Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-18-2016.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 proti žalovanému K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/ XX, E. B., o zaplatenie 5.777,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.158,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 5.777,30 € a nezaplatených úrokov 375,15 € od 10.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 40% trov konania.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 5.777,30 €, úroku 375,15 €, úroku z omeškania 6,14 €, úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 10.10.2013 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 10.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Uviedol, že dňa 04.10.2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 7134, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 16.09.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.09.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa podania žaloby uhradená. Ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 6.218,59 €, ktorá bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 5.777,30 €, úrokmi vo výške 375,15 € (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia), úrokmi z omeškania 6,14 € (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností) a poplatkami za upomienky vo výške 60,00 € (15 € za každú upomienku a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 €), prípadne poplatky za vedenie úverového účtu), uvedené poplatky vo výške 60 € si žalobca v konaní neuplatňoval. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že žalovaný uhradil celkovo 803,78 €, z toho časť vo výške 222,70 € bola započítaná na istinu a časť vo výške 581,08 € bola započítaná na úroky.
2 Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3 Na pojednávanie konané dňa 10.08.2016 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil, pričom uviedol, že poskytnutie úveru od žalobcu vo výške 6.000 € nerozporuje, no nie je schopný ho splácať. Splátky nežiada, nakoľko ich nebude schopný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov dodržiavať. Uvedený úver si zobral z dôvodu splatenia záväzkov spoločnosti a taktiež z dôvodu osobnej potreby.
4 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.09.2013, druhou upomienkou zo dňa 22.07.2013, úverovou zmluvou č. 7134 zo dňa 04.10.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.09.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.01.2016, sadzobníkom poplatkov, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.06.2016 a zistil tento skutkový stav:
5 Zo zmluvy o úvere č. 7134 zo dňa 04.10.2012 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 100,16 € vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 15.10.2012 a splatnosť úveru bola dňa 16.09.2022. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úverového účtu vo výške 3,99 € mesačne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120 €, výška RPMN bola 19,3 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 19,59 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 12.618 €. Podľa bodu 4.1. zmluvy ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2. zmluvy ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutý bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP), požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti vrátane povinnosti podľa bodu 3. 3., trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá, vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu, uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Podľa bodu 4.3. zmluvy ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu.
6 Výzvou žalobcu žalovanému na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.09.2013 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy č. 7134 zo dňa 04.10.2012 na úhradu celého dlhu vo výške 6.157,85 € s príslušenstvom, najneskôr do 09.10.2013.
7 Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.06.2016 obsahujúceho celkový rozpis úhrad žalovaného, bolo preukázané, že žalovaný v období od októbra 2012 do mája 2013 uhrádzal splátky úveru vo výške 100,16 €, v júni 2013 uhradil 2,50 € a následne už žalovaný nerealizoval žiadne úhrady. Z celkovo uhradenej sumy 803,78 € bola čiastka vo výške 222,70 € započítaná na istinu a čiastka vo výške 581,08 € bola započítaná na úroky.
8 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu úveru žalovanému vo výške 6.000 €, taktiež nebola sporná výška celkových úhrad vykonaných žalovaným ani skutočnosť, že žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil v dôsledku čoho došlo k predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaný sa na pojednávaní obmedzil len na konštatovanie, že nemá z čoho poskytnutý úver splácať, pričom splátkový kalendár nežiadal, nakoľko ako uviedol, nebude ani schopný ho dodržiavať.
9 Ako vyplynulo z výpovede žalovaného časť poskytnutého úveru bola v skutočnosti použitá na úhradu záväzkov spoločnosti žalovaného (t.j. na úhradu záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti žalovaného) a časť pre osobnú potrebu. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-4646/04 Johann Gruber vs Bay Wa AG zo dňa 20.01.2005 o.i. uviedol, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu ohľadne tovaru určeného sčasti k účelu podnikateľskému a sčasti k účelu, ktorý sa netýka jej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa prospechu zo zvláštnych pravidiel príslušnosti uvedených v čl. 13 až 15 Dohovoru zo
dňa 27.09.1968 o súdnej príslušnosti a o výkone rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach, ibaže je podnikateľský účel natoľko okrajový, že má zanedbateľnú úlohu v celkovom kontexte dotknutej transakcie, pričom skutočnosť, že nepodnikateľská stránka prevažuje, nemá v tomto ohľade vplyv. Vo všeobecnosti existuje viacero prípadov v ktorých sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou postavenia spotrebiteľa v prípade, keď napr. kúpna zmluva je uzatvorená síce fyzickou osobou, ktorá však nakupuje tovar nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre potreby svojho podnikania. Prevláda názor, že rozhodujúca je materiálna, obsahová stránka takéhoto kontraktu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nešpecifikoval pomer použitia poskytnutého úveru na podnikateľský účel a na osobnú potrebu posúdil súd zmluvný vzťah po právnej stránke tak v súlade s právnou úpravou obchodného zákonníka ako aj právnou úpravou upravujúcou poskytovanie spotrebiteľských úverov, účinnými v deň uzavretia zmluvy, t.j. 04.10.2012.
10 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11 Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12 Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, veta prvá, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
13 Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
14 Podľa § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
15 Na základe vykonaného dokazovania mal súd (v časti poskytnutia úveru na podnikateľský účel) za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Preto vzhľadom k tomu, že na istinu bola zo strany žalovaného uhradená len suma vo výške 222,70 €, záväzok žalovaného spočívajúci v nezaplatenej istine predstavuje 5.777,30 €.
16 Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. V zmluve sa žalovaný zaviazal na platenie úrokov (ako odplaty) vo výške 15,9 % ročne,
ktorú povinnosť si taktiež neplnil a záväzok spočívajúci v nezaplatených úrokoch do doby predčasného zosplatnenia predstavuje sumu vo výške 375,15 €.
17 V zmysle bodu 4 „následky porušenia zmluvných povinností“ úverovej zmluvy má veriteľ právo aj na úroky z omeškania vo výške 8% z každej nezaplatenej splátky, ktorá výška úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru predstavuje 6,14 €.
18 Žalobca si v žalobe uplatňoval aj nárok na úrok (ako odplatu) vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5.777,30 € od 10.10.2013 do zaplatenia. V tejto časti však súd nemohol žalobe vyhovieť, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Nakoľko došlo k predčasnej splatnosti celej výšky úveru na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný najneskôr do 09.10.2013, uvedeným dňom boli splatné aj úroky z istiny úveru a od 10.10.2013 už žalobcovi zmluvné úroky neprislúchajú. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 a taktiež aj na dojednanie strán v úverovej zmluve, kde si strany dohodli úrok 15,9 % fixne len do splatnosti úveru.
19 Po tomto termíne však vzniklo veriteľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, ktorý bol dohodnutý vo výške 8% ročne.
20 V zmysle uvedeného, v prípade, že účelom poskytnutia úveru bolo splatenie záväzkov spoločnosti žalovaného, súd považuje za preukázané nároky žalobcu na zaplatenie istiny 5.777,30 €, úroku (ako odplaty) 375,15 €, úroku z omeškania 6,14 € a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a úroku (ako odplaty) od 10.10.2013 do zaplatenia.
21 Vzhľadom k tomu, že žalovaný časť poskytnutého úveru použil aj na účel uspokojenia osobnej potreby, súd podrobil úverovú zmluvu zo dňa 04.10.2012 aj kontrole v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
22 Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23 Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
24 Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
25 Podľa § 52 ods., 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27 Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28 Súd (v časti použitia poskytnutého úveru na osobnú potrebu) uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár, pričom jej text žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
29 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 04.10.2012 úverovú zmluvu č. 7134, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- €. Žalobca so žalovaným v zmluve o úvere dohodli poplatok za správu úverového účtu 3,99 € mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 120 €. Dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 15,9 % ročne, pričom bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 120 mesačných splátkach po 100,16 € splatných k 15. dňu v mesiaci s tým, že termín splatnosti prvej splátky bol 15.10.2012 a splatnosť úveru bola dňa 16.09.2022. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 12.618 €. Výška RPMN bola 19,3 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 19,59 %. Pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 09.10.2013, ktorú túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 17.09.2013. Nakoľko žalovaný žalovanú pohľadávku žalobcovi v celom rozsahu neuhradil a na istinu uhradil len čiastku vo výške 222,70 €, predstavuje záväzok žalovaného spočívajúci v nezaplatenej istine sumu vo výške 5.777,30 €.
30 Žalobca podanou žalobou uplatňoval vyčíslený úrok ku dňu predčasného zosplatnenia (k 09.10.2013) v sume 375,15 € s tým, že zároveň uplatňoval úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 10.10.2013 do zaplatenia. Zmluvou o úvere si účastníci konania dojednali úrokovú sadzbu vo výške 15,90 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá zmluvou o splátkovom úvere dňom 16.09.2022, pričom k mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňom 09.10.2013, keď žalobca využil svoje právo uvedené v zmluve v bode 4.2. a žiadal splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mala žalovaná žalobcovi zaplatiť len do splatnosti úveru. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh žalovanej za splatný, preto v zmysle zmluvy o úvere od splatnosti úveru už žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané obmedzenie - do splatnosti, a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 375,15 € a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z úveru žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v ktorom sa okrem iného uvádza, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
31 Súd taktiež považuje za preukázaný aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8% ročne, ktorý vznikol na základe bodu 4.1 úverovej zmluvy z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru v celkovej výške 6,14 €. Žalovaný sa dostal do omeškania v júni 2013 kedy základná úroková sadzba ECB bola 0,50 %, t. j. podľa ustanovení občianskeho práva by bola úroková sadzba 8,50%. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok vo výške 8% súd mu ho priznal v tejto výške.
32 Žalovaný svoj dlh žalobcovi nezaplatil včas, a je preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni ku ktorému bol úver zosplatnený v celosti (09.10.2013), t.j. odo dňa 10.10.2013. Navrhovateľovi tak vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná od 08.05.2013 do 13.11.2013 bola 0,50 %. Žalobcovi by tak v zmysle ust. občianskeho zákonníka patril úrok z omeškania vo výške 8,50%, nakoľko si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 8%, súd mu ho v tomto rozsahu 8% priznal tak zo sumy istiny (5.777,30 €) ako aj zo sumy úrokov (375,15 €) od 10.10.2013 do zaplatenia. 33 Súd preskúmal ustanovenia úverovej zmluvy na základe ktorých si žalobca uplatňuje vyššie uvádzané nároky a dospel k záveru, že nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Preto za nezistenia neprijateľných zmluvných podmienok a existencie osobitných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade, že účelom poskytnutia úveru bola osobná potreba žalovaného, súd považuje za preukázané nároky žalobcu na zaplatenie istiny 5.777,30 €, úroku (ako odplaty) 375,15 €, úroku z omeškania 6,14 € a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a úroku (ako odplaty) od 10.10.2013 do zaplatenia.
34 Po posúdení zmluvného vzťahu tak na základe právnej úpravy obchodného zákonníka ako aj právnej úpravy spotrebiteľského práva, považuje súd nároky žalobcu spočívajúce v uplatnení nezaplatenej istiny vo výške 5.777,30 €, úroku vo výške 375,15 €, úroku z omeškania vo výške 6,14 € a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 5.777,30 € a nezaplatených úrokov 375,15 € od 10.10.2013 do zaplatenia za dôvodné.
35 Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
36 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37 Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38 Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010 <aspi://module='JUD'&link='JUD68407SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39 Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobnom petite požadoval aj úrok 15,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5.777,30 € od 10.10.2013 do zaplatenia, ktorý nárok mu súd nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol, nemožno hovoriť o úspechu žalobcu v plnom rozsahu. Preto bolo potrebné zistiť pomer úspechu žalobcu.
40 Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie NS SR z 27. novembra 2008, sp. zn. 6Obo 243/2007). Vzhľadom k uvedeného súd pri určení pomeru úspechu a neúspechu nebral do úvahy uplatnený úrok z omeškania vo výške 8% ročne z istiny a úrokov, nakoľko tento nebol vyčíslený.
41 Nároky žalobcu potom predstavujú istinu 5.777,30 € + úroky 375,15 € + úroky z omeškania 6,14 € + úrok 15,90% ročne z nezaplatenej istiny, ktorý súd vyčíslil vo výške 2.607,28 € (vzhľadom na objektívnu nemožnosť stanovenia časového úseku, vypočítal súd uvedený úrok za obdobie od 10.10.2013 do 10.08.2016, t. j. do doby vyhlásenia rozhodnutia). Uplatnený nárok žalobcu celkovo teda predstavoval výšku 8.765,87 €, pričom priznaná mu bola suma v celkovej výške 6.158,59 €. Vo vzťahu k žalovanej sume 8.765,87 € (100%) bol úspech žalobcu 70 % (6.158,59 €) a úspech žalovaného 30 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 40 %. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40% trov konania z uplatneného zaplateného súdneho poplatku.
42 Uvedenú povinnosť (zaplatiť 6.158,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 5.777,30 € a nezaplatených úrokov 375,15 € od 10.10.2013 do zaplatenia) je žalovaný povinný splniť podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.