Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. G., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., G. XXX/XX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, zastúpená: Mgr. Jozef Vida, advokát a N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., I. XXXX/X, v konaní zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -317 zo dňa 1. októbra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach týkajúcich sa určenia výživného m e n í tak, že:

- otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky

- zročné výživné za obdobie od 14. 12. 2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura zaväzuje otca platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti tohto rozsudku

- otec je povinný prispievať na tvorbu úspor mal. J. G., nar. XX. XX. XXXX sumou 100 eur mesačne od 14. 12. 2020 vždy do 15. dňa v mesiaci na účet maloletého, ktorý je matka povinná zriadiť v prospech maloletého v peňažnom , pričom identifikačné údaje účtu a názov peňažného ústavu je matka povinná oznámiť otcovi do 10 dní od právoplatnosti rozsudku so zaslaním kópie zmluvy o zriadení takéhoto účtu

- zročnú sumu určenú na tvorbu úspor za obdobie od 14. 12. 2020 do 31. 07. 2022 vo výške 1958 eur zaviazal otca platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc 5. mesiacom od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Nových Zámkoch (ďalej len „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným rozsudkom zveril maloletého J. G., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky od 14. 12. 2020 (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky (výrok II.). Rozhodol, že zastupovať maloleté

dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok III.). Zročné výživné za obdobie od 14. 12. 2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura zaviazal otca platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku (výrok IV.). Súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým J. každý párny týždeň v roku, v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. (výrok V.). Otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať (výrok VI.). Matka je povinná maloleté dieťa na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska otcovi odovzdať (výrok VII.). O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , Zákona o rodine.

1.2. Uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 14. 12. 2020 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať na platenie výživného sumou 350 eur mesačne od 10. 12. 2020. Ďalej žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016. Dieťa vychováva prakticky od narodenia sama, vypomáhali jej rodičia. Otec sa od narodenia o dieťa zaujímal sporadicky, neplatil výživné s odôvodnením, že bývajú v jeho byte, na ktorý splácal hypotéku. Výživné začal platiť až keď sa s dieťaťom odsťahovala do svojho bytu. V súčasnosti na dieťa prispieva sumou 250 eur mesačne, od leta 2020 len sumou 200 eur. So synom sa stretáva.

1.3. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výživným 350 eur mesačne, navrhol sumu 200 eur mesačne. S matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016. Uvádzal, že okrem výživného maloletému kupuje pravidelne vetrovku, chodili na nákupy, ak niečo syn potreboval, naposledy pred Vianocami. Mesačne tak synovi nakupuje za cca 100 eur.

1.4. Kolízny opatrovník navrhol schváliť dohodu rodičov o úprave styku a keďže matka preukázala výdavky súvisiace so starostlivosťou o dieťa, navrhol otca zaviazať výživným 270 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.

1.5. Rodiča maloletého dieťaťa v priebehu konania uzatvorili dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú súd schválil. Na pojednávaní dňa 01. 10. 2021 sa účastníci vzdali práva na podanie odvolania v časti zverenia do osobnej starostlivosti, zastupovania, správy majetku maloletého dieťaťa, s výnimkou v časti výživného a zročného výživného. Súd preto v zmysle , tieto časti rozsudku neodôvodňoval.

1.6. Pri určení výživného súd mal preukázané, že matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným netto zárobkom 770,50 eura, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 25,50 eura mesačne. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.740,80 eura. Obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletý v súčasnej dobe navštevuje 5. ročník základnej školy, jeho mesačné výdavky matka vyčíslila sumou 150 eur za stravu, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 20 eur, školské potreby 30 eur, vitamíny 10 eur, náklady na dochádzku do školy 50 eur, telefón 10 eur, družina 12 eur, vreckové 20 eur, mliečny automat 10 eur, zdravotná starostlivosť, okuliare 10 eur, voľnočasové aktivity a krúžky 20 eur, alikvotná časť na bývanie 100 eur, celkovo 492 eur mesačne. Z výpovedí oboch rodičov a predložených dokladov mal súd preukázané, že matka býva s maloletým v byte v osobnom vlastníctve. Jej náklady na bývanie sú 200 eur mesačne. Spláca hypotéku. Otec maloletého býva sám v byte v osobnom vlastníctve, náklady na bývanie sú 110 eur mesačne. Vlastní rozostavaný rodinný dom v okrese N. Zo správy ČSOB banky mal súd preukázané, že podľa znaleckého posudku, ktorý bol predložený banke, na stanovenie všeobecnej hodnoty rozostaveného rodinného domu za účelom zápisu stavby, prevodu a zriadenia záložného práva je hodnota nehnuteľnosti 61.500 eur. Otec spláca spolu so svojou priateľkou dve hypotéky, má aj tretiu a spotrebiteľský úver. Jeho priateľka je živnostníčka v oblasti hypotekárneho poradenstva.

1.7. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca určil sumou 250 eur mesačne, od 14. 12. 2020, kedy si matka podala návrh na úpravu práv a povinností. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré vyčíslila matka, súd považoval za primerané veku a otec ich nenamietal. Podľa názoru

súdu otec môže sumou 250 eur mesačne prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa vzhľadom na svoje zárobkové možnosti a schopnosti. Aj po zaplatení výživného 250 eur zostane otcovi z jeho priemerného mesačného zárobku 1.740 eur suma vyššia ako je životné minimum jednej plnoletej osoby podľa Zákona o životnom minime aktuálne vo výške 218,06 eura mesačne, a teda dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho výdavkov bez toho, aby ohrozil svoju životnú úroveň. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane splátok úverov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom riadne stretáva. Jeho príjem je však podstatne vyšší ako príjem matky, teda aj miera prispievania na dieťa bude z jeho strany vyššia. Matka zabezpečuje okrem finančných prostriedkov na dieťa aj jeho osobnú starostlivosť. Takto určené výživné, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorá bude zabezpečovať aj naďalej maloletému osobnú starostlivosť, spolu s rodinnými prídavkami, budú dostatočne pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a odráža aj životnú úroveň rodičov. Súd neuložil otcovi platiť výživné na tvorbu úspor, pretože tvorba úspor nebola ničím preukázaná a maloleté dieťa v súčasnej dobe potrebuje skôr spotrebné výživné ako úspory.

1.8. Určením výživného od 14. 12. 2020, t. j. od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. 12. 2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura (145,08 eura za mesiac december 2020 + 9 mesiacov x 250 eur mínus 2.000 eur, čo otec zaplatil). Ten súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v splátkach, pretože jeho príjem a ani majetkové pomery mu neumožňujú nedoplatok výživného zaplatiť naraz a určená výška splátok na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.

2. V zákonnej lehote podali proti výroku rozsudku o určení vyživovacej povinnosti odvolanie obaja rodičia. Matka navrhla rozsudok zmeniť a zaviazať otca výživným v sume 350 eur mesačne s poukazom na jeho príjem 1.740 eur netto a jej príjem 770 mesačne, ako aj na celkové mesačné náklady maloletého dieťaťa vo výške 492 eur. Príjem otca je 2,5 krát vyšší ako jej príjem, preto má za to, že vzhľadom aj na výdavky maloletého je ňou požadovaná suma primeraná. Listinnými dôkazmi súd neprihliadol, že by dieťa chcelo navštevovať krúžok stolného tenisu, ktorý stojí 300 eur ročne, chce študovať anglický a ruský jazyk v jazykovej škole, kde sú rovnaké finančné výdavky. V súčasnosti navštevuje stolný tenis, kde platí 30 eur, kurz anglického jazyka, kde platí polročne 56 eur a na týchto výdavkoch sa otec nepodieľa. Aj pri zohľadnení výdavkov vo výške 492 eur a sumu 250 eur nepovažuje za primeranú. Otec má jednu vyživovaciu povinnosť, po odpočítaní výživného ňou požadovaného, mu zostane suma 1.390 eur a nebude ohrozená jeho výživa.

3. Otec odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Uviedol, že určenie výšky výživného nie je riadne odôvodnené a je založené na nesprávnej aplikácii procesných ustanovení. Súd len všeobecne konštatoval, že výška zodpovedá kritériám zákona bez uvedenia spojitosti na okolnosti konkrétneho prípadu a konkrétne odôvodnené výdavky na strane maloletého. Nie je uvedené, na aké odôvodnené potreby súd prihliadol. Nevychádzal z konkrétnych výdavkov, ale nesprávnym postupom určil najprv všeobecne sumu výživného bez súvislosti na konkrétne výdavky, odôvodnené potreby maloletého, majetkové pomery rodičov a nevysporiadal sa s výdavkami matky a jej voľnými finančnými prostriedkami. Určená výška výživného je podľa neho neprimerane vysoká a nekopíruje oprávnené potreby maloletej osoby, keď výdavky maloletého vyčíslené matkou sú 392 eur, keď súd nesprávne do nich zaradil aj matkou uvádzanú alikvotnú časť nákladov na bývanie a súčasne na jej strane zohľadnil celú sumu týchto nákladov. Súd sa nevysporiadal ani s finančnými prostriedkami, s ktorými matka preukázateľne disponuje. Jej tvrdenie, že nemá finančné prostriedky na rôzne časové aktivity syna nie je pravdivé. Bolo preukázané, že disponuje finančnými prostriedkami v značnej výške na bankovom konte, s čím sa súd nevysporiadal. Súd nekriticky hodnotil jeho majetkové pomery a nezohľadnil jeho mesačné výdavky vo vzťahu k majetkovým pomerom matky, ktoré výdavky sú výrazne nižšie a teda suma, ktorá jej zostane po uhradení pravidelných mesačných výdavkov je vyššia, akou sumou disponuje on. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať ho výživným sumou 200 eur mesačne od 14. 12. 2020. V doplnení odvolania poukázal na ich mimosúdnu komunikáciu, kde sa dohodli na výške výživného 250 eur mesačne, ktorú predložil s oznámením o prevzatí zastupovania jeho právnym zástupcom.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na dôvodoch a návrhu svojho odvolania. Výživné určené súdom považoval za neprimerane vysoké.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov zotrval na svojich vyjadreniach; konštatoval, že náklady na maloleté dieťa súvisiace s jeho mimoškolskými aktivitami, krúžkami, doučovaniami majú rodičia prekonzultovať spolu a zvoliť ich realizáciu podľa svojich finančných možností a poukázal na svoju záverečnú reč, v ktorej navrhol otca zaviazať na platenie výživného v sume 270 eur mesačne.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a odvolacom petite. Uviedla, že od rozhodnutia súdu sa otec o dieťa nezaujíma, nestretáva sa s ním, hoci ona sa ho snaží kontaktovať aj formou sms. Nie je pravdou, že súd neuviedol v súvislosti konkrétne výdavky týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa. Tieto sú uvedené v bode 20. rozsudku. Naopak vytýkala, že do týchto výdavkov súd nezahrnul všetky výdavky. Nie je zrejmé, prečo si otec myslí, že tam netreba zarátať napr. alikvotnú časť nákladov na bývanie. Bežná rozhodovacia prax súdov by mala byť v určení výživného v rozsahu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča. Otec navyše súdom určené výživné 250 eur neplatí načas, hoci má príjem na účte už 5. alebo 6. deň v mesiaci. Okrem toho neudržiava so synom žiaden styk, nielen súdom určený, ale ona by bola rada, keby sa spolu stretávali a vytvoril si s ním normálny vzťah, napr. by ho zobral na dovolenku a pod. Podľa jej názoru sa nesnaží si s dieťaťom vzťah vybudovať a vzhľadom na to, že syn býva v novom prostredí a otec sa správa nielen voči nej ale aj dieťaťu tak, ako by bol v službe na pracovisku z pozície nadriadeného. Nesúhlasí s tvrdením, že súd nekriticky hodnotil jeho majetkové pomery a nezohľadnil jeho celkové mesačné výdavky, pretože vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na záver uviedla, že navštevuje s dieťaťom detského psychológa, otec sa o tento problém nezaujíma. Finančné prostriedky na účte vysvetlila súdu a preukázala, že nepatria jej, ale starému otcovi dieťaťa.

7. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a odvolacích dôvodoch. Kolízny opatrovník zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k odvolaniu oboch rodičov.

8. Otec v replike na vyjadrenie matky uviedol, že jej argumentáciu vo veci percentuálneho pomeru výživného príjmu považuje za irelevantnú, pretože výživné nemá byť matematickým vyjadrením časti príjmu jedného z rodičov, ale má byť vyjadrením pomerného podieľania sa rodiča na výžive dieťaťa. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach. V replike poukázal na priebeh konania a na rozsudok, ktorým rozhodol o návrhu matky a pridržiaval sa svojho vyjadrenia podaného k odvolaniu oboch rodičov.

9. Rovnako tak matka v replike zotrvala na svojich vyjadreniach. Vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky prenáša zodpovednosť na ňu. V tomto smere nevyhodnotil žiadne skutočnosti. Ďalej nesprávne a v rozpore s § 75 ods. 1 postupoval pri určení výživného, podľa ktorého mal postupovať metódou indukcie, t. j. od individuálneho k všeobecnému, teda zisťovať odôvodnené potreby dieťaťa.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a po zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) prejednal odvolanie otca a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie sa začalo na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, otca žiadala zaviazať k plateniu výživného sumou 350 eur mesačne od 10. 12. 2020 a domáhala sa tiež úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Dieťa pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti do roku 2016. Dieťa prakticky od narodenia vychovávala sama s pomocou svojich rodičov, otec sa o dieťa zaujímal sporadicky, neplatil výživné, do leta 2020 prispieval na výživné sumou 250, odvtedy už len sumou 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v časti zverenia maloletého J. do jej osobnej starostlivosti a v časti určenia výživného rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám matky, zároveň určil zročné výživné, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur spolu s bežným

výživným. Okrem toho schválil dohodu rodičov o úprave styku. Nakoľko odvolanie podali rodičia len do výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca, s ktorým výrokom súvisí aj výrok o zročnom výživnom a trovách konania, ostatné výroky rozsudku pre absenciu odvolania nadobudli právoplatnosť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podrobil prieskumu správnosť výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca a to v kontexte odvolacích dôvodov oboch procesných strán, keď matka žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletého syna sumou 350 eur mesačne a otec sumou 200 eur mesačne.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z rodičov poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia budú vzhľadom na vyššie uvedené kritériá plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak má rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí na rozsahu vyživovacej povinnosti. Spravidla súd zaviaže toho rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale aj jeho reálne zárobkové možnosti. Za súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.

18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty pri určení výšky bežného výživného na maloleté dieťa, keď vychádzal z vyhodnotenia dokazovania, ktoré spočívalo v zistení reálnych príjmov oboch rodičov a dosiahla ich priemerný mesačný netto príjem 770 eur, poberá rodinné prídavky 25,47 eura mesačne, býva s dieťaťom v byte v osobnom vlastníctve, ktorý nadobudla z úveru a spláca hypotéku 137 eur mesačne, náklady na bývanie má 200 eur, na životné poistenie 25,47 eura, vlastní cca 20 ročné motorové vozidlo značky Citroen. Otec má príjem 1.740 eur netto mesačne, býva v byte v osobnom vlastníctve, vlastní rozostavaný rodinný dom, na výstavbu ktorého si zobral hypotekárne úvery v štyroch peňažných ústavoch, v OTP banke vo výške 170.000 eur vo VÚB banke vo výške 88.000 eur spolu s E. T., v PSS vo výške 16.500 eur a Prima banke vo výške 72.698 eur. Náklady maloletého podľa vyčíslenia matky ustálil vo výške 492 eur, keď v nich zohľadnil aj alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 100 eur.

19. Reagujúc na odvolacie námietky matky o nízkej sume výživného určeného súdom s prihliadnutím na príjem otca sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že aktuálny príjem otca a jeho majetkové pomery umožňujú, aby prispieval na výživu syna vyššou, ako súdom prvej inštancie určenou sumou výživného.

Matka už v podanom návrhu požadovala zaviazať otca prispievať aj na tvorbu úspor dieťaťa v prípade, že otec bude mať adekvátny príjem na tvorbu úspor. Odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či zaviazať otca prispievať na výživu syna zvýšeným výživným formou pravidelných mesačných splátok alebo formou tvorby úspor sa priklonil k druhej alternatíve. Vzal do úvahy jednak skutočnosť, že celkové náklady dieťaťa vyčíslené matkou je potrebné znížiť o sumu 100 eur, ktorú súd prvej inštancie nesprávne zahrnul do nákladov dieťaťa tvorené nákladmi na bývanie. Tieto náklady nie sú nákladmi dieťaťa, sú nákladmi matky, preto ich nemožno riešiť a posudzovať ako náklady na výživné. Po odrátaní tejto čiastky potom náklady dieťaťa vyčíslené matkou sú vo výške 392 eur a sú hradené výživným zo strany otca vo výške 250 eur a rodinnými prídavkami v sume 25,47 eura; čiastka, na ktorej sa bude zo svojho príjmu podieľať matka maloletého je 117 eur mesačne. Uvedenú sumu je podľa názoru odvolacieho súdu matka schopná uhrádzať zo svojho príjmu, pričom táto nižšia suma (oproti sume výživného určenej otcovi) zohľadňuje jej osobnú starostlivosť o maloletého J..

20. Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktoré je určené na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem týchto pravidelných výdavkov náklady na výchovu dieťaťa uhrádzala matka aj jednorazovo, napríklad kúpu počítača a tlačiarne, bicyklu, telefónu, ktoré výdavky v súčasnej dobe považuje odvolací súd za opodstatnené a reálne. Keďže výška výživného na spotrebné náklady dieťaťa je limitovaná skutočnými a preukázanými potrebami dieťaťa (napríklad, ak by povinný rodič zarábal aj 10.000 eur mesačne a náklady dieťaťa sú iba 1.000 eur, nemožno určiť takémuto rodičovi povinnosť platiť výživné určené na spotrebné náklady dieťaťa vo výške vyššej ako sú tieto náklady skutočne preukázané a potrebné), odvolací súd na úhradu týchto jednorazových mimoriadnych výdavkov dieťaťa určil otcovi povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor vo výške 100 eur mesačne. Pri určení výšky sumy výživného na tvorbu úspor vychádzal z príjmu otca 1.740 eur mesačne a jeho majetkových pomerov, do ktorých zahrnul hodnotu rozostavaného rodinného domu vo výške ustálenej súdom prvej inštancie 61.500 eur. K nákladom na splátky hypoték, ktoré otec vyčíslil sumou 456 eur mesačne považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že otec tieto hypotéky bral v roku 2020, ako vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, teda v čase, keď vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči synovi a musel predpokladať, že náklady spojené s jeho výchovou a výživou sa budú s jeho pribúdajúcim vekom zvyšovať. Okrem toho, keďže býva v byte v osobnom vlastníctve, teda má zabezpečené bývanie, nie je možné tieto náklady považovať za nevyhnutné, pretože stavbou rodinného domu sleduje cieľ zvýšiť svoj komfort bývania a tým aj svoju životnú úroveň. Navyše, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane splátok úverov. Ak otec zo svojho príjmu 1.740 eur zaplatí na výživné celkovo sumu 350 eur, zostane mu ešte suma 1.390 eur, čo je o 1.146,58 eura mesačne viac, ako činí jeho životné minimum podľa zákona o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu je od 01. 07. 2022 suma 234,42 eura mesačne. Námietku týkajúca sa úspor matky odvolací nevzhliadol dôvodnou, pretože ako vyplýva z výpisov z účtov, zostatky sa pohybovali priemerne vo výške 1.000 eur, ktorá suma nie je v takej výške, aby mala dopad na výšku vyživovacej povinnosti otca. Je to čiastka, z ktorej musí matka hradiť nevyhnuté výdavky nielen na syna, ale aj na domácnosť a svoje potreby.

22. Určením povinnosti platiť sumu 100 eur mesačne na tvorbu úspor mal. J. od podania návrhu vznikol otcovi dlh za obdobie od 14. 12. 2020 do 31. 07. 2022 (splatnosť splátky je 15. dňa v mesiaci) v sume 1.958 eur. Túto sumu súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v sume 100 eur mesačne, počnúc 5. mesiacom od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy by mal mať splatené zaostalé bežné výživné, na ktorom má dlh 395,08 eura.

23. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, i keď výrok o určení bežného a zaostalého výživného nezmenil, ale zmena rozsudku sa týka uloženia povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, ktorý nárok je nárokom na výživné.

24. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).