Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne K. U., O. XX.XX.XXXX, V. M. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému Beňo&partners, advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd žalobu o určenie, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 2271,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.271,45 Eur zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 28.02.2013 so žalovanou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok Úverovú zmluvu č. 910498, neskôr žalovaný evidoval túto zmluvu pod číslom 6140633 a bol jej poskytnutý úver vo výške 4.000,00 Eur dňa 28.02.2013. Túto pôžičku splatila žalobkyňa vo výške celkom 6.271,45 Eur k mesiacu júl 2015, a to predčasným splatením tohto úveru, pretože pokiaľ by akceptovala naďalej harmonogram splátok, tak by mala zaplatiť celkom sumu 7.523,42 Eur ku dňu 20.05.2018. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Pravidelnými mesačnými splátkami po 124,75 Eur neskôr splátkami po 125,57 Eur splatila žalobkyňa celý úver vrátane príslušenstva, a to počnúc mesiacom marec 2013 do 10.07.2015, a to sumou 6.271,45 Eur. Dňa 10.07.2015 vyplatila žalobkyňa sumu 3.161,73 Eur, na základe výzvy žalovanej zo dňa 01.07.2015, pretože sa rozhodla predmetný úver splatiť predčasne, z dôvodu neúmerného navyšovania príslušenstva. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, údaje o výške pôžičky vrátane príslušenstva, pričom tieto údaje boli pre žalobkyňu nejasné a obsah tejto zmluvy žalobkyňa žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Žalobkyňa má za to, že poskytnutý úver vo výške 4.000,- Eur značne

preplatila, keď za obdobie cca 2,5 roka zaplatila na úrokoch sumu 2.271,45 Eur, čo je viac ako 50% z poskytnutej pôžičky, a preto má za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to navyše na základe neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, a to predovšetkým v časti uvedených úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva a, či táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa postup žalovaného javí ako nekalá obchodná praktika a porušenie práva na strane žalobkyne, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie. S poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 2.271,45 Eur. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom na tú skutočnosť, že ako spotrebiteľ má mať z dôvodu právnej istoty vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu. Žalovaný si uplatnil neúmerne vysoké úroky z omeškania (viac ako 50%) , a tak na požadovanom určení rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ust. § 3 ods. 5 ZoSU. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva neprijateľný zmluvný úrok , a preto s poukazom na § 41 OZ, keď obsah právneho úkonu zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, t.j. evidentnú nadvládu nad dlžníkom (čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS) je potrebné určiť neplatnosť zmluvy ako celku. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe rozsiahle vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru Zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4.000,00 Eur (ďalej len „Zmluva") je dojednaná v súlade s platným právom a za žiadnych okolností neodporuje dobrým mravom, ani neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), tak ako sa domnieva žalobkyňa. K žalobnej námietke o úrokovej sadzbe vo výške 32 %: V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu Zmluvy o pôžičke limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorej súčasťou je samozrejme aj dojednaná výška úrokov bolo ustanovenie § 53 ods. 6 OZ. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti." V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie je potrebné poukázať na to, že zákonodarca nestanovil testu „neprijateľnosti" samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale VÝŠKU ODPLATY spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že odplatou za spotrebiteľský úver sa považujú „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom" podľa § 2 písm. g) ZosÚ, ktoré sa na zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji - v podobe údaja o RPMN. V Zmluve bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 32 % p.a. (úroková sadzba poskytnutého spotrebiteľského úveru sa rovnala RPMN), teda je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah" úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy. Týmto žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že v nadväznosti na dikciu ustanovenia § 53 ods. 6 je potrebné odplatu dojednanú v Zmluve, porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS, nehovoriac už o tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy vágne ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, stanovovalo ako hlavný parameter NEPRIJATEĽNOSTI VÝŠKY ODPLATY „podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty", čo predstavuje podľa právneho názoru odporcu niekoľkonásobne prekračujúcu a zároveň zjavne neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné obdobné finančné produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a čase uzatvorenia Zmluvy. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa má podľa § 53 ods. 6 prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.V tomto prípade je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský úver poskytoval žalovaný ako nebankový subjekt, nie ako banka, kde priemerné výšky odplát (RPMN) v rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, nakoľko na stránke NBS sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Podľa právneho názoru odporcu je možné dohodu o odplate posúdiť ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi iba v prípade ak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä však na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti je zrejmé, že predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore s takými etickými pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, ktoré sú všeobecne uznávané a zachovávané. Podľa právneho názoru odporcu dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 32 % nie je možné za žiadnych okolností

považovať za dojednanie, ktoré by malo byť v rozpore s takýmito pravidlami etiky a morálky. Žalovaný taktiež poukazuje ďalej aj na tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy neexistoval vykonávací predpis ako tomu je v súčasnosti, alebo ako tomu bolo do účinnosti zákona 258/2001 Z.z., ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. V neposlednom rade je podľa názoru žalovaného v hodnotení primeranosti odplaty potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že odo dňa 01.06.2014 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktorým sa novelizuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu - čo by za eventuálnej aplikácie daného ustanovenia znamenalo, že v čase uzatvorenia Zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných vo výške 15.81 %. čo by v nadväznosti na dikciu novej právnej úpravy (v prípade eventuálneho použitia danej normy) znamenalo, že najvyššia prípustná odplata (RPMN) pri takejto finančnej službe by bola vo výške 31,62 % (dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a). Žalovaný mal za to, že ak pri aplikácii novej právnej úpravy (ktorá je oproti pôvodnej právnej úprave

- platnej v čase uzatvorenia Zmluvy vo vzťahu k veriteľom omnoho prísnejšia a zároveň vo vzťahu k spotrebiteľom výhodnejšia) by bola odplata dojednaná v Zmluve vo výške 32,00% (v prípade ak by sa použila nová právna úprava), tak by len nepatrne prevyšovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty, stanovenú nariadením 141/2014 Z.z. (novelizujúcim nar. vlády č. 87 /1995 Z.z. ) ako vykonávajúcim právnym predpisom k novelizovanému § 53 ods. 6 OZ, ktorý stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, čo za žiadnych okolností nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa rozhodovacej činnosti súdov sa za neprimerane vysokú odplatu považuje pri obdobnom type finančného produktu odplata nad 60% a za žiadnych okolností nie odplata vo výške 32 %. Žalovaný preto zastáva názor, že Zmluva zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4.000,- Eur bola dojednaná v súlade s platným právom a za žiadnych okolností neodporuje dobrým mravom, ani neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl. OZ. Nemožno teda dôjsť k záveru o nekalej obchodnej praktike zo strany žalovaného. Žalovaný preto aj žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za nedôvodný a ničím nepodložený a navrhuje, aby súd žalobu vzhľadom na uvedené skutkové a právne skutočnosti v celom rozsahu zamietol. 4. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, podľa § 180 C.s.p. 5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu tak ako bol súdu podaný dňa 9.5.2016. V celom rozsahu sa pridržiava obsahu písomného podania, ktoré by chcela len doplniť a to tak, že žalobkyňa podpísala úverovú zmluvu so žalovaným a bol jej poskytnutý úver vo výške 4000,- Eur v mesiaci február 2013, tento úver mesačne pravidelne splácala pričom jej bola stále žalovaným poskytovaná informácia o nedoplatku, ktorý sa z mesiaca na mesiac navyšoval, a preto po dva a pol roku sa rozhodla úver predčasne splatiť a by nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu v časti jeho príslušenstva a preto v mesiaci júl 2015 uhradila sumu 6271,45 Eur čím došlo k splateniu úveru a žalovaný oznámil ukončenie úverovej zmluvy. Mala za to, že sumu vo výške 2271,45 Eur, ktorú preplatila na úrokoch je možné považovať ako nekalú zmluvnú praktiku zo strany žalovaného v časti príslušenstva úveru, preto sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný vydať žalobkyni. Opätovne poukázala na navýšenie poskytnutej sumy. V prípade pokiaľ by žalobkyňa splácala úver až do termínu konečnej splatnosti, do roku 2018. Príslušenstvo by predstavovalo takmer 100% sumy. Zároveň upravila petit žaloby, pričom nechala na zvážení súdu, či bude vyhlásená celá zmluva o úvere za neplatnú alebo len v časti príslušenstva. Zároveň navrhla zaviazať žalovaného zaplatiť žalobkyni 2271,45 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a uplatnila si trovy konania. 6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridŕža písomného vyjadrenia zo dňa 27.06.2016, ktoré by chcel doplniť o skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe, nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu opiera o to, že má naliehavý právny záujem ako spotrebiteľka z dôvodu právnej istoty musí mať vyriešenú otázku výšky dlhu s čim sa nestotožňuje. Poukázal na to, že výška úveru vyplýva zo Zmluvy o úvere a to z prvej strany, na skutočnosť že úver bol v plnej výške uhradený. Rozhodnutie ponechal na zvážení súdu. Poukázal na Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje všetky náležitosti. Je v nej uvedená: výška istiny, úroky, celkové náklady spotrebiteľa, ako aj RPMN, ktoré je vo výške 32% a teda neprevyšuje 50%, ako prezentuje žalobkyňa. Preto považuje žalobu za nedôvodnú.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalobkyňa so žalovaným dňa 28.02.2013 uzatvorila Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver v sume 4.000,00 Eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32,00 %. RPMN bolo určené vo výške 32,00 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,53 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy mala byť suma 7.485,00 Eur, teda celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 3.485,00 Eur. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému dlžnú sumu v 60.-tich mesačných splátkach vo výške 124,75 Eur a zmluva bola uzavretá bez poistenia. Termín konečnej splatnosti mal nastať 02/2018. Zároveň žalobkyňa v rovnaký deň podpisovala Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere divízia SLPO a tiež Vyhlásenia klienta, ktoré boli priložené k Zmluve. Úver bol predčasne splatený dňa 13.07.2015, celkom žalobkyňou bolo uhradených 6.271,45 Eur.

9. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa z titulu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633, zo dňa 28.02.2013 zaplatila žalovanému 6.271,45 Eur.

10. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná čiastočne.

23. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petit môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

24. Súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633,dňa 28.02.2013, ktorá je predmetom tohto konania. Je nepochybné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá svojim režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež podlieha ustanoveniam zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

26. Súd zistil, že Zmluva zo dňa 28.02.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V Zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 124,75 Eur a je tam uvedený počet splátok 60.

27. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky posudzoval aj s ohľadom na výšku úrokovej sadzby z poskytnutého úveru, ktorá predstavovala 32,00 % a rovnala sa RPMN. Dohodnuté úroky z úveru podľa názoru súdu nie sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo svojej rozhodovacej činnosti, je súdu známe, že aj v iných peňažných ústavoch, ročné úrokové sadzby obdobných spotrebiteľských úveroch sa pohybovali v rozpätí od 7,9 % do 27,5 % ročne, ktoré úroková sadzba vo výške 32,00 % len nepatrne prevyšovala. Výška úroku z úveru teda nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože nie je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.

28. Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu, a to Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky, ale spôsobujú len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 zamietol.

29. Z dôvodu, že súd považoval uzatvorenú Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky zo dňa 28.02.2013, za uzatvorenú v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyni vzniklo právo od žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013 boli nad rámec poskytnutého úveru prijaté bez právneho dôvodu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013 sumu 2.271,45 Eur, a to z dôvodu, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 4.000,00 Eur, z tejto sumy v

splátkach zaplatila žalobkyňa sumu 6.271,45 Eur, a preto rozdiel 6.271,45 Eur - 4000,00 Eur = 2.271,45 Eur je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

30. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. V prejednávanej veci žalobkyňa aj žalovaný boli úspešní v konaní čiastočne, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).