Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX I. - mestská časť E. A., proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-301-3/2020-OdSP zo dňa 26. novembra 2020

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou doručenou Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 19.08.2020 v znení doplnenia zo dňa 03. septembra 2020, požiadal žalobca o úpravu sumy náhrady za stratu na služobnom plate (rozhodnutie), z dôvodu novelizácie o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z januára 2020, na základe ktorého mala byť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, najmä a upravená suma náhrady za stratu na služobnom plate, nakoľko došlo k zmene stupnice platových taríf, hodnostných platov a funkčných platov, o ktorom nedostal písomné rozhodnutie. 2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,VÚSZ“, alebo ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. VÚSZ-45304062152392-20/2020-OOČ dňa 21. septembra 2020, rozhodol tak, že na základe nezvyšuje žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate od 1. februára 2020. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutkové zistenia, právne posúdenie podľa , , , , v spojení s , , , , , , . Uviedol, že pri posudzovaní splnenia nároku na zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate sa zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k naplneniu zákonom stanovených podmienok pre jej zvýšenie. Mal za preukázané, že rozhodnutím č. VÚSZ-4530406215239-5/2017-OOČ z 1. marca 2017 bola účastníkovi konania priznaná dávka úrazového zabezpečenia, náhrada za stratu na služobnom plate. Priznaná náhrada za stratu na služobnom plate bola zvyšovaná, resp. znižovaná v závislosti od veličín, ktoré vstupovali do jej výpočtu. VÚSZ zároveň disponuje žiadosťou o prepočet náhrady za stratu na služobnom plate. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na právnu úpravu náhrada za stratu na služobnom plate podľa sa zvyšuje podľa zákona o štátnom rozpočte, v danom prípade naposledy podľa . Ďalej mal za to, že zvýšenie podľa , ktorým sa novelizoval , prislúcha iba profesionálnym vojakom, ktorí sú v služobnom pomere, a preto poberatelia náhrady za stratu na služobnom plate podľa bodu 2 a

nemajú nárok na zvýšenie platu priznaného podľa nového zloženia hodnostných platov profesionálnych vojakov. Prvostupňový správny orgán mal za to, že na výšku náhrady za stratu na služobnom plate účastníka konania novela č. účinná od 1. februára 2020, ktorá upravila hodnostné platy profesionálnych vojakov a spôsob ich výpočtu, nemá vplyv, a preto výšku náhrady za stratu na služobnom plate určenú rozhodnutím č. VÚSZ-45304062152392-15/2020-OOČ zo dňa 03. februára 2020 v sume 455,46 Eur považuje za správnu. Aktuálna výška náhrady za stratu na služobnom plate účastníka konania určená rozhodnutím č. VÚSZ-45304062152392-16/2020-OOČ zo dňa 07. augusta 2020 je od 1. júla 2020 v sume 446,46 Eur. Vzhľadom k tomu, že VÚSZ považoval uvedené doklady za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, listom č. VÚSZ-45304062152392-18/2020 zo dňa 24. augusta 2020 v súlade so poučil účastníka konania o jeho právach a v súlade s tohto zákona mu dal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov v lehote najneskôr do 7 dní po dni doručenia oznámenia (oznámenie bolo účastníkovi konania doručené dňa 28. augusta 2020. V tejto súvislosti bol VÚSZ doručený dňa 03. septembra 2020 list účastníka konania označený ako „doplnenie podkladov pre správneho konanie k VÚSZ-45304062152392-18/2020“, ktoré VÚSZ posúdil a konštatoval, že zvýšenie podľa , ktorým sa novelizoval ako aj pridanie 1% k hodnostnému platu za každý odslúžený rok prislúcha iba profesionálnym vojakom, ktorí sú v služobnom pomere, a preto poberatelia náhrady za stratu na služobnom plate podľa ust. bodu 2 a nemajú nárok na zvýšenie platu priznaného podľa nového zloženia hodnostných platov profesionálnych vojakov. Z uvedených skutočností sa preto na účastníka konania nevzťahuje ani služobný predpis Hlavného služobného úradu č. 1/2020 o určení funkcií a percentuálnom zvýšení funkčnej tarify. Náhrada za stratu na služobnom plate sa poberateľom podľa ust. bodu 2 a zvyšuje podľa zákona o štátnom rozpočte (naposledy podľa ). V zmysle uvedeného bola účastníkovi konania od 1. januára 2020 zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate podľa a o sumu 70,80 Eur.

3. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím Č.: SEĽUZ-301-3/2020-OdSP zo dňa 26. novembra 2020 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-45304062152392-20/2020-OOČ z 21. septembra 2020 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na obsah odvolania odvolateľa, ktorý s poukazom na uvádza, že náhrada za stratu na služobnom plate sa má zvyšovať priamo úmerne zvýšeniu platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku. Odvolateľ nepriamo namieta nezvýšenie priznanej a do 31. januára 2020 vyplácanej náhrady za stratu na služobnom plate od 1. februára 2020. S poukazom na bol odvolateľ názoru, že zvýšenie hodnostných platov od 1. februára 2020 podľa je potrebné považovať za iný spôsob zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku. Odvolateľ nesúhlasil s názorom, že zvýšenie hodnostných platov podľa sa od 1. februára vzťahuje len na tých profesionálnych vojakov, ktorí sú v služobnom pomere, keďže podľa náhrada za stratu na služobnom plate sa zvyšuje pri každom zvýšení platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku. Podľa odvolateľa k zvýšeniu náhrady za stratu na služobnom plate od 1. februára 2020 malo dôjsť aj v spojitosti s , v ktorom je uvedené, ak osobitný predpis ustanoví nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020 zvýšia o 0 %, pričom za osobitný predpis považoval v znení . Žalovaný poukázal na obsah predloženého spisového materiálu v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, aplikáciu , , , , , v spojení s , , , , , , , , , , poznámku pod čiarou k odkazu číslo 8 a 9 v znení účinnom v rozhodnom období, keď za nesporné považoval, že odvolateľ 30. júna 2015 utrpel služobný úraz podľa . Z dôvodu trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka pre závažné zmeny odvolateľovho zdravotného stavu v príčinnej súvislosti so služobným úrazom bol odvolateľ Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 8 922 z 10. novembra 2016 dňom 15. novembra 2016 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V súlade s dňom 16. novembra 2016 prestal odvolateľ vykonávať štátnu službu v služobnom pomere profesionálneho vojaka v Slovenskej republike. Námietku, ktorou odvolateľ namietal nezvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa od 1. februára 2020 odvolací orgán považoval za neopodstatnenú. Poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu sa na zvyšovanie vyplácanej (patriacej) náhrady za stratu na služobnom plate profesionálnemu vojakovi (§

28 ods. 4 ), na termín a spôsob zvyšovania funkčných platov, stupníc platových taríf a hodnostných platov v príslušnom kalendárnom roku upravený ustanoveniami v znení účinnom do 31. januára 2020 a , podľa ktorých termín účinnosti a percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte () a na , podľa ktorého hodnostné platy profesionálnych vojakov sa od 1. januára 2020 zvýšili o 10 % a keďže od 1. februára 2020 sa osobitným predpisom, t.j. v znení ustanovili iným spôsobom nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020, t.j. od 1. februára 2020, kedy nadobudol účinnosť , zvýšia o 0 %. Odvolací orgán uviedol, že súvisiace ustanovenia treba chápať jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom podľa sa náhrada za stratu na služobnom plate nepriamo zvyšuje podľa zákona o štátnom rozpočte. Námietku, ktorou odvolateľ nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu o tom, že zvýšenie hodnostných platov podľa sa od 1. februára 2020 vzťahuje len na tých profesionálnych vojakov, ktorí sú v služobnom pomere, keďže podľa náhrada za stratu na služobnom plate sa zvyšuje pri každom zvýšení platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku, ako aj ich zvýšenie iným spôsobom od 1. februára 2020 podľa Z.z, a to aj v spojitosti s , odvolací orgán považoval za neopodstatnenú. Uviedol, že v konaní o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity odvolateľa rozhodol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-4530406215239-5/2017-OOČ z 1. marca 2017, podľa a tak, že odvolateľovi od 16. novembra 2016 priznal náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 441,51 Eur mesačne, ktorú mu pri zmene pomerov rozhodnutiami priebežne upravoval. Vo výroku napadnutého rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uviedol ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol, a to , teda z výroku jasne a zrozumiteľne vyplýva, ako sa vo veci rozhodlo, t.j., že od 1. februára 2020 sa odvolateľovi náhrada za stratu na služobnom plate nezvyšuje. Ustanovenie jednoznačne stanovuje, že sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada priznáva. Uvedený mechanizmus je rovnaký, ako pri zvyšovaní iných dávok sociálneho poistenia, či už v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. S poukazom na odvolací orgán uviedol, že zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Otázka termínu účinnosti a spôsobu zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov na príslušný rok je predmetom úpravy v znení , podľa ktorého percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Opakovane odvolací orgán poukázal na , podľa ktorého sa ustanovilo, že hodnostné platy profesionálnych vojakov v roku 2020 sa zvýšia o 10 % od 1. januára 2020. V súlade s platnou právnou úpravou prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-4530406215239-15/2020-OOČ z 3. februára 2020 v III. časti výroku rozhodnutia podľa a zvýšil odvolateľovi náhradu za stratu na služobnom plate od 1. januára 2020 na sumu 455,46 Eur mesačne. V novele s účinnosťou od 1. februára 2020 sa ustanovilo nové zloženie hodnostných platov profesionálnych vojakov. Keďže podľa zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, nie je možné takýto služobný plat upraviť (zvýšiť) podľa v znení . Z uvedeného vyplýva, že osobitný predpis od 1. februára 2020 ustanovil iným spôsobom nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, pričom podľa druhá veta , ak osobitný predpis ustanoví nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020 zvýšia o 0 %. Odvolací orgán poukázal na zistený skutkový stav, a to, že odvolateľ bol preukázateľne dňom 15. novembra 2016 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Podľa dňom 16. novembra 2020 (zrejme správne malo byť uvedené 2016) odvolateľ nevykonáva štátnu službu v služobnom pomere profesionálneho vojaka, t.j. nevykonáva činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce zo a osobitných predpisov ( ). Zvýšenie hodnostných platov podľa sa od 1. februára 2020 výhradne vzťahuje len na tých profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu, t.j., ktorí sú v služobnom pomere. Z vyššie uvedeného odvolací orgán konštatoval, že na zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate odvolateľa od 1. februára 2020 neexistuje právna opora v súvisiacej právnej úprave,

a teda sa odvolateľovi mesačne vyplácaná dávka náhrady za stratu na služobnom plate od 1. februára 2020 nezvyšuje. Odvolací orgán s poukazom na , , , , konštatoval, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so s tým, že rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa .

Žalobné body:

4. Žalobou zo dňa 22.12.2020 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-301-3/2020-OdSP (ďalej aj „rozhodnutie druhostupňového orgánu“) s návrhom na jeho zrušenie spolu aj so zrušením rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Č.:VÚSZ-45304062152392-20/2020-OOČ zo dňa 21.09.2020 (ďalej aj len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie s priznaním náhrady trov súdneho konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné poučenie a ani dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dňa 30.06.2015 utrpel služobný úraz, následne sa dňa 12.09.2016 zúčastnil prieskumného konania ÚHL o jeho zdravotnom stave, ktorý ho uznal trvalo nespôsobilého vykonávať štátnu službu. Dňa 15.11.2016 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe Personálnym rozkazom riaditeľa PÚ OS SR č. 8 922 zo dňa 10.11.2016 podľa . Po prepustení zo služobného pomeru sa žalobca zúčastnil posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia dňa 14.12.2016, ktorá ho uznala invalidným a vydala Zápisnicu z rokovania pod číslom 12/2016, na podklade ktorej bol žalobcovi VÚSZ priznaný invalidný výsluhový dôchodok v súbehu s náhradou za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka. Suma náhrady za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka predstavuje doplatok k sume invalidného výsluhového dôchodku, ktorá sa na začiatku poberania vypočíta z posledných troch mesiacov pred skončením služobného pomeru v OS SR mínus odvody. Táto dávka je zároveň kompenzácia za stratu príjmu z dôvodu vzniku služobného úrazu a následnému ukončeniu služobného pomeru z dôvodu invalidity. Invalidný výsluhový dôchodok a náhrada za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka sa od začiatku poberania upravovali v závislosti od zákonných zmien ako zmenou zdravotného stavu, valorizácia starobných dôchodkov vykázaných Sociálnou poisťovňou a valorizácia platov profesionálnych vojakov. Od 01.02.2020 došlo podľa osobitného predpisu k ustanoveniu úplne nových hodnostných platov profesionálnych vojakov, ktorým sa novelizoval , ktorý upravil hodnostné platy profesionálnych vojakov a spôsob ich výpočtu, ktorým došlo ku komplexnému zvýšeniu platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku v priemere o 20 %. Aplikáciou tejto novelizácie došlo k zvýšeniu funkčných platov, platových taríf a hodnostných platov v kalendárnom roku, na ktorú zmenu zákona VÚSZ nereagoval úpravou náhrady za stratu na služobnom plate profesionálnych vojakov v prospech žalobcu. Z tohto dôvodu o ňu žalobca požiadal, no nebolo mu vyhovené a taktiež ani pri odvolaní, ktoré potvrdilo rozhodnutie VÚSZ. Žalobca ďalej v bode III. podanej žaloby poukázal na medzi účastníkmi správneho sporu nie pochybné okolnosti, týkajúce sa služobného úrazu utrpeného vo výkone služby profesionálneho vojaka, prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe z dôvodu, že je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, že mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a náhrada za stratu na služobnom plate ako aj na rozhodnutia prvostupňového orgánu týkajúce sa priznania náhrady za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka a invalidného dôchodku. Ďalej poukázal na to, že dňa 19.08.2020 VÚSZ doručil žiadosť o prepočet (zvýšenie) vyplácanej náhrady za stratu na služobnom plate podľa a v spojení so , pričom prvostupňový orgán žalobcovu žiadosť odmietol akceptovať a náhradu za stratu na služobnom plate od 01.02.2020 podľa nezvýšil. Podľa žalobcu táto náhrada sa zvyšuje v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú platy profesionálnych vojakov v danom kalendárnom roku: funkčné platy, stupnica platových taríf a hodnostné platy. Poukázal na ust. , , podľa ktorého profesionálnemu vojakovi patrí hodnostný plat, ktorý tvorí: hodnostná tarifa, funkčná tarifa. Hodnostné platy profesionálnych vojakov sú uvedené v prílohe č. 3. Žalobca uviedol, že VÚSZ tvrdí, že zvýšenie hodnostných platov podľa s účinnosťou od 01.02.2020 patrí len tým profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu, t.j. sú v služobnom pomere. Žalobca poukázal na , podľa ktorého sa hodnostné platy profesionálnych vojakov od 01.01.2020 zvýšili o 10 % a keďže od 01.02.2020 sa osobitným predpisom, t.j. v znení ustanovili iným spôsobom nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020,

t.j. od 01.02.2020, kedy nadobudol účinnosť , zvýšia o 0 %. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého náhrada za stratu na služobnom plate sa nepriamo zvyšuje podľa zákona o štátnom rozpočte SR a to, že námietku žalobcu, že náhrada za stratu na služobnom plate sa zvyšuje pri každom zvýšení platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku, považoval za neopodstatnenú. Žalobca poukázal na ust. a trval na tom, že náhrada za stratu na služobnom plate sa mu musí od 01.02.2020 výrazne zvýšiť v priemere o 20 %, rovnako ako profesionálnym vojakom, pretože inak by dochádzalo k diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu voči ostatným vojakom. Žiadal žalobe vyhovieť s priznaním trov súdneho konania.

5. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11. februára 2021 (č.l. 41-46 spisu). Žalovaný poukázal na to, že z kontextu podanej žaloby možno vyvodiť záver, že žalobca namieta výlučne 1. nedostatočné poučenie vyplývajúce z rozhodnutia o odvolaní a 2. žalovaným učinený výklad a aplikáciu ust. 28 ods. 4 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „“) vo vzťahu k predmetnej veci. Žalovaný v bode II. vyjadrenia popísal skutkový stav veci a priebeh administratívneho konania. V bode III. žalovaný poukázal na to, že z ustanovení vyplýva, že konanie pred správnym súdom je konaním, ktoré možno začať len na základe návrhu - žaloby, ktorá musí spĺňať tak všeobecné náležitosti podania ako aj osobitné náležitosti správnej žaloby. Vzhľadom na fakt, že žalobca je zastúpený advokátom, žalobca namietal, že žaloba nespĺňa zákonnú náležitosť ustanovenia , konkrétne absentuje označenie druhu žaloby podľa . V bode IV. vyjadrenia žalovaný uviedol, že dané konštatovanie žalobcu mu nie je zrejmé, nakoľko v rozhodnutí o odvolaní uviedol nasledovné poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu sa podľa nemožno ďalej odvolať. Podľa v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie je preskúmateľné príslušným správnym súdom.“ Vzhľadom na citované poučenie a ust. o správnom konaní (Správny poriadok) mal žalovaný za to, že poučenie, ktoré je obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní, obsahuje všetky zákonné náležitosti a nie je možné ho považovať za neúplné, resp. nedostatočné. V bode V. vyjadrenia k žalobným bodom III. a IV. žalovaný uviedol, že sporným v predmetnom konaní je výklad a aplikácia . Podstatou je posúdenie otázky, či sa mala zvýšiť (valorizovať) žalobcovi priznaná náhrada za stratu na služobnom plate v súvislosti so zmenou systému odmeňovania profesionálnych vojakov, ktorá bola realizovaná s účinnosťou od 12. februára 2020 . Žalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava skutkových zistení a právnych záverov rezultujúcich so žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že v právnej veci priznávania a následnej prípadnej úpravy výšky náhrady za stratu na služobnom plate je zásadné rozlišovať medzi úrazovou dávkou, ktorá bola priznaná profesionálnemu vojakovi, ktorý naďalej vykonáva štátnu službu a náhradou za stratu na služobnom plate, ktorá bola priznaná bývalému profesionálnemu vojakovi po skončení služobného pomeru, čo je aj prípad žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na Dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa s účinnosťou od 1. mája 2013, ktorá v bode 27. týkajúceho sa ust. poukázala na precizovanie platného znenia, okrem iného i upresnením mechanizmu valorizácie náhrady za stratu na služobnom plate, pričom tento sa explicitne limituje vyrovnaním rozdielu vo výške poberaného služobného platu (poznámka - aktívneho profesionálneho vojaka, ktorému bola predmetná úrazová dávka priznaná) a služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Následná zmena služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, napr. z dôvodu zaradenie funkcie do inej platovej triedy, je z hľadiska už priznanej náhrady straty na služobnom plate právne irelevantná (precizovanie ustanovení a . Z uvedeného žalovaný dôvodil, že neskoršia zmena systému odmeňovania profesionálnych vojakov realizovaná s účinnosťou od 1. februára 2020 , teda realizovaná v čase, kedy bola žalobcovi výška náhrady za stratu na služobnom plate už určená v intencii prvá veta a zároveň v čase, keď už žalobca bol prepustený zo služobného pomeru, nemôže mať na valorizáciu tejto úrazovej dávky zásadne žiaden vplyv, pričom navyše zvýšenie danej úrazovej dávky (poznámka - výlučne u aktívnych profesionálnych vojakov) sa v zmysle určuje zo služobného platu, z ktorého sa dávka priznala, a nie z „hypotetického“ služobného platu, ktorý by bol žalobca poberal, ak by ku skončeniu služobného pomeru nedošlo. Prihliadnuc na dôvodovú správu a v kontexte celého žalovaný dôvodí, že predmetná valorizácia náhrady za stratu na služobnom plate, resp. ust. a sa vzťahujú výlučne na aktívnych profesionálnych vojakov, teda profesionálnych vojakov poberajúcich danú úrazovú dávku v rámci výkonu štátnej služby a nie na bývalých profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok tak, ako

je to v prípade žalobcu. Uvedené je zrejmé i z použitia právnych pojmov v jednotlivých ustanoveniach . Kým ustanovenia , operujú s legislatívnym pojmom „poškodený“ (podľa žalovaného tu ide o bývalých profesionálnych vojakov, resp. policajtov), ods. 4 daného zákona operuje s legislatívnym pojmom „profesionálny vojak“, resp. „policajt“ (podľa žalobcu ide o aktívnych príslušníkov policajných zborov). Žalovaný poukázal aj na účel náhrady za stratu na služobnom plate (u bývalých profesionálnych vojakov), ktorým je dorovnanie rozdielu medzi služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a priemerným služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru (rozsudok NS SR sp.zn. ). Ak žalobca argumentoval tým, že s účinnosťou od 1. februára 2020 sa platy profesionálnych vojakov zvýšili v priemere o 20 %, táto skutočnosť nemôže relevantným spôsobom obstáť, nakoľko nedošlo k zvýšeniu služobných platov profesionálnych vojakov v ponímaní ust. , ale došlo k zásadnej zmene v systéme odmeňovania profesionálnych vojakov. Danú skutočnosť si, podľa žalovaného, uvedomuje i žalobca, keď v žalobnom bode IV. poukazuje na . dôvodí, že podľa uvedeného ...,,sa hodnostné platy profesionálnych vojakov od 01.01.2020 zvýšili o 10% a keďže od 01.02.2020 sa osobitným predpisom, t.j. v znení ustanovili iným spôsobom nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020, t.j. od 01.02.2020, kedy nadobudol účinnosť zvýšia o 0%“. Žalovaný mal za to, že v zmysle ponímania žalobcom by mohli bývalí príslušníci ozbrojených zborov poberajúci dávky výsluhového zabezpečenia v závislosti od priebežných zmien v jednotlivých systémoch odmeňovania aktívnych príslušníkov žiadať, aby boli výšky týchto výsluhových dávok odvodzované od služobného platu, ktorý by v súčasnosti poberali, ak by nedošlo k skončeniu ich služobného pomeru, čo sa prieči logickej úvahe. Dodal, že v prípade žalobcu bol po prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v zmysle rozhodným na určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate ako úrazovej dávky (odškodnenia) výlučne priemerný služobný plat žalobcu, ktorý dosiahol v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, pričom výška tejto dávky sa v jeho prípade v intencii a mení (znižuje) v závislosti od zvýšenia priznaného invalidného výsluhového dôchodku, nakoľko súčet tejto úrazovej dávky invalidného výsluhového dôchodku musí byť v každom prípade rovný uvedenému priemernému služobnému platu. Ak by výška invalidného výsluhového dôchodku (napr. i v súčte s príjmom inej zárobkovej činnosti, ktorú by žalobca vykonával po skončení služobného pomeru), dosiahla výšku priemerného služobného platu žalobcu, ktorý dosiahol v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, výplata predmetnej dávky úrazového zabezpečenia, t.j. výplata náhrady za stratu na služobnom plate sa žalobcovi odňala, nakoľko by na túto stratil nárok. Žalovaný v bode VI. vyjadrenia poukázal na ust. § a 191 , pričom mal za to, že vo vzťahu k žalobou napadnutým rozhodnutiam neexistuje žiadny zrušovací dôvod. Podľa žalovaného rozhodnutie VÚSZ v spojitosti s rozhodnutím o odvolaní vykazujú všetky znaky zákonnosti, sú nanajvýš spravodlivé, pričom oba správne orgány v danej veci rozhodovali v intencii . Tiež mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia je potrebné udržať v rovine spravodlivosti, lebo len tak bude zabezpečená účinná ochrana záujmu spoločnosti a naplnený princíp právnej istoty. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne súladné s platným právom Slovenskej republiky. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 11.05.2021 (č.l. 59-60 spisu). Mal za to, že strohé a zjavne nedostatočné poučenie uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného je vizitkou neochoty a nenapraviteľnosti žalovaného. Podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného sledujú účel, a to zneistenie a vyvolanie pochybností u svojich vyslúžilcov. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by si mienil započítať ďalšie roky v platových triedach podľa dôvodovej správy k . Trval na tom, aby boli rešpektované výlučne rovnaké parametre, ako mal pri skončení služobného pomeru, a teda hlavne rovnaký počet rokov výkonu služby a dosiahnutú funkciu. Zvýšenie podľa a má byť rozdielom medzi ustanovením platov osobitným predpisom zo dňa 01.02.2020, t.j. v znení , ktorým sa ustanovili nové hodnostné platy profesionálnych vojakov a priznanou náhradou za stratu na služobnom plate podľa a . Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že požaduje iba zmenu sumy, ktorá bola určená podľa , ale o jej zvýšenie žiada podľa , pričom jej zvýšenie sa bude odvíjať z vyššie určenej sumy. Žalobca poukázal na citáciu ust.

ods. 1 a , ktoré by malo mať aj priamu reflexiu na osobu žalobcu. Podľa žalobcu nemožno porovnávať všetky skupiny poberateľov výsluhových dôchodkov, nakoľko tieto skupiny dôchodcov na rozdiel od poberateľov výsluhových invalidných dôchodkov nemajú ako súčasť jednotlivých dávok náhradu za stratu na služobnom plate a v neposlednom rade neodchádzali do výsluhového dôchodku z dôvodu poškodenia zdravia v práci a následnej nemožnosti ďalej tam slúžiť a z toho vyplývajúca strata príjmu. Keďže žalovaný tvrdí, že zvýšenie náhrady za stratu na služobnom príjme sa taxatívne vymedzuje len na zmeny pomerov na strane poškodeného podľa , tak ako je možné, že takmer v každom roku sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate (z ktorého sa náhrada priznala) podľa a rovnako, ako sa zvyšujú aj hodnostné platy vojakov v aktívnej službe v kalendárnom roku podľa zákona o štátnom rozpočte. Táto kľúčová zmena sa v ust. nenachádza a vylučovať z tohto okruhu osôb žalobcu je neakceptovateľné. Žalovaný tvrdí, že náhrada za stratu na služobnom plate sa nepriamo zvyšuje podľa zákona o štátnom rozpočte, ktoré tvrdenie žalobca namieta. Ustanovenie uvádza, že sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada priznáva. Žalovaný si výklad pojmu „profesionálny vojak“ vykladá tak, aby žalobcovi znemožnil jeho oprávnený nárok na zvýšenie požadovanej dávky. Trval na tom, že náhrada za stratu na služobnom plate sa mu musí od 01.02.2020 výrazne zvýšiť v priemere o 20 % rovnako ako profesionálnym vojakom. K argumentácii žalovaného k rozsudku NS SR sp.zn. žalobca poukázal na to, že meritom bolo zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu každoročnej valorizácie na takú sumu, ktorá prevýšila prvotnú priznanú náhradu za stratu na služobnom plate a následné zastavenie vyplácania dávky náhrady za stratu na služobnom plate, teda na konkrétny prípad je nepoužiteľný, nie je identický.

7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 31. mája 2021 (č.l. 70-71 spisu). K poučeniu uvedenému v rozhodnutí o odvolaní žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie prezentované v článku IV. podania z 11. februára 2021 a na záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. . K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by tvrdil vo svojom vyjadrení, že si žalobca mieni ,,započítať ďalšie roky v platových triedach podľa uvedenej Dôvodovej správny k “. Podľa žalovaného u žalobcu sú v súčasnosti v plnej miere rešpektované rovnaké parametre, ako mal pri skončení služobného pomeru (rovnaký počet rokov výkonu štátnej služby a dosiahnutá funkcia), nakoľko výška predmetnej dávky úrazového zabezpečenia mu bola odvodená z priemerného služobného platu určeného v intencii . Podotkol, že prípadné zvyšovanie náhrady za stratu na služobnom plate v zmysle sa týka výlučne aktívnych profesionálnych vojakov (policajtov), aj to len v prípade, že títo sú naďalej ustanovení do funkcie, pri výkone ktorej došlo ku služobnému úrazu a ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z bodu 27. Dôvodovej správy k . U žalobcu je potrebné si uvedomiť, že došlo s účinnosťou od 1. februára 2020 k úplnej zmene systému odmeňovania profesionálnych vojakov, a nie k zvýšeniu (valorizácii) ich služobných (hodnostných) platov, a teda jeho požiadavka na zvýšenie úrazovej dávky podľa , aj ako bývalého profesionálneho vojaka je zjavne neopodstatnená. K poukazu žalobcu na ust. žalovaný uviedol, že podľa tohto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zmene pomerov na strane žalobcu v intencii odseku 2 uvedeného ustanovenia, pričom takouto zmenou vôbec nemôže byť zmena systému odmeňovania profesionálnych vojakov. Podľa žalobcu, žalovaným uvádzané vnášanie ďalšej logike priečiacej sa argumentácie do tohto prípadu, ktorá si zároveň zjavne odporuje, podporuje skutočnosť, že tento na jednej strane konštatuje, že .....v takmer každom roku sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate (z ktorého sa náhrada priznala)“.a na druhej strane prezentuje, že ...,,namieta vyjadrenie žalovaného, že náhrada za stratu na služobnom plate sa zvyšuje pri každom zvýšení platov profesionálnych vojakov v kalendárnom roku...“, k čomu je žalovanému problematické sa relevantne vyjadriť. Žalovaný dementoval tvrdenie žalobcu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. v tom, že ide o totožnú právnu vec. V tomto rozhodnutí však Najvyšší súd právne relevantným spôsobom vyložil ust. (zmena pomerov poškodeného), ktorého súčasťou sú i odseky 4 a 5, o ktoré sa žalobca vo svojich tvrdeniach opiera. Žalovaný dodal, že zmena systému odmeňovania profesionálnych vojakov nepredstavuje žiadnu zmenu pomerov na strane poškodeného v intencii . Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 31. mája 2021 doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. (ďalej len „“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

10. Primárne správny súd konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobcom. Z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi podľa doručenky dňa 30.11.2020 a k odoslaniu žaloby na krajský súd podľa potvrdenia o odoslaní podania došlo dňa 22.12.2020, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. .

11. Podľa ust. predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

12. Správny súd postupoval za aplikácie vyššie citovaného ustanovenia, pretože žalobca v žalobe zo dňa 22.12.2020 žiadal o nariadenie pojednávania vo veci a rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11. februára 2021 žiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej právnej veci.

13. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe ako aj dokumentov, ktoré priložil. Len na zdôraznenie poukázal na to, že poučenie v rozhodnutí správneho orgánu považuje za nezrozumiteľné, pre občana Slovenskej republiky je strohé, labilné a má voči nemu výhrady. Čo sa týka platov a služobných platov, tieto sa skladajú z troch komponentov, pričom hociktorý z týchto komponentov sa môže zvýšiť a v prípade, ak sa ktorýkoľvek z nich zvýši, tak žalobcovi vzniká nárok na zvýšenie. Zmena odmeňovania prijatá sa dotkla žalobcu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému s priznaním nároku na náhradu trov konania.

14. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní zotrval písomných vyjadreniach. Poukázal na to, že každoročne sa náhrada za stratu na služobnom plate zvyšuje, valorizuje. V § 28 ods. 2 táto zmena nie je medzi parametrami ako sa má valorizovať. Vo vyjadrení žalovaného je uvedené, že sa vychádza z platu, ktorý bol 3 mesiace pred skončením pomeru a žalovaný tvrdí, že by to malo byť rovnaké. Teraz sú však nové platy a na túto zmenu hodnostných platov sa neprihliada, nové tabuľky sú iné. Zmena, ktorá vznikla, opravila stav a sú tu odlišnosti. Žalobca nechcel prepočítať počiatočnú sumu, ale pomerné zvýšenie. Nevie, prečo sa valorizuje len zmena pri štátnom rozpočte, ale nie aj zmena pri zmene hodnostných platov.

15. Poverený pracovník na nariadenom pojednávaní poukázal za to, že v tomto prípade ide o právne posúdenie, či zmena systému odmeňovania je zákonným dôvodom na zvýšenie dávky žalobcu na stratu na služobnom plate. V tejto súvislosti poukázal na to, že sám žalobca deklaroval, že zmena systému odmeňovania od 01.02.2020 nie je dôvodom na zvýšenie dávky a nie je uvádzaná v . Uviedol, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán v zmysle SR môžu konať len v rozsahu a medziach zákona a inak konať nemohli. Podľa názoru žalovaného zmena systému odmeňovania nie je v uvedená. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom si neuplatnil náhradu trov konania.

16. V prvom rade upriamuje pozornosť krajský súd na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi.

17. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.

18. Podľa v znení účinnom ku dňu 30.11.2020 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 3. citovaného zákona policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

21. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá citovaného zákona náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.

22. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a) a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

23. Podľa § 28 ods. 2 citovaného zákona zmenou pomerov poškodeného sa rozumie a) zmena výšky vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu zmeny miery schopnosti vykonávať civilné zamestnanie, b) zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30. júna 2002, c) zvýšenie výsluhového dôchodku, d) zmena výšky príjmu zo zárobkovej činnosti po skončení služobného pomeru, e) priznanie predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

24. Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona príjmom zo zárobkovej činnosti sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate rozumie príjem zo závislej činnosti,30a) príjem z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu30b) a príjem z kapitálového majetku30c) tvoriaci základ dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu.30d)

25. Podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona náhrada za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa zvyšuje v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú ich funkčné platy, stupnica platových taríf a hodnostné platy v kalendárnom roku.

26. Podľa § 28 ods. 5 citovaného zákona zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 4 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala.

27. V prvom rade sa správny súd vyjadruje k typu podanej žaloby. Jedná sa o žalobu v sociálnych veciach v zmysle , keď predmetom rozhodovania správnych orgánov je konanie o dávke úrazového zabezpečenia podľa ( citovaného zákona), o ktorej v prvom stupni rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a o odvolaní rozhoduje nadriadený určený podľa zákona o správnom konaní.

28. Krajský súd konštatuje, že správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti (ďalej „“). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzickým osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29. Krajský súd dodáva, že za aplikácie pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav v čase rozhodnutia žalovaného a v čase rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keďže išlo o správnu žalobu v sociálnej veci.

30. Z podanej žaloby žalobcu bolo zrejmé, že sa navrhuje zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ- 45304062152392-20/2020-OOČ z 21. septembra 2020, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, nedostatočného poučenia o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam napadnutým žalobou a nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle článku III., IV. a VI. podanej žaloby, ktorý dôvod zodpovedá ust. . V súhrnnosti podľa vymedzených dôvodov žalobca mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nepostupovali správne, ak mu nezvýšili náhradu za stratu na služobnom plate od 1. februára 2020 v zmysle s účinnosťou od 01.02.2020, ktorou došlo k zmene , čím došlo k nerovnakému zaobchádzaniu žalobcu voči ostatným vojakom. Žalobca poukázal na ust. , ktoré by malo mať priamu reflexiu na osobu žalobcu.

31. K žalobným bodom správny súd uvádza nasledovné. K námietke nedostatočného poučenia ako aj odôvodenia napadnutého rozhodnutia správny súd po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím v časti poučenia o opravných prostriedkoch konštatuje, že poučenie zodpovedá ust. , pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného s poučením, že je preskúmateľné súdom a rovnako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu malo jasné poučenie o možnosti podať odvolanie aj uvedením orgánu, u ktorého sa podáva odvolanie. Zároveň poučenie, ktoré je obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného, obsahuje odkazy na ustanovenia v spojení s , teda je uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať a že toto rozhodnutie je preskúmateľné príslušným správnym súdom. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahuje náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, obsahuje dostatočné zdôvodnenie, popísanie zisteného skutkového stavu a jeho následné zhodnotenie. Rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu tvoria jeden celok a nie je možné týmto rozhodnutiam vytknúť nenáležité zdôvodnenie, a to v súlade s . Z uvedeného preto žalobné dôvody žalobcu vyjadrené v bode II. a VI. podanej žaloby neboli zhodnotené ako dôvodné.

32. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo 8 922 z 10. novembra 2016 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý mu skončil 15. novembra 2016, z dôvodu, že je nespôsobilý vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov, ktoré sú dôsledkom závažných zmien zdravotného stavu. Ďalej bolo zrejmé, že v dôsledku utrpeného služobného úrazu dňa 30.6.2015 bol žalobca uznaný za invalidného a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 11.01.2017 mu

bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok v sume 266,48 Eur mesačne od 16.11.2016. Následne Rozhodnutím č. VÚSZ č. 65304041389003 zo dňa 22. júna 2020 na sumu 465,44 Eur. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 01. marca 2017 mu bola v súvislosti so služobným úrazom z 30. júna 2015 priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od 16. novembra 2016 vo výške 441,54 Eur mesačne; zvýšená od 01. januára 2017 na sumu 469,83 Eur a uvoľnený doplatok náhrady za stratu na služobnom plate od 17. novembra 2016 do 31. januára 2017 vo výške 1.132,10 Eur. Následne bola náhrada za stratu na služobnom plate upravovaná, naposledy rozhodnutím VÚSZ č. 45304062152392-16/2020-OOČ zo dňa 07. augusta 2020 tak, že došlo k zníženiu náhrady za stratu na služobnom plate od 01. júla 2020 na sumu 446,46 Eur z dôvodu zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.

33. Sporné nebolo ani to, že priemerný čistý služobný príjem žalobcu ako poškodeného, za posledné 3 kalendárne mesiace pred skončením služobného pomeru (t.j. od 16. augusta 2016 do 15. novembra 2016) bol 707,99 Eur (hodnostný plat 951 Eur - daň z príjmu 90,83 - poistné 155,97).

34. Sporným v konaní bolo právne posúdenie veci žalovaným, a to konkrétne výklad ustanovenia . týkajúceho sa zmeny pomerov žalobcu. Podstatou žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia bolo posúdenie otázky, či zmena systému odmeňovania profesionálnych vojakov podľa s účinnosťou od 1. februára 2020, t.j. v čase, kedy už bol žalobca bol prepustený zo služobného pomeru, má vplyv na zmenu pomerov poškodeného vo väzbe na zvýšenie danej úrazovej dávky.

35. Správny súd nesúhlasí so žalobcom v tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné, nakoľko aj podľa názoru správneho súdu prijatie s účinnosťou od 1. februára 2020, t.j. v čase po prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktorým došlo k zmene systému odmeňovania profesionálnych vojakov, nemožno považovať za zmenu pomerov žalobcu ako poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate.

36. V súvislosti s prijatím poukazuje správny súd primárne na účel prijatia tohto zákona vyplývajúci z dôvodovej správy k tomuto zákonu. V dôvodovej správe bol vyjadrený popis nepriaznivého stavu v oblasti odmeňovania profesionálnych vojakov, ktorý môže vyústiť do stagnácie manažmentu vojenského personálu. Cieľom návrhu zákona je preto úprava systému odmeňovania spojená so zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov, odrážajúcich náročnosť vojenského povolania v nadväznosti na vykonávanú funkciu, a vytvárajúcich predpoklady ich konkurencieschopnosti na trhu práce. Návrh zákona zachováva síce inštitút hodnostného platu, ale s tým, že bude dvojzložkový. Hodnostný plat bude pozostávať z hodnostnej tarify a funkčnej tarify. Podiel na hodnostnom plate bude tvoriť približne 1/3 hodnostná tarifa a 2/3 funkčná tarifa. Návrhom zákona sa zavádza inštitút zvyšovania hodnostného platu o 1 % za každý rok výkonu štátnej služby. Ďalej, funkčná tarifa, vo vzťahu k vykonávanej funkcii v jednotlivých vojenských hodnostiach, môže byť zvýšená až do výšky 50 %, pričom jedným z rozhodujúcich prvkov bude charakter vykonávanej funkcie. V zmysle dôvodovej správy úprava platových náležitostí profesionálnych vojakov v rámci transformácie systému odmeňovania vytvára reálne predpoklady smerujúce k postupnej eliminácii a zastaveniu poklesu záujmu o vojenské povolanie, k zvýšeniu atraktivity a konkurencieschopnosti vojenského povolania na trhu práce, k stabilizácii skúsených, vzdelaných, vycvičených a jazykovo pripravených profesionálnych vojakov.

37. V zhode so žalovaným aj správny súd ďalej prihliadal k Dôvodovej správe k , ktorým sa mení s účinnosťou od 01.05.2013, ktorá v bode 27. týkajúceho sa ustanovenia poukázala na precizovanie platného znenia jeho rozšírením, a to upresnením skutočností, ktoré majú význam v procese odškodnenia. Právne sa vymedzili skutočnosti, ktoré sa považujú za zmenu pomerov na strane poškodeného policajta alebo profesionálneho vojaka, a sú preto v procese odškodňovania formou náhrady za stratu na služobnom plate relevantné. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že ust. veta prvá a ust. , na ktoré odkazuje pracuje s pojmom ,,profesionálny vojak“ oproti čomu ust. a tohto zákona používa pojem ,,poškodený“, teda samotná právna úprava dávky úrazového zabezpečenia reaguje a odlišuje situácie týkajúce sa aktívneho profesionálneho vojaka a bývalého profesionálneho vojaka.

38. V tejto súvislosti správny súd zvýrazňuje samotný účel náhrady za stratu na služobnom plate, ktorým je dorovnanie rozdielu medzi služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a priemerným služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

39. Správny súd nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že zmena v systéme odmeňovania profesionálnych vojakov, t.j. zvýšenie hodnostných platov s účinnosťou od 01.02.2020 sa rieši podľa zák. ako zmena pomerov poškodeného v spojení s tohto zákona, teda, že žalobcovi v postavení poškodeného má byť priznaná náhrada za stratu na služobnom plate určená zo služobného platu, ktorý by mu v podstate patril v zmysle právnej úpravy účinnej od 1.2.2020, t.j. v čase, keď službu profesionálneho vojaka už nevykonával. Právna úprava v ust. veta prvá jasne a zrozumiteľne určuje, že ide o dorovnanie rozdielu medzi príjmom po skončení služobného pomeru a priemerným služobným platom, ktorý dosiahol pred skončením služobného pomeru. Podľa názoru správneho súdu k podstatnej zmene pomerov u žalobcu by došlo len vtedy, ak táto zmena priamo súvisela s osobou poškodeného, že vznikla z dôvodu na strane žalobcu, resp. bola zapríčinená priamo žalobcom. Predsa, ak žalobca k 15.11.2016 bol prepustený zo služobného pomeru, potom nie je na neho možné vzťahovať zmenu v systéme odmeňovania - zmeny v hodnostnej a funkčnej tarife vojakov podľa úpravy v . Názor žalobcu, že pri výške náhrady za stratu na služobnom plate treba prihliadať na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného hodnostného platu sa javí nesprávny. Opakovane správny súd poukazuje na obsah Dôvodovej správy k bodu 27 k , ktorý vymedzuje skutočnosť, že na výšku náhrady nemá vplyv zmena výšky služobného platu, ku ktorej došlo, napr. v dôsledku zmeny v platovom zaradení vo väzbe na účel prijatého .

40. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu. S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.