Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-452-2015.pdf
PDF · 81.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/452/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Horný Hričov, IČO: 36 400 653, právne zastúpený JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkerova 41, Bratislava, proti žalovanému: H. M., F. 33X/XX, L., o zaplatenie istiny 462,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 462,68 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 766,56 eur od 20.8.2014 do 4.9.2014; 5,15 % ročne zo sumy 462,68 eur od 5.9.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 462,68 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe objednávky dodal žalovanému tovar - betónovú zmes dodacími listami č. 135569 a 135552 a cenu vyúčtoval faktúrou č. 1120141106 na sumu 766,56 eur so splatnosťou 19.8.2014. Dňa 4.9.2014 odporca uhradil do pokladne v hotovosti sumu 1.000 eur, pričom 303,88 eur z prijatej sumy bolo priradených ako úhrada za faktúru č. 1120141106 a zvyšok sumy bol priradený k predchádzajúcim faktúram. Istina peňažného záväzku žalovaného predstavuje sumu 462,68 eur, ktorú i napriek výzve zo dňa 5.12.2014 žalovaný doposiaľ neuhradil. Zároveň žalobca uplatňuje i úrok z omeškania od splatnosti faktúry t.j. od 20.8.2014.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, žalobný návrh prevzal dňa 10.6.2016.
3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 29.7.2016.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojom žalobnom návrhu opisoval žalobca. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie vo výške 462,68 eur vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Z obsahu žalobcom predloženej faktúry č. 1120141106 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ odberateľovi (žalovaný) vyúčtoval dodaný tovar ( betónová zmes) v celkovej fakturovanej sume 766,56 eur (č.l.7). Úhrada žalovaného zo dňa 4.9.2014 bola priradená na úhradu faktúry č. 1120141105 v sume 432 eur, č. 1120141106 v sume 303,88 eur a č. 1120141107 v sume 264,12 eur (čl.9,10) .
7. Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Veriteľovi vzniká predovšetkým právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzkový právny vzťah je upravený najmä v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku.
8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
9. V konaní mal súd nesporne preukázané, že medzi stranami bola uzavretá ústna kúpna zmluva, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa žalovaný zaviazal, si riadne nesplnil. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy a vyjadrujúca ekvivalent výmeny veci, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. Žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, t.j. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 588 považoval právny úkon medzi stranami sporu za spôsobilý a platný podklad pre uplatnenie daného peňažného nároku žalobcu a dôkazné bremeno o zániku pohľadávky bolo na strane žalovaného. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovanie nad tento zákonný rámec. Žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť kúpnu cenu a do vyhlásenia rozhodnutia dlh nezaplatil, preto súd žalobnému návrhu v časti o zaplatenie sumy 462,68 eur v celom rozsahu vyhovel.
10. So záväzkovým právnym vzťahom sa spája aj deliktuálna zodpovednosť. Okrem iných i zodpovednosť za omeškanie, ktorá nastáva porušením primárnej záväzkovej povinnosti plniť včas. Ak dlžník alebo veriteľ neplní včas peňažný dlh, vzniká mu sekundárny záväzok vo forme zodpovednosti za omeškanie. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.
11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Keďže súd mal preukázanú existenciu pohľadávky a tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť v lehote splatnosti 19.8.2014, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to od nasledujúceho dňa splatnosti 20.8.2014 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Preto súd i v časti uplatnených úrokov z omeškania návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného spolu s istinou zaplatiť úrok z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V danom prípade žalobca podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný v plnom rozsahu a v tomto rozsahu 100% súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.
22. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).