Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-36-2021.pdf
PDF · 243.03 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu S-AGRO s.r.o., so sídlom Pleš 88, 985 31 Pleš, IČO: 45 902 879, zastúpeného advokátom Mgr. Henrich Schindler, J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100838721/2021 zo dňa 17. mája 2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Správa dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňová kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019, ktorá začala 6.9.2019. Správca dane o výsledku daňovej kontroly spísal Protokol č. 101164349/2020 zo dňa 13.7.2020, ktorý bol žalobcovi doručený 15.7.2020. Žalobca využil svoje právo a vyjadril k protokolu. Pripomienky žalobcu boli vo vyrubovacom konaní ústne prejednané na pojednávaní 16.10.2020 a následne aj 2.12.2020.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Správca dane rozhodnutím č. 100118645/2021zo dňa 25.1.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 16 527.-Eur za zdaňovacie obdobie júl 2019, nadmerný odpočet nepriznal v sume 15 604,91 Eur a vyrubil daň v sume 922,09 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 11.7.2019 - 15 604,91 Eur; daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 922,09 Eur; rozdiel v sume 16 527.-Eur; rozdiel dane na úhradu 922,09 Eur.
3. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry od dodávateľa HS Europe s.r.o. Dunajská 8, Bratislava, ktorou bola fakturovaná dodávka balíkovača LELY WELGER RP 160 V Master v cene 92 162.-Eur, z toho DPH 16 527.-Eur. Správca dane uviedol, že fakturáciou predmetného balíkovača medzi dodávateľom a žalobcom došlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane zistil, že dodávateľ HS Europe s.r.o. nepodal daňové priznanie, a teda neodviedol daň zo svojich zdaniteľných obchodov, a teda daňovým únikom je táto neodvedená daň v sume 16 527.-Eur. Správca dane ďalej konštatoval s poukazom na rozsudok NS SR 1Sžf/31/2016, že k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie
štátu daň a ďalší účastník si odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Žalobca si odpočítal daň v sume 16 527.-Eur uvedenú vo faktúre jeho dodávateľa, ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Toto konanie možno označiť ako daňový podvod. Správca dane zistil, že údaje uvedené vo faktúre neodrážajú zistený reálny skutkový stav, správca dane preukázal, že táto faktúra bola vystavená účelovo. Odkázal na rozsudok ESD C-285/09 vo veci „R“, podľa ktorého predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek manipulácia s dôkazmi, môžu brániť správnemu vyrubeniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločnému systému DPH. Právo Únie tak nebráni tomu, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod. Spoločnosť HS Europe s.r.o. nepredložila účtovníctvo správcovi dane, bolo teda preukázané, že vznik daňového úniku spoločnosti HS Europe s.r.o. bol výsledkom podvodného konania v zmysle ustálenej Európskej judikatúry. Správca dane zisťoval, či bol zdaniteľný obchod žalobcu spojený s daňovým podvodom. Správca dane dôvodil tým, že preukázal, že daňový únik, ktorý vznikol u dodávateľa nepodaním daňového priznania ani neodvedením dane, je priamo spojený so vznikom neoprávnenej daňovej výhody u žalobcu a to odpočítaním dane. Správca dane skúmal a vyhodnotil dôkazy o tom, či žalobca vedel, alebo mal vedieť o svojej účasti na preukázanom daňovom podvode. Skúmal, či konal s náležitou opatrnosťou, a teda ešte pred uzavretím obchodu so svojim dodávateľom prijal také rozumné opatrenia, ktoré by zabránili jeho účasti na daňovom podvode a zistil, že žalobca tak nekonal. Tým sa zapojil do daňového podvodu. Správca dane zistil, že žalobca konal vedome, keď pristúpil na nákup predmetného balíkovača práve od svojho dodávateľa. Svedčí o tom skutočnosť, že žalobca dlhodobo podniká s poľnohospodárskymi strojmi a napriek tomu sa rozhodol kúpiť predmetný balíkovač od spoločnosti HS Europe s.r.o.. Žalobca okrem iného podľa predmetu podnikania vykonáva nákup strojov poľnohospodárskej techniky a ich následný prenájom. Z toho vyplýva, že konateľ žalobcu musel mať pri nákupe predmetného balíkovača vedomosť o dodávateľoch poľnohospodárskych strojov, i vedomosť v akých cenách sa tieto stroje pohybujú, keďže túto oblasť uviedol ako predmet svojej podnikateľskej činnosti. Ako konateľ viacerých spoločností musel poznať podnikateľov, ktorí podnikajú v tomto segmente a dodávajú jednotlivé komodity, poznať ceny strojov, nakoľko ich kupuje a prenajíma. Dlhodobo sa pohybuje medzi dodávateľmi a odberateľmi obchodujúcimi s predajom poľnohospodárskej techniky. Podľa správcu dane z toho vyplýva, že aj pred nákupom predmetného stroja mal dostatok relevantných informácií o hodnoverných dodávateľoch tohto tovaru. Spoločnosť HS Europe s.r.o. nemá v predmete činnosti nákup a predaj poľnohospodárskych strojov. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz o tom, ako zistil, že práve tento dodávateľ je najvhodnejším dodávateľom pre dodávku požadovaného stroja. Žalobca uviedol, že pri hľadaní vhodného stroja bola prvoradá kvalita a cena bola až druhoradá. Uviedol, že s konateľom dodávateľa pánom Heideckerom boli obhliadať nejaké stroje v Maďarsku a na Slovensku, ale žiadny stroj typu LELY WELGER nebol k dispozícii. Tým potvrdil, že mal záujem kúpiť kvalitný stroj, ktorý chcel pred nákupom vidieť, ale stroj ktorý nakoniec ponúkla spoločnosť dodávateľa však už obhliadnuť nebol. To je dôkazom o tom, že neprijal žiadne rozumné opatrenie, aby sa uistil, že zdaniteľný obchod, ktorý mu ponúkla spoločnosť dodávateľa, je obvyklý a že nemôže viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca podľa svojich vyjadrení zadal požiadavky na stroj konateľovi dodávateľa, teda dopredu vedel presne, o aký stroj má záujem. Mohol teda cez webové prehliadače zistiť potencionálnych dodávateľov takého stroja a tak si ešte pred uzavretím obchodu s dodávateľom overiť pôvod tovaru. Bol by zistil, že pôvodným dodávateľom stroja je spoločnosť AGRO-partner s.r.o., ktorá takéto stroje ponúka. Následne by zistil, že išlo o oveľa vyššiu cenu, za ktorú mu stroj mala dodať HS Europe s.r.o., a keby konal rozumne, zabránil by svojej účasti na daňovom podvode. Vopred si neoveril reálnosť ceny. Podľa zistení správcu dane spoločnosť AGRO-partner s.r.o. dodala spoločnosti HS Europe s.r.o. tovar ako intrakomunitárne dodanie v sume 40 000.-Eur bez dane. Ide o spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1991 a dlhodobo sa venuje predaju poľnohospodárskych strojov a zariadení. Boli teda vytvorené podmienky, aby žalobca kúpil stroj priamo od AGRO-partner s.r.o. za reálnu trhovú cenu. Ak by sa teda choval hospodárne a ekonomicky, efektívne, nemal by dôvod zakúpiť stroj za sumu viac ako dvakrát vyššiu ako je obvyklá od spoločnosti HS Europe s.r.o.. Správca dane ďalej zistil, že žalobca mal záujem práve o stroj Lely Welger, pričom tvrdil, že takýto stroj vedela obstarať len spoločnosť HS Europe s.r.o.. Správca dane z webovej stránky českej spoločnosti AGRO-partner s.r.o. zistil, že táto je výhradným dovozcom výrobkov holandskej spoločnosti Lely do ČR a do SR. V komunikácii so správcom dane táto spoločnosť správcovi dane oznámila, že cena nového balíkovača tejto značky sa pohybuje od 35 000.-Eur do 40 000.-Eur, pričom tento predajca nevie o nikom na Slovensku, kto by predával nový balíkovač tejto značky. Z toho vyplýva, že predmetný nový stroj na územie Slovenska môže dodať len výhradný dovozca česká spoločnosť AGRO-partner s.r.o.. Túto skutočnosť určite vedel aj žalobca, pretože už dlhodobo sa pohybuje v prostredí poľnohospodárskych strojov, ktoré aj kupuje, aj prenajíma. Ak to vedel, neexistoval žiadny podnikateľský a ani iný dôvod na to, aby tento stroj objednal
u spoločnosti HS Europe s.r.o. bez overenia reálnej trhovej ceny. Tieto zistenia správca dane považoval za dôkaz o tom, že žalobca vedel, že sa zapojil do daňového podvodu, pretože vedel, že nový stroj môže zakúpiť len od výhradného importéra pre SR, ktorým je česká spoločnosť AGRO-partner s.r.o.. Ak takúto informáciu mal, tak jediným dôvodom predstieraného nákupu stroja od spoločnosť HS Europe s.r.o. bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, ktorou bolo odpočítanie dane vo vyššej sume z tuzemského dodania (teda bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie), ako ak by kúpil stroj od AGRO-partner s.r.o..
4. Správca dane ďalej dôvodil tým, že tvrdenia konateľa spoločnosti HS Europe s.r.o. a žalobcu nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom. AGRO-partner s.r.o. prijal písomnú objednávku od dodávateľa žalobcu už dňa 4.6.2019 a podľa konateľa dodávateľa žalobcu dodávateľ prijal objednávku od žalobcu 4.6.2019. Avšak podľa vyjadrenia konateľa žalobcu, žalobca požiadavky na kvalitu stroja špecifikoval až v objednávke z 10.6.2019. Toto je ďalším dôkazom o tom, že žalobca vedel o svojom zapojení sa do daňového podvodu, pretože už 4.6.2019 vedel, že mu stroj reálne nedodá spoločnosť HS Europe s.r.o. za trhovú cenu, ale stroj bude reálne dodaný spoločnosťou AGRO-partner s.r.o., pretože vedel, že ide o jediného importéra strojov Lely pre SR a spoločnosť HS Europe s.r.o. už 4.6.2019 zadala špecifikácie stroja pre svojho dodávateľa spoločnosť AGRO-partner s.r.o.. Žalobca až následne vystavil písomnú objednávku 10.6.2019, aby predstieral objednanie strojov s presnou špecifikáciou u spoločnosti HS Europe s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tento mal záujem len o stroj Lely Welger. Avšak konateľ HS Europe s.r.o. D. uviedol, že nebola zadaná presná špecifikácia stroja, a že spolu s konateľom žalobcu boli obhliadnuť rôzne stroje (rôzne značky) v Maďarsku aj na Slovensku. Táto skutočnosť je ďalším dôkazom o tom, že HS Europe s.r.o. reálne nenakúpila ani nedodala predmetný stroj, ale len vystavila faktúru, z ktorej neodviedla daň a tým umožnila žalobcovi odpočítať si daň ako neoprávnenú daňovú výhodu. Je teda dôkazom o vedomom konaní žalobcu, ktorý sa zapojil do daňového podvodu.
5. Správca dane ďalej poukázal na rozpory medzi tvrdeniami konateľa dodávateľa a konateľa žalobcu týkajúce sa prepravy tovaru. Konateľ žalobcu tvrdil, že prepravu stroja zabezpečil dodávateľ, šoférom bol Slovák a stroj priviezol do Obce Pleš aj s konateľom dodávateľa. Konateľ dodávateľa však tvrdil, že prišiel do Obce Pleš až keď už bol stroj na mieste, nevedel, ako bol prepravený, telefonicky mu oznámil práve konateľ žalobcu, že stroj je už v Obci Pleš. K dodaniu stroja sa pán Heidecker, konateľ dodávateľa vyjadril tak, že bol dodaný priamo od jeho dodávateľa tovaru k odberateľovi S-AGRO s.r.o. do sídla spoločnosti Pleš. Pričom ale neuviedol, že stroj bol dodaný spoločnosťou AGRO-partner s.r.o. do Zvolenskej Slatiny na adresu AGROBON Zvolen s.r.o. a odtiaľ bol prepravený do Obce Pleš. Spoločnosť AGROBON s.r.o. sa vo svojej odpovedi vyjadrila, že preprava bola na účet dodávateľa tovaru, prepravu si objednal dodávateľ tovaru, odberateľ využil dodanie stroja a jeho vykládku na adrese ich firmy vo Zvolenskej Slatine, pričom nevedel špecifikovať, či odberateľom je spoločnosť HS Europe s.r.o. alebo S-AGRO s.r.o.. Správca dane poukázal na skutočnosť, že ak by pán Heidecker dojednával podmienky zloženia stroja vo Zvolenskej Slatine a jeho ďalšiu prepravu do Pleša, tak by sa nevyjadril pred správcom dane, že stroj bol dodaný priamo od jeho dodávateľa tovaru k odberateľovi S-AGRO s.r.o. do sídla spoločnosti Pleš. Na základe vyjadrení a rozporuplnosti vo výpovediach a odpovediach všetkých zainteresovaných subjektov, je zrejmé, že pán Heidecker nemal žiadnu vedomosť o preprave stroja. Ak by podľa vyjadrenia spoločnosti AGROBON Zvolen s.r.o. bola nemenovaným odberateľom práve spoločnosť S-AGRO s.r.o., tak by bolo preukázané, že táto spoločnosť mala vedomosť o celej obchodnej transakcii ako aj o preprave stroja od dodávateľa AGRO-partner s.r.o.. Správca dane si zaobstaral v rámci vyhľadávacej činnosti CMR č. 1639911 od spoločnosti AGROBON Zvolen s.r.o. s dátumom prevzatia stroja 27.6.2019 a z prílohy odpovede na medzinárodné dožiadanie na spoločnosť AGRO-partner s.r.o. bez dátumu prevzatia stroja. Z odpovede na MVI vyplýva, že spoločnosť AGRO- partner s.r.o. prepravila na svoje náklady prostredníctvom tretej osoby dopravcu predmetný stroj do Zvolenskej Slatiny do spoločnosti AGROBON Zvolen s.r.o., kde bol stroj zložený, ktorá príjem stroja z ČR potvrdila, ale nevedela uviesť, ako sa ďalej stroj prepravoval zo Zvolenskej Slatiny. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval aj pohyb vozidla prepravujúceho stroje uvedeného na predmetnom CMR, pričom od Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že 26.6.2019 bola týmto vozidlom vykonaná preprava od hraníc SK/CZ Colnica do Trnavy, čo kopíruje trasu zo Soběslavy do Trnavy a 27.6.2019 z Trnavy do Zvolenskej Slatiny. Správca dane tieto zistené skutočnosti vyhodnotil ako dôkaz o tom, že stroj nebol žalobcom kúpený tak, ako tento tvrdí, teda od spoločnosti HS Europe s.r.o., ale že bol nakúpený žalobcom priamo od spoločnosti AGRO-partner s.r.o., pričom nákup stroja od spoločnosti HS Europe s.r.o. bol len fiktívny (predstieraný) a realizovaný tak, aby spoločnosť AGRO-partner s.r.o. bola v
presvedčení, že predáva stroj spoločnosti HS Europe s.r.o.. Toto bolo ďalším dôkazom o tom, že žalobca vedel o svojej účasti na daňovom podvode.
6. Správca dane ďalej uviedol, že vznik a konanie spoločnosti HS Europe s.r.o. vykazuje známky účelovosti. Od 21.9.2017 do 18.2.2019 bola jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti HS Europe s.r.o. spoločnosť SS-GROUPE s.r.o.. Konateľ žalobcu je od 11.6.2008 konateľom spoločnosti SS- GROUPE s.r.o. a v období od 13.9.2017 do 18.2.2019 bol jedným z konateľov spoločnosti HS Europe s.r.o.. V období od 8.2.2019 do 9.7.2019, teda 5 mesiacov bol konateľom spoločnosti HS Europe s.r.o. maďarský štátny príslušník D.. Od 16.7.2019 je jediným spoločníkom a od 9.7.2019 jediným konateľom spoločnosti HS Europe s.r.o. český štátny príslušník H., ktorý je podľa zistení správcu dane v ČR nekontaktnou osobou. Od zmeny konateľa spoločnosť nekomunikuje, nepreberá zásielky, nepodáva daňové priznania a na bankovom účte nevykazuje žiadne pohyby. Táto spoločnosť správcovi dane nepredložila účtovníctvo, teda neexistuje žiadny dôkaz o vykonávaní ekonomickej činnosti touto spoločnosťou. Z interných databáz správca dane zistil, že táto spoločnosť podala za zdaňovacie obdobia 09/2017 až 12/2018 mesačné daňové priznania, v ktorých nevykázala žiadne zdaniteľné obchody okrem 08/2018 a 09/2018, kde vykázala základ dane zo zdaniteľných obchodov do 500.-Eur. V I. štvrťroku 2019 podala daňové priznanie zo zdaniteľných obchodov v takmer rovnakej sume ako odpočítanie dane, čoho výsledkom bol nadmerný odpočet v sume 5.-Eur. Podanie daňového priznania bez predloženia účtovníctva na overenie vykonávania podnikania nie je dôkazom o vykonávaní ekonomickej činnosti. Za II. štvrťrok 2019 už táto spoločnosť nepodala daňové priznanie. Ak spoločnosť HS Europe s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, je možné tvrdiť, že predmetnú faktúru vystavila účelovo z dôvodu, aby umožnila žalobcovi odpočítať daň z predstieraného tuzemského dodania. Pretože, ak by žalobca postupoval pri kúpe stroja obvyklým spôsobom a hospodárne, tak by si vo vlastnej réžii zistil dodávateľa AGRO-partner s.r.o. a kúpil stroj priamo od tohto dodávateľa za oveľa nižšiu cenu. V takom prípade by bol povinný v tuzemsku zdaniť dodávku tohto stroja a následne by si túto daň aj mohol odpočítať. Prijatím faktúry od tuzemského platiteľa HS Europe s.r.o. žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, ale právo na odpočítanie dane mu zostalo zachované a mohol si ho uplatniť vo vyššej sume, pretože spoločnosť HS Europe s.r.o. neprimerane navýšila reálnu trhovú cenu stroja. Tieto skutočnosti sú dôkazom o tom, že žalobca vedel o podvodnom konaní spoločnosti HS Europe s.r.o. pri vystavení faktúry, pretože odpočítaním dane z tejto faktúry mu vznikla neoprávnená daňová výhoda, ktorou odpočítanie dane z tuzemského dodania. Správca dane poukázal tiež na to, že obchodný podiel spoločnosti HS Europe s.r.o. bol predaný vo veľmi krátkej dobe po vystavení faktúry, z ktorej si žalobca odpočítal daň. Z údajov z Obchodného registra SR správca dane zistil, že k prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti došlo 16.7.2019, pričom faktúra bola vystavená 26.6.2019. Konateľ HS Europe s.r.o. U. sa vyjadril, že odovzdal účtovníctvo novému konateľovi H. a preto nevie, prečo nebolo podané daňové priznanie za II. štvrťrok 2019. Osoba H. J. je ale nekontaktná a ani spoločnosť HS Europe s.r.o. nie je kontaktná. Konateľ žalobcu sa tiež vyjadril v tom zmysle, že poznal otca D., konateľa spoločnosti HS Europe s.r.o., z čoho je zrejmé, že poznal aj túto osobu. Všetky tieto skutočnosti vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti pre správcu dane boli dôkazom účelovosti konania dodávateľa pri prevode obchodného podielu. Na realizáciu prevodu obchodného podielu je potrebný časový priestor, a preto rýchly prevod 16.7.2019, čo je len niekoľko pracovných dní odo dňa vystavenia faktúry, správca dane považuje za účelové konanie. Táto účelovosť bola vyhodnotená v spojení s tým, že dodávateľ HS Europe s.r.o. po prevode obchodného podielu nepreberá zásielky, ide o nekontaktnú spoločnosť a ani H. v ČR nepreberá zásielky. Z toho vyplynul jediný dôvod prevodu obchodného podielu na nadobúdateľa H. a to znemožniť správcovi dane preveriť účtovníctvo spoločnosti HS Europe s.r.o., skutkový stav spojený s nákupom a predajom stroja a tým mu znemožniť zistenie, že kontrolovaný platiteľ získal neoprávnenú daňovú výhodu. Správca dane zobral do úvahy aj to, že konatelia dodávateľa a žalobcu sa poznali a konateľ žalobcu bol v minulosti personálne prepojený so spoločnosťou HS Europe s.r.o.. Žalobca teda vedel, že prijatím faktúry od tohto dodávateľa sa zapojil do daňového podvodu a správca dane uvedené skutočnosti vyhodnotil ako ďalší dôkaz o vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode.
7. Správca dane ďalej dôvodil tým, že prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistil, že česká spoločnosť AGRO-partner s.r.o. vystavila dodávateľovi žalobcovu HS Europe s.r.o. dňa 9.7.2019 faktúru na predaj predmetného stroja za sumu 40 000.-Eur bez dane (uplatnil oslobodenie od dane) vrátane prepravy tovaru, ktorý bol dodaný bez technickej dokumentácie. Na základe toho bola spoločnosť HS Europe s.r.o. povinná podľa § 11 zákona o DPH zdaniť nadobudnutie stroja, čo však neurobila, pretože nepodala daňové priznanie za II. štvrťrok 2019. Správca dane preveril výrobné číslo, ktoré uviedla spoločnosť AGRO-partner s.r.o. s výrobným číslom stroja, ktorý má žalobca zaradený v majetku, a o
ktorom tvrdí, že ho nakúpil od spoločnosti HS Europe s.r.o.. Tieto sú totožné, teda stroj ktorý dodala AGRO-partner s.r.o. je ten istý stroj, ktorý používa žalobca. Konateľ dodávateľa János Heidecker tvrdil, že predmetný stroj kúpil od slovenskej spoločnosti, na ktorú si nevie spomenúť, nevedel si spomenúť na detaily nákupu stroja. Tvrdil, že dodal aj technickú dokumentáciu a nevedel nič o pôvode stroja. Nevedel ani to, že cena prepravy bola zahrnutá v cene stroja. Nepamätal si miesto skončenia prepravy, uviedol, že asi Pleš. Až po nazretí do faktúry od českého dodávateľa tvrdil, že si spomína, že vlastne obchodoval s týmto subjektom. Konateľ spoločnosti HS Europe s.r.o. nemal žiadne vedomosti o reálnom skutkovom stave týkajúcom sa predmetného tovaru, čo je dôkazom toho, že spoločnosť HS Europe s.r.o. reálne nenakúpila a následne ani nedodala stroj žalobcovi. A faktúra nebola vystavená k reálnemu dodaniu, ale účelovo s cieľom umožniť žalobcovi odpočítať daň vo vyššej sume ako by bol oprávnený odpočítať, ak by stroj zakúpil za reálnu trhovú cenu. Okrem toho mu to umožnilo predstierať, že kúpil stroj od tuzemského dodávateľa a odpočítať si daň bez uplatnenia dane z nadobudnutia tovaru, ktorú by musel priznať, ak by stroj kúpil priamo od českého dodávateľa AGRO-partner s.r.o., čo je dôkazom o jeho vedomom zapojení sa do daňového podvodu.
8. Správca dane ďalej v odôvodnení popísal pohyby na účte spoločnosti HS Europe s.r.o. pred predajom obchodného podielu, ktoré vykazujú znaky neobvyklého konania, keď na účte boli do 9.7.2019 vykonané transakcie vo vysokých čiastkach a vysoké hotovostné výbery (100 000.-Eur, 179 200.-Eur). Po dni 9.7.2019 okrem poplatkov za transakcie a balíky už neboli pohyby na účte zaznamenané. Bývalý konateľ D. uviedol, že vysoké čiastky v hotovosti a to 104 000.-Eur dňa 5.6.2019, 100 000.-Eur 12.6.2019, 10 000.-Eur 21.6.2019, 18 000.-Eur 21.6.2019, 9 500.-Eur 24.6.2019, 10 000.-Eur 25.6.2019, 10 000.- Eur 26.6.2019, 10 000.-Eur 27.6.2019, 10 000.-Eur 28.6.2019, 125 000.-Eur dňa 1.7.2019, 100 000.- Eur dňa 4.7.2019 vyberal z dôvodu, aby mohol v Maďarsku vymeniť eurá za forinty, pretože vyplácal v hotovosti. K tomu nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil ako ďalší dôkaz o účelovosti konania dodávateľa HS Europe s.r.o.. Tvrdenie D.a U., že hotovosť použil v Maďarsku, pričom k tomu nepredložil žiadne dôkazy, správca dane nepovažoval za hodnoverný dôkaz reálneho použitia finančných prostriedkov na účely podnikania spoločnosti. Ďalej uviedol úvahu, že ak vybratá hotovosť nebola použitá na účely spoločnosti, mohol by ju D. použiť napr. na účel vrátenia čiastky, ktorá ostala po úhrade sumy 40 000.-Eur subdodávateľovi AGRO-partner s.r.o. žalobcovi. Napriek tomu, že správca dane nemá dôkaz o fyzickom odovzdaní finančných prostriedkov žalobcovi, na základe vzájomného vyhodnotenia všetkých dôkazov je dôvodné sa domnievať, že takáto skutočnosť mohla nastať. Výbery v hotovosti z účtu dodávateľa bezprostredne pred prevodom obchodného podielu a bez dôkazov o ich použití správca dane vyhodnotil ako nepriamy dôkaz, že žalobca vedel o svojej účasti na daňovom podvode.
9. Správca dane ako záver vyhodnotenia dôkazov a zistených skutočností uviedol, že z uvedených zistení dospel k záveru, že konaním zúčastnených daňových subjektov bola umelo vytvorená situácia s cieľom nepriznania a neodvedenia dane u deklarovaného dodávateľa HS Europe s.r.o. z nadobudnutia tovaru v tuzemsku od českej spoločnosti AGRO-partner s.r.o. s následným neúmerným navýšením ceny stroja vo faktúre vystavenej spoločnosti HS Europe s.r.o. pre žalobcu. Správca dane preukázal, že jediným cieľom preukázaného daňového podvodu bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody z predstieraného nákupu tovaru od tuzemského dodávateľa, ktorou odpočítanie dane vo vyššej sume, než na akú by mal kontrolovaný platiteľ nárok pri nadobudnutí stroja priamo od českého dodávateľa. Správca dane dokázal, že takýmto predstieraným nákupom sa žalobca vedome vyhol zaplateniu dane z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, pričom nárok na odpočítanie dane mu zostal zachovaný. Získanie takejto neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi a ustálenou európskou judikatúrou, ktoré upravujú mechanizmus fungovania danej hodnoty. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že fakturačný reťazec bol vytvorený úmyselne s cieľom získať daňové zvýhodnenie na strane žalobcu. V prípade, ak by žalobca nakúpil tovar priamo od dodávateľa z iného členského štátu, musel by priznať na daň z nadobudnutia a mohol by si ju následne odpočítať pri splnení zákonných podmienok. Keďže však tovar nakúpil od tuzemského dodávateľa, tak nemusel priznať na daň z nadobudnutia, pričom si mohol odpočítať daň. Takýmto konaním získal neoprávnené daňové zvýhodnenie, pričom neúmerným navýšením ceny spoločnosťou HS Europe s.r.o. došlo k tomu, že si mohol odpočítať vyššiu sumu dane, čím získal vyššiu neoprávnenú daňovú výhodu. Nepredloženie účtovníctva priamym dodávateľom žalobcu a ďalšie skutočnosti o konaní tejto spoločnosti sú dôkazom toho, že spoločnosť HS Europe s.r.o. a žalobca sa vedome na takomto konaní dohodli. Tieto skutočnosti sú dôkazom aj toho, že žalobca neprijal žiadne opatrenia, ktoré je rozumné od neho vyžadovať, aby eliminoval nebezpečenstvo svojej účasti na daňovom podvode, ale sú tiež dôkazom toho, že žalobca
vedel, že sa zúčastňuje daňového podvodu, pretože on sám napriek tomu, že chodil s D. zisťovať ceny stroja Lely Welger (podmienkou bola kvalita a dobrá cena stroja), tento stroj kúpil za pre neho veľmi nevýhodných podmienok. Jedinou výhodou pre žalobcu bola neúmerne navýšená cena stroja, nakoľko správca dane preukázal, že cena bola navýšená len z dôvodu, aby kontrolovaný platiteľ získal daňové zvýhodnenie, ktoré by nezískal, ak by tovar nakúpil od pôvodného českého dodávateľa a priamo. Správca dane na základe uvedeného vyhodnotil žalobcu ako vedomého účastníka na daňovom podvode, a preto mu odmietol právo na odpočet dane z pridanej hodnoty.
10. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol veľmi podrobne svoje stanoviská k vyjadreniu žalobcu k oboznámeniu so zisteniami zo dňa 8.7.2020 a k vyjadreniu, ktoré žalobca podal vo vyrubovacom konaní zo dňa 18.8.2020 a 30.10.2020. Námietky tam uvedené vyhodnotil ako bezpredmetné.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Tiež, že sa plne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pretože správca dane vec správne právne posúdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol zistenia správcu dane tak, ako boli popísané v Protokole z daňovej kontroly a v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia, preto ich správny súd na tomto mieste už neopakuje.
12. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje stanoviská k odvolacím námietkam žalobcu. K námietkam v bode A odvolania uviedol, že správca dane z webových stránok zistil, že spoločnosť AGRO-partner s.r.o. so sídlom v Českej republike je výhradným dovozcom výrobkov holandskej spoločnosti Lely do Českej republiky a do Slovenskej republiky. Tento výhradný dovozca správcovi dane oznámil, že nevie o nikom na Slovensku, kto by predával nový balíkovač značky Lely Welger, pričom cena tohto stroja sa pohybuje od 35 000.-Eur do 40 000.-Eur. Podľa žalovaného túto skutočnosť určite vedel aj žalobca, pretože sa dlhodobo pohybuje v prostredí nákupu a predaja poľnohospodárskych strojov, ktoré kupuje a prenajíma. Žalobca neuviedol žiadny reálny ani podnikateľský a ani iný dôvod na to, aby si tento stroj objednal u spoločnosti HS Europe s.r.o. a to bez toho, aby si overil reálnu trhovú cenu stroja. Ďalším podporným dôkazom o žalobcovej vedomosti na podvode bolo vyjadrenie konateľa dodávateľa D. v prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý tvrdil, že pán R. chcel špecifický stroj, obidvaja vedeli, v akých cenách sa stroje pohybovali, a boli tieto stroje pozerať aj na Slovensku, konkrétne typ stroja Lely Welger našli na Slovensku a v Maďarsku. Česko D. vôbec nespomenul a ani dodávateľa, od ktorého mal stroj kúpiť. Pán U. uviedol, že stroj kúpil na Slovensku. Až po oboznámení sa s obsahom faktúry, ktorou český dodávateľ AGRO-partner s.r.o. stroj fakturoval U. spoločnosti HS Europe, do ktorej mu dal nahliadnuť správca dane pri jeho výpovedi sa vyjadril tak, že stroj ktorý predal žalobcovi, nadobudol od českej spoločnosti AGRO-partner s.r.o.. Konateľ žalobcu nič k výsluchu tejto osoby nenamietal a položil len otázku, či bol stroj riadne prebratý a zaplatený. Konateľ žalobcu uviedol, že chcel len stroj Lely Welger, čo bolo v rozpore s vyjadrením D., ktorý uviedol, že nebola zadaná špecifikácia konkrétne na stroj Lely Welger. Správca dane zistil, že subdodávateľ AGRO- partner s.r.o. prijal od dodávateľa žalobcu HS Europe s.r.o. objednávku na predmetný stroj už 4.6.2019, pričom žalobca špecifikáciu na kvalitu stroja uviedol až v objednávke, ktorú vystavil až 10.6.2019. To je rozpor medzi tvrdením žalobcu, že až 10.6.2019 uviedol presne, o aký stroj má záujem, pričom predmetný stroj bol objednaný u českého dodávateľa skôr. Tento rozpor tiež preukazuje to, že žalobca vedel o svojom zapojení do daňového podvodu. Vedel, že stroj mu nedodá spoločnosť HS Europe s.r.o. ale spoločnosť AGRO-partner s.r.o., keďže išlo o spoločnosť, ktorá bola jediným importérom strojov LELY pre SR. Spoločnosti HS Europe s.r.o. už 4.6.2019 zadal špecifikácie stroja, ktorá túto objednávke odoslala AGRO-partner s.r.o., pričom žalobca až následne vystavil oficiálnu objednávku 10.6.2019, aby predstieral objednanie stroja s presnou špecifikáciou u spoločnosti HS Europe s.r.o.. Tieto dôkazy odvolací orgán vyhodnotil ako preukazujúce, že žalobca vedel, že sa zapojil do daňového podvodu, pretože vedel, že nový stroj môže zakúpiť len od výhradného importéra pre SR, ktorým je česká spoločnosť AGRO-partner s.r.o.. Ak takúto informáciu mal, jediným dôvodom predstieraného nákupu stroja od spoločnosti HS Europe s.r.o. bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume z tuzemského dodania.
13. Žalovaný k námietke týkajúcej sa nadhodnotenej kúpnej ceny a e-mailovej komunikácie so spoločnosťou AGRO-partner s.r.o. uviedol, že správca dane získal cenník od tohto českého dovozcu predmetných strojov, aby zistil, v akých cenách sa pohybujú jednotlivé komponenty k tomuto stroju, pričom zistil, že cena lisu pre konečného zákazníka sa pohybuje v rozmedzí medzi 30 000.-Eur až 40 000.-Eur podľa konkrétnej výbavy. Vyjadrenie žalobcu, že cena stroja je len v základnej výbave, vyhodnotil ako zmätočné a tvrdenia o navýšení ceny ohľadom údržby a servisu stroja žalovaný vyhodnotil tak, že žalobca na jednej strane uvádzal, že bol v časovej tiesni a potreboval kúpiť funkčný stroj a na druhej strane poukazoval na to, že cena bola len v základnej výbave bez výbavy, ktorá dvíha cenu stroja a stroj nie je možné bez nej používať. V rozpore s tým stroj, ktorý bol dodaný žalobcovi bol zakúpený od importéra za 40 000.-Eur v zmysle faktúry, ktorou tento fakturoval dodávku dodávateľovi žalobcu a dodávateľ žalobcu tento stroj fakturoval v cene 82 655.-Eur plus 16 527.-Eur DPH, spolu 99 162.-Eur. V texte fakturácie je jasne uvedené, že ide o balíkovač LELY WELGER RP 160 VMaster v počte 1ks. Jednalo sa teda o predaj funkčného stroja k okamžitej práci. Žiadne ďalšie komponenty k stroju neboli dodávané a ani osobitne fakturované, ktoré by navyšovali jeho cenu a vo faktúre nebol zahrnutý ani servis.
14. Žalovaný ako rozporné vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že v cene bol zahrnutý servis a údržba. Kúpnu zmluvu, o ktorej konateľ žalobcu ako aj konateľ dodávateľa tvrdili, že nebola písomne uzatvorená, predložil žalobca vo vyrubovacom konaní. Obidvaja konatelia sa vyjadrili, že zmluva písomne nebola uzatvorená. Jednak správca dane v priebehu daňovej kontroly žiadal predložiť všetky doklady a žiadna písomná zmluva uzatvorená nebola. Predloženie písomnej zmluvy vo vyrubovacom konaní žalovaný vyhodnotil ako účelové a rozporné so všetkými vyjadreniami v daňovej kontrole. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo prihliadnuté na skutočnosť, že v rámci kúpnej ceny bola zahrnutá aj bezplatná údržba stroja na náklady predávajúceho, uviedol, že takéto tvrdenie je pochybné. Tak z vyjadrenia konateľa dodávateľa ako aj obsahu faktúry ako aj vyjadrenia konateľa žalobcu pred správcom dane zaznamenaného v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 6.9.2019 vyplýva, že predmetom fakturácie bolo dodanie stroja a nie aj ďalšie služby. Tvrdenie žalobcu je teda špekulatívne a účelové. Žalovaný poukázal aj na to, že správca dane svoje pochybnosti v súvislosti s navýšenou cenou žalobcovi v priebehu daňovej kontroly oznámil a minimálne vtedy by bol žalobca reagoval predložením takejto zmluvy, keby uzatvorená naozaj bola. Poukázal aj na to, že konateľ dodávateľa, ktorý by jediný mohol poskytovať túto bezplatnú údržbu stroja, keďže iných zamestnancov spoločnosť nemala, krátko po dodávke predal obchodný podiel dodávateľskej spoločnosti a ukončil vykonávanie funkcie konateľa v nej a to z ním tvrdeného dôvodu vážnej choroby svojho otca. Žalovaný zdôraznil, že už v čase predaja stroja D. musel vedieť, že spoločnosť HS Europe s.r.o. predá vzhľadom na dátum, kedy sa tak stalo.
15. K odvolacej námietke, že žalobcovi nebol predložený cenník a nebol oboznámený s e-mailovou komunikáciou s českým importérom predmetných strojov, žalovaný uviedol, že jednak bol žalobca nahliadnuť do spisu 4.12.2020, v ktorom sa tieto doklady nachádzajú a jednak bolo žalobcovi 19.6.2020 zaslané oznámenie o vykonaných úkonoch spolu so zisteniami, kde sa na strane 3 uvádza oznámenie týchto skutočností, teda bol s nimi oboznámený.
16. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z MVI vyplýva, že bolo potvrdené uskutočnenie obchodov tak, ako to uviedol D.. Žalovaný pritom popísal odpovede D. k predmetnému obchodu. K námietkam, že boli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, žalovaný uviedol, že nebola spochybnená existencia stroja ani jeho dodanie a nárok bol odopretý preto, že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňoval na konaní smerujúcom k podvodnému daňovému úniku. Žalovaný k odvolacím námietkam týkajúcim sa prepravy stroja uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že preprava tovaru viedla do Pleša, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tovar bol od českého importéra dovezený do Zvolenskej Slatiny a nie priamo ku žalobcovi. Žalovaný k námietkam, že štátny rozpočet nebol poškodený, uviedol, že dodávateľ nepodal daňové priznanie, a teda daň nepriznal a ani neodviedol. Odvolací orgán k námietke, že žalobca postupoval s náležitou obozretnosťou, keďže dodávateľa dlhodobo poznal, uviedol, že s takýmto vyjadrením nesúhlasí, pretože žalobca vznikol v roku 2011 a dlhodobo obchoduje s poľnohospodárskymi strojmi, keď podľa vyjadrenia konateľa žalobcu s táto spoločnosť venuje nákupu strojov a ich prenájmom. Správca dane pri skúmaní skutočností zistil, že po zadaní požiadavky na balíkovač Lely Welger do internetového prehliadača google.sk sa zobrazí stránka www.agropartner.cz <http://www.agropartner.cz> a po zadaní tejto spoločnosti sa zobrazí stránka tejto spoločnosti s podtitulom „Profesionálne riešenie v oblasti stájových technológií a poľnohospodárskej techniky“. Správca dane sa skontaktoval s touto spoločnosťou a získal všetky
potrebné informácie, vrátane ceny za predmetný stroj Lely Welger. Spoločnosť dodávateľa HS Europe s.r.o. vznikla v roku 2017 a jej konateľom bol až do 8.2.2019 konateľ žalobcu O., ktorý túto spoločnosť predal D.. Táto spoločnosť má v predmete činnosti prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovanie stavebných prác, nákladná cestná doprava, sprostredkovateľská činnosť z oblasti obchodu, služieb, výroby. Na internete možno o spoločnosti nájsť len údaje finstat.sk, orsr.sk, dlznik.zoznam.sk. Nezobrazia sa žiadne informácie, že spoločnosť sa venuje predaju poľnohospodárskej techniky. Žalobca teda v čase zdaniteľného plnenia, ktoré mal tento zaobstarať v časovej tiesni, mal možnosť vo veľmi krátkom čase zistiť dodávateľa AGRO-.partner s.r.o. a zistiť tak aj cenu predmetného stroja. Konateľ dodávateľa D. sa vyjadril, že cez internet mu boli poskytnuté údaje o kvalite a cene tovaru tak, ako ich získal on, mohol ich získať aj žalobca. Keďže konateľ žalobcu dlhodobo podnikal v oblasti poľnohospodárskej techniky, má vedomosť o dodávateľoch a cenách strojov, nakoľko ich nakupuje a prenajíma. Poukázal tiež na personálnu prepojenosť medzi dodávateľom a žalobcom v osobe konateľa žalobcu L..
17. Žalovaný k námietke, že správca dane sa nevysporiadal s predloženým CMR dokladom, odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom, výpismi z účtu a odpoveďou MVI a odpoveďou NDS uviedol, že s takýmito námietkami nesúhlasí. Správca dane nepoprel existenciu tovaru. V odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie CMR dokladu a údaje získané z Národnej diaľničnej spoločnosti Bratislava a u žalobcu preveril fyzicky existenciu a totožnosť stroja. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s jeho návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom svedka D., pretože správca dane sa s takým návrhom vysporiadal, keď v odôvodnení uviedol, prečo navrhnutý opakovaný výsluch svedka nevykonal a to z dôvodu, že svedok bol vypočutý k predmetnému obchodu s množstvom otázok, pri výsluchu svedka bol konateľ žalobcu a mal možnosť mu klásť otázky.
18. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v bode B odvolania uviedol, že k nepriznaniu uplatneného nároku došlo z dôvodu podvodného konania a aplikácie rozsudkov ESD a nie z dôvodu porušenia ustanovení zákona o DPH. Poukázal pritom na bod 47 a 48 rozsudku ESD C-277/14 (vo veci PPUH Stechcemp. Sp. J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek), ktoré odcitoval. Správca dane dospel k svojmu záveru, že fakturáciou predmetného balíkovača došlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu na základe dôkazov, ktoré boli vyhodnotené už v protokole z daňovej kontroly. Ďalej argumentoval tým, že podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 (bod 49), pojem „daňový podvod“ sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené obchodné operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkach a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.
19. Žalovaný k bodu C odvolacích námietok - rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že ak daňovník preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu preukázania podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť daňovníka na daňovom podvode. Iba toto prelamuje zásadu neutrality dane. Správca dane vykonaným dokazovaním si zaobstaral dôkazy pre prijatie záveru uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane vznik daňového úniku u spoločnosti HS Europe s.r.o., ktorým je neodvedená daň v sume 16 527.-Eur, ktorá je uvedená vo faktúre č. 142019, tiež skúmal, či tento daňový únik je výsledkom podvodného konania, ku ktorému dochádza vtedy, keď jednému z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Žalobca si odpočítal daň v sume 16 527.-Eur, teda daň ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu SR, čím získal daňové zvýhodnenie. Zistenia správcu dane viedli k záveru, že konaním zúčastnených daňových subjektov bola umelo vytvorená situácia s cieľom nepriznania, neodvedenia dane u dodávateľa HS Europe s.r.o. z nadobudnutia tovaru v tuzemsku od českej spoločnosti AGRO-partner s.r.o. s následným neúmerným navýšením ceny stroja vo faktúre vystavenej spoločnosti HS Europe s.r.o. pre kontrolovaného platiteľa. Správca dane dokázal, že jediným cieľom preukázaného daňového podvodu bolo získanie neoprávnenej výhody z predstieraného nákupu tovaru od tuzemského dodávateľa, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume, než na akú by mal kontrolovaný platiteľ nárok pri nadobudnutí stroja priamo od českého dodávateľa. Správca dane dokázal, že takýmto predstieraným nákupom sa žalobca vedome vyhol zaplateniu dane z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, pričom nárok na odpočítanie dane mu zostal zachovaný.
20. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu o svojvoľnom a účelovom nakladaní so zisteniami v rámci voľného hodnotenia dôkazov správcom dane a tiež, že išlo o všeobecného námietky bez toho, aby žalobca uviedol, v čom konkrétne táto nesprávnosť alebo nelogickosť má spočívať.
21. Žalovaný k odvolacím námietkam uvedeným v bode D odvolania uviedol, že bolo preukázané, že deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu na základe výkladu Súdneho dvora Európskej únie bolo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry odopreté. Žalobca splnil formálne podmienky pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH a napriek tomu nemal právo odpočítať si daň na základe predmetnej faktúry z dôvodu, že vedel o tom, že sa zapojil do daňového podvodu, ktorý spáchal v koordinovanej spolupráci s dodávateľom HS Europe s.r.o..
22. Žalovaný argumentoval tým, že správca dane skúmal, či pri fakturácii medzi spoločnosťou HS Europe s.r.o. a S-AGRO s.r.o. došlo ku vzniku daňového úniku, nakoľko dodávateľ HS Europe s.r.o. nepodal daňové priznanie za II. štvrťrok 2019 a neodviedol daň do štátneho rozpočtu, k daňovému úniku došlo. Správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov ESD, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu a na základe ktorých nedošlo k priznaniu uplatneného nároku. Správca dane zistil, že žalobca splnil formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti správca dane preukázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Ďalej žalovaný argumentoval, že k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Podľa žalovaného správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky a to, že bol spáchaný podvod a vedomosť žalobcu o ňom. Podľa žalovaného na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na podvode, musia byť kladne zodpovedané štyri kumulatívne položené otázky:
- či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik.
- ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania.
- pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené.
- ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel alebo o tom mohol vedieť daňový subjekt. Žalovaný k zodpovedaniu vyššie uvedených otázok poukázal na predchádzajúce časti svojho rozhodnutia.
23. Správca dane logicky a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil účelovosť kúpy spoločnosti od O. a predaja spoločnosti HS Europe s.r.o. krátko po dodaní stroja, fiktívne predstieranie nákupu stroja od dodávateľa HS Europe s.r.o., ktorý nevykazoval v kontrolovanom období žiadnu ekonomickú činnosť a účelovo nepodal daňové priznanie za kontrolované obdobie, aby znemožnil správcovi dane preveriť účtovníctvo a zistiť skutočného dodávateľa stroja z Čiech (AGRO-partner s.r.o.), nevedomosť D. U. o obchodných transakciách, o jeho dodávateľovi AGRO-partner s.r.o., nevierohodnosť jeho vyjadrení, neobvyklé transakcie, výbery vysokej hotovosti na účte HS Europe s.r.o.. Ak by žalobca pri kúpe stroja postupoval obvyklým spôsobom a hospodárne, tak by si vo vlastnej réžii zistil dodávateľa s výhodnou cenou AGRO-partner s.r.o. a kúpil by stroj od tohto dodávateľa za oveľa nižšiu cenu. V takom prípade by nakúpil stroj od dodávateľa z iného členského štátu v režime intrakomunitárneho nadobudnutia, pričom by bol povinný zdaniť toto nadobudnutie v tuzemsku a mal by možnosť daň si aj odpočítať, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu by bola nula. Prijatím faktúry od tuzemského platiteľa HS Europe s.r.o. v neúmerne navýšenej cene si mohol účelovo uplatniť odpočet z faktúry vo výške DPH 16 527.-Eur. Konatelia dodávateľa a žalobcu sa dobre poznali, tým došlo k personálnemu prepojeniu a vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností dospel správca dane oprávnene k záveru, že išlo o účelové konanie zúčastnených osôb. Takýmto predstieraným nákupom získal žalobca neoprávnenú daňovú výhodu, čo je v rozpore s cieľom právnej úpravy fungovania dane z pridanej hodnoty. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť
priznanie práva na odpočítane dane z pridanej hodnoty, ak sa ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.
24. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že správca dane žalobcovi nepripísal na ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom. Bolo povinnosťou žalobcu prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že obchod ktorý uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku. Poukázal pritom na rozsudky vo veci Teleos plc. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10 a C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid.
25. K námietke žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nebolo zrejmé, akú daňovú výhodu mal žalobca získať, žalovaný uviedol, že správca dane preukázal, že jediným cieľom preukázaného daňového podvodu bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody z predstieraného nákupu tovaru od tuzemského dodávateľa, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume, než na akú by mal kontrolovaný platiteľ nárok pri nadobudnutí stroja priamo od českého dodávateľa. Takýmto predstieraným nákupom sa žalobca vedome vyhol zaplatenie dane z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, pričom nárok na odpočítanie dane mu zostal zachovaný. Konateľ dodávateľa nemal vedomosti o skutkovom stave týkajúcom sa pôvodu tovaru, ktorý zistil správca dane, čo je dôkazom toho, že tento tovar reálne nenakúpila spoločnosť HS Europe s.r.o., a teda jej faktúra nebola vystavená k reálnemu dodaniu tovaru, ale bola vystavená účelovo s cieľom umožniť žalobcovi odpočítať daň vo vyššej sume, ako by bol oprávnený odpočítať, ak by stroj zakúpil za reálnu trhovú cenu. Okrem toho vystavenie tejto faktúry žalobcovi umožnilo predstierať, že kúpil stroj od tuzemského dodávateľa a odpočítať si daň bez uplatnenia dane z nadobudnutia tovaru, ktorú by musel priznať, ak by stroj kúpil priamo od českého dodávateľa AGRO-partner s.r.o., čo je dôkazom o jeho vedomom zapojení sa do daňového podvodu. Získanie takejto neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi a ustálenou Európskou judikatúrou, ktoré upravujú mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty.
Žalobné body
26. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil na ďalšie konanie.
27. V časti II žaloby žalobca všeobecne namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej že postupom správcu dane ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
28. Žalobca v bode III žaloby namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa porušenia procesného postupu správcu dane, ktorý mal za následok nedostatočne zistený skutkový stav a z toho vyvodené nesprávne právne závery kontroly. Správca dane oprel svoje závery o nadhodnotenosť kúpnej ceny. Odpovede zástupkyne spoločnosti AGRO-partner s.r.o. zo dňa 12. 9. 2019, v ktorej uviedla, že nevedia o nikom, kto by aktívne Lely Welger na Slovensku predával. Tiež v priloženom cenníku sú doporučené ceny od výrobcu, ktoré sú v praxi menšie. Tá základná cena pri modeli nie je konečná (lis nie je funkčný), treba k tomu pričítať príslušné komponenty z príplatkovej výbavy. Podľa žalobcu z tejto odpovede vyplýva, že závery žalovaného vo vzťahu k nadhodnotenej kúpnej cene sú účelové. Žalovaný na tento dôkaz neprihliadol, hoc si ho sám vyžiadal. Žalobca tiež namietal, že nebol s touto odpoveďou oboznámený, nebol mu predložený ani cenník, ktorý mal byť jeho prílohou. Správca dane v oboznámení uviedol len to, že spoločnosť zaslala cenník a informáciu o tom, že cena nového balíkovača sa pohybuje v rozmedzí od 35 000 - 40 000.-Eur a nevie o nikom, kto by balíkovač Lely Welger na Slovensku predával. Bolo to teda v rozpore s § 24, kedy správca dane podstatný dôkaz účelovo opomenul. Poukázal na odpoveď spoločnosti AGRO-partner s.r.o. na e-mail správcu dane, v ktorom tento uviedol k cene, že môže byť vyššia aj nižšia a záleží na konkrétnej výbave. Žalobca vidí rozdiel medzi tvrdením, nevieme o nikom, kto by aktívne Lely Welger na Slovensku predával a tvrdením nevieme o nikom, kto by balíkovač Lely Welger na Slovensku predával. Podľa žalobcu ide o podstatný rozdiel. Žalobca uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného o tom, že správca dane sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a postupoval podľa zákona.
29. Žalobca v bode IV žaloby tvrdil, že všetky zistené skutočnosti preukazujú naplnenie podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nielen po formálnej, ale aj materiálnej stránke bolo preukázané naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V žalobe uviedol, že nie je zrejmé, ako sa vysporiadal žalovaný s dôkazmi o pohybe vozidla EČV TT 241 GX zaznamenaného prevádzkovateľom mýtneho systému.
30. Žalobca v bode IV žaloby ďalej namietal, že vo vyrubovacom konaní nebolo dokazovanie doplnené v rámci jeho návrhov doplniť dokazovanie o vysporiadanie sa s momentom prechodu vlastníckeho práva k predmetu plnenia, vysporiadanie sa so skutočnosťou, ktorý zo subjektov v reťazci mal porušiť neutralitu dane z pridanej hodnoty, vyhodnotenie kontrolných výkazov a platieb za dodaný tovar s ohľadom na zodpovedanie otázky, u ktorého subjektu malo dôjsť k porušeniu neutrality DPH, vyhodnotenie kúpnej zmluvy a skutočností z nej vyplývajúcich, aj vo vzťahu k určeniu ceny za dodaný stroj, vyhodnotenie dôkazov preukazujúcich, že predmetný stroj sa naozaj používal a ďalej bol prenajímaný, vyhodnotenie CMR dokladov, vyhodnotenie dôkazov preukazujúcich nevyhnutnosť zakúpenia predmetného stroja v danom období, vyhodnotenie náležitej obozretnosti kontrolovaného daňového subjektu, mieru overenia si obchodného partnera a jeho konania v dobrej viere, pričom závery správcu dane postavené len na domnienkach nie je možné považovať za dôkazy preukazujúcich, že žalobca nepostupoval v obchodnej spolupráci v dobrej viere.
31. Žalobca v IV. časti žaloby tiež namietal, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou, správca dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami resp. s tým, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, a že správca dane bude postupovať v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k dokazovaniu vedomosti subjektu až v štádiu vyrubovacieho konania. Žalobca ďalej v tomto bode uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, keď sa nezaoberal každou vecou, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a preto napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
32. Žalobca v IV. časti žaloby namietal aj to, že sa žalovaný nezaoberal odvolacou námietkou, ktorou žalobca poukázal na rozpor v argumentácii žalovaného, keď správca dane konštatoval, že žalobca nadobudol stroj od dodávateľa HS Europe s.r.o. a na inom mieste odôvodnenia uviedol, že spoločnosť HS Europe s.r.o. reálne nenakúpila a ani následne nedodala predmetný stroj tak, ako je uvedené vo faktúre č. 142019, ktorá bola vystavená s mene spoločnosti HS Europe, s.r.o. pre žalobcu.
33. Žalobca v časti V žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v aplikácii nesprávneho ustanovenia zákona a neprihliadnutí na ustanovenia právnych noriem a na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný posúdil účelovosť konania žalobcu, keď objednávka bola zadaná v neskoršom dátume, ako bola zadaná dodávateľom subdodávateľovi, pričom neprihliadol na žalobcom tvrdené skutočnosti o dlhodobom obchodnom partnerstve s dodávateľom a ich zaužívanej obchodnej praxi. Neprihliadol ani na zmluvnú voľnosť, keď Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám voľnosť v tom, ktorý moment určia ako moment nadobudnutia vlastníctva a teda, či to bude dňom zaplatenia kúpnej ceny, dňom odovzdania veci, dňom určeným v zmluve alebo iným momentom. Žalovaný nesprávne ustálil moment nadobudnutia vlastníckeho práva a potom nesprávne vyhodnotil moment dodania tovaru a na to nadväzujúce naplnenie podmienok stanovených zákonom o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty nevyhnutným predpokladom pre proces uplatňovania DPH v prípade hmotného tovaru je zmena vlastníka, presnejšie zmena práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žiadne iné podmienky pre existenciu dodania tovaru zákon o DPH neustanovuje. Odcitoval ďalej z § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca z tejto svojej argumentácie vyvodil, že bol jednoznačne preukázaný moment nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcovu spoločnosť, teda splnenie podmienky vyžadovanej v § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca naplnil hmotno-právne podmienky vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty.
34. Žalobca v časti V žaloby odcitoval z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C - 188/09, C - 134/17, C - 190/13, C - 368/09 a uviedol, že z tejto judikatúry vyplýva, že Súdny dvor EÚ vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor, že formálne nedostatky faktúry, zálohovej faktúry, prípadne iného dokumentu nemajú mať vplyv na odpočítanie dane, ak sú vecné a materiálne podmienky splnené. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C - 610/19 zo dňa 3.9.2020 vo veci Vikingo, ktorým bola zodpovedaná otázka preukazovania faktického dodávateľa plnenia, za ktorých si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet dane. Podľa tohto rozsudku platí, že pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmto dodaniami z ekonomického hľadiska sa nejaví ako zmysluplný, či náležite opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti sú samé o sebe znakom daňového úniku. V tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, že Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym orgánom, aby daňovému subjektu odopreli nárok na odpočet dane uvedenej na základe dodania tovaru s odôvodnením, že faktúry týkajúce sa tohto nákupu nemožno považovať za vierohodné z dôvodu, že 1/ vystaviteľ týchto faktúr nemohol kvôli nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť, ani dodať predmetný tovar a tento tovar bol v skutočnosti dodaný inou osobou, 2/ neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, 3/ dodávateľský reťazec v rámci predmetných obchodov nebol ekonomicky opodstatnený, a 4/ u niektorých predchádzajúcich plnení, ktoré boli súčasťou tohto reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Podľa žalobcu tieto rozhodnutia možno aplikovať aj na preskúmavanú vec, nakoľko správca dane spochybnil jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavil na nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, ktoré však žalobca odstránil a vysvetlil. Podľa žaloby žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy a porušil § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.
35. Žalobca v bode VI žaloby namietal, že tvrdenie žalovaného, že preukázal, že žalobca vedel o svojej účasti na daňovom podvode je irelevantné, v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a je založené len na domnienkach správcu dane, ktorý účelovo vytrhol z kontextu dôkazov tvrdenia, ktoré vyznievajú v neprospech žalobcu. Správca dane neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje podvodného konania. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal dostatočne a v súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktorú žalobca uviedol v odvolaní. Žalobca tvrdil, že k neuznaniu nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty môže správca dane pristúpiť až v prípade, ak preukáže, že daňovník svojim konaním porušil ustanovenia zákona. Aj keď správca dane na strane 17 až 25 rozhodnutia uviedol na prvý pohľad rozsiahle odôvodnenia, tvrdenia správcu dane sú vytrhnuté z kontextu a nie sú založené na pravde a sú v rozpore so zásadami logického myslenia a v rozpore s § 3 a § 24 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že nie je pravda, že sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Dôvody na neuznanie nároku na odpočet dane teda boli nedostatočné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný konštatoval, že spoločnosť HS Europe s.r.o. nemala v predmete činnosti nákup a predaj poľnohospodárskych strojov. Ide o účelové konštatovanie a je z neho zrejmé, že žalovaný fabuluje dôkazy, ktoré neexistujú. Spoločnosť HS Európe mala v predmete činnosti kúpu tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Nie je zrejmé, aký dôkaz mal žalobca predložiť správcovi dane, aby preukázal, že išlo o najvhodnejšieho dodávateľa. Žalobca poskytol podrobné vyjadrenie ohľadom výberu dodávateľa a obstarania predmetného balíkovača. Zmluvu uzatvoril s obchodným partnerom, ktorého si náležite preveril, pretože bol dlhodobo dôveryhodný, nebol v zozname dlžníkov finančnej správy, tovar podľa zmluvy dodal, nevykazoval žiadne známky pochybností. Na podvodné konanie dodávateľa žalobca nemal akýkoľvek dosah a nemal ani zákonnú možnosť zabezpečiť, aby dodávateľ splnil jemu zákonom uložené povinnosti. Žalobca si splnil svoju povinnosť, keď si v rámci jemu dostupných informácií overil dôveryhodnosť obchodného partnera, tovar objednal, prevzal, riadne zaplatil a obchod riadne zaúčtoval v účtovníctve. Domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly boli nedôvodné a nemajú oporu v zákone a odporujú v rozhodovacej činnosti NS SR. Žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného, že žalobca mal vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa. Postup žalovaného pri hodnotení dôkazov nebol objektívny. Prijaté závery a skutkové závery žalovaný ozrejmil tendenčne v snahe obhájiť správnosť záverov prvostupňového orgánu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 269/05 zaoberajúci sa potrebou presvedčivého odôvodnenia a rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že systém Dane z pridanej hodnoty zaručuje neutralitu. Ďalej uviedol, že opakovane poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a to C - 439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a C 440/04 Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, z ktorého odcitoval s tým, že žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu nesplnenie si povinností iným subjektom a nevysporiadal s aktuálnou a platnou judikatúrou. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 80/11 a C - 142/11 Mahagében Kft a Peter Dávid, z ktorého vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov, nepriznanie práva objektívne
preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel, alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Ďalej z tohto rozsudku vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel, alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoria cez súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Ďalej poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C - 439/04 Kittel, C - 354/03 Optigen Ltd. a iné rozsudky, ktoré umožňujú platiteľom, ktorý bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení viesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď daňové povinnosti sami riadne splnili. Podľa žalobcu tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na preskúmavané konanie. Poukázal tiež na rozsudky C - 277/14 PPUP Spence SP JUDr. Florián Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek, z ktorého odcitoval tak isto rozhodnutie C - 516/14 Barlis, z ktorého odcitoval.
36. Žalobca ďalej v bode VI žaloby namietal, že z Protokolu a skutočností uvádzaných v zápisnici správcu dane nie je zrejmé akú daňovú výhodu mal kontrolovaný daňový subjekt, na základe uskutočnených obchodov požívať. Podľa žalobcu by správca dane musel odôvodniť hospodársky záujem žalobcu na predmetnom obchode čo neurobil. Nie je možné, aby daň za ten istý tovar u tých istých subjektov bola zdanená dvakrát.
Vyjadrenie žalovaného
37. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalovaný konštatoval, že žalobné dôvody sú identické s odvolacími dôvodmi. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane odôvodnenia obsahujúceho všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a zároveň uvádza, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Ďalej vo vyjadrení zopakoval svoje stanoviská uvedené k jednotlivým odvolacím námietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 BONIK). Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04-Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolnosti prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60). Neuznať odpočet DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela, alebo mohla vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca sa vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil riziku zapojenia sa do reťazca podvodných plnení.
Posúdenie podstatných skutkových a právny argumentov - dôvody rozsudku
38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.
39. Podľa rozsudku Súdneho dvora (piata komora) z 22. októbra 2015 vo veci C-277/14, PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek, že Ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru
vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Podľa bodu 47 a 48 uvedeného rozsudku: „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 35 a 37, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 26)“. Podľa bodu 48: „Je to tak nielen v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Za takých okolností sa totiž dotknutá zdaniteľná osoba musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na takomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 27)“ 40. Podľa rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid rozhodol tak, že článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Podľa bodu 53a 54 uvedeného rozsudku: „Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51)“. Podľa bodu 54: „Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04, Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, už citovaný, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, Zb. s. I-14191, bod 25)“.
41. Z rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) zo 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, body: 55. Ak daňový úrad konštatuje, že právo na odpočet bolo uplatnené podvodne, je povinný žiadať s retroaktívnym účinkom vrátenie odpočítaných súm (pozri najmä rozsudky zo 14. februára 1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 655, bod 24; z 29. februára 1996, INZO, C-110/94, Zb. s. I-857, bod 24, a Gabalfrisa a i., už citovaný, bod 46) a vnútroštátnemu sudcovi prislúcha možnosť odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ je s ohľadom na objektívne dôkazy preukázané, že právo je uplatňované podvodne (pozri rozsudok Fini H, už citovaný, bod 34). 56. Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie. 57. Za týchto okolností platiteľ dane pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom. 58. Okrem toho tým, že takýto výklad sťažuje podvodné plnenia, môže im zabrániť. 59. Preto vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že, platiteľ dane sa svojou kúpou I - 6196 KITTEL A RECOLTA RECYCLING zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť
60. Z uvedeného vyplýva, že na otázky je potrebné odpovedať, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má článok 17 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu s DPH, alebo z iných podvodov 61. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.
42. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pred správnym súdom bol daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2, keď správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto v tejto veci preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnenými vo včas podanej žalobe.
43. Každý kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je ale na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu práv a právom chráneným záujmom účastníkom administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. Inak povedané, všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Nevyhnutnou podmienkou konkretizácie je skutková a právna argumentácia prepojujúca všeobecnú námietku s napadnutým rozhodnutím. Žalobca v žalobných bodoch tak, ako sú zhrnuté v tomto rozsudku uplatnil svoje námietky v podstatnej miere len všeobecne. Všeobecne uplatnené námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením správcu dane, čo však nestačí na to, aby bolo možné na základe takýchto námietok dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia.
44. Žalobca námietkami uvedenými v bode III žaloby namietal, že žalovaný na dôkaz, ktorým bola informácia od AGRO-partner s.r.o. z 12. 9. 2019, že cena stroja od 35 000.-Eur do 40 000.-Eur môže byť aj vyššia, neprihliadol. Tým porušil povinnosť zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Tiež, že žalobca s predmetnou odpoveďou nebol oboznámený a nebol mu predložený ani cenník, ktorý mal byť prílohou predmetnej odpovede, čím bol porušený § 24 Daňového poriadku. Žalobca tiež namietal, že v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu sú špekulácie zo strany žalovaného ohľadom účelového konania s poukazom na určenie výšky kúpnej ceny irelevantné a ničím nepodložené. Námietky tak, ako boli formulované v predmetnom bode III žaloby neboli dôvodné. Správca dane svoje skutkové závery o účasti žalobcu na daňovom podvode oprel okrem iných aj o skutkové zistenia, keď zistil, že AGRO-partner, s.r.o. ako jediný dovozca strojov Lely pre územie SR dodal predmetný stroj žalobcovmu dodávateľovi za cenu 40 000.-Eur bez DPH. Správca dane jednoduchým vyhľadávaním na internete prostredníctvom vyhľadávača Google.sk zistil, kto je dovozcom predmetných strojov a tento mu aj poskytol cenník týchto strojov a tiež poskytol informáciu o priemernej cene konkrétneho typu stroja zodpovedajúceho tomu, ktorý nakúpil žalobca. Správca dane zo zistenia, že pre územie SR stroje Lely holandského výrobcu, ako jediný dovozca, dováža AGRO-partner s.r.o., ktorý nemá vedomosť o tom, že na Slovensku nové stroje aktívne predáva iný subjekt, vyvodil skutkový záver, že na územie Slovenska žalobcom požadovaný stroj môže dodať len tento český dovozca. Ide o spoločnosť s dlhoročnou tradíciou, keďže bola založená v roku 1991. Tiež, že túto skutočnosť musel vedieť aj žalobca, pretože ide o podnikateľa, ktorý dlhodobo
od roku 2011 podniká v oblasti nákupu a prenájmu poľnohospodárskej techniky. Preto neexistoval dôvod na to, aby žalobca objednal konkrétny stroj u spoločnosti HS Europe s.r.o. bez overenia reálnej trhovej ceny u dovozcu. Správca dane to vyhodnotil ako vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode, keď žalobca vedel, že tovar je možné zakúpiť len u jediného importéra pre SR, potom jediným dôvodom pre jeho nákup od HS Europe, s.r.o. bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu. Takýto záver správcu dane v tejto žalobe žalobcom nebol napadnutý. Obsah odpovede českého subdodávateľa, bol zhrnutý v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, pričom správca dane predmetným zhrnutím nezmenil obsah odpovede a čo je podstatné, z odpovede správca dane vyvodil dve skutkové zistenia. 1/, že išlo o jediného dovozcu holandských strojov Lely, pre územie ČR a SR. 2/, že je možné veľmi jednoducho u tohto dovozcu zistiť dostupnosť a cenu požadovaného stroja. Tieto skutkové zistenia a ani z nich vyvodený záver správcu dane žalobca nenamietal. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť AGRO-partner, s.r.o. fakturovala dodávateľovi žalobcu predmetný stroj za cenu 40 000.-Eur bez dane a dodávateľ žalobcu fakturoval žalobcovi predmetný stroj za 82 635.- Eur bez dane, cena + 16 527.- Eur daň. Skutkový záver o nadhodnotení ceny stroja nebol špekuláciou, ako tvrdí žalobca ale preukázanou skutočnosťou.
45. Nebola dôvodná ani ďalšia žalobná námietka uvedená v bode III žaloby, že žalobca nebol s informáciami poskytnutými správcovi dane subdodávateľom prostredníctvom e-mailovej komunikácie oboznámený, pretože nemá oporu v obsahu správneho spisu. Žalobca bol s týmto úkonom správcu dane oboznámený počas daňovej kontroly a to v oboznámení so zisteniami č. 101064082/20020 zo dňa 19.6.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.6.2020.
46. Žalobca v námietkach uvedených v bode IV žaloby uviedol, že bolo preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Takéto tvrdenie nie je rozporné s tým, čo zistil správca dane, ktorý zistil v daňovej kontrole, že hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet DPH boli naplnené. Žalobca ďalej namietal, že nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s kontrolovaným pohybom vozidla, ktoré malo predmetný stroj od českého subdodávateľa dopraviť. Z odôvodnenia tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia je úplne zrejmé, ako sa s tým žalovaný vysporiadal, keď z vykonaného dokazovania zistil, že predmetným vozidlom bol tovar dovezený do Zvolenskej Slatiny, kde ho prevzala spoločnosti AGROBON Zvolen, spol. s.r.o.. Ďalej z odôvodnenia je zrejmé, že nebolo CMR dokladmi, odpoveďou Národnej diaľničnej spoločnosti a odpoveďou spoločnosti AGROBON Zvolen s.r.o. zistené a ani preukázané, kto tovar zo Zvolenskej Slatiny previezol do sídla žalobcu, keď žalobca mal o prevzatí tovaru len preberací protokol od spoločnosti HS Europe s.r.o., ktorým preukazoval, že tovar prevzal od tejto spoločnosti a konateľ tejto spoločnosti vypovedal, že tovar doviezla spoločnosť jeho dodávateľa priamo k žalobcovi do sídla v Obci Pleš, pričom nemal vedomosť o tom, že tovar bol prepravený jeho dodávateľom len do Zvolenskej Slatiny a odtiaľ už preprava nebola v réžii českého dodávateľa. Spoločnosť AGROBON Zvolen spol. s.r.o. vo svojom vyjadrení uviedla, že preprava bola na účet dodávateľa tovaru a odberateľ využil vykládku stroja na adrese ich firmy vo Zvolenskej Slatine, pričom nemal pre množstvo vecí informácie, kto bol odberateľom tohto tovaru. Z toho správcovi dane vyplynulo, že ak by konateľ spoločnosti HS Europe pán U. dojednával podmienky zloženia stroja v Zvolenskej Slatine a jeho ďalšiu prepravu do Obce Pleš, tak by správcovi dane netvrdil, že stroj bol dodaný priamo od českého subdodávateľa tovaru k odberateľovi - žalobcovi do jeho sídla v Obci Pleš. Z toho správca dane vyvodil, že konateľ dodávateľa pán Heidecker nemal žiadnu vedomosť o preprave stroja. Správca dane zistil aj z odpovede NDS trasu vozidla, ktoré tovar do Zvolenskej Slatiny prepravilo a konštatoval, že ide o trasu, ktorá kopíruje cestu zo Soběslavíc v Českej republike do Zvolenskej Slatiny. Správca dane tieto zistené skutočnosti vyhodnotil ako dôkaz o tom, že stroj nebol kúpený tak, ako to preukazuje žalobca, pričom nákup stroja spoločnosťou HS Europe s.r.o. bol len fiktívny, predstieraný a realizovaný tak, aby spoločnosť AGRO-partner, s.r.o. bola v presvedčení, že predáva stroj spoločnosti HS Europe s.r.o.. Podľa správcu dane je to dôkaz o tom, že kontrolovaný platiteľ vedel o svojej účasti na daňovom podvode. Z takéhoto odôvodnenia správcu dane je úplne zrejmé, ako sa správca dane so žalobcom namietanými odpoveďami Národnej diaľničnej spoločnosti vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že námietka nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
47. Pokiaľ žaloba v časti IV žaloby namietal aj nedoplnenie dokazovania, pričom uviedol, aké návrhy vo veci podal tak z týchto jeho návrhov nevyplýva, že navrhol vykonanie nejakého dôkazu. Návrhy žalobcu tak, ako ich špecifikoval v žalobe sú návrhmi na vyhodnotenie dôkazov, a teda nie na vykonanie dokazovania. Ďalšími návrhmi navrhoval vysporiadanie sa so skutočnosťami, čo tiež nie sú návrhy na
vykonanie nejakého dôkazu. Návrh na vykonanie dokazovania je takým návrhom vtedy, keď navrhovateľ uvedie, aký dôkaz navrhuje vykonať prostredníctvom akého dôkazného prostriedku a súčasne aké navrhovateľovo tvrdenie, resp. aká skutočnosť má byť navrhnutým dokazovaním preukazovaná. Pokiaľ žalobca požadoval, aby sa správca dane s niečím vysporiadal, alebo niečo vyhodnotil, nenavrhol vykonanie dokazovania, ale len vyjadril nesúhlas s tým, ako hodnotil dôkazy správca dane. Tak potom námietka, že správca dane neuviedol, prečo predmetným návrhom nevyhovel, nemohla obstáť. Z obsahu odôvodnenia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov. Je z neho zrejmé, aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov boli zistené a tiež k akým skutkovým záverom správca dane z vykonaného dokazovania dospel a tiež ako boli tieto právne posúdené. Pokiaľ žalobca uviedol, že navrhoval doplnenie dokazovania o opätovný výsluch konateľa dodávateľa, čo správca dane odmietol urobiť, tak neuviedol, aký by to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia resp. nijako to skutkovo a právne neprepojil s napadnutým rozhodnutím. Správny súd zistil z obsahu odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, že žalobca dostal dostatočné odpovede na takýto návrh na doplnenie dokazovania. Žalovaný na strane 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré správca dane nevykonal opakovaný výsluch svedka D., ktorými bolo, že výsluch bol vykonaný za prítomnosti žalobcu, ktorý mal možnosť klásť svedkovi svoje otázky a že podrobné otázky ohľadne zdaniteľného obchodu, ktoré svedkovi položil správca dane, boli zodpovedané, čím správca dane zistil skutkový stav veci objektívne a dôsledne. Podľa daňového poriadku je na správcovi dane, aby viedol dokazovanie a to tak, aby zistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. V prípade, že navrhnutý dôkaz nevykoná je potrebné, aby uviedol dôvody, pre ktoré sa tak stalo, čo v preskúmavanej veci aj urobil a dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, že navrhnutý dôkaz už bol vykonaný a tiež dôvody, pre ktoré si zisťovanie rozhodných skutočností nevyžadovalo opakovať už vykonaný dôkaz.
48. Nebola dôvodná ani žalobná námietka obsiahnutá v bode IV žaloby, že žalobca nemohol uplatňovať svoje procesné práva, pretože o skutočnosti, že správca dane bude postupovať v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k dokazovaniu vedomosti subjektu o podvode sa dozvedel až v štádiu vyrubovacieho konania, na čo reagoval návrhmi na doplnenie dokazovania, pretože nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Správca dane počas daňovej kontroly oznámením č. 100879565/2020 z 12. 5. 2020, ktoré bolo žalobcovi doručené 15.5.2020, žalobcovi oznámil, že žalobca dôkazné bremeno vyčerpal a že toto sa prenáša na správcu dane. Správca dane v tomto oznámení uviedol, že výkon daňovej kontroly bude pokračovať dokazovaním v zmysle ustálenej judikatúry ESD a to na základe dôkazov, ktoré správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly a ich vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti. Následne správca dane žalobcovi oboznámením so zisteniami z 19.6.2020, ktoré žalobca prevzal 23.6.2020 oznámil, aké dokazovanie bolo vykonané a ako boli dôkazy posúdené. Konkrétne, že ide o konanie, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, a že zistené skutočnosti sú dôkazom toho, že fakturačný reťazec bol vytvorený s úmyslom získať daňové zvýhodnenie na strane žalobcu. Žalobca sa k tomuto oboznámeniu aj písomne vyjadril.
49. Nebola dôvodná ani posledná z námietok obsiahnutá v bode IV žaloby a to, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou o rozporoch v odôvodnení správcu dane, ktorý na strane 30 rozhodnutia uvádza, že nespochybňuje nadobudnutie stroja od dodávateľa HS Europe s.r.o. a nespochybňuje ani existenciu stroja a v rozpore s tým na strane 24 rozhodnutia sa uvádza, že HS Europe s.r.o. reálne nenakúpila a ani následne nedodala predmetný stroj, pretože nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K tejto odvolacej námietke sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam k bodu C odvolania. Uviedol, že námietka nebola dôvodná, pretože argumentácia správcu dane je vytrhnutá z kontextu a je potrebné vychádzať z celej argumentácie správcu dane, čo bližšie rozviedol. Z uvedeného vyplýva, že námietka, že sa s touto odvolacou námietkou žalovaný nevysporiadal, nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto je nedôvodná.
50. Žalobné námietky uplatnené v bode V žaloby čiastočne nesmerujú proti dôvodom napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a poukazoval pritom na § 8 a § 19 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, avšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia výslovne konštatovali, že hmotnoprávne podmienky na vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty v preskúmavanom prípade boli splnené. Žalobcovi nebolo vytknuté porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty, spočívajúce v nesplnení podmienok stanovených
pre uplatnenie práva na odpočet DPH. Žalobcovi bola vyrubená daň, pretože mu bolo právo, ktoré mu vzniklo, správcom dane odopreté na základe aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých možno právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniknuté za splnenia vecných a materiálnych podmienok odmietnuť vtedy, keď sa preukáže, že v reťazci obchodov, súčasťou ktorého je preverované plnenie došlo k daňovému podvodu a daňovník, teda žalobca vedel, alebo minimálne mohol vedieť o tomto podvode. Správca dane a žalovaný vykonané dôkazy vyhodnotili, uviedli, aké skutkové zistenia z nich zistili a tieto posúdili tak, že žalobca musel vedieť o tom, že reťazec je poznačený daňovým podvodom.
51. Žalobca v časti V žaloby poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-368/09 Pannon Gép a C-590/13 Idexx laboratories a C-610/19 vo veci Vikingo s tým, že Súdny dvor Európskej únie v týchto rozhodnutiach uviedol, že prípadné formálne nedostatky faktúr alebo iných dokumentov nemajú mať vplyv na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp. vo veci Vikingo, že pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný, či náležite opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti a sú samé osebe znakom daňového úniku. Tiež, že Smernica rady 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality musí byť vykladaná v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym orgánom, aby daňovému subjektu odopreli nárok na odpočet dane odvedenej na základe dodania tovaru, s odôvodnením, že faktúry týkajúce sa tohto nákupu nemožno považovať za vierohodné z dôvodu, že 1/ vystaviteľ týchto faktúr nemohol kvôli nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať predmetný tovar a tento tovar bol v skutočnosti dodaný inou osobou, 2/ neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, 3/ dodávateľský reťazec, v rámci predmetných obchodov nebol ekonomicky opodstatnený a 4/ u niektorých predchádzajúcich plnení, ktoré boli súčasťou tohto reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Podľa žalobcu tieto judikáty možno aplikovať na žalobcov prípad, pretože žalovaný postavil rozhodnutie jednak na spochybnení vierohodnosti dokladov a na tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Takáto argumentácia žalobcu nemohla obstáť jednak preto, že bola len všeobecná a jednak preto, že nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným v preskúmavanej veci a ani s dôvodmi, pre ktoré bolo žalobcovi odopreté právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. V preskúmavanej veci bolo zistené, že formálne a hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty splnené boli. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodávku balíkovača žalobcovi nebolo odopreté preto, že by faktúra vykazovala formálne nedostatky a ani preto, že dodávateľ nemohol dodať predmetný tovar, alebo preto že ho dodal iný dodávateľ, ani preto že neboli dodržané účtovné predpisy, ani preto že dodávateľský reťazec nebol ekonomicky opodstatnený a ani preto, že v predchádzajúcich plneniach sa vyskytli nezrovnalosti. Žalobcovi bolo právo na odpočet dane odopreté preto, že dodanie bolo zaťažené podvodom na dani z pridanej hodnoty, na ktorom žalobca participoval, pretože z v konaní zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že ide o dodanie zaťažené daňovým podvodom, o ktorom žalobca mal a mohol vedieť.
52. Žalobca v bode VI žaloby namietal, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno a skutočnosť, že žalobca mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na daňovom podvode, je len domnienkou správcu dane. Odôvodnenie je rozsiahle, ale tvrdenia správcu dane sú vytrhnuté z kontextu a v rozpore so zásadami logického myslenia. Ďalej, že tieto dôvody sa nezakladajú na pravde ale na domnienkach. Takéto námietky sú všeobecné a vyjadrujú len nesúhlas žalobcu s tým, ako vyhodnotil dôkazy žalovaný a správca dane, a aké skutkové závery boli z nich vyvodené. Nesúhlas žalobcu nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k tomu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. V tejto časti žaloby žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu námietku k uvedeným všeobecným námietkam, ktorou by namietal konkrétnu chybu v úvahe, ktorou žalovaný zhodne so správcom dane hodnotil dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a v daňovom konaní, či skutkové závery, ku ktorým z vykonaného dokazovania dospeli. K poukazu žalobcu na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v tejto časti je potrebné uviesť, že žalobca túto svoju argumentáciu neprepojil so skutkovým stavom zisteným správcom dane v preskúmavanej veci. V podstate poukazoval len na to, že on nevedel a nemohol vedieť o daňovom podvode, ktorý spácha jeho dodávateľ, a preto mu nemohlo byť odopreté právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zo zaplatenej faktúry. Takéto námietky sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, pričom žalobca nijako nekonkretizoval, ktoré skutkové zistenia, veľmi podrobne a zrozumiteľne popísané v odôvodneniach rozhodnutí orgánov verejnej správy, boli v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov alebo z vykonaného dokazovania nevyplynuli.
53. Žalobná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v nedostatku odôvodnenia protokolu a zápisnice, keď nebolo uvedené, akú daňovú výhodu a hospodársky záujem mal žalobca z uskutočnených obchodov nebola nijako prepojená s napadnutým rozhodnutím. Nepatrí medzi daňovým poriadkom stanovené náležitosti vyhodnocovať iné skutočnosti ako vykonané dôkazy ( § 47 zák.563/2009 daňového poriadku) z obsahu odôvodnenia napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia, je zrejmé že táto otázka bola v nich zodpovedaná (viď bod 3 tohto rozsudku). Je potrebné k tomu uviesť, že v zmysle citovaného rozhodnutia SDEÚ v bode 39 tohto rozsudku pre odopretie práva na odpočet DPH nie je potrebné zisťovať, či a aké výhody mal daňovník, ale je potrebné preukázať, že k daňovému podvodu došlo v spojení s posudzovaným obchodom, pričom musí byť tiež preukázané, že daňovník o podvode vedel, alebo mal vedieť. Ako správne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, podstatné pre odopretie práva na odpočet DPH je kladné kumulatívne zodpovedanie všetkých štyroch otázok, a to či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené, ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel alebo o tom mohol vedieť daňový subjekt.
54. Orgány verejnej správy podrobili predmetný obchod hodnoteniu, v podstate súladne s kritériami uvedenými v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-439/04 vo veci Axel Kittel. Orgány verejnej správy vykonaným dokazovaním preukázali existenciu podvodu na DPH, vyhodnotili podrobne a zrozumiteľne zistené objektívne okolnosti realizácie predmetného obchodu, z ktorých vyplynuli skutkové závery o vedomosti žalobcu o daňovom podvode, ktorého sa predmetným obchodom zúčastnil. Zisťovali aj to, či odopretiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty pri preukázanej účasti žalobcu na zistenom podvode na DPH nebráni skutočnosť, že daňovník prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré by zabránili jeho účasti na podvode, pričom zistili, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žiadne rozumné opatrenia neprijal. Výsledkom takéhoto hodnotenia bolo zistenie daňového podvodu spočívajúceho v nepriznaní a neodvedení DPH z obchodov, ktorými dodávateľ žalobcu nakúpil a následne predal predmetný balíkovací stroj žalobcovi a žalobca si takúto neodvedenú daň odpočítal zo svojej daňovej povinnosti. Daňový podvod a vedomosť žalobcu o ňom - skutočnosť, že o ňom mal a mohol vedieť, bola preukázaná na základe zistených osobitných okolností daného prípadu. Bolo zistené, že išlo o také okolnosti, ktoré sa vymykajú bežnému obchodnému styku. Bolo bez pochybností preukázané, že jediného dodávateľa dovážajúceho predmetný stroj, o ktorý mal žalobca záujem, na územie Slovenskej republiky je možné jednoducho zistiť na internete prostredníctvom vyhľadávača Google.sk. Žalobca napriek tomu predmetný stroj objednal a nakúpil od iného dodávateľa, ktorý zdvojnásobil ľahko zistiteľnú cenu dovozcu predmetného stroja holandského výrobcu. Žalobca konateľa dodávateľa, ktorý bol jedinou osobou, ktorá v mene dodávateľa konala, resp. vôbec za túto spoločnosť konala, osobne poznal, konateľ žalobcu 4 mesiace pred uzatvorením predmetného obchodu bol konateľom dodávateľa (do 8.2.2019). Nový konateľ D. maďarský občan, bytom v Maďarsku správcovi dane uviedol, že spoločnosť kúpil, pretože chcel mať na Slovensku vlastnú firmu. Ďalšou zistenou neštandardnou okolnosťou bola skutočnosť, že napriek tomu, že bolo veľmi jednoduché zistiť cenu predmetného stroja od jeho jediného dovozcu pre územie Slovenskej republiky, žalobca si túto cenu neoveril a svojmu dodávateľovi zaplatil v podstate dvojnásobok ceny českého dovozcu predmetného stroja holandského výrobcu Lely Welger. Ďalšou osobitnou okolnosťou predmetného obchodu bolo zistenie, že D., ako jediná osoba konajúca v spoločnosti dodávateľa, nemal absolútne žiadnu vedomosť o tom, od koho predmetný tovar nakúpil, pričom vypovedal pred správcom dane len 4 mesiace po realizácii obchodu. Nemal vedomosť o tom, že cena stroja bola vrátane prepravy, ani o tom, že k stroju nebola spoločnosťou AGRO - partner s.r.o. dodaná žiadna technická dokumentácia, pričom tvrdil, že on sám svojmu odberateľovi dodal aj technickú dokumentáciu. Tiež nemal žiadnu vedomosť o preprave tovaru, a to napriek tomu, že jeho dodávateľ nedodal stroj priamo jeho odberateľovi, teda žalobcovi, ale bol prepravený od subdodávateľa len do Zvolenskej Slatiny, kde bol vyložený v spoločnosti AGROBON Zvolen s.r.o.. Žalobca nedisponoval dokladom o prevzatí predmetného tovaru od dopravcu, ktorý doviezol stroj do Obce Pleš, ale správcovi dane predkladal len naratív o tom, že tovar bol dovezený na traktore so slovenskou ŠPZ, ktorý šoféroval Slovák a že tovar prevzal od konateľa dodávateľa, o čom predložil protokol. Avšak konateľ dodávateľa tvrdil, že tovar bol žalobcovi odovzdať až potom, ako sa tento už nachádzal u žalobcu. Absolútna nevedomosť dodávateľa žalobcu o tom, od koho stroj kúpil („spomenul“ si na to až na základe nahliadnutia do správcom dane mu predloženej faktúry
od jeho dodávateľa, a teda od spoločnosti AGRO-partner s.r.o.), o spôsobe prepravy fakturovaného stroja a súčasne skutočnosť, že žalobca predmetný stroj prevzal, svedčia skutkovým záverom správcu dane o tom, že dodávateľ bol len umelým prvkom. Svedčí tomu aj skutočnosť, že dodávateľ objednal u subdodávateľa konkrétny stroj skôr, ako mu žalobca zadal parametre svojou objednávkou. Všetky správcom dane zistené skutočnosti majú objektívny charakter a spoločne (nie každá zvlášť) preukazujú, že predmetný obchod žalobcu bol zaťažený daňovým podvodom, na ktorom žalobca participoval minimálne tým, že o ňom mal a mohol vedieť. Nemohli obstáť námietky, že napadnuté rozhodnutie je založené na domnienkach, pretože je založené na skutočnostiach zisťovaných v daňovej kontrole a v daňovom konaní tak, ako sú uvedené v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane síce vyslovil aj domnienku, avšak sám to vyhodnotil ako domnienku o tom, že správcom dane zistené výbery z účtu HS Europe s.r.o. v hotovosti konateľom dodávateľa po realizácii platby za stroj žalobcom, resp. v danom časovom období nasvedčujú spätnému toku peňazí, avšak sám uviedol, že nejde o preukázanú skutočnosť a na tom ani napadnuté rozhodnutie nezaložil.
55. Správny súd na základe vyššie uvedeného zistil, že napadnuté rozhodnutie zo žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti, nezákonnosťou netrpí. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
56. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto ustanovenia možno priznať náhradu trov konania len plne úspešnému alebo čiastočne úspešnému žalobcovi. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
57. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Drahomíra Mikulajová nepodpísala písomné vyhotovenie rozsudku pre ospravedlnenú neprítomnosť na súde v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania(§141 SSP).