Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/53/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloletého W. X. , T.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Lučenec, dieťa rodičov G. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. T., R. R. M.. X XXXXX W. a otca nebohého o návrhu H. R., T.. XX.XX.XXXX, bytom W., M. V. XXX/XX za účasti Okresnej prokuratúry Lučenec v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/267/2009-25 zo dňa 24.06.2009 čo do výroku o výchove a výživnom maloletého W. X., T.. XX.XX.XXXX tak, že n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre v G. X, XXX XX G.Š.T.

Matka je p o v i n n á platiť na maloletého W. X., T.. XX.XX.XXXX výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred, na adresu Reedukačného centra G. X, od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Stará matka podala dňa 24.08.2015 návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého do starostlivosti matky. Ako dôvod uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P 267/2009 zo dňa 24.06.2009 bol maloletý zverený do jej náhradnej starostlivosti z dôvodu, že otec mu zomrel a matka odišla do zahraničia. Vnuk bol v tom čase v ústave a ona sa rozhodla, že si ho zoberie k sebe. Vnuk však nerešpektuje ju, ani jej bývalého manžela. Nevhodne sa správa, túla sa, kradne a nevie si s ním rady, preto už naďalej sa nechce o neho starať, nakoľko to psychicky nezvláda. V priebehu konania bol predbežným opatrením maloletý W. X. zverený do starostlivosti Reedukačného centra G., G. X v konaní č.k. 9PPom/4/2015 rozsudkom zo dňa 16.09.2015 z dôvodu, že jeho život, zdravie a priaznivý psychický a sociálny vývin je v súčasnosti ohrozený s tým, že maloletý má poruchy správania, ktoré sa prejavujú vo vzťahu so starou matkou, s rodinou náhradného rodiča, zanedbávaním školskej dochádzky, odchádzaním z domu vo večerných hodinách, zdržiavaním sa v nevhodnej partii a fajčením tabakových cigariet. Stará matka, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti už vyčerpala všetky možnosti pomoci maloletému dieťaťu a situáciu s maloletým definuje ako nezvládnuteľnú.

2. Matka, ktorá bola vypočutá mimo pojednávania uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletého do svojej starostlivosti, nakoľko nie je v jej možnostiach a schopnostiach sa postarať o neho. Býva v Nemecku, kde má malý byt a ani nemecký sociálny úrad by nedovolil, aby v tom byte bývalo toľko ľudí a

mohla by prísť aj o ostatných päť maloletých detí, o ktoré sa stará. Navyše maloletý W. má problémové správanie a navrhuje preto, aby ostal v Reedukačnom centre, kde sa momentálne nachádza.

3. Súd pojednával v neprítomnosti matky.

4. Stará matka na pojednávaní uviedla, že asi rok maloletého nemá u seba. Nestretávajú sa, nakoľko maloletý nemá o to záujem. Teraz na prázdniny bol u nej, ale bola tu prítomná aj matka. Badať trošku zlepšenie v jeho správaní, ale domá má nevhodnú partiu, ktorá ho ovplyvňuje. Potom, ako sa vrátil po prázdninách do Reedukačného centra ušiel a aj teraz je v pátraní polície. Momentálne by sa už ona nevedela o neho postarať.

5. Kolízny opatrovník navrhol zrušiť nariadenú náhradnú starostlivosť a nariadiť nad maloletým ústavnú starostlivosť. Majú vedomosť o tom, že sa správanie maloletého zlepšilo, keď bol v domácom prostredí, správal sa slušne. Keď je však v domácom prostredí je aj pod vplyvom rómov a jeho správanie je nekontrolovateľné.

6. Zástupca Okresnej prokuratúry uviedol, že navrhujú, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým, nakoľko v súčasnej dobe neexistuje vhodná osoba, ktorá by sa vedela o neho postarať.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, kolízneho opatrovníka, zástupcu Okresnej prokuratúry W., oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.

9. Podľa ods. 2 , súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

10. Podľa ods. 3 , ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 a 3, alebo podľa § 56 sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

11. Podľa ods. 4, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

12. Podľa ods. 5, súd v rozhodnutí, v ktorom nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

13. Podľa ods. 6, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

14. Podľa § 55 ods.1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

15. Podľa ods. 2, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a

sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

16. Podľa ods. 3, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ods. 2, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej ú rovni rodičov.

19. Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd aplikoval na zistený skutkový stav rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým, pretože za danej situácie neexistuje osoba, ktorá by vedela zabezpečiť starostlivosť o maloletého pre problémové a ťažko zvládnuteľné správanie. Za danej situácie je v najlepšom záujme pre maloletého pokračovať v nariadenej ústavnej starostlivosti v reedukačnom centre, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Zverením dieťaťa do ústavnej starostlivosti nezaniká matke jej zákonná vyživovacia povinnosť. Platná zákonná úprava oproti predošlej kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojmu nezaopatrenému potomkovi. S prihliadnutím na zistené osobné, majetkové pomery, schopnosti a možnosti súd týmto uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého matke mesačne výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa . V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa 27,13 eura mesačne. V tejto sume súd určil platiť výživné na maloleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať na adresu Reedukačného centra Sološnica 3.

24. O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine.

25. Výrok o trovách súd založil na ustanovení § 52 CMP, podľa ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.