Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/621/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcov 1/ LJ. proti žalovaným 1/ I. zastúpenej žalovaným 3/, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. mája 2015, č.k. 8C/212/2012-233 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. mája 2015, č.k. 8C/212/2012-235, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.05.2015, č.k. 8C/212/2012-235 p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov parc. č. Y. XXXXX ostatné plochy o výmere XXX m2, Y. č. XXXXX, lesné pozemky o výmere XX.XXX m2, zapísané na LV XXXX pre k. ú. W. pod I., obec W. pod I., okres C., vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu C. je Slovenská republika zastúpená správcom majetku štátu Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v celosti 1/1-ina. Ďalej určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov parc. č. KNE XXXXX, trvalé trávne porasty o výmere XX.XXX m2, Y. č. XXXXX, trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2, KNE č. XXXXX, trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, všetky v súčasnosti zapísané na LV XXXX pre k. ú. W. pod I., obec W. pod I., okres C., vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Púchov je Slovenská republika zastúpená správcom majetku štátu Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v celosti 1/1- ina. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oboznámením sa s ortofotomapami a prekryvom katastrálnej mapy s členením lesa na JPRL súd zistil, že dotknuté pozemky sú v súčasnosti v užívaní lesov a v podstate celá plocha je obkolesená ešte ďalšími pozemkami sú vo vlastníctve štátu, o čom predložil do spisu výpisy z LV XXXX a XXXX (č. l. XXX a XXX spisu). V danom prípade je nesporné a nespochybňovali to ani žalovaní, že dotknuté nehnuteľnosti od konfiškácie majetku Z. G. užívala Slovenská republika , resp. jej právny predchodca, prostredníctvom správcu Lesy SR, š.p., resp. tiež jej právneho predchodcu. Keďže v rámci ROEPu sa spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností stali žalovaní, Slovenská republika má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, keďže bez tohto určenie by zostalo jej právo neisté. Konštatoval, že žalobcovia odvodzovali svoj nárok od konfiškácie majetku po Z. G., v dôsledku ktorej sa vlastníkom konfiškovaného majetku stal štát. Podľa ustanovenia § 50 ods.3 z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na druh pozemkov, o určenie vlastníctva ku ktorým sa jedná, súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že v konaní bolo preukázané, že

všetky nehnuteľnosti využíva správca štátneho majetku v rade 1/, pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie je dôležitý rozsah oprávnení oboch správcov majetku štátu a teda pri lesných pozemkoch na určenie vlastníctva je daná aktívna legitimácia správcu v rade 1/ a pre poľnohospodársku pôdu zase správca uvedený v rade 2/ s tým, že obaja správcovia žiadali určiť vlastníctvo nie sebe, ale Slovenskej republike. Slovenská republika v zastúpení správcov majetku Lesy SR š.p. a SPF sa upraveným návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 05.02.2015 domáhali určenia, že SR je výlučným vlastníkom parciel KN E č. XXXXX až XXXXX na tom skutkovom základe, že SR nadobudla vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam v zmysle konfiškačného rozhodnutia predsedníctva Slovenskej rady zo dňa 04.09.1945 sp. zn. PPR-l924O/45-IB po predchádzajúcom vlastníkovi Z. G., ktorému bol tento nehnuteľný majetok skonfiškovaný, čo listinnými dôkazmi jednoznačne preukázali. Uvedené pozemky boli podľa predloženej spätnej identifikácie parciel súčasťou pôvodnej parcely XXXX/b, ktorá bola vedená v pkn vložke č. XX práve na meno Z. G.. Keďže celý nehnuteľný majetok z pkn vložky č. XX podliehal bez výnimky konfiškácii, tento mal byť v celosti zapísaný v prospech Československého štátu. Návrh na tento zápis bol aj riadne doručovaný bývalému Okresnému súdu v Púchove, ktorý prevzal túto žiadosť dňa 14.01.1948, z ktorého súdu zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave navrhlo podľa § 5 ods. l zák. č. 9O/1947 Zb., aby v pozemkovej knihe k. ú. W. pod I. okrem iného vo vložke č. XX na nehnuteľnosti zapísané na meno Z. G. v celosti, ktoré boli konfiškované vyššie uvedeným rozhodnutím predsedníctva SNR bolo vykonané vyznačenie „konfiškované podľa nariadenia číslo l04/1945 Zb. v celosti“. Je nesporné, že v pozemkovej knihe nedošlo k zmene zápisu a aj po konfiškácii zostal vo vl. č. XX stále zapísaný ako vlastník ten subjekt, ktorý vlastnil zabraný majetok, teda Z. G.. Ku konfiškácii došlo rozhodnutím v roku 1945, čo vyvracia tvrdenia žalovaných, že by predmetné parcele, ktoré až do konfiškácie boli vlastníctvom rodiny G. mohli žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívať ako náhradné pozemky z nedokončenej komasácie, keďže tá bola prerušená už v roku 1924. Tak ako to konštatoval aj najvyšší súd v svojom rozhodnutí č.k. 4Cdo 180/2009 zo dňa 31.01.2011, na ktorý odkazuje aj žalobca 1/. Je pravda, že v preskúmavanom období s prihliadnutím na vtedajší právny výklad príslušných právnych predpisov ukončením 2. svetovej vojny došlo k zlomu vo výklade, ktorým okamihom dochádzalo k zmene skutočného vlastníka zabraného pozemkového majetku. Je síce pravda, že dovtedy sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom a až s ohľadom na spoločenské zmeny to tak nebolo a podľa vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo nehnuteľností nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej držby nie až prevzatím držby knihovnej. Vlastníctvo zabraného pozemkového majetku sa teda v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový vlastník zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Navrhovateľ 1/ preukázal predložením hospodárskych plánov, že predmetné pozemky sú zahrnuté v lesných plánoch a teda že ich užíva a pokiaľ žalovaní tvrdili, že tieto pozemky užívali oni, toto žiadnym spôsobom nepreukázali. Naopak sám žalobca 3/, ktorý zastupuje aj ostatné žalované, s výnimkou žalovanej 2/ opakovane uviedol, že nespochybňuje nárok žalobcov, chcel len vzhľadom na nekončenú komasáciu spravodlivé vyriešenie veci, aby im zostala aspoň časť pozemkov, ktoré dostali v rámci ROEP. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaní sa bránili tým, že predmetné pozemky im mali byť dané do užívania ako náhradné pozemky po pozemkoch vložených do komasácie, pričom nerozporovali, že komasácia nebola riadne dokončená. Jej dokončenie bolo v podstate realizované pri pozemkových úpravách v roku 1998, kedy Okresný úrad v Púchove odbor pozemkový poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím č. C98/OOl88-DV34O zo dňa 11. decembra l998 uznal vlastníctvo žalovaných v podieloch l/6-ina u každého okrem iného aj k žalovaným nehnuteľnostiam s výnimkou parcely KNE XXXXX. V odôvodnení je konštatované, že v prípravnom konaní bolo zistené, že v W. pod I. prebiehala komasácia, pričom komasačné práce boli prerušené v roku 1924 a nikdy sa už nedokončili. Účastníkom komasácie boli pridelené za ich vlastné pozemky náhradné pozemky, na ktorých od roku l924 oni, resp. ich právni nástupcovia hospodária a domnievajú sa, že sú vlastníkmi týchto pozemkov, lebo do komasácie vstúpili s vlastnými pozemkami, na ktorých odvtedy hospodária iní účastníci komasácie. Ďalej je tam konštatované, že na základe uvedeného sa žiadatelia, t. j. žalovaní domnievajú, že sú vlastníkom pozemkov uvedených vo výrokovej časti. Ďalším rozhodnutím Okresný úrad v C. odbor pozemkový poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím č. C98/ OOl88-DVO34O-DD zo dňa 18.10.l999 bolo uznané vlastníctvo žiadateľov, t. j. žalovaných k pozemku KNE lXXXX. Odôvodnenie je totožné s predchádzajúcim odôvodnením. Žalovaní sa v konaní bránili tvrdením, že oni sú vlastníkmi žalovaných nehnuteľností oprávnene a ako titul užívania uvádzali výlučne komasáciu, ktorá však preukázateľne ukončená nebola. Pokiaľ aj právni predchodcovia žalovaných, resp. žalovaní, užívali tieto pozemky, bolo to bez právneho titulu a ako sami tvrdili, so súhlasom „lesov„. V danom prípade súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pokiaľ nie je ukončená komasácia právoplatným rozhodnutím o autentifikácii nového stavu o scelení, právni nástupcovia vlastníkov si nemôžu z výsledkov komasácie uplatňovať žiadne práva. Okrem toho komasácia bola prerušená v roku

1924 a ku konfiškácii majetku Z. G. došlo až v roku 1945, čo teda nutne znamená, že rozhodne v období od 1924 do 1945 ani nemohli právni predchodcovia užívať predmetné nehnuteľnosti, keďže ich vlastníkom bola iná fyzická osoba. Je teda pravdivé tvrdenie žalobcov, že od konfiškácie predmetné nehnuteľnosti užívala SR, resp. jej právni predchodcovia, keďže v konaní nebol preukázaný opak. Je nesporné, že vykonanie knihovného poriadku, ktorým mal byť následne uvedený stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri do súladu so skutočným právnym stavom, sa vzťahoval aj na majetok konfiškovaný podľa Nariadenia č. 104/1945, podľa ktorého sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve okrem iného aj osôb nemeckej národnosti. Konfiškáciou prešli nehnuteľnosti na štát. Dôkazmi v spise bolo nesporne preukázané, že u daných nehnuteľností bola vyznačená poznámka zamýšľaného prevzatia vlastníctva. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané, hoci existuje v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát sa vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, že by konfiškovaný majetok bol prerozdelený medzi ďalšie fyzické osoby, takisto nebolo preukázané, že by si právni nástupcovia po rodine G. v rámci reštitúcii uplatňovali navrátenie majetku. Je teda zrejmé, že pokiaľ došlo ku konfiškácii majetku, konkrétne aj pkn. parcely XXXX/b, z ktorej preukázateľne boli vytvorené KNE parcely XXXXX až XXXXX, vlastníkom takéhoto majetku sa rozhodne stal štát. Keďže štát koná prostredníctvom správcov, súd s poukazom na oprávnenia oboch správcov (Lesy š.p. a SPF) ohľadom jednotlivých druhov pozemkov, návrhu oboch žalobcov vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. O náhrade trov konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatných uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku, a to podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 1 ods. 1 písm. a), ods. 7, § 27 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení platnom v čase vydania konfiškačného rozhodnutia, t.j. ku dňu 04.09.1945, § 50 ods. 3,6 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 3/. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nespravodlivý z dôvodu, že stará matka I. H., rod. Q., ktorá bola vlastníčkou predmetných pozemkov, tieto vložila do komasácie a nedostala za ne primeranú náhradu. Poukázal na to, že stará matka bola negramotná. Mal za to, že negramotnosť nemôže byť príčinou ani dôvodom, aby vlastník bol zbavený vlastníctva k vlastným pozemkom, resp. aj náhradným, ktoré mu patria. Namietal, že v tomto prípade ide o viac pochybení v rozhodovaní viacerých orgánov k bývalej parcele pkn. č. XXXX v k.ú. W. pod I.. Poukázal na to, že uvedená parcela bola pôvodne vo vlastníctve Lednického panstva a ich právni predchodcovia, ako poddaní ju mali v prenájme a ju užívali. Na základe vydania zákonného článku XIX/1898 mala prejsť do vlastníctva bývalých urbárnikov obce W. pod I., ale z dôvodu plánovanej komasácie v obci bola rozdelená na dve časti XXXX/a, XXXX/b. V roku 1902 došlo k neoprávnenému a podľa jeho názoru aj korupčnému odpredaju richtárom N. I., bez súhlasu neexistujúceho obecného zastupiteľstva pkn. parc. č. XXXX/b vlastníkovi G., aj keď z uvedenej časti mali byť v rámci komasácie prideľované náhradné pozemky za pozemky vložené do komasácie vlastníkov, ktorých pozemky boli dané iným účastníkom komasácie, čo bol aj ich prípad. Ďalej poukázal na užívanie sporných parciel jeho právnymi predchodcami ako nájomcami podaných Lednického panstva ešte pred účinnosťou zákonného článku XIX/1898 a potom aj vo vlastníctve G., v neskoršom období toto užívanie umožňovali aj Štátne lesy, čo realizovali do stavu legálneho nadobudnutia rozhodnutia o priznaní vlastníctva k uvedeným pozemkom v rámci ZRPS. Opätovne namietal pochybenia pri konfiškácii majetku G. z dôvodu, že nikto nešetril, či na pozemky dané do vlastníctva štátnym lesom v rámci konfiškácie neviaznu ťarchy, ktoré bolo prednostne vybaviť. Prideliť náhradné pozemky v nedokončenej komasácie bolo potrebné vykonať skôr, ako prideliť ich do užívania a vlastníctva subjektu, ktorý ich bude vlastniť a užívať. Ďalej poukázal na to, že parcely EN č. XXXX až XXXX, ktoré sú zobrazené na mape vyhotovenej v roku 1958, ktorá bola určená ako mapa určeného operátu pre vyhotovenia ZRPS boli TTP a neboli súčasťou LHP platného do a na roky 1994 - 2003 zariadených lesných porastov uvedených v LHP a preto oprávnenou osobou na podanie žaloby nie sú Lesy Slovenskej republiky, ak tak, je to Slovenský pozemkový fond, ktorý si svoje právo k sporným pozemkom v ZRPS včas neuplatnil. Dôvodil, že komasáciu bude pokladať za spravodlivo dokončenú s tým, že uhradil záväzok štátu reštituentke , ktorá mala kvalitnejšie pozemky v obci W. pod I.. Záverom vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyne z dôvodu, že sudkyňa nadŕžala protistrane a intenzívne jej radila, čo má uviesť a napísať a umožňovala jej voľný, slobodný priestor na vyjadrovanie.

3. Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný 3/ v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré sú opakovaním tvrdení, slovných i písomných prejavov žalovaného 3/, avšak ako také nemajú priamy vecný súvis s predmetom konania. Poukázal na to, že odvolateľ opomína fakt, že výsledky nedokončenej komasácie nemali, nemajú a ani nemôžu mať priemet v právnom stave minulom a súčasnom. Nakoľko sa pôvodne vedená komasácia pre dotknuté katastrálne územia neskončila vydaním a schválením autentifikácie nového stavu a reálnym in situ odovzdaním novopridelených pozemkov do užívania novým vlastníkom, nemožno z nej vyvodzovať akékoľvek práva alebo uplatňovať nároky. Pokiaľ sa týka tvrdenia odvolateľa, že údajne užívali predmetné pozemky, resp. jeho právni predchodcovia údajne z titulu nájomno-poddanského vzťahu, resp. v neskoršom období faktickým užívaním pri pasení dobytka, uviedol, že sám žalovaný 3/ v priebehu konania niekoľkokrát potvrdil, že sa tak vždy dialo so súhlasom ich aktuálneho vlastníka, t.j. či už Lednického panstva, alebo neskôr Z. G. a napokon i organizáciami lesného štátneho hospodárstva. Ďalej poukázal na výslovné, slobodné a vážne uznanie vlastníckeho práva žalobcovi 1/ samotným žalovaným 3/, od ktorého stanoviska sa doposiaľ žalovaný 3/ neodchýlil. Žalovaný 3/ aj v priebehu konania ponúkal možnosť zámeny ním vlastnených pozemkov za pozemky, ktoré sú predmetom sporu, resp. možnosť odkúpenia si pozemkov, ktoré sú predmetom sporu do svojho vlastníctva. Mal za to, že aj uvedené správanie tak zjavne nasvedčuje skutočnosti, že žalovaný 3/ si plne uvedomuje nesporný vlastnícky nárok Slovenskej republiky, zastúpenej správcami majetku štátu a že žalovanému 3/ žiadny nadobúdací vlastnícky titul nesvedčí. Vznesenú námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni označil za nedôvodnú.

4. Žalobca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaní 1/, 2/, 4/, 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ súhlasili s obsahom odvolania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky odvolateľa v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím námietkam odvolateľa dodáva nasledovné:

9. Odvolacie námietky odvolateľa sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a odôvodil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky odvolateľa uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli totiž preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolateľ opakovane poukazuje na nedokončenú komasáciu zo začiatku minulého storočia, ktorú považuje za nespravodlivú voči sebe a jeho právnym predchodcom. Táto námietka odvolateľa nie je dôvodná. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že pokiaľ nie je ukončená komasácia právoplatným rozhodnutím o autentifikácii nového stavu o scelení, právni nástupcovia vlastníkov si nemôžu z výsledkov komasácie uplatňovať žiadne práva. Pokiaľ sa žalovaný 3/ v odvolaní odvoláva na údajné užívanie predmetných pozemkov, resp. jeho právnymi predchodcami z titulu nájomno-poddanského vzťahu, resp. v neskoršom období užívaním týchto pozemkov pri vykonávaní pasenia dobytka, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sám žalovaný 3/ v priebehu konania niekoľkokrát potvrdil, že či už on sám alebo aj jeho právni predchodcovia, pokiaľ akokoľvek hospodárili na sporných pozemkoch, vždy to bolo so súhlasom

ich vlastníctva, t.j. či už majiteľov Lednického panstva, alebo neskôr Z. G. a organizáciami lesného štátneho hospodárstva. Z tohto užívacieho stavu nie je možné odvodzovať vlastnícke právo k sporným pozemkom. V konaní bolo preukázané, že došlo ku konfiškácii majetku Z. G. na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., konkrétne aj pkn parcely č. XXXX/b, z ktorej boli preukázateľne vytvorené KNE parcely č. XXXXX až XXXXX a vlastníkom takéhoto majetku sa stal štát. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti., atď... Konfiškácia majetku podľa Nariadenia SNR 104/1945 Sb. bola zákonným aktom, ktorý nie je možné posudzovať z hľadiska vád na nich viaznucich, právnych (deklaratórnych rozhodnutí), pokiaľ to nie je vyslovene zákonom pripustené. Ku konfiškácii spravidla dochádzalo priamo zo zákona bez právneho konania, ak bol vlastník veci ako osoba, ktorej majetok konfiškácii podliehal zo strany štátnych orgánov označený, a pokiaľ on sám nenavrhol, aby bolo v správnom konaní rozhodnuté, alebo vydanie takéhoto deklaratórneho rozhodnutia neuznal za potrebné sám správny orgán. Tvrdenia o vadách v konfiškačnom konaní samo osebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva nie je správny akt, nariadenie samotné. Preto neobstoja ani námietky odvolateľov, že ku konfiškácii majetku, ktorý je predmetom tohto konania nedošlo. Ostatné námietky odvolateľa nemajú na vecnú správnosť napadnutého rozsudku žiaden vplyv. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni v odvolacom konaní, odvolací súd na túto neprihliadal, dôvodné na ňu prihliadať by bolo len v prípade zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobcom 1/, 2/ bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .