čas stavebných prác viedol montážny denník a to konkrétne pán C., tento bol po ukončení stavby odovzdaný pánu Z., ktorý jeho kópiu prevzal, avšak ho odmietol podpísať.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu ( č.l. 40) uviedol, že aj napriek výhradám k odbornej spôsobilosti poverených zamestnancov žalovaného, ako aj platnému odstúpeniu od zmluvy, zaslal dňa 08.06.2015 žalovanému návrh dohody ktorou by si medzi sebou vysporiadali vzájomné nároky vzniknuté titulom porušenia zmluvy a následným odstúpením od zmluvy, ako aj nároky zo spôsobnej škody. Na predložený návrh dohody však žalovaný nereagoval. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že s poukazom na bod 6.5. zmluvy mu nie je jasné akú závadu v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSÚS malo dielo, poukázal žalobca na body 4.3.2.1 a bod 4.3.3.1 podmienok TSÚS, ktoré zároveň k tomuto svojmu vyjadreniu predložil. Podľa žalobcu žalovaný nedodržal technologické operácie uvedené v bode c) a l) t. j. nedodržanie požadovaného spôsobu lepenia tepelnej izolácie, konkrétne špáry medzi izolantom, nerovnosť nalepeného izolantu, nedodržanie presahu v rohoch, nárožiach, stavebných otvorov, neodborne osadenie zakladacej lišty a to opakovane, vykonávanie práce nezaškolenými pracovníkmi, alebo pracovníkmi inej firmy, ktorá zaškolenie nevie preukázať.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov strán, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z písomne uzavretej zmluvy o dielo č. 01/REDOSTAV/2015 zo dňa 21.04.2015 (č.l. 11) súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ. Podľa bodu 1.1. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa zateplenie obvodového plášťa 800 m2 a rekonštrukciu balkónov v počte 8 ks a na základe požiadaviek objednávateľa (podľa potreby na stavbe). Podľa bodu 3.1. ZoD bolo dohodnuté zahájenie prác 23.04.2015 (alebo zápisom v montážnom denníku) a ukončenie prác 50 dní od zahájenia. Podľa bodu 4.5. ZoD objednávateľ oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu vady predmetu zmluvy, ktoré sa objavili počas vykonávania diela, alebo pri odovzdaní a preberaní diela, alebo počas záručnej doby. V oznámení uvedie ako sa vady prejavujú a požadovaný druh nároku , ktorý si na základe vady uplatňuje. Podľa bodu 5.3. ZoD zhotoviteľ je povinný do troch dní od obdržania reklamácie začať s odstraňovaním nahlásených vád. Podľa bodu 5.4. ZoD v prípade, že zhotoviteľ oznámené ( reklamované) vady neodstráni v dohodnutej lehote, má objednávateľ právo dať ich odstrániť tretej osobe na náklady zhotoviteľa. Podľa bodu 6.3. ZoD v prípade, že zhotoviteľ odstúpi od zmluvy podľa bodu 7.3. je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur.

Podľa bodu 6.5. ZoD v prípade, že pri zhotovovaní diela bude zistená závada v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSÚS pre udeľovanie licencií na vykonávanie prác pri zhotovovaní kontaktných tepelnoizolačných systémov, alebo nebudú použité zložky materiálu zatepľovacieho systému podľa vydanej licencie, zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur za každý zistený prípad. Podľa bodu 6.8. ZoD zhotoviteľ je povinný viesť montážny denník, ktorý je povinný pri ukončení stavby odovzdať neporušený stavbyvedúcemu, pokiaľ tak neučiní zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu 500 eur.

Podľa bodu 7.3. ak zhotoviteľ neodôvodnene neprevzal stavenisko, alebo mešká s nástupom a začatím prác a dodávok, vôbec nenastúpi na práce, má nedostatok (dohodnutý počet pracovníkov) odborných pracovníkov na stavbe, alebo počas realizácie nedokončí dohodnutý rozsah prác podľa tejto zmluvy, toto považujeme za odstúpenie od zmluvy zo strany zhotoviteľa.

Písomnou výzvou č. 1 zo dňa 29.04.2015 (č.l. 14) žalobca oznámil žalovanému, že žiada kompletnú výmenu murárskej partie, ktorá vykonáva predmetné práce na diele, nakoľko súčasní pracovníci nevykonávajú práce podľa dohodnutého (predpísaného ) technologického postupu (špáry medzi izolantom, nedostatočne vysunutý izolant na osteniach otvorov, neodborné osadenie zakladacej lišty atď.) takéto závady v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSUS a podstatné závady boli zistené pri prácach ktoré vykonávajú pracovníci žalovaného. Zároveň v tejto výzve žalobca oznámil žalovanému, že pokiaľ nebude vykonaná náprava, budú nútení vypovedať zmluvu o dielo a budú si uplatňovať sankcie vyplývajúce z nej. Zároveň v tejto výzve žalobca oznámil žalovanému, že verí, že vzniknutú situáciu žalovaný vyrieši najneskôr do zajtra t.j. 30.04.2015 a bude pokračovať plynule v prácach na diele tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. V závere výzvy apeloval žalobca na žalovaného aby práce prebiehali aj počas dní 1., 2., 8. a 9. mája 2015, a to vzhľadom na značné meškanie žalovaného.

Z písomného odstúpenia žalobcu od ZoD zo dňa 05.05.2015 ( č.l. 8) súd zistil, že v ňom žalobca konštatoval, že listom zo dňa 29.04.2015 označeným ako výzva č. 1., ako aj osobne a telefonicky pánom Z. bol žalovaný zrozumiteľne upozornený na nekvalitu a neschopnosť vykonať práce tak, ako sa k tomu zaviazal a napriek výzve, aby dňa 30.04.2015 plynule pokračoval v zmluvne dojednaných prácach tak do dnešného dňa neučinil, preto žalobca odstupuje v zmysle článku 7. od ZoD. Zároveň tu žalobca konštatuje, že odstúpenie sa nedotýka nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si súčasne u žalobcu uplatňuje vo výške 3 000 eur.

V písomnom podaní zo dňa 08.06. 2015 označenom ako „opätovné zmarenie nášho návrhu na dohodu“ (č.l. 19) adresovaného žalovanému, žalobca uviedol, že dňa 05.05.2015 odstúpil od predmetnej ZoD. Zároveň v tomto podaní žalobca konštatuje, že po presvedčení právneho zástupcu žalovaného dali prostredníctvom jeho stavbyvedúceho pána O. Z. návrh na dohodu a to: že žalovaný bude plynulo pokračovať na odborných prácach „rekonštrukcia balkónov“ s tým, že mu budú odpustené sankcie vyplývajúce zo ZoD, avšak aj napriek tomuto jeho kroku toto žalovaný nesplnil.

K tejto písomnosti právny zástupca žalobcu uviedol, že opätovným zmarením návrhu na dohodu žalobca myslel všeobecne či už elektronickú alebo písomnú komunikáciu účastníkov v období pred odstúpením od zmluvy, ako aj po ňom. Nešlo teda o nejaký konkrétny, individuálny návrh dohody v nejakej určitej forme.

Súd uvádza, že uvedené vyjadrenie je potom v rozpore s tvrdením žalobcu v jeho písomnom vyjadrení k podanému odporu (č.l. 40) kde žalobca uvádzal, že žalovaný na predložený návrh dohody nereagoval. V kontexte vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 10.03.2016 (č.l. 60) však vyplýva, že vôbec nie je zrejmé, na akú dohodu mal žalovaný vlastne reagovať a akým spôsobom by mal reagovať, keďže sa nejednalo o žiadny konkrétny návrh dohody.

Žalovaný predložil súdu fotokópiu stavebného denníka za obdobie 23.04.2015 do 28.04.2015 (č.l. 50-51).

Z elektronickej komunikácie strán (č.l. 52 - 54) vyplýva, že konateľka žalovaného po doručení výzvy č.1 oznámila žalobcovi že sú ochotní nastúpiť na opravné práce so zamestnancami ktorí tieto práce

vykonávali, ale nakoľko stavbyvedúci žalobcu O.. Z. s týmto nesúhlasí, oni iných zamestnancov nemajú, a preto žiadala žalobcu o povolenie vykonať opravné práce so zamestnancami žalovaného, s tým, že ak im to nebude umožnené dňa 02.05.2015 t.j. tri dni od upozornenia, nesúhlasí so zmluvnými pokutami zo strany žalobcu.

Žalovaný uviedol, že dňa 23.04.2015 nastúpili jeho pracovníci na vykonávanie tohto diela, nemali však pripravené riadne pracovisko, neboli ešte osadené lavičky, na ktorých mali pracovať. Tieto boli osadené až okolo obeda. Následne tam pracovali 23., 24., 25., 27. apríla a 28.04. na obed ich O.. Z. poslal odtiaľ preč, že ich tam už nechce vidieť, nemajú tam už viac chodiť a nepustí ich tam, že nesúhlasí s tým, ako pracujú. Predtým konateľke žalovaného telefonoval O.. Z. 27.04. a oznámil jej, že pracovníci robia pomalšie, že si to predstavoval inak. Konateľka preto telefonovala ich majstrovi M. C., ktorý tam priamo pracoval, aby zrýchlili tempo. Avšak 29.04.2015 im bola (žalovanému) mailom doručená výzva žalobcu na výmenu všetkých ľudí. V priebehu 24 hodín však nebola schopná zabezpečiť výmenu týchto pracovníkov, nemala ďalších 5 zamestnancov, ktorých by tam mohla v tejto lehote poslať. Dňa 01.05.2015 konateľka žalovaného elektronicky oznámila žalobcovi, že sú ochotní vykonať opravy, avšak O.. Z. jej telefonicky oznámil, že s tým nesúhlasí, a že tam už nechce ich ľudí vidieť. Montážny denník viedol ich majster O.. C., každý deň žiadal p. Z. aby ho podpísal, ale ten mal výhovorky, resp. buď tam nebol, alebo povedal že neskôr, a potom tam už zase nebol. Predmetná faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty 3 000 eur bola žalovanému doručená elektronicky, reagoval na ňu jeho právny zástupca, na jeho vyjadrenie však už žalobca nereagoval. Žalovaný uviedol, že okrem upozornenia zo dňa 29.04.2015 (č.l.14) mu neboli doručené žiadne iné - podrobnejšie upozornenia, v ktorých by bolo uvedené čo konkrétne pracovníci odporcu nedodržiavajú resp. v čom nedodržiavajú normy. Až 05.05. prišlo odstúpenie od zmluvy. Faktúra na zmluvnú pokutu vo výške 1 500 eur bola žalovanému doručená až v 07/2015, teda nie spolu s faktúrou na sumu 3 000 eur. Predmetná ZoD nemala žiadne prílohy, dodatky.

Svedok O. Z., uviedol, že je zamestnancom žalobcu a pracuje ako stavbyvedúci. Pokiaľ ide o termín - deň nástupu pracovníkov žalovaného ten bol dodržaný, ale tie práce neprebiehali tak, ako by mali. Bol problém pri lepení izolantu - nedodržali napájanie v rohoch, nebola správne osadená zakladacia lišta a boli tam veľké špáry medzi izolantom. Jednalo sa o kritické nedostatky v zmysle technických podmienok, ktoré sú založené aj v spise. Práce na sokli sa museli aj prerábať, muselo sa to strhnúť a robiť nanovo. Práce potom pokračovali, snažili sa ich poučiť ako majú pracovať, ale tie práce boli veľmi pomalé a napokon spoluprácu museli ukončiť. Na stavbu chodieval 2 - 4 krát do týždňa, mali tam majstra Q. Z. (U. svedka), ktorý tam bol každý deň a tento svedka o prácach a priebehu informoval. Tento majster tam bol počas pracovných dní každý deň, počas víkendu tam nebol. Počas víkendu pracovníci žalovaného pracovali samostatne, jednalo sa však iba o jednu sobotu. Svedok uviedol, že po ukončení spolupráce so žalovaným mu nebol odovzdaný stavebný denník. Pracovnou náplňou svedka bolo kontrolovať práce, viesť svoj stavebný denník. Svedok zároveň uviedol, že on od pracovníkov odporcu stavebný denník nepožadoval, vie že ho neviedli, povedali mu to oni sami. Pracovníci žalovaného podľa svedka neovládali základné činnosti. Požadovali aby pracovníci žalovaného chyby opravili, časť na sokli sa aj strhla. Strhli to tí istí pracovníci a oni samy to vykonali nanovo, pod dohľadom majstra žalobcu.

Svedok L. K. uviedol, že v roku 2014 pracoval pre žalovaného ako stavebný robotník. Na práce v Š. nastúpili 23.04.2014 to bolo vo štvrtok, boli piati- Bol tam aj p. Z. A. a začali s prácami. Pracovali sme vo štvrtok, v piatok, sobotu a v utorok ráno keď prišli O.. Z. A. im povedal, že končia , že je to krivé. Nemá vedomosť, že by sa tam niečo strhávalo, ony sme po sebe nestrhávali nič. So žalovaným mal uzavretú pracovnú zmluvu, predtým vykonával stavebné práce, robí to už 20 rokov. Aj pred touto prácou v Š.Q. vykonával zatepľovanie. Na stavbe viedol stavebný denník O.. C., má tam zachytené každý deň kedy prišli, kedy odišli. Technické podmienky založené v spise mu neboli oboznamované. On bol na tejto stavbe ako pomocný robotník, zatepľovanie vykonávali ďalší 4 pracovníci. Počas vykonávania zatepľovacích prác ani jemu ani ďalším spolupracovníkom nikto nevytýkal kvalitu zatepľovacích prác.

Svedok M. C., uviedol, že je u žalovaného naďalej zamestnaný ako murár, je aj vyučený murár. Pre žalobcu vykonávali práce v Š., z lavičky zatepľovali polystyrénom a potom aj bok, kde bolo schodisko, resp. výťah, čo sa robilo sklenou vatou. Boli tam 5 dní, vykonávali práce, potom prišiel ich majster O.. Z. A.., povedal, že majú skončiť, to bolo v utorok o 12:00 hodine. Pri týchto prácach viedol stavebný denník, chodieval za O.. Z. st. každý deň aby mu to podpísal, stále hovoril, že potom, potom, buď sa ponáhľal, alebo nemal čas, kópie denníka si zobral, ale mu to nepodpísal. Počas toho, ako tam vykonávali práce

nemuseli nič opravovať, ani stŕhať. Iba raz vyžadovali, že sa musela o málo podvihnúť spodná vodiaca lištu. To bolo asi tretí deň, čo tam vykonávali práce. Svedok uviedol, že nebol oboznámený s technickými normami založenými v spise, nevidel ich.

Žalobca uviedol, že ním predložený výpočet výmery žalovaným nalepeného izolantu (č.l. 92) nekorešponduje s výmerou uvádzanou v stavebnom denníku. Zároveň súdu predložil fotografie, a to vzhľadom na vyjadrenie svedka K., ktorý uvádzal, že na nimi vykonanom diele sa nič nestrhávalo. Tieto fotografie však podľa žalovaného dokazujú, že sa muselo strhávať a to z dôvodov nesprávneho osadenia tepelného izolantu v oblasti rohov okenných otvorov tzv. nevytvorenie hokejok), ďalej nesprávne nalepenie lepiacej hmoty na izolant a ďalej veľké medzery medzi nalepeným izolantom.

Žalovaný uviedol, že z predložených fotografií vôbec nevyplýva, že by sa tam niečo strhávalo, iba na jednej fotografii je vidno nalepené lepidlo, avšak nie je zrejmé z akého dôvodu. Ďalej podľa vyjadrenia konateľky žalovaného tieto fotografie ani nepoukazujú na tú časť činžiaka, ktorú oni robili. Je tu totiž odfotená oblepená celá stena činžiaka, čo by ich pracovníci za tie dva dni určite nestihli urobiť, a časť na ktorej pracovali pracovníci žalovaného je vidno iba čiastočne a to na fotografii č.l. 96 to je tá časť, za výťahovou šachtou smerom k pravému okraju tejto fotografie.

Svedok Q.E. Z. uviedol, že bol zamestnaný v spoločnosti žalobcu do apríla 2016 ako montážnik. Zúčastňoval sa aj týchto prác na zatepľovaní Z. Š., tam prišiel do styku aj s pracovníkmi žalovaného. Keď nastúpili do roboty, povedal im čo majú robiť, bol tam aj stavbyvedúci za žalobcu tiež Z. - B. A.. Svedkovi pripadalo, že tá partia žalovaného s týmto zatepľovaním nemá nejaké skúsenosti, nemali tú zručnosť. Ich práca nespĺňala kvalitu, neboli tam robené hokejky, bolo to krivé, nedodržiavali rovinu a pokiaľ ide o ten ich výkon za čas čo tam boli, ten bol dosť slabý. Potom stavebný dozor - O.. K. nariadil, že táto partia nemôže pokračovať, že musia odísť. Zavolal stavbyvedúcemu - A., povedal mu čo mu povedal stavebný dozor t.j. že musia skončiť a jeho môj syn mu povedal, aby ich poslal domov. Tak im povedal, aby sa zbalili, že nemajú pokračovať a išli domov. Svedok sa nevedel vyjadriť, či pracovníci žalovaného viedli alebo neviedli stavebný denník. Jemu stavebný denník neodovzdali. Stavebný denník sa v týchto prípadoch odovzdáva stavbyvedúcemu, v tomto prípade sa jednalo o jeho syna. Práce po žalovanom sa museli opravovať, potom to po nich druhá firma strhala a opravovala, jednalo sa asi o približne 40% nimi vyhotovenej práce.

Z výpovede svedka Q. Z. po nahliadnutí k fotografiám predloženým žalobcom vyplýva, že nevedel s určitosťou povedať, ktorú časť realizovali pracovníci žalovaného. Zároveň uviedol, že nemá vedomosti ohľadom udeľovania licencie na zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných a montážnych systémov, to mal na starosti Z. M.. Svedok sa nevedel vyjadriť, či boli pracovníci žalovaného žiadaní o opravu.

6. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 536 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednávajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, , alebo iný zákon. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie však odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Zákon ustanovuje možnosť odstúpenia od zmluvy predovšetkým pri omeškaní, pri vadnom plnení a iných prípadoch (napr. § 547 ods. 5 .

Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti. pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374) na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Toto ustanovenie vylučuje v obchodných vzťahoch použiť ustanovenie § 545 ods. 3 OZ. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ak sa zmluvná pokuta viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (napr. "hrubé porušenie"), vyžaduje sa, aby strany v dohode o zmluvnej pokute určili, čo sa rozumie takýmto porušením.

7. S poukazom na vyššie opísaný skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a nemožno je vyhovieť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami ako podnikateľskými subjektmi bola dňa 21.04.2015 platne uzavretá predmetná ZoD, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu zateplenie obvodového plášťa 800 m2 a rekonštrukciu balkónov v počte 8 kusov na základe požiadaviek objednávateľa na bytovom dome, I.Á. F.. XX-XX Z. Š. (bod 1.1, bod 1.5 ZoD). V zmluve bol dojednaný čas začatia prác 23.04.2015 (alebo zápisom v montážnom denníku) a ukončenie práce 50 dní od zahájenia (bod 3.1 ZoD). Zároveň bola v zmluve dohodnutá aj cena diela (bod 2.1 ZoD). Uvedené skutočnosti medzo stranami sporné neboli.

Spornou v konaní bola dôvodnosť vyúčtovania zmluvných pokút zo strany žalobcu (objednávateľa) vrátane dôvodnosti jeho odstúpenia od predmetnej ZoD.

V prejednávanom prípade si žalobca uplatňue u žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3 000 eur, ktorú odôvodnil tým, že nakoľko žalovaný opakovane a hrubo porušoval zmluvné povinnosti, odstúpil dňa 05.05.2015 žalobca od ZoD a preto si v súlade s bodom 6.3 v spojení s bodom 7.3 uplatnil voči žalovanému predmetnú zmluvnú pokutu.

Podľa bodu 6.3. ZoD v prípade, že zhotoviteľ odstúpi od tejto zmluvy podľa bodu 7.3 je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur. Podľa bodu 7.3 ZoD ak zhotoviteľ neodôvodnene neprevzal stavenisko, alebo mešká s nástupom a začatím prác a dodavok, vôbec nenastúpi dna práce, má nedostatok (dohodnutý počet pracovníkov) odborných pracovníkov na stavbe alebo počas realizácie nedokončí dohodnutý rozsah prác podľa tejto zmluvy, toto sa považuje za odstúpenie od zmluvy zo strany zhotoviteľa.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3 000 eur je nedôvodný a nemôže obstáť. Je totiž zrejmé, že žalobca jednak z vlastného odstúpenia od zmluvy, na základe vyššie uvedeného (podľa názoru súdu zmätočného a neurčitého ustanovenia bodu 6.3 v spojení s bodom 7.3 ZoD) vykonštruoval odstúpenie od zmluvy zo strany zhotoviteľa (žalovaného), ktoré navyše sankcionuje zmluvnou pokutou. Predovšetkým ale treba zdôrazniť, že zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy (zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany) je však výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy, a preto vylučuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Ak preto predmetná ZoD obsahovala ustanovenie o zmluvnej pokute ako sankcie za výkon práva, je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 000 eur, titulom porušenia zmluvnej povinnosti podľa bodu 6.5 ZoD, ani v tejto časti súd nepovažoval podanú žalobu za dôvodnú. Podľa bodu 6.5 ZoD v prípade, že pri zhotovovaní diela bude zistená závada v rozsahu kritickej nezhody podľa podmienok TSÚS pre udeľovanie licencií na vykonávanie prác pri zhotovovaní kontaktných tepelnoizolačných systémov alebo nebudú použité zložky materiálu zatepľovacieho systému podľa vydanej licencie zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výše 1 000 eur za každý zistený prípad.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o splnení predpokladov pre vznik tohto nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko nepreukázal v čom konkrétne, v akom rozsahu, mali pracovníci žalovaného porušiť zmluvnú povinnosť a zároveň z obsahu ZoD ani nie je zrejmé, čo by sa malo rozumieť kritickou nezhodou, keďže podmienky TSUS nie sú v zmluve nijako bližšie špecifikované ani ich číslom, dátumom vydania, netvoria ani prílohu zmluvy. Tieto skutočnosti napokon nevplývajú ani z vykonaného dokazovania. Žalobca síce vymenoval vo svojej výzve č. 1 zo dňa 29.04.2015 (č.l. 14) vady plnenia, avšak tieto v konaní jednoznačne preukázané neboli, nevyplývajú ani zo svedeckých výpovedí keď napr. vypočutý svedok Q. Z., nedokázal na fotografiách predložených žalobcom jednoznačne identifikovať, ktorú časť zateplenia mali vlastne vykonávať pracovníci žalovaného a zároveň z uvedených fotografií nie je zrejmé, ani to kým a kedy boli vytvorené, nepreukázané sú preto aj po ich predložení tvrdenia žalobcu o tom, že práce po žalovanom sa museli stŕhať resp. opravovať, vrátane, toho kedy a v akom rozsahu.

Nad rámec uvedeného k výzve č. 1 žalobcu zo dňa 29.04.2015 (č.l. 14) sú považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej výzve uvedenú 1-dňovú lehotu na nápravu (do 30.04.2015) rozhodne nemožno považovať za primeranú lehotu, a je v rozpore aj s ustanovením samotnej ZoD - bod 5.3. Uvedená výzva zároveň neobsahuje ani upozornenie na úmysel odstúpiť od ZoD. Žalobca síce v tejto výzve vymenoval ním tvrdené vady, neuplatnil si však voči žalovanému žiaden konkrétny nárok z týchto vád.

Za nedôvodnú napokon považuje súd aj žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal do žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty 500 eur na s poukazom na bod 6.8 ZoD.

Podľa bodu 6.8 ZoD zhotoviteľ je povinný viesť montážny denník, ktorý je povinný pri ukončení stavby odovzdať neporušený stavbyvedúcemu, pokiaľ tak neučiní zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu 500 eur.

V konaní vypočutí svedkovia - pracovníci žalovaného potvrdili, že stavebný denník viedol O.. C., a jeho fotokópiu žalovaný aj predložil do spisu. Menovaný svedok zároveň uviedol, že chodieval za O.. Z. A.. každý deň aby mu to podpísal, stále hovoril, že potom, potom, buď sa ponáhľal, alebo nemal čas, kópie denníka si zobral, ale mu to nepodpísal. V konaní vypočutý svedok O. Z. - stavbyvedúci za žalobcu uviedol, že od pracovníkov žalovaného stavebný denník nežiadal, vie však že ho neviedli, nakoľko mu to sami povedali.

Vypočutý svedok Q. Z. uviedol, že nevie, či pracovníci žalovaného viedli stavebný denník, on ho od nich nežiadal, odovzdať ho mali jeho A. (O. Z.).

Uvedené tvrdenie žalobcu ohľadom nevedenia stavebného denníka tak považuje súd tiež za sporné a nepreukázané.

Záverom súd uvádza, že dôkazná povinnosť strán v civilnom sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Z uvedeného vyplýva, že v civilnoprávnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú strany sporu povinné tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinné plniť dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať.

Nakoľko žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd priznal v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.