Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/105/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingová č. 4, Bratislava, proti povinnému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/X, Y. W., o vymoženie pohľadávky 266,73 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom E. č. XX, Z. pod EX 22137/15, v štádiu konania pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/2074/2015-12 zo dňa 09.07.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal. Konštatoval, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému, ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/736/2009. Predmetná exekúcia bola uznesením OS Liptovský Mikuláš zo dňa 31.03.2010 zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. Oprávnená aj napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre jej nedôvodnosť, sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná, a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Aplikoval ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p..

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

3. Ďalej v odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

6. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného od 01.07.2016 (Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie zostali zachované (§ 470 ods. 2 .

7. Zo súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/2074/2015, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, vyplýva, že predmetom exekúcie vykonávanej na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného zo dňa 14.03.2015 je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave č. k. SR 04401/09 zo dňa 03.06.2009, vydaný proti Gejzovi Puškovi.

8. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/736/2009 vyplýva, že predmetom exekúcie v tejto právnej veci bol rovnaký exekučný titul ako vo veci, ktorá je predmetom tohto súdneho konania pod spisovou značkou prvostupňového súdu 1Er/2074/2015, a to konkrétne rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave č. k. SR 04401/09 zo dňa 03.06.2009. Exekúcia vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3Er/736/2009 bola právoplatne zastavená dňom 15.05.2010. K zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov, pretože bolo preukázané, že predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, čo bráni ďalšiemu vykonávaniu predmetnej exekúcie. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd tak, že odvolacie konanie zastavil.

9. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu bola vedená exekúcia vedená v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému, ktorá bola zastavená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to nie z procesného hľadiska ale z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom, teda po meritórnom posúdení podmienok exekučného konania.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), bolo potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré je v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu transformované v § 230 Civilného sporového poriadku, ktoré výslovne upravuje zásadu, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata. Za súčasnej právnej úpravy je to Civilný sporový poriadok, ktorý sa subsidiárne aplikuje v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku.

13. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, čo sa týka jeho právneho posúdenia, že v danej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu konania, či sú splnené procesné podmienky konania, ktorou nepochybne je aj podmienka, aby o veci už nebolo skôr právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie, pretože ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania, v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

14. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebola zistená. Podľa § 161 ods. 1 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku exekučný súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Teda aj v štádiu pred vydaním poverenia musí súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania, ktorý v danom prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia exekútorovi.

15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Rozhodoval len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle zásad uvedených v § 255 CSP. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania mal povinný a exekútor, pretože oprávnený ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Keďže však žiadne trovy povinného a exekútora neboli preukázané v zmysle § 251 CSP, nemohli byť priznané ani v rámci náhrady trov konania. Súd preto povinnému a exekútorovi nárok na náhradu trov nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

V Žiline, dňa 11. augusta 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková