Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Česká spořitelna, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 4, Olbrachtova 1929/62, IČO: 452 44 782, zastúpeného JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Mesačná 5, proti žalovanému Y. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. S., Š. XXXX/X, t. č. bytom Č. V., W. E., Y.. S. S. XXX, v spore o zaplatenie 8.173,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8.173,17 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.173,17 eura od 24. 9. 2020 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 4. 2021, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 6. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 8.173,17 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.173,17 eura od 24. 9. 2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 30. 11. 2017 smlouvu o úvěru, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť, spolu s dohodnutým úrokom a uhradiť ďalšie dohodnuté poplatky. Celková výška poskytnutého úveru bola 300.000 Kč. Poukázal na ustanovenie článku 3 ods. 1, článku 6 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 593/2008 zo dňa 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie Rím I) a ustanovenie článku 8.6 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorých sa právne vzťahy medzi stranami sporu spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný napriek písomnej výzve zo dňa 28. 1. 2020 neuhradil dlžné splátky úveru, v dôsledku čoho sa úver na základe rozhodnutia o okamžitej splatnosti zo dňa 23. 9. 2020 stal splatným v celom rozsahu. Žalovaný bol opätovne vyzvaný na zaplatenie dlhu výzvou zo dňa 8. 1. 2021. Ku dňu podania žaloby predstavovala dlžná suma 213.197,19 Kč, čo činí 8.173,17 eura. Dlžná suma bola prepočítaná podľa referenčného výmenného kurzu, vyhláseného J. G. N., platného v deň predchádzajúci podaniu žaloby.

2. Na základe výzvy súdu žalobca v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 21. 6. 2022, uviedol, že predmetom sporu je len istina poskytnutého úveru a úrok z omeškania. Žalovaný v zmysle výpisu z účtu v období od 18. 1. 2018 do 18. 11. 2019 zaplatil na istinu 86.802,81 Kč. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 300.000 Kč a splatenou časťou istiny vo výške 86.802,81 Kč. Všetky platby, vykonané žalovaným, boli započítané na istinu úveru.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 12. 7. 2022, uviedol, že nemá finančné prostriedky, aby uhradil žalovanú sumu. Je však ochotný splácať uvedenú sumu vo forme mesačných splátok. Pracuje za minimálnu mzdu. Z uvedenej mzdy si platí bývanie 6.500 Kč. Jeho zdravotný stav je kolísavý, keďže je po dvoch infarktoch, berie viacej druhov liekov.

4. Nakoľko žalovaný nerozporoval žalovaný nárok, súd nevyzýval žalobcu na podanie vyjadrenia ku vyjadreniu žalovaného (repliku) v zmysle zákonného ustanovenia .

5. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 9. 8. 2022, oznámil, že súhlasí so splácaním dlhu v splátkach vo výške 125 eur mesačne.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničná právnická osoba, lebo má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci konať. Keďže žalovaný, ktorý má právne postavenie spotrebiteľa, mal v čase začatia sporu bydlisko na území Slovenskej republiky, mal súd preukázanú právomoc konať a rozhodovať vo veci v zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ číslo 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Pokiaľ sa aj žalovaný aktuálne zdržiava v Českej republike, súd nemal preukázané, že sa jedná o miesto jeho bydliska, v ktorom sa hodlá zdržiavať trvalo. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 2. 2022, uviedol, že pracuje v Českej republike. V minulosti pracoval v Českých Budějoviciach, kde mal prenajatý byt, po strate práce určitý čas býval v charite pre bezdomovcov v Liptovskom Mikuláši, a keďže sa mu nepodarilo zamestnať na Slovensku, vrátil sa do Českej republiky, kde pracuje doposiaľ. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že býva spolu s manželkou na ubytovni, ktorú mu poskytol zamestnávateľ. Z uvedených skutočností nevyplynulo, že by žalovaný mal úmysel zdržiavať sa v Českej republike trvalo. Súd mal z uvedených skutkových tvrdení žalovaného preukázané, že v Českej republike sa zdržiava za účelom výkonu práce. Navyše, žalovaný má doposiaľ evidovanú adresu trvalého bydliska na Slovensku.

8. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokátky žalobcu, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania a požiadala súd o prejednanie veci a rozhodnutie vo veci samej aj v jej neprítomnosti.

9. Žalovaný na pojednávaní trval na obsahu svojho písomného vyjadrenia ku podanej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že dlh by bol schopný splácať po 100 eur mesačne.

10. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zarába minimálnu mzdu, t. j. 15.000 - 16.000 Kč v čistom. Býva na ubytovni, ktorú mu zabezpečila agentúra, v ktorej je zamestnaný. Celkové náklady na bývanie sú 9.500 Kč, z ktorých mu agentúra uhrádza 3.000 Kč, on si platí 6.500 Kč. Žiaden majetok nevlastní. Býva s manželkou, ktorá má príjem z invalidného dôchodku 110 eur a 5.000 Kč. Mesačne uhrádza na mobil 300 Kč, na internet 500 Kč, na lieky 1.200 Kč. Poukázal na to, že keď si bral úver, pracoval u iného zamestnávateľa, kde jeho príjem bol dvojnásobný ako v súčasnosti. Potom ochorel, zo zamestnania ho prepustili. Žalobcu aj bol požiadať o splácanie dlhu v splátkach, odmietol však s ním komunikovať. Preto aj úver prestal platiť. Radil sa aj s právnikom, keďže sa bál, keď úver prestal splácať, aké by to mohlo mať následky.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30. 11. 2017 smlouvu o úvěru, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského účelového nezabezpečeného úveru vo výške 300.000 Kč, ktorý bol poskytnutý na splatenie splátkového úveru v Českej spořitelni, a.s., vo výške 151.174 Kč a vo zvyšku bez určenia účelu. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť najneskôr do 18. 2. 2027, a to mesačnými

splátkami vo výške 3.926 Kč. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 7,9 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 8,77 %, celková suma na úhradu predstavovala 431.281 Kč. V článku 8.1 písm. a) zmluvy v spojení s článkom 8.2 písm.. b) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak sa dostane dlžník do omeškania so splácaním jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo sa dostane do omeškania so splácaním viac ako dvoch splátok, je veriteľ oprávnený vyhlásiť celý úver za okamžite splatný. Podľa článku 8.6 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy, všetky zmluvné vzťahy sa spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Dňa 28. 1. 2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 13.621 Kč a súčasne ho upozornil, že ak nebude uhradená, bude požadovať okamžité splatenie celého úveru. Dňa 29. 2. 2020 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 29. 2. 2020. Z listinného dôkazu, označeného ako Podklady pre súdne konanie, mal súd preukázané úhrady žalovaného vykonané v období od 18. 1. 2018 do 30. 11. 2020 v celkovej výške 213.197,19 Kč.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 8. 1. 2021 vyzvala advokátka žalobcu žalovaného na úhradu sumy 306.351,86 Kč.

14. Podľa kurzového lístka J.V. G. N., predstavoval kurz českej koruny k euru ku dňu 9. 8. 202224,532.

15. Žalovaný ako zamestnanec je na základe k pokynu k dočasnému výkonu práce u užívateľa od zamestnávateľa CAREIRAS invest s. r. o. pridelený ku zamestnávateľovi Forschner spol. s r.o., na výkon práce výrobný robotník bez kvalifikácie, s výškou dojednanej mzdy 110 Kč/hod. Podľa mzdového listu žalovaného, za obdobie od januára do júna 2022 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 16.779 Kč. Z listinného dôkazu, a to z príjmového pokladničného dokladu, mal súd preukázanú výšku úhrady na ubytovanie žalovaného za mesiac júl 2022 v sume 9.500 Kč.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

17. V zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia Rím I súd vo veci aplikoval hmotné právo Českej republiky. Hoci medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nebolo možné na posúdenie aplikovateľnosti hmotného práva použiť článok 6 ods. 1, 2 Nariadenia Rím I, nakoľko žalobca nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalovaného, ani nesmeruje svoju činnosť na túto krajinu. V zmysle čl. 6 ods. 3 Nariadenia Rím I sa preto na posúdenie aplikovateľnosti hmotného práva použili články 3, 4 Nariadenia Rím I. Strany sporu si zvolili na úpravu ich právnych vzťahov právo Českej republiky v článku 8.6 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.

18. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník Českej republiky v znení neskorších predpisov, spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámca samostatného výkonu svojho povolania uzatvára zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak koná.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelskému úvěru v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom je odložená platba, peňažná pôžička, úver alebo obdobná finančná služba poskytovaná nebo sprostredkovaná spotrebiteľovi.

20. Podľa § 104 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelskému úvěru v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu a musí obsahovať informácie podľa § 106 až 108 a § 109 ods. 1 uvedené jasným, výstižným a zreteľným spôsobom. Nesplnenie tejto povinnosti alebo písomnej formy nemá za následok neuzavretie alebo neplatnosť zmluvy.

21. Podľa § 1931 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník Českej republiky v znení neskorších predpisov, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a dlžník nesplnil niektorú splátku, má veriteľ právo na vyrovnanie celej pohľadávky, ak si to strany dohodli. Toto právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili

zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver, ktorý sa zaviazal splácať, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a podnikateľom, vznikol medzi stranami sporu spotrebiteľský právny vzťah v zmysle § 1810 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník Českej republiky v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na charakter a obsah dojednaného záväzku, sa jednalo o právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme a obsahovala zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 106 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelskému úvěru v znení neskorších predpisov. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalovaný si svoju povinnosť splácať dojednané splátky riadne a včas neplnil, preto žalobca, v súlade so zmluvným dojednaním, uvedeným v článku 8.1 písm. a), v spojení s článkom 8.2 písm. b), vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca si podanou žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru (rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovaným vykonanými úhradami), ktorej výška nebola medzi stranami sporná. Rozdiel medzi sumou úveru 300.000 Kč a sumou žalovaným vykonaných úhrad 86.802,81 Kč predstavoval 213.197,19 Kč. Výška dlžnej sumy, po prepočte kurzom platným ku dňu podania žaloby, t. j. k 12. 4. 2021, zisteným z webovej stránky J. G. N. (), činila 8.190,13 eura. Keďže súd nemohol rozhodnúť nad rámec žalobou uplatneného nároku, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 8.173,17 eura.

23. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník Českej republiky v znení neskorších predpisov, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedohodnú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto stanovená.

24. Podľa § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích v znení neskorších predpisov, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Č. J. G. pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

25. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy priznanej istiny 8.173,17 eura, od 24. 9. 2020 do zaplatenia, keďže súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že minimálne od uvedeného dátumu už bol žalovaný s plnením svojho dlhu voči žalobcovi v omeškaní, nakoľko ku vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo ku dňu 29. 2. 2020. Súd mal taktiež preukázané, že sadzba uplatnených úrokov z omeškania 5 % ročne nebola v rozpore s výškou úrokov z omeškania podľa § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb, nakoľko táto predstavovala 10 % (výška repo sadzby stanovenej Č. J. G. pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu činila 2 %).

26. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100 eur mesačne. Súd považoval výšku určenej splátky za primeranú príjmovým a výdavkovým pomerom žalovaného. Žalovaný je poberateľom mzdy z pracovného pomeru, ktorej priemerná mesačná výška, prepočítaná kurzom platným ku dňu vyhlásenia rozsudku, činí 683,96 eura. Spolu s ním žije v spoločnej domácnosti aj jeho manželka, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 203,82 eura a 110 eur. Pravidelné výdavky žalovaného činia spolu 8.500 Kč mesačne (6.500 Kč výdavky na bývanie, 1.200 Kč výdavky na lieky, 300 Kč výdavky na mobil a 500 Kč výdavky na internet). Disponibilný príjem žalovaného potom činí 651,29 eura mesačne pre dve osoby. Súd mal za to, že z uvedených prostriedkov je v schopnostiach a možnostiach žalovaného uhrádzať mesačne splátku vo výške 100 eur. Vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznaného plnenia, mal súd za to, že povolením splácania priznaného plnenia v splátkach vo výške 100 eur mesačne nebudú ohrozené jeho práva.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením súd priznal v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.