Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_00Er-641-1999.pdf
PDF · 68.17 KB
Case nature
Area
Subarea
00Er/641/1999
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, IČO: 30 794 536, Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, zast. JUDr. Darina Kurňavová, IČO: 30 052 823, Vajanského 15, 917 01 Trnava, proti povinnému H. H., Q.. XX.XX.XXXX, Č.. XXX, XXX XX S., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie 745,60 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 * 004501 zo dňa 18.03.1999 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Trnava, č. k. 4285/178/049/98/KF/P, zo dňa 16.03.1998.
Dňa 23.09.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil najmä nemajetnosťou povinného, tvrdením, že sa povinný zdržiava mimo územia SR, že nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, a že pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko by už len dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
Oprávnený bol dňa 30.10.2015 súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Vo svojej odpovedi, doručenej tunajšiemu súdu dňa 01.12.2015, uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní mu bola uhradená pripísaním na účet, a to v roku 2003.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.
Judikované právo priznané exekučným titulom môže zaniknúť prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, t.j. vrátane splnenia dlhu. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinný splnil svoj dlh a dlžnú sumu uhradil v roku 2003. V zmysle uvedeného vymáhaný nárok oprávneného zanikol.
Po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k nemu a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že danú exekúciu je potrebné zastaviť v zmysle § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 18.09.2014 uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd mu ich náhradu nepriznal.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.