Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/333/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36856592, zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Niťová 3, Bratislava, proti žalovanému: L. G., U.. XX.XX.XXXX, E. XX, R., o zaplatenie 656,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi bude po právoplatnosti tohto uznesenia v r á t e n ý súdny poplatok vo výške 32,30 Eur cestou Slovenská pošta, a. s. Žalovanému sa n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2015, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 656,30 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených trov právneho zastúpenia. Súd vydal dňa 11.04.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi 656,30 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor. Žalobca vzal pred súdom dňa 25.04.2016 späť žalobu v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XX vydaný platobný rozkaz zrušil. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť ešte pred otvorením prvého pojednávania, súd nezisťoval súhlas žalovaného, nakoľko jeho nesúhlas by bol v súlade s § 146 C.s.p neúčinný, a preto súd konanie v zmysle § 144 a § 145 C.s.p. zastavil. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil. O vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu žalobcom bolo rozhodnuté v súlade s § 11 ods. 3) a 4) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo

o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 10. 2010, sp. zn. X E. XXX/XXXX). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej

súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. 9. 2011, sp. zn. X G. V. X/XXXX). Žalobca procesne zavinil, že sa konanie proti žalovanému zastavilo. V takom prípade by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.