Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12C/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v právnej veci navrhovateľky K. R., U.. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, R., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti domnelému otcovi N. O., U.. XX. XX. XXXX, R. L. XXX, XXX XX Ž., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že N.H. O., U.. XX. XX. XXXX je otcom maloletej Y. R., U.. XX. XX. XXXX z matky K. R., U.. XX. XX. XXXX.

Maloletá Y. R., U.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej od 09. 11. 2015 výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Nedoplatok na výživnom za čas od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 vo výške 1 353,56 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu vo výške 185,10 Eur na č. účtu IBAN: E., vedený v štátnej pokladnici Bratislava a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25. 01. 2016 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k maloletej Y. R., U.. XX. XX. XXXX voči domnelému otcovi N. O., U.. XX. XX. XXXX. Uviedla, že s domnelým otcom sa zoznámila prostredníctvom sociálnej siete v roku 2014, pričom sa z videnia poznali ešte zo školských čias. V priebehu tohto roku pracovala v Rakúsku, kde ju domnelý otec pravidelne navštevoval a ich vzťah sa dal označiť za partnerský. Počas tohto obdobia sa s domnelým otcom pravidelne intímne stýkali. Vo februári 2015 po nezhodách sa s domnelým otcom rozišli, pričom ona zostala tehotná. V rozhodnom čase pre počatie dieťaťa intímny pomer s iným mužom ako s domnelým otcom neudržiavala a preto je vylúčené, aby otcom dieťaťa bol iný muž. Pokiaľ ide o jej sociálne, osobné a majetkové pomery, tak uviedla, že toho času je na materskej dovolenke. Býva v spoločnej domácnosti s mamou a bratom. Má mesačné výdavky vo výške 100,- Eur z titulu príspevku matke na domácnosť a na úhrady spojené s bývaním, na stravu vo výške 150,- Eur, lieky vo výške 20,- Eur mesačne, kozmetika, drogéria vo výške 20,- Eur mesačne, telefón vo výške 45,- Eur. Na pojednávaniach sa navrhovateľka pridržiavala svojho

písomného návrhu. Pričom uviedla, že s domnelým otcom udržiavali aktívny pohlavný život v januári aj vo februári 2015. Keďže domnelý otec jej povedal, že je neplodný, tak nepoužívali žiadne ochranné prostriedky a rovnako neužívala ani antikoncepčné tabletky. Ďalej uviedla, že v súčasnosti už maloletú nekojí. Zabezpečuje jej umelé mlieko, pričom jedna krabica stojí 15,- Eur a tá jej vydrží asi tak na 5 dní. Hygienické potreby pre maloletú vyjdú asi 20,- Eur mesačne, pričom tieto zahŕňajú náklady na nákup rôznych krémov, prípravkov na ochranu pokožky, ktoré predpíše kožná doktorka. Tiež poukázala na to, že má zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním ovocia pre maloletú ako aj rôznych výživových doplnkov. Má zvýšené výdavky na oblečenie na maloletú, nakoľko táto neustále rastie. Maloletá má problémy z nožičkami, preto musí nosiť ortopedickú obuv, ktorá stojí okolo 30,- Eur jeden pár. Ďalej jej vznikli náklady na zakúpenie chodítka, vaničky, základnej detskej výbavy, detskej stoličky.

2. Domnelý otec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 03. 2016 uviedol, že je pravdou, že medzi ním a navrhovateľkou dochádzalo k intímnemu styku v rozhodnom období pre splodenie maloletej Y.. On navrhovateľku miloval, avšak ona mu povedala, že nechce mať s ním trvalý vzťah, lebo stále miluje bývalého priateľa. Naďalej sa s ním stretávala a priznala sa mu, že mala s bývalým priateľom intímny pomer. Nevylučuje možnosť, že je otcom dieťaťa, avšak poukázal na to, že otcom dieťaťa môže byť aj jej bývalý partner, pretože v tomto období mala pomer aj s ním. Ďalej uviedol, že jeho príjem je okolo 650 až 700 Eur mesačne v čistom. Vykonáva prácu poisťovacieho agenta pre poisťovňu Union, pričom jeho príjem závisí od počtu uzavretých zmlúv. Býva so svojou matkou, ktorej prispieva na bývanie a stravu 230,- Eur, za mobilný telefón platí 80,- Eur mesačne, cesta autom do práce a za klientmi ho mesačne stojí 120,- Eur a ďalšie výdavky má na zakupovanie oblečenia, drogérie cca 40,- Eur. Z navrhnutou výškou výživného 200,- Eur nesúhlasil, nakoľko táto je podľa jeho názoru prevýšená. Je ochotný mesačne prispievať na maloletú sumou 80,- Eur mesačne, nakoľko platí výživné na slobodnú matku navrhovateľku 150,- Eur mesačne. Na pojednávaniach sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Pričom ďalej uviedol, že je pravdou, že navrhovateľke povedal, že je neplodný. Túto skutočnosť vyvodzoval z toho, že bral anabolické látky a jeho doktorka mu po vyšetreniach oznámila, že je natoľko zničený, že v dôsledku užívania týchto anabolických látok nebude môcť mať deti. Tieto látky prestal užívať asi v auguste 2014. Nepodstúpil žiadne vyšetrenia na plodnosť. Ďalej poukázal na to, že musí splácať spotrebný úver na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 300,- Eur mesačne.

3. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09. 08. 2016. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, vyjadrením domnelého otca, rodným listom maloletej Y. R., znaleckým posudkom č. 9/2016, oznámením o výplate provízii za mesiac november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, daňovým priznaním otca maloletej za rok 2015, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľky za rok 2016.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Maloletá Y. R., U.. XX. XX. XXXX sa narodila navrhovateľke ako slobodnej matke, ktorá za domnelého otca označila N. O., U.. XX. XX XXXX. Z predloženého rodného listu maloletej vyplýva, že otec v rodnom liste nie je uvedený. K určeniu otcovstva súhlasným vyjadrením rodičov nedošlo. Preto navrhovateľka podala návrh na určenie otcovstva.

5. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa došlo medzi navrhovateľkou a domnelým otcom k intímnemu styku, pri ktorom sa ani jeden z účastníkov nechránil. Domnelý otec sa v konaní bránil. Nepopieral síce, že by mohol byť otcom dieťaťa, avšak poukázal na to, že otcom dieťaťa by mohol byť aj bývalý partner navrhovateľky. Z tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, RNDr. Ľudevítom Kádašim, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok zo dňa 20. 06. 2016 č. 9/2016 so záverom, že otcovstvo N. O., označeného otca voči maloletej Y. R., U.. XX. XX. XXXX treba na základe zisteného nálezu pri DNA analýze považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je vyššia ako 99,75 %. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd preto určil, že N.H. O., U.. XX. XX. XXXX C.e otcom maloletej Y. R., U.. XX. XX. XXXX z matky K. R., U.. XX. XX. XXXX.

7. Keďže bolo v konaní preukázané, že domnelý otec N. O. je otcom maloletej Y. R., súd rozhodoval o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

8. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Súd z toho dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú stará od jej narodenia. Dieťa je od útleho veku citovo naviazané na matku a preto si vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustanovenia § 62 a následne Zákona o rodine. Pritom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa na jeho odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti otca a na to, že navrhovateľka si ku dieťaťu plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou od jeho narodenia. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,- Eur a prídavku na dieťa vo výške 23,- Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom. Otec maloletej je toho času živnostníkom, vykonáva činnosť poisťovacieho agenta pre zdravotnú poisťovňu Union. Za rok 2015 jeho hrubý príjem dosiahol výšku 8 352,24 Eur, čo je 696,02 Eur na mesiac. Za rok 2016 otec vykázal príjem za január až apríl 2016 vo výške 3 121,90 Eur v hrubom, čo je na štyri mesiace priemer 780,47 Eur.

11. Súd mal preukázané, že navrhovateľka má zvýšené výdavky na maloletú, pokiaľ ide o zakupovanie umelého mlieka (15 Eur x 6 na mesiac = 90 Eur), zeleniny a výživových doplnkov, kozmetických prípravkov, oblečenia na maloletú ako aj špeciálnej ortopedickej obuvi. Súd tiež zohľadnil aj skutočnosť, že matka musela zakúpiť pre maloletú kojenecké potreby, vaničku, chodítko, detskú stoličku, základnú detskú výbavu. Ide o výdavky primerané veku dieťaťa a ktoré sú súdu všeobecne známe a nie je možné ich položkovite všetky vyčísliť. Okrem toho otec tieto výdavky matky nijakým spôsobom nerozporoval, preto ich súd považoval za preukázané. Pri určení výživného súd vychádzal z toho, že navrhovateľka si plní svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Otec sa o maloletú osobne nestará až do podania znaleckého posudku sa o maloletú vôbec nezaujímal. Celá starostlivosť je výhradne na navrhovateľke. Súd preto považoval za adekvátne aj vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti, aby sa podieľal na vyživovacej povinnosti na maloletú sumou 150,- Eur mesačne a to od narodenia maloletej Y., to je od XX. XX. XXXX. Navrhovateľka návrh podala na tunajšom súde dňa 25. 01. 2016, čiže necelé tri mesiace od narodenia maloletej. Súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že tento návrh nemohla podať skôr z toho dôvodu, že sa zotavovala z pôrodu ako aj z toho dôvodu, že sa navrhovateľka musela oboznámiť so svojimi materskými povinnosťami a preto priznanie nároku na výživné odo dňa narodenia maloletej je opodstatnené. Súd neprihliadol na argument otca, pokiaľ ide o skutočnosť, že si musí plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur mesačne aj vo vzťahu k navrhovateľke a to s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z uvedeného dôvodu súd preto nemohol prihliadnuť ani na skutočnosť, že otec si spláca mesačne úver vo výške 300,- Eur na zakúpenie osobného motorového vozidla. Vo zvyšnej časti súd návrh ako neodôvodnený zamietol. Súd z tohto dôvodu upravil výšku vyživovacej povinnosti otca a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne a to od 09. 11. 2015.

12. Otcovi so zvýšením vyživovacej povinnosti počnúc od 09. 11. 2015 vznikol na výživnom dlh za obdobie od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 vo výške 1 353,56 Eur (1x 110,- Eur, 8x 150,- Eur a 1x 43,56

Eur). S prihliadnutím na výšku dlžnej sumy súd túto uložil otcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 58 CMP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s tým, že bola doplatená odmena ustanovenému znalcovi vo výške 185,10 Eur, a to zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že otec v tomto konaní úspešný nebol súd mu ako procesne neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 185,10 Eur.

14. Navrhovateľka si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 53 z toho dôvodu, že bola v tomto konaní úspešná. Trovy konania však v čase vyhlásenia rozsudku nemala vyčíslené. Súd o nich nemohol rozhodnúť priamo pri vyhlásení rozsudku, preto súd analogicky použil ustanovenie § 262 ods. 1 a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Súd bol toho názoru, že od otca možno spravodlivo požadovať náhradu trov konania navrhovateľky, nakoľko, keby si otec dal urobiť testy plodnosti ešte počas vzťahu s navrhovateľkou, nemuselo dôjsť k počatiu maloletej a tým aj k začatiu súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 92 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.