Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/358/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa a.s. IČO 00 151 653 so sídlom Bratislava ul. Tomášikova 48 , v konaní zastúpený JUDr. Roman Kvasnica advokát s.r.o. so sídlom Piešťany Sad A. Kmeťa 24 proti žalovanej : T. V. nar.XX.X.XXXX bytom W. D.. V. X/XX o zaplatenie 1592,57 Euro s prísl. , takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Dňa 28.3.2013 žalobca súdu doručil žalobu , ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 1592,57 Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1273,46 Euro za čas od 13.2.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že uzatvoril dňa X.X.XXXX s odporcom zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi kontokorentný úver do výšky úverového rámca 10 000 Sk ( ktorý úverový rámec bol následne zvýšený na 39 000 Sk) . Žalovaná však svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy riadne a včas neplnila, preto zmluvný vzťah založený zmluvou o kontokorentnom úvere ukončil dňom X.X.XXXX a vyzval žalovanú, aby dlh bezodkladne zaplatila.

2/ Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu s poukazom na to, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku listinnými dôkazmi .

3/ Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavila žiadala pojednávanie odročiť, pretože podala návrh na vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia.

4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa X.X.XXXX č. XXXXXXXXXX/X/X , VOP veriteľa , prehľadu transakcií predmetného úveru a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5/ Dňa X.X.XXXX žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej veriteľ odporcovi poskytol kontokorentný úver do výšky úverového rámca v sume 10 000 Sk ( následne tento bol zvýšený na 39 000 Sk) . Dňom 5.2.2010 žalobca ako veriteľ ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, potom, čo posledná úhradu na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho z tejto zmluvy bola vykonaná žalovanou dňa 12.12.2008.

6/ Podľa § 52 ods.1- 4 v znení účinnom od 1.5.2014

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7/ Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8/ Podľa ust. § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9/Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaná dňa X.X.XXXX treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla , nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie žalovanej ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľov vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

11/ Žalovaná nevzniesla námietku premlčania uplatneného práva , v prejednávanej veci ( keďže ide o konanie , v ktorom sa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy ) súd plniac si svoju zákonnú povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. predovšetkým zisťoval, či uplatnené právo nie je premlčané , pritom vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby

neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. Podľa predloženého prehľadu transakcii predmetného úveru posledná úhrada na tento úver bol dlžníkom vykonaný dňa XX.XX.XXXX . Podľa predložených Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj ) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu prípadne mohol odstúpiť od úverovej zmluvy ( keď odporca podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy napr . aj tým, že nezaplatil splatnú splátku ) . Žalobca ako veriteľ mohol takýto úkon podľa názoru súdu vykonať už po 3 mesiacoch od poslednej úhrady , a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Ak veriteľ napriek tejto možnosti nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol žiadať svoje finančné prostriedky od svojho dlžníka , robí to zrejme za účelom predlženia zákonnej premlčacej doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane dlhej dobe. Takáto obchodná praktika však je v rozpore s ust. §-u 3 podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jednostranne predlženie zákonnej premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu súd považuje za obchodnú praktiku , ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať zákonnú ochranu. Vzhľadom na vyše uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvý krát na súde svoje právo mohol uplatniť voči odporcovi v 4. mesiaci nasledujúcom po prvom omeškaní odporcu ( prvé omeškanie bolo v januári 2009 ) , pretože za dobu 4 mesiacov mohol vykonať hociktorý úkon podľa VOP pre zosplatnenie predmetného dlhu . Podľa tvrdenia žalobcu zmluvný vzťah založený zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa X.X.XXXX bol ním ukončený dňom X.X.XXXX. Takto potom veriteľovi podľa názoru súdu najneskôr od X.X.XXXX. začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa X.X.XXXX. Žaloba na súd bola podaná dňa 28.3.2013,teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho navrhovateľke priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol. Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa uvádza : „ Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Napr. v prípade zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá jej splatnosť, mohol veriteľ požiadať dlžníka o splátku dlhu už v deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke. Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.

12/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods.1 keď konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania , ktoré jej týmto konaním vznikli, pretože ich výšku, účelnosť ich vynaloženia nepreukázala tak, ako to ustanovuje § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).