Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/748/2011

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava, Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: FORTIS, s.r.o., IČO: 34 124 322, Paulínska 20, 917 00 Trnava (ex offo výmaz z Obchodného registra dňa 01.05.2014), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Varga, so sídlom: Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 219,30 EUR a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 52,07 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 114943 * zo dňa 24.08.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 700-0410563211-GC04/11 zo dňa 08.04.2011.

Dňa 24.11.2015 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), nakoľko povinný bol dňa 01.05.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra.

Podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.mája 2011, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012, kde konštatoval, že nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.

Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 24.11.2011, sp. zn. 3M Cdo 10/2011: dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2009 sp. zn. 32 CbR 239/2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 1358/T, súd zistil, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného - obchodnej spoločnosti FORTIS, s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 01.05.2014.

Súd po preštudovaní spisového materiálu a na základe uvedeného dospel k záveru, že je potrebné zastaviť exekúciu, avšak nie tak, ako to navrhol súdny exekútor - podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale práve v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného, vzhľadom na to, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal súd na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 24.11.2015 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zároveň aj vyčíslenie trov exekúcie a exekučný spis EX 241/11.

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 241/11 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 08.08.2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu vo výške 33,19 EUR, ktorá je minimálnou odmenou, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.

Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný dôkazmi, nachádzajúcimi sa v exekučnom spise, t.j. pripojenými doručenkami, resp. zásielkami, vrátenými z dôvodu závady v doručovaní. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré neboli preukázané dokladom o úhrade či vystavenou faktúrou, resp. súdny exekútor nepreukázal súdu ich vynaloženie (k listine nebola pripojená žiadna doručenka ani vrátená zásielka, pokiaľ išlo o poštovné), nakoľko súd má za to, že mu takéto hotové výdavky nemuseli nevyhnutne vzniknúť (napr. z dôvodu osobného doručenia dokumentu).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 1,80 EUR, a to za uplatnené poštovné (4 zásielky zaslané „obyčajne“), ktorého vynaloženie nebolo súdu preukázané doručenkami, vrátenými zásielkami ani dokladmi o úhrade a za uplatnené poštovné, k vynaloženiu ktorého ešte nedošlo (doručenie podnetu na zastavenie exekúcie spolu so spisom, vyznačenie právoplatnosti uznesenia a fakturačné úkony).

Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 4 doručenkami (žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie pre oprávneného, príkaz na začatie exekúcie pre banku a exekučný príkaz pre banku) a 2 vrátenými zásielkami (upovedomenie o začatí exekúcie pre povinného a exekučný príkaz pre povinného), nachádzajúcimi sa v exekučnom spise (6 x 1,70 EUR). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v celkovej výške 10,20 EUR, a to v zmysle platného cenníka poštových služieb Slovenskej pošty pre zásielky s hmotnosťou do 100 g.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,40 EUR za „KAPOR, OR, KONKURZY, BANKY A TELEKOMUNIKAČNÉ VÝDAVKY“, ktorých výška nebola súdu preukázaná žiadnym dokladom o úhrade či vystavenou faktúrou, resp. ani z hľadiska ich vynaloženia konkrétne na predmetné exekučné konanie.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vo výške 1,20 EUR za „materiál“, nakoľko súd má, vychádzajúc z tohto stručného popisu, za to, že sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva. Otázku náhrady

hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky a hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 43,39 EUR v celkovej sume 8,68 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie, t.j. odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu hotových výdavkov spolu s DPH v celkovej výške 52,07 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.