Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-176-2015.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/176/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská č. 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: N. Ď., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. XX, G. Š., v konaní o zaplatenie 3.630,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.630,12 Eur s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 2.575,79 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.325,07 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 3.630,12 Eur s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 2.575,79 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.325,07 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 01.04.2008 zmluvu o bežnom účte a balíku služieb. Na žiadosť žalovanej jej vystavil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 19.12.2008, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu v zmysle bodu 2 obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o prečerpaní. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do limitu 3.319,39 Eur formou úveru. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky a v dôsledku toho žalobca v súlade s obchodnými podmienkami určil dňa 31.08.2013 splatnosť úveru, pričom dlh žalovanej k 31.10.2014 predstavuje istinu 2.575,79 Eur, úrok 749,28 Eur a úrok z omeškania 305,05 Eur.
2. Súd vo veci vydal dňa 13.04.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor. Uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom a namietala, že voči žalobcovi neeviduje žiadny záväzok. Žalovaná pohľadávka nevznikla a teda žaloba je nedôvodná.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2015 navrhol odpor odmietnuť ako neodôvodnený, nakoľko žalovaná svoje tvrdenia nijako bližšie nešpecifikovala ani neuviedla žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.
4. K tejto výhrade žalobcu o vecnom nezdôvodnení odporu podaného žalovanou súd uvádza, že síce odpor je pomerne stručný a z obsahového hľadiska dosť všeobecný, no bol postačujúci na to, aby ho bolo možné považovať za vecne odôvodnený tak ako to má na mysli ust. § 172 ods. 1 predposlednej vety, resp. § 174 ods. 1 a 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Z odporu podaného žalovanou jasne vyplýva, že spochybňuje samotný základ žalovanej sumy a preto nesúhlasí so žalobou. Aj keď nie sú konkretizované okolnosti odôvodňujúce tvrdenú neexistenciu žalovaného dlhu, znamená to obranu vzťahujúcu sa k samej podstate žalobcom uplatneného nároku, inými slovami odôvodnenie vo veci samej. O takéto odôvodnenie by nešlo, ak by napríklad obsahom odporu bolo iba vysvetlenie skutočností, pre ktoré nedošlo k úhrade dlhu či žiadosť o možnosť jeho úhrady v splátkach. Preto nebolo možné odmietnuť odpor ako neobsahujúci odôvodnenie vo veci samej
5. Následne podaním zo dňa 02.03.2016 žalovaná žiadala prerušiť konanie do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/430/2015, na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18Cb/22/2015 a na tunajšom súde pod sp. zn. 9Cb/11/2014. Uznesením zo dňa 13.06.2016 č.k. 10C/176/2015-50 súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko táto ani po výzve súdu neuviedla aké otázky právne významné pre toto konanie sa v uvedených konaniach riešia a prečo by teda malo byť toto konanie prerušené.
6. Súčasne žalovaná podaním zo dňa 02.03.2016 žiadala ustanoviť zástupcu z radov advokátov. Súd ju v tomto smere písomne usmernil, že v zmysle ust. § 30 Občianskeho súdneho poriadku (ktorý bol účinný do 30.06.2016) musí svoju žiadosť adresovať Centru právnej pomoci.
7. Na pojednávaní dňa 11.08.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie riadne doručené v zmysle § 112 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016). Predvolanie jej bolo zaslané na adresu trvalého pobytu (ktorá je totožná s adresou, ktorú sama žalovaná uvádzala v odpore, či v podaniach zo dňa 02.03.2016), pričom zásielka sa súdu vrátila dňa 07.07.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd preto mal splnené podmienky podľa § 178 ods. 2 a § 180 Civilného sporového poriadku na prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti žalovanej.
8. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o bežnom účte, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie, oznámenie o zosplatnení a poštový podací hárok, prehľad čerpania a oznámenie o úrokovej sadzbe) súd zistil skutkový stav tak ako ho popísal žalobca v podanej žalobe, čo síce žalovaná v odpore spochybnila, no len celkom všeobecne bez následného uvedenia akýchkoľvek konkrétností.
9. Teda na základe žiadosti žalovanej a oznámenia žalobcu zo dňa 19.12.2008 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, ktorý už predtým žalobca viedol v prospech žalovanej na základe zmluvy o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 01.04.2008. Povolené prečerpanie bolo stanovené do úverového limitu vtedajších 100.000,- Sk (teda 3.319,39 Eur) a bolo dohodnuté, že výška sadzby úrokov a úrokov z omeškania bude určená v obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu tvoriacich súčasť zmluvy.
10. V texte oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, ktoré je podpísané žalovanou sa vyslovene uvádza, že týmto je medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Bod I.2 týchto obchodných podmienok potom stanovuje, že povolené prečerpanie poskytuje banka fyzickej osobe staršej ako 18 rokov, ktorá je majiteľom bežného účtu na nepodnikateľské účely a to na základe zmluvy o povolenom prečerpaní podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú tvorí žiadosť o povolené prečerpanie, oznámenie o jeho poskytnutí a tieto obchodné podmienky. Bod III.1 obchodných podmienok určuje, že čerpané peňažné prostriedky sú úročné úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie, ktorú banka zverejní v prevádzkových priestoroch svojich pobočiek a na svojej internetovej stránke.
11. Podľa prehľadu čerpania a oznámenia o úrokových sadzbách sa najskôr na povolené prečerpanie vzťahovala sadzba 15 %, neskôr 16,9 % a od 01.04.2013 sa na úročenie povoleného prečerpania vzťahuje úroková sadzba 18,90 % ročne.
12. Z prehľadu čerpania súčasne vyplýva, že celý úverový limit 3.319,39 Eur žalovaná postupne vyčerpala, no počnúc od decembra 2012 nemala na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu úrokov (resp. úrokov z omeškania). Bod II.5 obchodných podmienok pritom stanovoval, že žalovaná bola povinná zabezpečiť na bežnom účte k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. V poslednej vete bodu III.1 obchodných podmienok je tiež stanovené, že úrok z peňažných prostriedkov čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca.
13. Listom zo dňa 01.09.2013 žalobca oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 31.08.2013, nakoľko ani po písomných výzvach dlh neuhradila. Žalobcu na tento postup oprávňoval čl. VII. bod 1 a 2 Obchodných podmienok, podľa ktorých bol oprávnený vyhlásiť splatnosť všetkých pohľadávok z poskytnutého prečerpania ak sa žalovaná dostala do omeškania so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky. Nepochybne sa žalovaná do omeškania dostala, pretože podľa bodu II.5 Obchodných podmienok bola povinná zabezpečiť, aby k poslednému dňu kalendárneho mesiaca mala na účte dostatok prostriedkov na úhradu mesačných splátok úrokov, prípadne úrokov z omeškania a túto povinnosť si žalovaná nesplnila.
14. Z hľadiska právneho posúdenia sa v prípade zmluvného vzťahu založeného dňa 01.04.2008 medzi bankou a žalovanou jednalo o zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej písomná forma podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka bola zachovaná. Podľa § 710 Obchodného zákonníka platí, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Preto v prípade povoleného prečerpania na účte išlo o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Súčasne súd vychádzal z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
18. Aplikujúc citované ustanovenia mal súd za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a nevrátila žalobcovi vyčerpané úverové prostriedky v sume 2.575,79 Eur v dôsledku čoho je potom povinná zaplatiť aj zročné úroky vyčíslené ku dňu 31.10.2014 na sumu 749,28 Eur plus úroky vo výške 18,9 % ročne (platné podľa čl. III. Obchodných podmienok od 01.04.2013) do zaplatenia. Žalovaná ničím nepreukázala nesprávnosť prehľadu predloženého žalobcom, rovnako ako neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz, že by jej záväzok zanikol splnením, či iným spôsobom zániku záväzku. V čase uzavretia zmluvy pritom bola informovaná o náležitostiach vyplývajúcich z § 3 ods. 6 cit. zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že tieto boli obsiahnuté v oznámení, resp. v obchodných podmienkach (čl. VIII obchodných podmienok čo sa týka trvania, resp. zániku zmluvy).
19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008) súd o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, podľa ktorého bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 31.08.2013 predstavovala síce základná sadzba ECB sadzbu 0,50 %, no tento dátum splatnosti bol žalobcom určený „spätne“ listom zo dňa 01.09.2013 a teda sa žalovaná nemohla už dňom 31.08.2013, resp. dňom 01.09.2013 dostať do omeškania. Žalobca síce predložil poštový podací hárok, ktorým dokazoval, že tento list žalovanej zaslal, no jeho doručenie z tohto dôkazu nevyplýva. Súd preto priznal úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 01.11.2014 (kedy sadzba ECB bola 0,05 % ročne), ku ktorému aj žalobca vyčíslil dlh žalovanej a kedy už žalovaná bola nepochybne v omeškaní s úhradou dlhu. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne potom žalobcovi patrí zo sumy 3.325,07 Eur (úverová istina 2.575,79 Eur plus zročné úroky 749,28 Eur) do zaplatenia.
20. O trovách konania súd rozhodol § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Neúspech žalobcu bol pomerne zanedbateľný len v časti úrokov z omeškania a tak mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.