Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Bratislava, Ventúrska 16 proti žalovanej: K. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, D., v konaní o zaplatenie 1.926,58 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba o zaplatenie sumy 1 926,58 Eur spolu s 18,96 % ročným úrokom zo sumy 1 716,10 Eur od 17.01.2013 až do zaplatenia a spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 906,68 Eur od 25.03.2013 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumu 1 926,58 Eur s príslušenstvom.

2. Uviedol, že dňa 04.09.2001 uzavrel ako veriteľ na jednej strane, so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej, Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v zmluve uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu, vydal žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20 000,- Sk (663,88 Eur). Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 11 305,36 Eur.

3. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bez výhrad žalovaná súhlasila so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie revolvingového úveru a vydaní úverovej karty (ďalej len "VÚP") podľa bodu III.-3.-1. VÚP a časť B úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny, pričom podľa bodu III.-3.-5. VÚP je úrok z čerpanej sumy podľa platnej úrokovej sadzby CETELEM-u účtovaný klientovi každý deň podľa výšky zostatku na úverovom účte.

4. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a do dnešného dňa uhradila len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 12 279,26 Eur.

5. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vypovedal podľa bodu IV.-5. VÚP zmluvu dňa 21.01.2013. Dňa 24.03.2013 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatný v celom rozsahu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 502, 369 Obchodného zákonníka.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 926,58 Eur, z toho sumu 1 716,10 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 190,58 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, sumu 19,90 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Dlžná suma bola žalobcom vyčíslená ku dňu 16.01.2013. Okrem uvedeného je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,96 % ročne zo sumy 1 716,10 Eur od 17.01.2013 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 906,68 Eur od 25.03.2013 až do zaplatenia.

7. Žalobca k podanému odporu zo strany žalovanej uviedol, že podľa bodu III.-2.-6. VÚP je CETELEM oprávnený jednostranne zvýšiť maximálne úverový rámec klienta, a to na základe opätovného vyhodnotenia klienta. O zvýšení úverového rámca CETELEM klienta informuje. Pri uzatvorení úverovej zmluvy bola výška úverového rámca dohodnutá na 20 000,-- Sk (663,88 Eur). V zmysle bodu III.-2.-6. VÚP žalobca zvýšil žalovanej úverový rámec na 40 000,-- Sk (1 327,76 Eur). Tejto skutočnosti zodpovedá predpis splátky vo výške 5 %, t. j. 66 x 39,-- Eur na výpise z úverového účtu zo dňa 10.11.2002. Pri prechode zo slovenskej koruny na euro bol upravený úverový rámec na sumu 1 360,-- Eur čomu zodpovedá predpis splátky vo výške 68,--Eur na výpise z úverového účtu zo dňa 10.02.2009. Žalovaná čerpala z poskytnutého úverového rámca v celkovej výške 11 305,36 Eur tak, že sumu 11 209,25 Eur čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov, v pobočke banky alebo prevodom na svoj osobný účet podľa potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ktoré žalobca predložil súdu v prílohe a suma 96,10 Eur predstavuje poplatky za výber hotovosti z bankomatu, ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu.

8. Čo sa týka právnej skutočnosti, na základe ktorej žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 11 305,36 Eur, žalobca uviedol, že úver mal predstavovať len 20 000,-- Sk, prípadne 40 000,-- Sk a pri revolvingovom úvere môže klient po splatení časti dlhu znovu čerpať prostriedky v tejto časti bez toho, aby došlo k zvýšeniu úverového rámca.

9. K poisteniu žalobca uviedol, že žalovaná v časti D zmluvy prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. pre prípad plnej pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti a súhlasila s nimi a vyjadrila súhlas s poistením počas úverového vzťahu čo potvrdila svojím podpisom na zmluve. Žalovaná vo svojom odpore uvádza, že poisťovňa Cardif nárok na poistné plnenie viackrát odmietla. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že poistné plnenie je samostatným nárokom žalovaného voči poisťovni a nie voči žalobcovi, a teda nie je predmetom tohto konania.

10. Na výzvu súdu žalobca listom doručeným súdu dňa 26.07.2016 uviedol, že oznámením o zvýšení úverového rámca nedisponuje, keďže predmetné doklady sú žalobcom uchovávané len po dobu 1 roka a následne sú skartované. Žalobca zároveň uviedol, že v predmetnom úverovom prípade nedošlo k zmene výšky úverových sadzieb. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.08.2016 však žalobca uviedol, že v mesiaci máj 2005 došlo k zvýšeniu mesačnej úrokovej sadzby na 1,95 % z dôvodu povolenia odkladu mesačných splátok na základe žiadosti žalovanej. Zároveň uviedol, že má za to, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a zmluvné ustanovenia nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná predmetnú úverovú zmluvu podpísala, čím prejavila svoju slobodnú, vážnu a určitú vôľu byť viazaná úverovou zmluvou. Predmetná úverová zmluva sa tak stala podpisom oboch zmluvných strán platnou.

11. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej bola vypovedaná zmluva dňa 21.01.2013, výpoveď bola žalovanej doručená 24.01.2013 a žalobca jej poskytol výpovednú lehotu dva mesiace, takže nadobudla účinnosť 24.03.2013 v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že sám žalobca uvádza v žalobe, že jej poskytol úverový rámec 20 000,-- Sk (663,88 Eur), z ktorého vyčerpala 11 305,36 Eur a uhradila 12 279,26 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že v jej prospech je ešte rozdiel sumy poskytnutého úveru a zaplateného, t. j. 973,90 Eur. Z akejsi prílohy žalobcu, ktorá nemá ani náležitosti účtovných dokladov žalobca preukazuje výšku jej zostatku na účte. Poukázala na to, že počas 11-ročného úverového vzťahu so žalobcom prišla o zamestnanie z organizačných dôvodov a prác len na dohodu. Prekonala tri život zachraňujúce operácie a jednu mozgovú príhodu. Napriek tomu, že spoločnosť vždy o tom vedela, lebo pri každej z jej strany možnej príležitosti jej to hlásila, nevyšla ani neurobila opatrenia hlavne čo do plnenia z titulu poistného úveru. Počas tejto doby poistenie platila, bolo jej aj navyšované, ale vždy si našli dôvod na neplnenie si povinností zo zmluvy. Počas doby trvania úveru tento bol viackrát predčasne splatený.

13. Poukázala na to, že v samotnej žalobe na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádza, že vyčíslil celkový dlh k 16.01.2013, avšak jej bol doručený výpis, ktorý aj preukázala naposledy z decembra 2012, kde má splátku na úhradu 496,90 Eur. Taktiež vo výpise z účtu za november 2012 žalobca uvádza, že celkom dlh na úvere je 360,90 Eur, následne v mesiaci december 2012 sumu 495,90 Eur.

14. Žalobca i napriek tomu, že vedel o jej dlhodobom probléme so stratou zamestnania jej svojvoľne navyšoval úver.

15. Má za to, že žalobca voči nej použil nekalé praktiky, pričom nesedia vymáhané čiastky ani čísla kariet v zmluve a v podaniach žalobcu. Z vyjadrenia žalobcu je napríklad zrejmé, že mala sedem odkladov splátok, čo však nie je pravda, nakoľko za 14, resp. 15 rokov čo trval úverový vzťah mala povolený len dvakrát odklad splátok a taktiež napríklad vo vyjadrení a v rozpise uvádza, že dňa 29.10.2008 mala z bankomatu vybrať 1 327,76 Eur, čo nie je možné a ani nie si je vedomá, že takúto čiastku by bola vybrala, keďže v tom čase to bolo 40 000,-- Sk, a toto ani nebolo možné vybrať z bankomatu, keď limity boli 5 000,-- Sk. Tak ako už uviedla, žalovaný jej svojvoľne zvyšoval úverový rámec a nikdy jej o tom písomne nič neoznámil. Výpis z účtu jej bol zasielaný mesačne od roku 2001 do júna alebo júla 2012. Neskôr jej posielali len nezrozumiteľné papiere, kde nebolo zrejmé koľko je zostatok dlhu, koľko je istina, koľko úroky, koľko je pokuta a pod. Presne nemá evidenciu koľko vyčerpala a koľko uhradila na centy, ale vie toľko, že v priebehu úverového vzťahu celkove štyrikrát vyrovnala celú kartu čo mala dlh. Pokiaľ žalobca tvrdí, že úroková sadzba sa nemenila, s týmto nesúhlasí, nakoľko úroky ďaleko presahovali pôvodnú dohodnutú úrokovú sadzbu v zmluve, ktorá bola 1,58 % mesačne. Vo výpisoch z účtu úroková sadzba nikdy nebola uvedená a ani nikdy neoznamovali, že došlo k zmene úrokovej sadzby. Sama telefonovala žalobcovi, že jej zle úročia dlh, napr. to bolo 30.06.2005 keď jej dorovnávali 5,02 Eur, ale uviedli to ako predčasná úhrada čo je zrejmé aj z č.l. 92 a týmto spôsobom jej vrátili úrok, ktorý nemala zaplatiť, nakoľko 5,-- Eur im ako úhradu vôbec neposielala. To bola len reakcia na jej telefonát, kedy priznali, že zle úročili. A toto sa ešte raz zopakovalo.

16. Čo sa týka uzatvorenej poistnej zmluvy v rámci zmluvy, pri podpise bola upovedomená, že v prípade straty zamestnania si môže spoločnosť CETELEM čerpať splátky z poistného plnenia. Keď im telefonicky nahlásila stratu zamestnania, tak jej tvrdili, že z poistky si náhradu za splátky nemôže čerpať, nakoľko nemala riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale len dohodu o vykonaní práce. Z uvedeného dôvodu ukončila poistný vzťah, nakoľko to boli zbytočne vyhodené peniaze čo roky rokúce platila. Na poistnom celkovo zaplatila 136,48 Eur. Taktiež uviedla, že spoločnosť CETELEM jej neustále ponúka nejaké pôžičky či už cez telefón alebo formou e-mail aj v súčasnosti i napriek tomu, že je u nich vedená ako dlžník. Taktiež jej zo života robia peklo, keď jej neustále vyvolávali, že si má ísť požičať peniaze zo záložne a tak splatiť dlh a taktiež vyvolávali do zamestnania a jej manželovi, ktorý keď tam nebol tak nechávali odkazy u kolegov, že jeho žena má u nich dlžoby a že ich má kontaktovať. Úverová karta sa však vôbec jej manžela netýka, nakoľko vtedy nebola za neho ani vydatá.

17. Na pojednávaní dňa 11.08.2016 žalovaná uviedla k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.08.2016, že v predchádzajúcich vyjadreniach žalobca poukazoval na to, že počas trvania úverového vzťahu úroky zvyšované neboli, pričom teraz priznali svoju chybu. Podľa toho, čo uvádza žalobca v žalobe vyčerpala úver vo výške 11 209,25 Eur bez poplatkov za účet a na istine splatila a úrokoch bez poistenia a vedenia účtu 12 965,05 Eur a spolu aj s poistením a vedením účtu sumu 13 228,21 Eur. Keď by nepočítala poistenie a vedenie účtu, tak je v preplatku 1 755,80 Eur.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, prečítaním zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, všeobecných podmienok, výpovede zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, rozpisov dlžnej čiastky, vyjadrenia žalobcu, evidencie nedoplatkov zasielaných žalobcom žalovanej, uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/1/2016-184 a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Dňa 04.09.2001 medzi pôvodným žalobcom CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, ako veriteľom, a žalovanou v tom čase XXXXXXXXXXXXXXX. H., ako dlžníkom, bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty č. 260612734395957. Predmetom zmluvy bol úverový rámec vo výške 20 000,--Sk (663,88 Eur) pri výške mesačnej splátky vrátane úrokov 1 000,-- Sk (33,19 Eur) ako 5 % úverového rámca s výškou prvého čerpania 5 060,-- Sk (167,96 Eur) s úrokovou sadzbou platnou ku dňu podpisu zmluvy 1,58 % mesačne. Splatnosť splátky bola 10-ty deň v mesiaci bankovým prevodom. Uvedené skutočnosti vyplývajú z písmena B zmluvy. V bode C zmluvy žalovaná berie na vedomie, že CETELEM jej písomne oznámi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v žiadosti maximálnu povolenú výšku úverového rámca a taktiež, že je kedykoľvek oprávnená požiadať o zmenu výšky úverového rámca, a to telefonicky alebo písomne. V bode D zmluvy žalovaná prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. pre prípad plnej pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, a že súhlasí s nimi a vyjadruje súhlas s poistením počas trvania úverového vzťahu so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. Výška mesačnej splátky poistného je 1,75 % z minimálnej mesačnej splátky. Súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

20. Dňa 24.01.2013 žalovanej bola doručená výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s tým, že jej bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty úverový rámec vo výške 11 305,36 Eur a s účinnosťou ku dňu doručenia sa stáva účinná výpoveď a revolvingový úver splatný v celom rozsahu.

21. Súd má preukázané zo žalobného návrhu čo tvrdí žalobca, že žalovaná vyčerpala revolvingový úver v celkovej sume 11 305,26 Eur, avšak z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.05.2014 (č.l. 86 opak) je zrejmá suma 11 209,25 Eur a z vyjadrenia žalobcu č. l. 91 je to suma 11 305,36 Eur. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaná z poskytnutého revolvingového úveru uhradila 12 279,26 Eur, avšak z vyjadrenia zo dňa 05.05.2014 (č.l. 58 spisu) je to už suma 12 274,32 Eur čo je zrejmé aj z vyjadrenia č. l. 91 spisu.

22. Z výpisu účtu, ktorý do súdneho spisu doložila žalovaná (č.l. 43-46 spisu) má súd preukázané, že pôvodný žalobca CETELEM listom zo dňa 04.09.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky 155,90 Eur, listom zo dňa 04.10.2012 na zaplatenie nedoplatku 292,90 Eur, listom zo dňa 06.11.2012 na zaplatenie nedoplatku 360,90 Eur čo uvádza ako záväzok žalovanej ku dňu 06.11.2012 a z výpisu z účtu kreditnej karty za obdobie december 2012 je to suma na úhradu 495,90 Eur. V žalobnom návrhu je vyčíslená dlžná suma ku dňu 16.01.2013 už vo výške 1 926,58 Eur.

23. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 listom doručeným súdu dňa 26.07.2016 oznámil, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v dôsledku ktorého žalobca zanikol bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom.

24. Uznesením č. k. 12Csp/1/2016-184 zo dňa 28.07.2016 súd rozhodol, že v konaní ďalej pokračuje s právnym nástupcom žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2016.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

26. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

27. Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

28. Článok 5: V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

29. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 23-34, (ďalej len smernica)). Túto smernicu je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

30. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

33. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

34. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 mal súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

35. Je nepochybné, že samotná zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 04.09.2001, tzn. v čase, kedy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ešte nebol účinný, nakoľko nadobudol účinnosť až k 01.10.2001.

36. Úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. bola zavedená do textu právnej normy Občianskeho zákonníka až zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004. Súd je v danom prípade toho názoru, že táto zmluva patrí nepochybne svojim

obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu, že bola pripravená na formulári vrátane znenia všeobecných podmienok a bola pripravená bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 01.04.2004 zákona číslo 150/2004 Z. z. jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu Slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriaznivými účinkami Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmyslom nielen národnej, ale nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom novozavádzajúcej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom. Z týchto podmienok, t. z. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade de facto v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, pretože materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka uvedeného v ust. § 52 a nasl. súčinnosťou od 01.04.2004 a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka je jednoznačne vyjadrený v ust. § 879f OZ. Podľa vyššie cit. ustanovenia spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. sa mali dať do súladu s § 53 a § 54 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t. z. najneskôr do 01.07.2004 s tým, že tie časti spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu so znením § 53 a § 54 strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Súd zdôrazňuje, že z ust. § 54 ods. 1 vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

37. V zmysle však vyššie uvedeného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania danú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností súd jednoznačne dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Preskúmaním zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej v tom čase bol úverový rámec 20 000,-- Sk (663,88 Eur) s úrokovou sadzbou 1,58 % mesačne so splatnosťou 10. deň v mesiaci s výškou mesačnej splátky 1 000,-- Sk (33,19 Eur) a s výškou prvého čerpania 5 060,-- Sk (167,96 Eur). Z bodu C a D zmluvy o úvere je zrejmé, že pôvodný žalobca vopred vnútil žalovanej aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva podpisom želanej zmluvy sa žalovaná súčasne podpisuje aj na to, že súhlasí so zvýšením úverového rámca na základe posúdenia údajov obsiahnutých v tejto žiadosti zo strany CETELEM-u, resp., že sama môže kedykoľvek požiadať o zmenu výšky úverového rámca a taktiež, že uzatvára poistnú zmluvu a že sa oboznámila so všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. a zároveň uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy. Takýto postup žalobcu súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Z výpovede samotnej žalovanej, ako aj žalobcu, čo medzi stranami sporu nebolo sporné vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver v celkovej sume cca 11 305,-- Eur, z ktorého uhradila sumu cca 12 279,26 Eur. Súd však poukazuje aj v tomto prípade na zmätočnosť vyjadrení zo strany žalobcu, keď vo rôznych vyjadreniach a výpisoch uvádza raz, že žalovaná vyčerpala 11 305,26 Eur, a inde č. l. 86 uvádza, že vyčerpala sumu 11 209,25 Eur a na č. l. 91 sumu 11 305,36 Eur. Taktiež čo sa týka zaplatenia úveru žalobca uvádza sumu 12 279,26 Eur a na č. l. 58 a č. l. 91 spisu sumu 12 274,32 Eur.

39. Tak ako to vyplýva aj z výpovede žalovanej nikdy sama nepožiadala o navýšenie úverového rámca, tento jej bol vnútený samotným žalobcom, keď jej sám navyšoval úverový rámec. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.07.2016 (č.l. 158 spisu) však súdu sám uviedol, že nedisponuje oznámením o zvýšení úverového rámca, keďže doklady sa zachovávajú len po dobu jedného roka, následne sú skartované. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v rozpore so Všeobecnými obchodnými podmienkami

čl. III.-2-6. navyšoval maximálny úverový rámec žalovanej s tým, že ju o tom neinformoval písomne na čo bol povinný aj v zmysle Všeobecných obchodných podmienok.

40. Podľa názoru súdu navýšením úverového rámca, ktoré bolo zrejme niekoľkokrát, došlo k uzatvoreniu nových zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré mali byť dané do súladu jednak so zákonom o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 251/2001 Z. z, ktorý bol účinný do 10.06.2010 a následne v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

41. Žalobca i napriek výzve a stanovenej lehote súdu nepredložil listinné dôkazy preukazujúce písomné uzatvorenie následných spotrebiteľských úverov, ktoré sa týkali navýšenia úverového rámca, ktoré malo byť písomné a taktiež súdu nepreukázal v zmysle § 181 ods. 4 v stanovenej lehote, že zmluvu dal so súladu s ustanovením § 879e ods. 3 zákona č. 150/2004 Z. z.

42. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

43. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

44. V zmysle vyššie uvedeného § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol pôvodný veriteľ povinný informovať žalovanú prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak. Zo strany žalobcu však nebolo v tomto smere unesené dôkazné bremeno a tieto skutočnosti neboli preukázané. Súd poznamenáva, že žalobca jedine účinne odstúpil od zmluvy v súlade so zákonom tak, že poskytol výpovednú lehotu žalovanej dva mesiace. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu aj na ustanovenie o odstúpení od zmluvy sa musí použiť ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Následne § 457 uvádza, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd taktiež daný právny vzťah posúdil aj ako neplatnú zmluvu, nakoľko jednotlivé navýšenia úverového rámca zo strany žalobcu neboli v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 879e ods. 3 zákona č. 150/2004 Z. z. ako aj neboli v súlade so samotnou zmluvou, kde vo všeobecných podmienkach sa uvádza, že navýšenie úverového rámca ako aj zmenu úrokovej sadzby je povinný urobiť žalobca písomne, preto tieto navýšenia súd vyhodnotil ako neplatné v zmysle § 39 OZ.

45. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 451 sú účastníci teda povinní navzájom si vydať čo dostali z neplatného právneho úkonu.

46. Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzali v súdnom spise má súd preukázané, aj keď ako súd uvádza vyššie, že vyjadrenia žalobcu ohľadne vyčerpaného úveru a zaplatenej sumy zo strany žalovanej sa rozlišovali, že evidentne jej bol poskytnutý nižší úver ako suma, ktorú zaplatila. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná už žalobcovi nie je povinná nič vrátiť.

47. Súd podotýka, že v prípade ak by aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola platná, odstúpením žalobcu od zmluvy zmluva zanikla a žalobcovi by nevznikalo právo na zaplatenie po odstúpení od zmluvy úroku z úveru, ale len úroku z omeškania.

48. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto by jej súd mal priznal plnú náhradu trov konania, avšak na pojednávaní súdu uviedla, že si trovy konania neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.