Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-136-2015.pdf
PDF · 104.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, IČO: 00 399 957, proti žalovanej: I. Q., T.. XX. XX. XXXX, H. Š.O. S. J. O. D. H., C. D. XX, XXX XX H., štátny občan SR, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť a to dvojizbový byt č. X, nachádzajúci sa v Š. S. J. O. na O. C. D. Č.. XX D. H., súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, Okres: H. V., B.: H. - G. I., Y. Ú.F. G. I., zapísaný na W. Č.. XXXX, Y. T., vedený Y.W. Ú. H., G. Y. pre R. I. G. H., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 20. 07. 2015, ktorý bol doručený súdu dňa 22. 07. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to dvojizbový byt č. X, nachádzajúci sa v Š.U. S. J. O. na C. D. Č.. XX, D. H., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastra nehnuteľností vedený Y. Ú. H., G. Y. pre R. I. G. H., Okres H. V., Obec: H. - G. I., katastrálne územie G. I. (ďalej aj ,,byt“) a to z dôvodu neuhrádzania nájmu za tento byt, čím žalovaná hrubo porušila zákonné predpoklady trvania nájomného vzťahu. 2. Žalobca uviedol, že v súčasnom období býva žalovaná v tzv. náhradnom byte, ktorý bol poskytnutý jej matke F. Q., ktorá predtým bývala v objekte vila R. C.. Keď bol matke žalovanej pridelený náhradný byt na užívanie, tak sa doň nasťahovala nielen pani F. Q.W., ale aj jej dcéra pani I. Q. (žalovaná) spolu s jej synom. Všetky finančné transakcie za pani F. Q. robila alebo mala robiť pani I. Q., nakoľko si bola vedomá, že keby neplatila nájom, bola by vysťahovaná. Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaná je v hmotnej núdzi /čo uviedla aj v odpore proti rozkazu na plnenie/, avšak má aj informáciu o tom, že sa údajne stará o maloleté dieťa. Žalobca v tejto súvislosti elektronicky komunikoval s Miestnym úradom Bratislava G. I., odbor sociálnych vecí a starostlivosti o rodinu, pričom zo strany miestneho úradu mu bolo telefonicky oznámené, že prípadné riešenie nevyhovujúcich bytových podmienok u žalovanej by bolo zo strany miestneho úradu začaté až po tom, keď žalobca preukáže miestnemu úradu právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti žalovanej vypratať byt. 3. Žalovaná uviedla, že osobne so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvárala. Zmluvu so žalobcom uzatvárala jej matka, pani F. Q.Á., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Pokiaľ ide o dôvod výpovede a to neplatenie nájmu, k tomu uviedla, že v súčasnom období je už vyše X rokov v hmotnej núdzi, je bez práce. Zúčastnila sa aj výberových konaní, avšak nikde ju neprijali. Má ukončené vzdelanie na strednom odbornom učilišti C.. Prácu si hľadala v OC Terno, v OC Tesco, aj v OC Billa. Oslovila rôzne upratovacie firmy. Všade jej odpovedali, že sa jej ozvú. Pokiaľ ide o nočné práce, teda práce na dve smeny, tieto nemôže vykonávať, nakoľko sa musím starať o svoje maloleté dieťa, ktoré má poruchy učenia. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške XX,XX Eur mesačne (č.l. 29 spisu) s tým,
že príležitostne si privyrába na brigádach (napr. formou upratovacích prác, taktiež predáva časopis Nota bene). Výška nájmu za posledné obdobie predstavovala 126,20 Eur mesačne. Pokiaľ ide o jej dieťa, má vlastného syna M. Q., v apríli XXXX mal XX rokov, syn býva so žalovanou. V súčasnom období ukončil základnú školu. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, pričom zistil tento skutkový stav: 5. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/179/1996 vyplýva, že súd na základe rozsudku č.k. 17C 179/96-26 zo dňa 07. 04. 1998 okrem iného rozhodol o povinnosti pani F. Q. (matky žalovanej) vypratať byt na ul. C. D. Č.. XX a to do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu mestskou časťou H. - G. I.. Voči tomuto výroku sa odvolal žalobca (Ekonomická univerzita v Bratislave), ktorý v odvolaní zo dňa 10. 06. 1998 uviedol, že po vyhlásení rozsudku Okresným súdom Bratislava I sa naskytla možnosť poskytnúť pani F. Q. a jej rodinným príslušníkom dva náhradné byty v objekte Š. S. R. C. O.. C. D. Č.. XX s tým, že pani F. Q. s takýmto riešením súhlasila. Z vyjadrenia pani F. Q. k odvolaniu zo dňa 23. 07. 1998 vyplýva, že dňa 01. 07. 1998 bola medzi žalobcom a pani F. Q. uzavretá zmluva o nájme k S. bytu na prízemí Š. Bratislava na ulici C. D. Č.. XX na dobu neurčitú s tým, že mestská časť H. G. I. nebude musieť v zmysle rozhodnutia súdu poskytnúť náhradný byt pani F. Q. vrátane jej rodinných príslušníkov, žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti. Rodinnému príslušníkovi C. Q. pridelila mestská časť H. - G. I. garzónku. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia sp. zn. 17Co/287/1998 zo dňa 30. 09. 1998 odvolanie žalobcu odmietol, nakoľko ho podal oneskorene. 6. Z obsahu zmluvy o poskytnutí náhradných bytov zo dňa 01. 07. 1998 (č. l. 3-4 spisu) vyplýva dohoda medzi žalobcom a pani F. Q. o poskytnutí S. náhradného bytu v objekte Š. S. na O.. C. D. Č..XX, blok D.-C. a to v členení a/ pre pani F. Q. a jej dcéru pani I. Q.Á. S. byt na C. na C. G. s rozlohou - izba 11,70 m2, izba 16,40 m2, kuchyňa 7,90 m2, predsieň 4,20 m2 a kúpeľňa, v ktorej je umiestnené WC, resp. v členení b/ pre syna pani F. Q., t.j. C. Q. N.Ý. byt na C., na ľavej strane s rozlohou
- izba 18,00m2, kuchyňa 9 m2, predsieň 7,10 m2 a kúpeľňa, v ktorej je umiestnené WC. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol pani F. Q. a jej rodinným príslušníkom na dobu neurčitú, kým mestská časť Bratislava - G. I. v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C 179/96-26 zo dňa 07. 04. 1998 neposkytne náhradný byt. 7. Po uzavretí tejto zmluvy mala pani F. Q. s rodinnými príslušníkmi uvoľniť U. byt v objekte vila R. C. na O.. C. D. Č.. XX, ktorej vlastníkom bol žalobca a ktorého nájomcom bola pani F. Q. a to z dôvodu, že Obvodný úrad životného prostredia Bratislva 1 po vykonanej hygienickej obhliadke a stavebnej miestnej obhliadke vyzval žalobcu, aby do 20. 12. 1995 zabezpečil vypratanie bytov v objekte vila R. C. a nariadil rekonštrukčné práce celého objektu. 8. Z obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 07. 1998 (č. l. 5-6 spisu) vyplýva dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a F. Q. s dcérou I. Q. ako nájomcami o tom, že im prenajímateľ prenajme S. byt, ktorý pozostáva z izby s rozlohou 11,70 m2, z izby s rozlohou 16,40 m2, z kuchyne s rozlohou 7,90 m2, z predsiene 4,20 m2 a z kúpeľne, v ktorej je umiestnené WC s tým, že výška nájomného bude predstavovať sumu 350,- Sk mesačne, ktorá bola splatná vždy do 15-teho dňa každého mesiaca. Nájomné obsahovalo tiež užívanie spoločných zariadení v internáte. Do nájomného bola zahrnutá cena za dodávku tepla a teplej vody a cena odvozu odpadkov. Nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú, kým mestská časť Bratislava - G. I. v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17C/179/1996 zo dňa 07. 04. 1998 neposkytne náhradný byt pani F. Q. s rodinou. Zmluvu podpísali žalobca na strane prenajímateľa a pani F. Q. na strane nájomcov. 9. Z evidenčného listu zo dňa 09. 10. 2000 pre výpočet úhrady za užívanie bytu č. X, poloha bytu G., užívateľ bytu F. Q. s ktorou bývali v tom čase pani I. Q. a pán M. Q. (č. l. 70-71 spisu) vyplýva výpočet mesačnej úhrady za užívanie bytu v sume 583,- Sk. 10. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 01. 07. 2002 (č.l. 72-73 spisu) vyplýva výpočet celkovej mesačnej úhrady v sume 1 630,- Sk. 11. Z mesačného zálohového predpisu platieb zo dňa 01. 09. 2006 (č. l. 74-75 spisu) vyplýva výpočet mesačnej úhrady za užívanie bytu /nájomné + služby/ v celkovej sume 2 961,- Sk. 12. Z dodatku č. 2 (č. l. 78 spisu) k nájomnej zmluve zo dňa 01. 11. 2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01. 06. 2007 (č. l. 76-77 spisu) vyplýva dohoda o zmene znenia čl. V ,,Cena nájmu“, v zmysle ktorého sa strany t.j. žalobca ako prenajímateľ a pani F.F. Q. ako nájomca dohodli, že mesačná úhrada za nájom a plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu je uvedená v mesačnom zálohovom predpise platieb, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Mesačná úhrada je vypočítaná podľa opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 23.04.2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01. 05. 2008 a zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.
13. Z mesačného zálohového predpisu zo dňa 18. 06. 2008 (č. l. 79-80 spisu) vyplýva celková mesačná úhrada za užívanie bytu 3 802,- Sk. 14. Z mesačného zálohového predpisu zo dňa 22. 12. 2008 (č. l. 82-84 spisu) vyplýva celková mesačná úhrada za užívanie bytu 3 802,- Sk. 15. Žalobca na základe výzvy zo dňa 09. 06. 2014 (č. l. 43-44 spisu) ) vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, ktorý k júnu 2014 predstavoval sumu 8 835,17 Eur (č. l. 85-86 spisu). V predmetnej výzve bola žalovaná upozornená na skutočnosť, že žalobca na jej žiadosť uzatvoril dohodu o splátkach, súčasťou ktorej bol aj nájomcom uznaný dlh ku dňu 26. 01. 2010 (č. l. 42, 81 spisu). Nájomca si nielenže nesplnil povinnosti vyplývajúce z dohody o splátkach zo dňa 26. 01. 2010 (č. l. 40-41 spisu), ale i naďalej si neplnil povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu. Napriek prísľubu nájomcu o pravidelných splátkach a upomienkach, ktoré predchádzali výpovedi, bol žalobca ako prenajímateľ ústretový voči žalovanej tým spôsobom, že jej umožnil opäť na jej žiadosť (č. l. 45 spisu) odklad zaplatenia celej dlžnej sumy do konca mesiaca augusta 2014 (č. l. 46 spisu). 16. Žalobca na základe oznámenia zo dňa 12. 09. 2014 (č. l. 9-10 spisu) jednostranne vypovedal nájom bytu pani I. Q. s tým, že žalovaná si túto výpoveď osobne prevzala dňa 29. 09. 2014, čo potvrdila svojím podpisom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca vypovedal nájom podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná hrubo porušila svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Žalobca vo výpovedi uviedol, že zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 07. 1998 a v zmysle dodatku zo dňa 16. 08. 2008 prenechal žalovanej do užívania za nájomné dvojizbový byt č. X, prvej kategórie, ktorý sa nachádza na prízemí budovy V.. Nájomca bol povinný platiť nájomné, avšak žalovaná si povinnosť nájomcu neplnila, čím hrubo porušila zákonné predpoklady trvania nájomného vzťahu. 17. Dňa 29. 09. 2014 si žalovaná osobne prevzala od žalobcu výpoveď z nájmu bytu, z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka s trojmesačnou výpovednou lehotou, čo potvrdila vlastnoručným podpisom (č. l. 10 spisu). 18. Vzhľadom na to, že zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní možnosti odkladu resp. predĺženia výpovednej lehoty a zo strany žalovanej bola preukázaná hmotná núdza, žalobca ako prenajímateľ na základe oznámenia zo dňa 27. 11. 2014 (č. l. 51 spisu) predĺžil žalovanej výpovednú dobu do 30. 06. 2015 (č. l. 8, č. l. 52 spisu). 19. Z výzvy zo dňa 08. 07. 2015 (č. l. 7 spisu) vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na vypratanie S. bytu č. X s tým, že z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaná si ju osobne prevzala dňa 14. 07. 2015. 20. Dňa 19. 08. 2015 vydal súd vo veci rozkaz na plnenie č. k.17C/136/2015-24. 21. Dňa 21. 09. 2015 bol súdu doručený odpor proti rozkazu na plnenie, v rámci ktorého žalovaná uviedla, že sa stále nachádza v hmotnej núdzi, pričom sa odvolávala na ust. § 712 ods. 3 Obč. zák. a § 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka (starostlivosť o maloleté dieťa). Žalovaná uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná a aktívne si hľadá prácu. 22. Súd vyzval žalobcu, aby odstránil rozpor pokiaľ ide o uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva, že nájomnou zmluvou zo dňa 01. 07. 1998 a jej dodatku zo dňa 18. 06. 2008 mal prenechať žalovanej na užívanie dvojizbový byt č. X, avšak z dodatku č. 2 zo dňa 18. 06. 2008 (č. l. 78 spisu) vyplýva, že tento dodatok bol dohodnutý v súvislosti s nájomnou zmluvou zo dňa 01. 11. 2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01. 07. 2007. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01. 07. 2016 (č. l. 101 spisu) uviedol, že do spisu doručil listinné dôkazné prostriedky, ktoré mu dal správca Š. S. R.Ý. C.. Po veľkom úsilí sa však nepodarilo správcovi budovy Š.R. S. R. C., v ktorom som byt nachádza, nájsť originál nájomnej zmluvy zo dňa 01. 11. 2006. K strate zmluvy mohlo dôjsť pri výmene vedenia Š. S. R. C.. Napriek tomu žalobca vyhlásil, že nájomná zmluva bola podpísaná a to tak, ako u všetkých doterajších nájomcoch. Ak by nájomná zmluva nebola podpísaná a odsúhlasená oboma zmluvnými stranami, nemohlo by dôjsť k uzavretiu jej dvoch dodatkov. 23. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 24. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 25. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 26. Podľa § 688 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. 27. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. 28. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 29. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. 30. Podľa § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. 31. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. 32. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 33. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 34. Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov. 35. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. 36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 01. 07. 1998 došlo k uzatvoreniu prvej nájomnej zmluvy, v rámci ktorej na strane prenajímateľa vystupoval žalobca a na strane spoločných nájomcov pani F. Q. (I. žalovanej) a žalovaná (§ 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom prvej nájomnej zmluvy z roku 1998 bol nájom bytu, za dohodnuté nájomné v sume 11,62 Eur (350,- Sk), ktoré bolo splatné vždy do 15-dňa každého mesiaca. Nájomné obsahovalo tiež užívanie spoločných zariadení v internáte. Do nájomného bola zahrnutá cena za dodávku tepla a teplej vody a cena odvozu odpadkov. Aj keď z obsahu zmluvy nevyplýva, že by ju na strane nájomcu podpisovala žalovaná, uvedený formálny nedostatok nemal za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, a to pokiaľ ide o právo žalovanej užívať byt a povinnosť podieľať sa na úhradách nájomného, nakoľko právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 OZ), resp. na uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je potrebné písomné vyhotovenie zmluvy, stačí ak sa vyhotoví o jej obsahu zápisnica (§ 686 ods. 1 OZ). 37. Žalobca v rámci dokazovania nepredložil súdu písomné vyhotovenie druhej nájomnej zmluvy zo dňa 01. 11. 2006, ktorej predmetom bol nájom bytu. Žalobca v tejto súvislosti preukázal iba existenciu Dodatku č. 1 zo dňa 07. 06. 2007 k nájomnej zmluve zo dňa 01. 11. 2006, resp. existenciu Dodatku č. 2 zo dňa 18. 06. 2008 k nájomnej zmluve zo dňa 01. 11. 2006. Z obsahu týchto Dodatkov nevyplýva, že by sa nájomná zmluva zo dňa 01. 11. 2006 výslovne týkala žalovanej ako nájomcu, nakoľko z Dodatkov č. 1, č. 2 vyplýva, že na strane nájomcu vystupovala iba matka žalovanej, pani F. Q., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. V prípade, ak žalobca dňa 01. 11. 2006 uzatvoril nájomnú zmluvu iba s I. žalovanej, žalovaná v tomto prípade nevystupovala na strane spoločných nájomcov (§ 700 ods. 1 OZ), avšak bez pochybností tento byt spolu so svojou matkou a synom C. Q. užívala, preto smrťou jej matky pani F. Q. došlo dňa XX. XX. XXXX k prechodu nájmu bytu z doterajšieho nájomcu (t.j. pani F. Q.) na súčasného nájomcu, ktorým je žalovaná (§ 706 ods. 1 OZ). Nepredloženie nájomnej zmluvy zo dňa 01. 11. 2006 súd nepovažoval za taký nedostatok, ktorý by viedol zamietnutiu žalobného návrhu. Žalovaná
síce uviedla, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvárala, avšak, ak je pravdivé tvrdenie žalovanej, že dňa 01. 11. 2016 neparticipovala na uzatvorení novej nájomnej zmluvy so žalobcom, v tomto prípade vstúpila do práv a povinností nájomcu najneskôr dňom 02. 08. 2012, ktorý nasledoval po dni smrti I. žalovanej (§ 122 ods. 1 OZ). 38. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd žalobe vyhovel. Žalobca bez pochybností preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorého nájomcom a užívateľom je žalovaná. Žalobca preukázal existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi procesnými stranami z titulu nájomnej zmluvy. Žalobca preukázal, že nedoplatok za užívanie bytu predstavoval ku dňu 09. 06. 2014 sumu 8 835,17 Eur. Neuhradením nájomného za obdobie od roku 2004 do roku 2014 sa žalovaná dopustila hrubého porušenia svojich povinností z nájmu, preto ak jej žalobca dal dňa 12. 09. 2014 výpoveď, postupoval v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 29. 09. 2014 s tým, že trojmesačná výpovedná doba začala žalovanej plynúť dňa 01. 10. 2014 a uplynula dňa 31. 12. 2014. Žalovaná vo svojom vyjadrení nespochybnila dlh na nájomnom. Neopodstatnenosť žaloby odôvodnila nepriaznivou finančnou a sociálnou situáciou. Súd zistil, že žalobca sa v tejto súvislosti snažil pomôcť žalovanej aj tým spôsobom, že na základe oznámenia zo dňa 27. 11. 2014, predĺžil žalovanej výpovednú lehotu o ochrannú dobu, v celkovej zákonnej dĺžke šesť mesiacov, t.j. do 30. 06. 2015 (§ 710 ods. 4 OZ). Žalovanej tak poskytol dostatok časového priestoru za účelom obstarania si primeraného náhradného ubytovania. Nakoľko žalovaná dobrovoľne nevypratala byt ani po uplynutí ochrannej doby a ani základe výzvy žalobcu zo dňa 08. 07. 2015 (ktorú si žalovaná prevzala dňa 14. 07. 2015), súd po preukázaní opodstatnenosti žalobného návrhu zo strany žalobcu, tomuto v celom rozsahu vyhovel. Hmotná núdza a starostlivosť o maloleté dieťa nie sú dôvodmi na to, aby žalobca nemohol pristúpiť k výpovedi nájmu bytu. Hmotná núdza z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede zakladala žalovanej iba nárok o predĺženie výpovednej doby o ochrannú dobu, čo žalobca aj učinil. Žalovaná nepodala voči výpovedi žalobcu žalobu o neplatnosť (§ 711 ods. 6 OZ). 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Vzhľadom na to, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná / § 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.