Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-1-2004.pdf
PDF · 169.48 KB
No categories available
6Cb/1/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Progres Selice, so sídlom Selice 925 72, IČO: 00192163, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Zdráhalom so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 20, proti žalovanému: Ing. Vincentovi Iványimu - AGRISEM s miestom podnikania Galanta, Drevená 766/1, IČO: 14064022, zastúpeného advokátom: JUDr. Eduard Šmelko, Polianky 5, Bratislava, o zaplatenie 558.006,40 Sk (18.522,42 euro) istiny s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 2.119.370,- Sk (70.350,20 euro) istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý žalovanému z a p l a t i ť istinu 14.4076,76 euro so 16,50% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2003 do zaplatenia.
III. Súd konanie o vzájomnej žalobe na istinu 14,94 euro z a s t a v u j e.
IV. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .
V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca so svojou žalobou žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 558.006,40 Sk istiny z dôvodu, že žalovanému dodal ozimnú pšenicu 232,5 tony v hodnote 1.192.812,- Sk. Dodávku tohto tovaru vyfakturoval faktúrou č. XXXXXX so splatnosťou 11.11.2002. Okrem toho pre žalovaného vykonal poľnohospodárske práce a to drtenie kôrovia v hodnote 6.783,- Sk, čo fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX so splatnosťou 14.3.2003. Z týchto fakturovaných súm žalovaný uhradil len 641.589,10 Sk a zostatok v sume 558.006,40 Sk neuhradil. Žaloba bola podaná dňa 17.10.2003 na súd.
2. Žalovaný tento uplatnený nárok na súde síce uznal ako svoj dlh vo vzťahu k žalobcovi, ale uviedol, že tento svoj dlh, čiže pohľadávku žalobcu započítal jednostranne na dlhy žalobcu vo vzťahu k nemu.
3. V tejto časti súdneho konania súd vykonal dokazovanie oboznámením faktúry č. XXXXXX na sumu 1.192.812,50 Sk, príjemkou na 232,5 tony pšenice ozimnej, faktúrou č. XXXXXX na poľnohospodárske práce na sumu 6.783,- Sk, príkazom na prácu drtenie kôrovia 8 hodín dňa 6.2.2003 a príkazom na prácu drtenia kôrovia 8 hodín dňa 5.2.2003 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že tovar v hodnote 1.192.812,50 Sk bol žalobcom žalovanému dodaný a práce boli v hodnote 6.783,- Sk prevedené (drtenie kôrovia). Žaloba preto v
tomto rozsahu bola podaná dôvodne, pokiaľ by nedošlo k dôvodnému jednostrannému započítaniu dlhu žalobcu vo vzťahu ku žalovanému. To, či tento dlh žalovaný dôvodne započítal, súd skúmal a rozhodoval o započítaní pri riešení vzájomnej žaloby žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na sumu 2.119.370,- Sk.
5. Vzájomná žaloba žalovaného bola podaná v zmysle § 97 O.s.p. na zaplatenie sumy 2.119.370,- Sk dňa 3.11.2004. Táto vzájomná žaloba pozostáva zo 4 samostatných častí a to: 1/ v škode na semene trávy v sume 672.000,- Sk, 2/ v dodávke 18 ha lucerny a 45 ha strukovinovoobilnej miešanky v hodnote 542.520,- Sk, 3/ v dodávke 140 ha strukovinovoobilnej miešanky v hodnote 462.000,- Sk, 4/ v dodávke 185 ha lucerny v hodnote 442.400,- Sk.
6. Ide o samostatné nároky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a preto bolo potrebné v rámci samostatného dokazovania skúmať dôvodnosť uplatneného nároku, preto je potrebné aj samostatne odôvodňovať jednotlivé uplatnené položky v rámci vykonaného dokazovania a v rámci zisteného právneho skutkového stavu. Súd na základe toho v rámci dokazovania zistil nasledovné:
ad1/ Škoda na semene trávy v roku 2001
7. Dňa 26.2.2001 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe toho žalobca sa zaviazal vykonávať na množiteľskom poraste žalovaného rôzne agrotechnické úkony (od ošetrenia až po zber, čiže všetky agrotechnické práce). Žalobca mal v agrotechnickom termíne vykonať včas kosbu trávy za účelom zberu osiva trávy. Podľa žalovaného všeobecne agrotechnický termín zberu trávy je koniec júna. Žalobca však v tomto termíne kosbu nevykonal. Tento zber nevykonal ani po viacerých urgenciách žalovaného. Posledná urgencia bola 10.7.2001, kedy žalobca prisľúbil, že do 3 dní vykoná pokosenie trávy. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca ani v tejto lehote kosbu nevykonal. Denno-denne prichádzali od neho urgencie na kosbu trávy až do 20. júla 2001, kedy ľadovec značne poškodil trávnatý porast. Žalobca zbytky trávnatého porastu pozbieral až 25. 8.2001. Na základe tvrdenia žalovaného škoda vznikla mu porušením zmluvnej povinnosti žalobcom a to nevykonaním včasného zberu trávnatého porastu. Škodu vyčíslil na sumu 672.000,- Sk, kedy strata na trávnatom poraste bola vyčíslená ním na 11,2 tony úrody krát 60.000,- Sk trávneho semena (8ha x 1,4 tony = 11,2 tony trávneho semena). Žalovaný tvrdil, že začal o tejto škode rokovať so žalobcom, avšak nedohodol sa s ním o náhrade škody, preto fakturoval túto škodu faktúrou č. XX/E/XXXX dňa 30.12.2002.
8. Žalobca s uplatneným nárokom nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k prírodnému úkazu (ľadovec), na základe čoho nezodpovedá za prípadnú vzniknutú škodu spôsobenú týmto prírodným úkazom. Poukázal na to, že žalovaný si mal poistiť úrodu a na základe toho by mu škoda nevznikla.
9. Súd vykonal dokazovanie o tomto uplatnenom nároku oboznámením zmluvy o diele, oboznámením záznamu z prehliadky porastov poškodených ľadovcom, výsluchom svedkov Q.. I. S., Q.. X., výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením fotodokumentácie, faktúrou č. XX/E/XXXX, oznámením o započítaní pohľadávky 22.9.2003, námietkou započítania pohľadávky z 13.10.2003, prihláškou množiteľského porastu sejbou trávy, výsluchom svedka Q.. N., oboznámením odbornej literatúry, faktúrou č. XXXXXXXX/XX, znaleckým posudkom a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva o dielo v zmysle §§ 536 až 565 Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy o diele bolo stanovenie agrotechnických, fakturačných a platobných podmienok všetkých pracovných operácií pri pestovaní plodín. V zmysle tejto zmluvy (čl. II), okrem iných, sa žalobca so žalovaným dohodol o zbere trávy bez drtenia na 8 hektárovej ploche v réžii žalobcu v termínoch podľa čl. IV. zmluvy. Podľa čl. IV. Zmluvy, termíny prác obojstranne sa upresňujú minimálne 7 dní pred realizáciou prác. Podľa čl. VI. tejto zmluvy, vykonané práce budú v celom rozsahu spĺňať agrotechnické požiadavky. Podľa čl. VII. zmluvy, žalobca musí k tomu zaistiť potrebnú technológiu.
11. Dňa 27.7.2001 bol spísaný záznam z prehliadky porastov poškodených ľadovcom. Prehliadky sa zúčastnili Q.. I. S., riaditeľ OPPK, žalovaný a Q.. A. N.. Bolo zistené, že bola poškodená plocha ľadovcom 8 ha trávnatej plochy, pričom plánovaná úroda bola prakticky úplne zničená. Plánovaná úroda bola vypočítaná na 1,4 tony x hektár, pričom sa počítalo 60.000,- Sk na tonu. Celkovo škoda bola v tom čase vyčíslená na 672.000,- Sk. O prehliadke bola vykonaná fotodokumentácia. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný so žalobcom sa nedohodol na náhrade tejto škody, žalovaný vystavil faktúru dňa 30.12.2002 č. XX/E/XXXX na uvedenú sumu. Túto faktúru žalobca neuhradil, preto žalovaný mu oznámil dňa 22.9.2003, že túto svoju pohľadávku započítava jednostranne do pohľadávky žalobcu. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že podľa neho agrotechnickým termínom vykonania zberu trávy bol termín od 25.6. do 10.7.2001. Od 25.6. 2001 svedok X. sústavne požadoval vykonanie zberu trávy u žalobcu, keďže to nepomáhalo, on sám dňa 12.7.2001 sa dohodol s predsedom družstva Q.. P. na zbere trávy v najbližší pondelok. Q.. P., predseda družstva žalobcu, potvrdil, že 10.7.2001 rokoval so žalovaným o zbere trávy a prisľúbil mu, že v najkratšom termíne sa zber vykoná. Dva kombajny pracovali v okolí Galanty, a akonáhle mali ukončiť tu práce, jeden mal byť presunutý na zber trávy, medzičasom však dňa 20.7.2001 prišiel ľadovec. Potom mu volal žalovaný, že pekne ďakuje, ale že už nie je čo kosiť. Kosba zvyšku bola vykonaná asi po mesiaci.
12. Svedok X. pred súdom uviedol, že on ako živnostník v tom čase vykonával práce pre žalovaného v agronomických službách. Koncom júna 2001 začal rokovať s Q.. N. o zbere trávnatého semena. Vtedy zistil, že trávny porast v tom roku bol vhodný zberu. Zistil to tak, že vyklepávaním semena na dlaň z trávnatého porastu sa zistila zrelosť trávy na kosbu. V tom čase žalobca nemal vhodný kombajn CLASS, pretože kombajn sa opravoval. Každý deň chodil s touto požiadavkou za pracovníkmi žalobcu. Preukázal pritom všeobecné plnomocenstvo z 15.2.1999, na základe ktorého mal oprávnenie konať vo veciach rastlinnej výroby v mene žalovaného. Keď tieto jeho požiadavky nepomohli, obrátil sa na žalovaného, aby začal rokovať on so zástupcami žalobcu, čo prakticky sa udialo 10.7.2001.
13. Svedok Q.. N., riaditeľ úseku rastlinnej výroby žalobcu, potvrdil výpoveď svedka X. na požiadavku kosby trávy. On však žiadal od svedka X. predloženie nejakého plnomocenstva, že môže konať v mene žalovaného. Inak potvrdil, že i on podpisoval predmetnú zmluvu o diele a potvrdil, že v tretej dekáde júna ešte neboli funkčné kombajny, pretože sa opravovali. Potvrdil, že aj za predchádzajúce roky si žalovaný určoval termín zberu trávy. Termíny zberu však dohadovali vždy predseda družstva so žalovaným priamo. Od 16.7.2001 bola zvýšená zrážková činnosť až po 20.7.2001, kedy prišiel ľadovec.
14. Svedok Q.. I. súdu uviedol, že v dôsledku ľadovca, tráva bola úplne vybitá, ostali len holé steblá. V čase prehliadky stonka trávy bola suchá, úroda prakticky bola nulová. Žalovaný prihláškou č. 0315-00661 a osvedčením o prehliadke porastu v uznávacom konaní v roku 2001, u neho prehliadkou č. 1 z 4.6.2001, preukázal založenie množiteľského porastu „mätonohu trváceho - odroda Bača“ na ôsmich hektároch vykonaným Ústredným, kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Preukázal sejbu trávy v roku 1998 na 8ha za 4.000,- Sk bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXXX/XX z 8.9.1999 preukázal, že zakúpil od firmy SEMPOL Holding a.s. Trnava závod Bajka trávnaté semeno Mätonoh trváci odroda Bača C1 v cene 59 000,- Sk za tonu.
15. Štatutárny zástupca žalobcu poukázal na to, že za predchádzajúce roky, zber trávy sa vykonal až v mesiacoch júl, na základe toho predložil súdu výkazy za práce zberu trávy v rokoch 1999, 2002, 2003. Uviedol ďalej, že svedok X. konal v mene žalovaného, avšak tento si vyhradil na vykonanie práce konkrétneho kombajnistu.
16. Podľa odbornej literatúry Slovenskej poľnohospodárskej univerzity - Mechanizačnej fakulty, Katedry strojov a výrobných systémov z roku 1999 vydanej Doc. Ing. Jozefom Ďuďákom, CSc. pod názvom „Riadenie prevádzky strojov v poľnohospodárskych technologických systémoch“, každá operácia v pracovnom postupe má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené prevažne podľa biologických hľadísk a ktorých termín je prípustné len nepatrne meniť. Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Závislosť na prírodných podmienkach znemožňuje často jednoznačné stanovenie technologického a najmä pracovného postupu a vyžaduje prípadnú zmenu aj v priebehu ich vykonávania. Vplyvom poveternostných podmienok vzniká nesúlad medzi okamžitými technologickými vlastnosťami spracovaného materiálu a agrotechnickými požiadavkami kladenými na vykonanú operáciu (napr. značná vlhkosť pôdy znemožňuje plečkovanie, zber a pod.). Pri stanovení technologických parametrov sa vychádza predovšetkým z požiadavky dosiahnutia maximálnej úrody, príp. maximálnej produkcie. Ak nemá uvažovaný parameter výrazný a preukázaný vplyv na úrodu a produkciu, stanoví sa jeho hodnota v súlade s požiadavkami na nasledujúcu operáciu, kde je zrejmý
výrazný vplyv na úrodu alebo produkciu. Agrotechnické termíny (lehoty) sú priamo odvodené od prírodných a klimatických podmienok a od biologického materiálu s ktorým sa pracuje.
17. Podľa znaleckého posudku Q.. J. predpokladaná úroda žalovaného na trávnatej ploche podľa dokladu prihlášky a osvedčenia o prehliadke porastu bola 1,3 tony na 8 hektároch, čiže 10,4 tony x 59.000,- Sk = 613.000,- Sk plus 10% DPH 61 300,- Sk sa rovná 674.300,- Sk, spolu vzniknutá škoda. Táto suma vyčíslená znalcom prevyšuje uplatnenú pohľadávku žalovaného vo vzájomnej žalobe, pretože táto činí 672.000,- Sk. Znalec však uviedol, že z tejto sumy je potrebné odpočítať pozberané semeno, čo však bolo zistené a preukázané výsluchom účastníkov konania a svedkov, že táto hodnota prakticky bola nulová, pretože zvyšky zberu trávnatého porastu boli vykonané až v druhej polovici mesiaca august 2001.
18. Súd I. stupňa po takto vykonanom dokazovaní v tomto bode vzájomnej žaloby dospel k nasledovnému právnemu záveru: V prvom rade je potrebné si ujasniť, že vyviniť sa spod zodpovednosti za náhradu škody poukázaním na istú zmluvnú voľnosť zmluvného partnera, čo sa týka poistenia svojho majetku, nie je dobre možné. Poistenie je dobrovoľný zmluvný vzťah a nikoho do takéhoto zmluvného vzťahu nútiť nie je možné. Neexistencia takéhoto akcesscorického zmluvného vzťahu pri odstraňovaní následkov škodnej udalosti, nemôže byť na ťarchu poškodeného a vôbec nevyviňuje spod zodpovednosti za spôsobenú škodu priameho škodcu, najmä keď škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zmluvná povinnosť ťažila žalobcu pri zbere trávnatého porastu žalovaného. Tieto práce prakticky pre žalovaného vykonával žalobca už dlhé roky pred predmetnou udalosťou, napriek tomu ešte boli tieto práce zabezpečené aj na základe písomnej zmluvy o dielo z XX.X.XXXX. Tak ako to aj z odbornej literatúry vyplýva, rozhodujúci moment pre vykonanie takýchto poľnohospodárskych prác, je včasnosť realizácie zberu a práve na túto rozumnú požiadavku reagovala aj zmluva o diele, kedy termín zberu trávy sa mal vykonať v tzv. rozumnom termíne, čo každým rokom sa mohlo meniť, vzhľadom na poveternostné podmienky, na zrelosť úrody a pod.. Včasnosť realizácie zberu je taký rozumný termín, kedy sa zber má vykonať, aby celé úsilie poľnohospodárskej činnosti sa neminulo predpokladanému účinku. V danom prípade bolo preukázané výsluchom svedkov X. i N., že v skutočnosti od konca júna 2001 tráva bola zrelá na kosenie, boli tu dané požiadavky zo strany odporcu prostredníctvom svedka X., a napokon i od samého žalovaného, aby tá kosba bola urýchlene vykonaná. Tvrdenie, že od svedka X. sa vyžadovalo predloženie nejakého splnomocnenia, je len účelové tvrdenie zo strany žalobcu, pretože i za predchádzajúce roky konal svedok X. v mene žalovaného. Napokon celá realizácia, kosba trávy v najvhodnejšom termíne bez možných strát v zmysle zmluvy, mala byť v réžii žalobcu. Samotný štatutárny zástupca žalobcu pred súdom potvrdil, že 10.7.2001 rokoval so žalovaným o možnom zbere trávy. Pokiaľ tomu tak bolo v zmysle zmluvy, najneskôr do 7 dní, tráva by mala byť pokosená, čo sa takisto nestalo a preto keď dňa 20.7.2001 ľadovec zničil úrodu, išlo to už na vrub nečinnosti žalobcu.
19. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 374 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala, a ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
20. Z vykonaného dokazovania súd I. stupňa mal za preukázané, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť zo záväzkového vzťahu, keď včas v zmysle zmluvných záväzkov nevykonal kosbu trávy pre žalovaného, pritom neprihliadol na následnú prekážku nemožnosti vykonania takéhoto plnenia, a to na ľadovec, pretože už v tom čase bol s takýmto plnením žalobca v omeškaní.
21. Podľa ust. § 378 Obch. zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 Obch. zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzku vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala, alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa ust. § 381 Obch. zákonníka namiesto skutočného ušlého zisku, môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
22. Rozsah škody bol zistený nielen výpočtom žalovaného, ale i znaleckým posudkom. Tento rozsah bol zistený korektným spôsobom a to ako ušlý predpokladaný zisk žalovaného na trávnatom semene, v príp. ak by nedošlo ku škodnej udalosti porušením zmluvnej povinnosti žalobcu. Táto škoda bola zistená na sumu 674.300,- Sk, avšak z tejto škody uplatňoval si len 672.000,- Sk, ktorú škodu mu súd I. stupňa rozsudkom č.k. 6Cb/1/2004 - 315 zo dňa 7. júna 2007 priznal.
23. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v tejto napadnutej časti uznesením č.k. 21Cob 280/2007
- 355 zo dňa 31. marca 2008 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iných odvolací súd uviedol, že žalobca by sa mohol zodpovednosti za škodu vzniknutú žalovanému tým, že porušil zmluvne dohodnuté podmienky a nevykonal zber úrody včas zbaviť iba v prípade, ak by preukázal existenciu takého liberačného dôvodu, ktorý by mu objektívne bránil splniť povinnosť a ktorý by nastal nezávisle od jeho vôle. Zrážkovú činnosť v podobe ľadovca bez ďalšieho nemožno považovať za prekážku, ktorá by žalobcovi bránila riadne a včas splniť záväzok, pretože vzhľadom na podnebné klimatické podmienky i odborné znalosti, ktoré sa u žalobcu predpokladajú, bolo možné predvídať, že z dôvodu poveternostných podmienok môže nastať na úrode škoda a z toho dôvodu mal žalobca v čo najkratšom možnom agrotechnickom termíne úrodu zozbierať. Nakoľko sa tak nestalo, odvolací súd zhodne z názorom súdu prvého stupňa mal za to, že ak žalobcovi iné objektívne a od jeho vôle nezávisle skutočnosti v zbere úrody nebránili (neustály dážď), žalobca za škodu vzniknutú žalovanému zničením úrody zodpovedá. Spornou však zostáva výška vzniknutej škody, ktorú žalobca vyčíslil sumou 672.000,-Sk a ktorú súd prvého stupňa žalovanému bez ďalšieho priznal napriek tomu, že do konania pribratý znalec Q.. Š. J. I.. v znaleckom posudku konštatoval, že uvedenú sumu je potrebné znížiť o hodnotu pozbieraného semena, ktorou sa však už súd prvého stupňa nezaoberal, ktorá povinnosť mu však priamo zo znaleckého posudku vyplynula a súčasne súd pri posúdení vzniknutej škody nezohľadnil žiadne náklady, ktoré musel žalovaný vynaložiť k tomu, aby bol mohol získať majetkovú hodnotu, ktorú by mu realizácia zberu osiva trávy priniesla. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby súd prvého stupňa v tejto časti doplnil dokazovanie, a pokiaľ bude bez akýchkoľvek pochybností mať preukázanú zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, musí ustáliť výšku škody tak, aby pri jej určení boli zohľadnené i náklady, ktoré musel žalovaný na dosiahnutie majetkovej hodnoty vo výške uplatňovanej škody vynaložiť. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že bude potrebné, aby v prípade, ak žalovaný nebude ochotný poskytnúť pre vypracovanie prípadného doplnenia znaleckého posudku potrebné podklady, bude musieť znalec výšku škody znížiť vzhľadom na obvyklé náklady, ktoré sa pri podobných poľnohospodárskych prácach musia vynaložiť.
21. V rámci doplneného dokazovania odvolacím súdom naznačenom smere k tejto časti vzájomnej žaloby sa vyjadril štatutárny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že namieta uplatnený nárok náhrady škody, pretože je potrebné zistiť či škoda nebola uhradená z poistnej udalosti, ďalej namieta spoluvinou žalovaného pri prípadnom vzniku škody, pretože mal možnosť i sám vykonať zber trávnatého porastu. Poukázal na to, že i prípadná maximálna hodnota škody je len 613.000,- Sk, keďže na tento tovar sa neplatí DPH. V rámci liberácie sa spod zodpovednosti za škodu poukázal na to, že od 12.7.2001 až do spadnutia ľadovca 20.7.2001 sústavne padal dážď. Žalovaný reagujúc na tieto námietky uviedol, že predmetná škoda nebola uhradená poisťovňou. Odmieta spoluvinu, keďže vôbec nemá potrebné mechanizmy na zber trávnatého porastu a okrem toho zmluvne mal ošetrený zber trávnatého porastu práve prostredníctvom žalobcu. Štátom v tom čase neboli určené ceny na túto komoditu, preto vlastnou cenovou tvorbou určil predmetnú cenu. Táto cena vyjadruje výšku zníženia jeho majetku a z tejto ceny nemá čo odpočítať nakoľko k predmetnej cene si žiadny zisk neprepočítaval a táto čiastka zohľadňuje vynaložené náklady lebo v skutočnosti neboli vynaložené žiadne náklady na zber, na sušenie a preto nemá čo odpočítavať. Počas zberu nebol sústavný dážď, čo by bol liberačným dôvodom alebo prekážkou zberu, pričom povinný čas zberu nastal už 20. júna 2001 keď ním splnomocnený zástupca vzniesol požiadavku vykonania zberu trávnatého porastu.
22. Súd vo veci na zistenie výšky škody nariadil znalecké dokazovanie znalcom Z.. Q.. Š. J. I.., ktorý mal určiť hodnotu pozbieraného semena a náklady, ktoré musel žalovaný vynaložiť na dosiahnutie
majetkovej hodnoty vo výške uplatnenej škody. Tento znalec vypočítal hodnotu trávnatého semena na predmetnom pozemku o výmere 8 hektárov na 1,52 tony krát 59.000,-Sk čo je 89.680,-Sk, teda produkcia na 1 hektára je 11.210,-Sk. Náklady na zber trávneho semena vypočítal na 1480,- Sk a sena 15.600,-Sk. znalec na súdnom pojednávaní dňa 29. marca 2010 tomu uviedol že objektívne nie je možné zistiť cenu trávnatého porastu pretože sa cena prijatí dopytom a odbytovom pri voľnej tvorbe cien. Poukázal na to že zo sumy 613.600,- Sk, ktorú určil ako škodu bez DPH vo svojom znaleckom posudku číslo 1/2006 by sa mala odrátať suma 72.600,-Sk. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť znaleckého posudku súd vo veci nariadil nové znalecké dokazovanie znalkyňou Q.. N. C. z odboru poľnohospodárstvo odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy rastlinná produkcia - všeobecná a špeciálna. Okrem iných úlohou znalkyne bolo vyjadriť sa k vyčísleniu škody vo výške 672.000,-Sk respektíve vyčísliť výšku škody uvedenej vo vzájomnej žalobe žalovaného, vyjadriť sa či do 20. 7. 2001 boli také zrážkové podmienky, že sa nemohol vykonať zber trávnatého porastu.
23. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že na základe predloženého záznamu prehliadky množiteľského porastu vykonanej Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym dňa 4.6.2001 sa jedná o mätonoch trváci, odroda Bača, pestovaný na výmere 8 hektárov s plánovanou úrodou 1,3 t/ha v kondícii číslo 7 a číslo 9 a na základe záznamu z prehliadky porastov poškodených ľadovcom podpísaného riaditeľom Okresnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Galante Q.. S. I., zástupcami žalovaného a Q.. N. bola poškodená výmera 8 hektárov s plánovanou úrodou 1,4 t/ha s cenou 60.000,- Sk/t na 100 percent. Pretože nebolo predložená percento poškodenia porastu do 20. júla 2001 stanovila škodu spôsobenú ľadovcom na 100 percent na základe záznamu z prehliadky porastov poškodených ľadovcom a na základe záznamu z prehliadky množiteľského porastu nasledovne: 8 hektárov krát 1,3 t krát 60.000,-Sk sa rovná 624.000,-Sk + 10 percent DPH t. j. 62.400,-Sk sa rovná 686.400,-Sk. Z tejto ceny je potrebné odpočítať hoci aj nevzniknuté náklady na zber kombajnom bez drvenia 11.840,-Sk na dopravu 42 kilometrov krát 26,-Sk sa rovná 1.092,-Sk, úprava - čistenie 600,-Sk krát 10,40 tony sa rovná 6.240,-Sk, príjem na skladovanie 40,-Sk krát 10,40 tony sa rovná 416,-Sk, teda nevzniknuté náklady spolu s 10 percentným DPH činia 21.546,80,-Sk, čiže škoda bola vyčíslená na sumu 664.853,20 Sk (686.400 - 21.546,80). Podľa druhej časti znaleckého posudku znalkyňa podľa informácií zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave uviedla, že v katastrálnom území Vlčany v období od 21.6.2001 do 14.7.2001 boli také zrážkové pomery, že bolo možné vykonať zber trávnatého porastu, v období od 15.7.2001 do 20.7.2001 boli také zrážkové pomery, že s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote nebolo možné vykonať zber. O vstupe na pozemok nerozhoduje ani tak stav pôdy ako stav zrna. Znalecký posudok doplnila ústnym vyjadrením na pojednávaní dňa 25. marca 2013 tak, že na základe denného úhrnu atmosferických zrážok vyvodila záver, ktorý je uvedený v znaleckom posudku. Podľa rozpisu zrážok absentuje zrážková činnosť dňa 17.6. a 18.6.2001, dňa 15.7.2001 bolo 15,2 mm zrážok 16.7.2001 12,4 mm zrážok, 17.7.2001 34,1 mm zrážok a 18.7.2001 1,1 mm zrážok. Z uvedeného bola toho názoru že stav zrna bol vlhký.
24. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v rozsahu a v intenciách dôvodov uvedených v citovanom v uznesení odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a v rámci doplneného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobca porušil zmluvne dohodnuté podmienky a nevykonal včas zber úrody trávnatého porastu žalovaného a preto zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Bolo preukázané výsluchom svedkov X. i N., že v skutočnosti od konca júna 2001 tráva bola zrelá na kosenie, boli tu dané požiadavky zo strany žalovaného prostredníctvom svedka X., a napokon i od samého žalovaného, aby kosba bola urýchlene vykonaná. Vzhľadom na zistenú zrážkovú činnosť žalobcovi nič nebránilo v tom aby minimálne do 15. 7. 2001 vykonal zber trávnatého porastu na základe požiadavky žalovaného a v súlade so zmluvou. A tak ako to ustálil i odvolací súd, keďže žalobcovi iné objektívne a od jeho vôle nezávisle skutočnosti v zbere úrody nebránili (neustály dážď), žalobca za škodu vzniknutú žalovanému zničením úrody zodpovedá. Otázna bola len výška škody, ktorá bola zistená na základe znaleckého dokazovania znalkyňou Q.. C. v sume 664.853,20 Sk (22.069,10 euro). V tejto výške škody sú zohľadnené aj prípadné náklady na zber úrady, jeho dopravu i uskladnenie, tak ako to bolo znalkyňou vyčíslené. Táto suma zodpovedá vo veľkej miere i k vyčísleniu náhrady škody žalobcom s prihliadnutím na voľnú tvorbu cien. Preto súd v tejto časti vzájomnej žalobe vyhovel a vo zvyšku ju zamietol. V ostatnej časti súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu pridržiava zdôvodnenia rozhodnutia uvedeného v pôvodnom rozsudku a citovaného v odsekoch 18 až 22 tohto rozsudku.
Ad 2/ Dodávka 18ha lucerny a 45 ha strukovinovoobilnej miešanky- uloženie povinnosti zaplatiť 542.520,- Sk.
25. Žalovaný vo vzájomnej žalobe uviedol, že na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 2001 žalobca vykonal odber zelenej hmoty z 18ha lucerny a 45ha strukovinovoobilnej miešanky (hrach+ ovos+ jarná pšenica). Odber bol vykonaný bez prítomnosti žalovaného, takisto aj váženie bolo vykonané bez prítomnosti žalovaného. Kúpnu cenu žalobca za odber tohto tovaru nezaplatil. Na základe toho vypočítal žalovaný kúpnu cenu za odobratý tovar žalobcom a to za 18ha lucerny po 40 metrákov na hektár v hodnote 720 metrákov krát 160,- Sk 115.200,- Sk, za 45ha miešanky krát 60 metrákov na hektár 2.700 metrákov krát 140,- Sk 378.000,- Sk, spolu 493.200,- Sk + 10% DPH sa rovná 542.520,- Sk.
26. Žalobca uviedol, že je síce pravda, že zobral 18ha zelenej hmoty lucerny a 45ha zelenej hmoty strukovinovoobilnej miešanky, ale za tieto plochy mal žalobca žalovanému poskytnúť plochu inú v plnej výmere zodpovedajúcej zobratej ploche v lokalite Šúgó a pred Severným strediskom. Táto plocha mala byť osivová lucerka, z ktorej žalovaný zobral hotové osivo v množstve 63ha x 2,5 metrákov = 157 metrákov x 12.000,- Sk = 1.890.000,- Sk.
27. Žalovaný potvrdil, že došlo k istým výmenám pozemkov, avšak tie výmeny pozemkov nesúvisia s týmto prípadom.
28. Súd o tomto uplatnenom nároku vykonal dokazovanie oboznámením faktúry č. 52/E/2002, oznámením o započítaní pohľadávky, námietkou z 13.10.2003, výsluchom svedka X., výsluchom svedka N., výsluchom svedka Q.. L., výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, oznámením o vrátení faktúry, dohodou o výmene pozemkov, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:
29. Podľa výpovede svedka X. žalovaný založil množiteľský porast lucerny jarnej vo forme krycej plochy, pričom krycia plodina bola strukovinovoobilná miešanka. Žalobca pozbieral 45 ha zelenej hmoty miešanky a 18 ha lucerny, čo išlo na siláž. Zber vykonali kombajny žalobcu a hmota bola odvezená do objektu poľnohospodárskeho družstva. O tomto vedel aj Q.. L., hlavný agronóm poľnohospodárskeho družstva. 18 ha z tejto plochy sa nachádzalo v katastrálnom území Vlčany a 45 ha sa nachádzalo v katastrálnom území v Seliciach, na Jatovskej ceste. Lucerna sa kosila koncom mája a začiatkom júna roku 2002 a hneď potom sa kosila miešanka. Žalovaný vystavil faktúru č. XX/E/XXXX 30.12.2002 na zaplatenie sumy 542.520,- Sk, pričom táto suma pozostávala z kúpnej ceny za pokosený tovar v zmysle rozpisu v návrhu uvedenom. Dňa 7.1.2003 žalobca vrátil žalovanému späť túto faktúru s tým, že žiadny tovar od neho žalobca neodobral, preto faktúru považoval za nedôvodne vystavenú. Pri prvom výsluchu štatutárny zástupca žalobcu Q.. P. pred súdom uviedol, že o tomto nič nevie. Až následne potom, čo došlo k doručeniu vzájomnej žaloby žalobcovi, dňa 4.1.2005, čiže po dvoch rokoch od vrátenia faktúry, žalobca uznal, že pozbieral uvedený tovar, avšak poukazoval na to, že namiesto toho poskytol iné plochy, tak ako je to už vyššie uvedené. Samotný riaditeľ úseku rastlinnej výroby poľnohospodárskeho družstva Q.. N. ako svedok potvrdil pozbieranie uvedeného tovaru. Potvrdil, že mala byť uzavretá ústna dohoda, že namiesto tohto tovaru mal navrhovateľ dať odporcovi lucernu po druhej kosbe na osivo a o tomto sa mal dohodnúť štatutárny zástupca žalobcu Q.. P. so žalovaným. Štatutárny zástupca Q.. P. však pri svojom prvom výsluchu uviedol, že o tejto dohode nič nevie. Svedok N. ďalej uviedol, že kúpna cena preto nebola zaradená do evidencie, lebo malo dôjsť k zámene plochy porastov. Svedok Q.. L., agronóm poľnohospodárskeho družstva, potvrdil pozbieranie uvedeného tovaru s tým však, že žalovaný mal dostať náhradnú parcelu s vysiatym porastom lucerny ponechané na semeno. Tvrdil, že síce i na týchto pozemkoch kosbu vykonalo poľnohospodárske družstvo, ale semeno malo byť odovzdané žalovanému, čo však preukázané nebolo. Žalovaný popieral, žeby bola zámenná zmluva pozemkov pre tieto účely vykonaná. Bola síce pripojená k spisu dohoda o výmene pozemkov na užívanie z 1.11.1997 medzi žalobcom a žalovaným na dobu 15 rokov. Žalovaný dal pozemky v katastrálnom území Trnovec a Selice vo výmere 150,4529 ha žalobcovi a žalobca žalovanému v rovnakej výmere odovzdal pozemky inde do užívania. Obaja účastníci konania však potvrdili v súdnom konaní, že táto písomná dohoda sa netýkala predmetnej výmeny pozemkov, o ktorej hovorí žaloba. Podľa žalobcu táto výmena pozemkov mala byť na základe ústnej dohody, o čom však žiadne relevantné dôkazy produkované zo strany žalobcu neboli. Samotný žalobca hoci poukazuje na ústnu dohodu, že bola takáto výmenná zmluva medzi nimi uzavretá, na základe, ktorej žalovaný dostal 65 ha lucerky na hotový produkt, nefakturoval za odobratý takýto tovar žalovanému žiadnu kúpnu cenu, hoci ako sám tvrdí, táto hodnota by mala byť omnoho vyššia ako je požadovaná kúpna cena za odobratý tovar žalovaným. Žalovaný však tvrdí, že na základe kúpnej zmluvy vykonal jednoznačne zber tovaru žalobca, dohodli sa že kúpnu cenu v obvyklej cene bude
fakturovať žalovaný žalobcovi ku koncu kalendárneho roka, čo sa aj stalo. Samotný štatutárny zástupca žalobcu Q.. P. v priebehu súdneho dokazovania sám uznal, že o tomto so žalovaným rokoval, tvrdil však že išlo o výmennú zmluvu, o čom žiadne dôkazy preukázané neboli.
30. V rámci znaleckého dokazovania ďalej sa preukázalo, že cez vážnicu žalobcu bola prevezená zelená hmota lucerny 217,2 t a miešanky 512,4 t, na základe toho hodnota tohto tovaru bola znalcom vyčíslená: u lucerny 119.405,- Sk (217,1 t x 5.000,- Sk =108.550,- Sk + 10% DPH) a 281.820,- Sk hodnota miešanky (512,4 t x 5.000,- Sk =256.200,- Sk + 10%DPH). Na základe toho suma činí 401.225,- Sk (119.405,- Sk + 281.820,-Sk). Pritom cenu za jednu tonu lucerny i miešanky znalec zistil z predchádzajúcich cenových dohôd medzi žalobcom a žalovaným.
31. Súd prvého stupňa po takto prevedenom dokazovaní dospel k nasledovnému právnemu záveru: Podľa ust. § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá, alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 Obch. zákonníka. Podľa ust. § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná, s prihliadnutím na § 409 ods. 2 môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy, za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
32. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca predmetný tovar označený v žalobe odobral. Tento tovar vlastnícky patril žalovanému. Je potrebné preto pripustiť pravdivosť tvrdenia žalovaného o uzavretí kúpnej zmluvy na predaj predmetného tovaru, čo napokon i samotný štatutárny zástupca žalobcu v priebehu súdneho konania pripustil. Na základe toho, keďže bolo v rámci znaleckého dokazovania zistené, aké množstvo tovaru bolo zo strany žalobcu z predmetných plôch odobraté a bola zistená i kúpna cena za predmetný tovar, súd vzájomnej žalobe na uloženie povinnosti zaplatenia kúpnej ceny za odobratý tovar rozsudkom č.k. 6Cb/1/2004 - 315 zo dňa 7. júna 2007 vyhovel. Zároveň podotkol, že neboli zo strany žalobcu produkované žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že za tento tovar poskytol žalovanému iný tovar v rovnakej hodnote, príp. vyššej hodnote. Tieto tvrdenia žalobcu súd považoval za nejasné, príp. účelové, pretože sám najprv popieral vôbec prevzatie takéhoto tovaru - jeho pokosenie, až pod ťarchou dôkazov uznal prevzatie takéhoto tovaru a tvrdil, že došlo k uzavretiu nejakej výmennej zmluvy, o čom však žiadne dôkazy súdu nedoložil. Preto jeho tvrdenia, súd považoval za účelové. Vzájomnej žalobe preto súd čiastočne vo vyčíslenej výške znalcom na základe znaleckého dokazovania, čiže v sume 401.225,- Sk vyhovel a vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamietol.
33. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v tejto napadnutej časti uznesením č.k. 21Cob 280/2007 - 355 zo dňa 31. marca 2008 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iných odvolací súd uviedol, že týmto nárokom zo vzájomnej žaloby bolo plnenie na sumu 542.520,- Sk, ktorú súd prvého stupňa žalovanému ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 401.225,- Sk priznal a zvyšok zamietol. Uvedený nárok si žalovaný uplatňuje na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorej kópia je súčasťou súdneho spisu, z ktorej však vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako kupujúci s predávajúcim N.. A.Y. Q., ktorú ako dôkaz opodstatnenosti svojho nároku žalovaný súdu predložil, a o ktorej tvrdil, že ju uzatvoril so žalobcom (č. l. 20 - odpor proti platobnému rozkazu). N.. A. Q. nie je žalovaným, touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, rovnako ako neobjasnil ani skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval, a ktoré sa týkali zámennej zmluvy, ktorú mali účastníci konania medzi sebou uzatvoriť. Pokiaľ súd prvého stupňa nepripustil možnosť uzatvorenia zámennej zmluvy s tým, že s týmto prípadom nesúvisí, takéto konštatovanie odvolací súd považuje za predčasné a skutkovo i právne neopodstatnené vzhľadom na to, že medzi účastníkmi došlo k výmene užívaných pozemkov, čo mohlo mať význam pre opodstatnenosť nároku žalovaného. Týmto dôkazom sa musí súd prvého stupňa zaoberať, preskúmať ich obsah a vplyv zámeny na žalovaného nárok.
34. V rámci doplneného dokazovania odvolacím súdom naznačenom smere k tejto časti vzájomnej žaloby sa vyjadril štatutárny zástupca žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 13.10.2008 uviedol, že z úrody žalovaného zobrali 18 rektorov lucerny a 45 rektorov miešanky zelenej hmoty a namiesto toho mu
prenechali z ich porastu 65ha, čo zápisnične potvrdil pred súdom žalovaný dňa 30.8.2005. Tieto parcely boli vymerané Q.. N. a Q.. X. ako jedna k jedenej, s tým, že žalovaný za odber tohto tovaru dodatočne vyfakturoval a žalobca nie. Štatutárny zástupca žalobcu a následne i žalovaný potvrdili, že predmetná zmluva, ktorá bola uzatvorená s N.. A. Q. sa netýka súdeného prípadu. Žalovaný tomu ešte uviedol, že táto doložená zmluva slúžila len na preukázanie ceny lucernového semena, ktorá je obvyklá a preto táto zmluva nemá absolútne nič spoločné s vecou. Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by sa čestne žalobca priznal k odberu tovaru ako to neskôr začal tvrdiť, nakoľko na prvých dvoch troch pojednávaniach k odberu sa vôbec nepriznal a až príchodom vlastných svedkov Q.. N. a Q.. L. došlo k priznaniu predmetného odberu. On sám uznal od samého začiatku, že došlo k vymieraniu 65ha lucerny v auguste 2002, namieta však, že to nebolo vymerané za odobratý tovar ešte v máji 2002. Sám žalobca v zápisnici z 19.7.2005 zo súdneho pojednávania uviedol: „...ako sme mohli vedieť pri našom rokovaní v máji 2002, že nejaká škoda nastane v auguste...“. Táto výmera bola poskytnutá mu ako náhrada za na zmiernenie škody, ktorú mu spôsobil oneskoreným odberom 140ha strukovinovoobilnej miešanky. V máji 2002 nikto netušil a nemal vôľu uzatvoriť ústnu zámennú zmluvu keďže k uzavretiu zámennej zmluvy malo dôjsť až v auguste 2002. Iné exaktné dôkazy na prípadnú zámenu pozemkov medzi stranami sporu produkované neboli. Stany navzájom si len vyhodnocovali tvrdenia protistrany zo súdnych pojednávaní.
35. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Q.. N. C. z odboru poľnohospodárstvo odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy rastlinná produkcia - všeobecná a špeciálna. Okrem iných úlohou znalkyne bolo osvedčiť správnosť odhadu množstva zberanej hmoty, resp. stanoviť iné množstvo zberanej hmoty uvedenej v bode 2 vzájomnej žaloby, určiť, resp. osvedčiť výšku priemernej ceny zberanej hmoty, vyjadriť sa k vyčísleniu škody vo výške 542 520.- Sk, resp. vyčísliť výšku škody uvedenej vo vzájomnej žalobe žalovaného uvedenej v bode 2. Znalkyňa v znaleckom posudku potvrdila, že boli jej predložené kópie z vážnej knihy z PD Progres Selice, z ktorých je zrejmé, že bránou PD Selice prešlo: dňa 20.05.2002: 217,10t senáže lucerny = 506,601 zelenej hmoty lucerny = 126,64t sena, čo je 7,0t sena x ha (506,60:4:18), v dňoch 1.7. - 2.7. a v dňoch 24.7. - 28.7.2002: 817,50t senáže strukovinoobilnej miešanky čo je 1907,50t zelenej hmoty strukovinoobilnej miešanky, čo je 42,40t zelenej hmoty strukovinoobilnej miešanky x ha. Na základe toho určila množstvo zberanej hmoty uvedenej v bode 2 vzájomnej žaloby na 126,64t sena lucerny a 1907,50t zelenej hmoty strukovinoobilnej miešanky. Osvedčila výšku priemernej ceny lucernového sena v hodnote 160.- Sk a určila výšku priemernej ceny strukovinoobilnej miešanky na cenu 50.- Sk za t zelenej hmoty. Škodu vyčíslujem celkom: lucernové seno z 18 ha 222.886,40 Sk plus strukovinoobilná miešanka zo 45 ha 104.912,50 Sk = spolu 327.798,90.- Sk. (10.881,- euro).
36. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v rozsahu a v intenciách dôvodov uvedených v citovanom v uznesení odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a v rámci doplneného dokazovania dospel k právnemu záveru, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim s N.. A. Q. sa netýka súdeného prípadu. Zmluva bola doložená žalovaným na preukázanie ceny lucernového semena, ktorá je obvyklá. Čo sa týka uzatvorenia zámennej zmluvy okrem už vykonaných dôkazov ďalšie dôkazy strany sporu súdu na objasnenie uzatvorenie prípadných zámenných zmlúv nepredložili, obmedzili sa len na vzájomné vyhodnocovanie výpovedí protistrán na súdnych pojednávaniach. Na tomto mieste súd poznamenáva, že súdne sporové konanie je dôkazné konanie a ten kto tvrdí isté skutočnosti je povinný i preukázať pravdivosť svojich tvrdení. V danom prípade toto dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho tvrdenia ohľadne zámennej zmluvy ťažilo žalobcu. Žalobca v tomto smere však žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bol schopný preukázať pravdivosť tohto tvrdenia súdu neponúkol, preto v tomto smere súd konštatuje, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca síce poukázal na výpovede svedkov Q.. N. a Q.. X. avšak týmito výpoveďami nedošlo k preukázaniu ku vzniku zámennej zmluvy pre súdený prípad tak ako to už súd prvej inštancie v predchádzajúcom v súdnom rozhodnutí uviedol. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobca odobral tovar žalovaného v celkovej hodnote 327.798,90 Sk. Pokiaľ by sa aj pripustilo, že nedošlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluve nesporne by bolo potrebné potom vyhodnotiť právne tento stav, že žalobca získal na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške za to, že bez právneho dôvodu, bez úhrady zobral tovar vlastnícky patriaci žalovanému. V rámci skúmania prípadného premlčania súd konštatuje, že faktúra bola vystavená na úhradu predmetnej sumy žalovaným dňa 30.12.2002. Vzájomná žaloba žalobcom bola podaná na súd dňa 3.11.2004, čiže v dvojročnej premlčacej lehote. Na základe toho buď už z dôvodu platnej ústnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny tak ako to už súd prvej inštancie vo svojom 1. rozsudku konštatoval alebo z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia
podľa §§ 451 ods. 1 a 2, 456, 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca musí vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením žalovanému a, keďže to nie je dobre možné musí poskytnúť za toto bezdôvodné obohatenie peňažnú náhradu, ktorá bola vyčíslená v rámci znaleckého dokazovania na 327.798,90 SK (10 881 euro), ktorú sumu súd žalovanému priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. V ostatnej časti súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu pridržiava zdôvodnenia rozhodnutia uvedeného v pôvodnom rozsudku a citovaného v odsekoch 28, 29, 31, 32 tohto rozsudku.
Ad3/Pohľadávka z dodávky 140 ha strukovinoobilnej miešanky v hodnote 462.000,- Sk.
37. Žalobca vo svojej vzájomnej žalobe uviedol, že dňa 4.6.2002 bola uzavretá písomná kúpna zmluva na dodávku lucerny a miešanky (zelená hmota), na základe ktorej došlo k odpredaju predmetného tovaru na koreni. Koncom júla 2002, 40 dní po uplynutí termínu na zber, bola uzavretá ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o pozbieraní tejto hmoty pre účely žalobcu, aby sa zabránila škoda na už pod ňou rastúcou lucernou, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného, ako úroda na jeden rok. Na náklady žalovaného táto miešanka bola pokosená a uložená na rady pre účely žalobcu, ktorý potom túto miešanku si odobral. Na základe toho fakturoval následne žalovaný žalobcovi kúpnu cenu za dodávku miešanky 462.000,- Sk ( 1 ha a 60 metrákov a 140 ha = 8.400 metrákov a 50,- Sk = 420.000,- Sk + 10% DPH).
38. Žalobca žiadal vzájomnú žalobu zamietnuť tvrdiac, že nedošlo k odovzdaniu tovaru vážením, preto faktúra žalovaného uznaná nebola.
39. Súd o tomto uplatnenom nároku vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením kúpnej zmluvy zo 4.6.2002, oznámením o započítaní pohľadávky z 22.9.2003, faktúrou č. XX/E/XXXX, neuznaním fakturácie, výsluchom svedkov X., N., znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:
40. Dňa 4.6.2002 bola uzavretá rámcová kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným na predaj zelenej hmoty, lucerny a miešanky v teritóriu poľnohospodárskeho družstva za 50,- Sk za tonu zelenej hmoty v množstve zistených vážením, s tým, že cena mala byť zaplatená za odobratý tovar do 90 dní od vystavenia faktúry. Dňa 31.12.2002 vystavil faktúru č. XX/E/XXXX žalovaný žalobcovi za odobratý predmetný tovar v sume 462.000,- Sk. Žalobca neuznal túto fakturáciu, tvrdiac, že nedošlo k odovzdaniu tovaru vážením, a preto faktúru vrátil. Žalovaný oznámil žalobcovi dňa 22.9.2003 svoj zámer započítať predmetnú pohľadávku do dlhov. S týmto však žalobca nesúhlasil, čo oznámil žalovanému 13.10.2003.
41. Spolu s uzavretím kúpnej zmluvy zo 4.6.2002 bola uzavretá aj dohoda zo 4.6.2002 na základe ktorej 170 ha pôdy žalovaného scelilo družstvo do svojho užívania. Následne bola hneď nato uzavretá kúpna zmluva na predaj zelenej hmoty a tým bola daná k dispozícii táto zelená hmota, resp. pozemky, ktoré dostal do užívania žalobca aj so zelenou hmotou, boli od tohto okamihu k dispozícii žalobcu. Žalobca sám pred týmito zmluvami vysial pre žalovaného na výmere 180 ha lucernu, za čo 14.6.2002 fakturoval 158.950,- Sk bez DPH č. faktúry XXXXXX. Túto faktúru žalovaný aj zaplatil. Štatutárny zástupca žalobcu pri svojom prvom výsluchu uviedol, že uznáva uzavretie predmetnej písomnej dohody, ale poprel, že by zber zeleného porastu bol vykonaný. Bola údajne dohoda, že sa pozbiera zrno lucerny. Svedok X. pred súdom uviedol, že na ploche 170 ha bola vysiata lucerna na náklady žalovaného a ako krycia plodina bola vysiata strukovinoobilná miešanka. Túto strukovinoobilnú miešanku mal pozbierať žalobca, čo však neučinil. Žalovaný sám uviedol, že na jeho náklady bola tu vysiata lucerna, ako aj strukovinoobilná miešanka, ktorú predal žalobcovi ako zelenú hmotu. Svedok N. pred súdom uviedol, že o zmluve nevie, avšak potvrdil, že na týchto plochách sa vyzbieral len suchý porast. Sušil sa v ich skladoch. Pamätá sa však na to, že žalovaný raz sa pýtal od predsedu družstva, že čo bude robiť s tou suchou slamou, ktorá ostala na pozemkoch a predseda mu na to povedal, že poľnohospodárske družstvo dokončí celé zberové práce. Žalobca vo svojej písomnej reagencii na vzájomnú žalobu uviedol, že žalovaný mal odovzdať žalobcovi zelenú hmotu strukovinoobilnej miešanky, avšak k odovzdaniu nedošlo a miešanka prezrela a preto žalovaný kombajnami žalobcu zobral dozreté zrno a po následnom usušení ho žalovaný predal Poľnohospodárskemu družstvu v Pate. Za zvyšnú plochu dostal žalovaný od žalobcu 65 ha hotovej lucerny. Štatutárny zástupca žalobcu pred súdom uviedol následne, že je síce pravda že poľnohospodárske družstvo malo pozbierať zelenú hmotu strukovinoobilnej miešanky, k tomuto však nedošlo, preto táto prezrela. Ako kompenzácia sa mala poskytnúť žalovanému zrno, k tomuto však nedošlo, pretože sa nevedeli dohodnúť so žalovaným na cene.
42. V rámci znaleckého dokazovania znalec nezistil výšku ceny odobratého tovaru, pretože nemal dostatok informácií k dispozícii.
43. Súd prvého stupňa vychádzajúc z predchádzajúcich dohôd žalobcu a žalovaného (viď. bod 2/ uplatnenej vzájomnej žaloby), pripustil, že na 1 ha narástlo 11,4 tony zelenej hmoty strukovinoobilnej miešanky, pri dohodnutej cene za 1 metrák 50,- Sk v zmysle uzavretej písomnej zmluvy na 140 ha, hodnota pokosenej strukovinoobilnej miešanky, ktorá mala byť predaná žalovaným žalobcovi je 798.000,- Sk (140 ha á 11,4 t á 500,- Sk).
44. Súd prvého stupňa po takto prevedenom dokazovaní dospel k nasledovnému právnemu záveru: Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 443 ods. 1 Obch. zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
45. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo X.X.XXXX je platná. Tým, že bola uzavretá zároveň s touto zmluvou aj zmluva (dohoda o odovzdaní užívania poľnohospodárskych pozemkov), na ktorých táto predaná zelená hmota sa nachádzala žalobcovi mal k dispozícii tento tovar žalobca, mal možnosť s ním nakladať, mal možnosť vykonať jeho zber, čiže tovar bol riadne tým žalobcovi odovzdaný, bol daný do jeho dispozičného práva. Mal na základe toho v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, čo však žalobca neučinil a preto vo vyčíslenom rozsahu žalovaným, súd uložil povinnosti žalobcovi rozsudkom č.k. 6Cb/1/2004- 315 zo dňa 7. júna 2007, aby túto kúpnu cenu žalovanému zaplatil.
46. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v tejto napadnutej časti uznesením č.k. 21Cob 280/2007
- 355 zo dňa 31. marca 2008 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iných odvolací súd uviedol, že žalovaný si vzájomným návrhom uplatňoval i nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 462.000,- Sk vzniknutý z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa X.X.XXXX na dodávku lucerky a miešanky. Zmluvou sa účastníci dohodli, že množstvo kupovanej hmoty bude zistené vážením po zbere na váhe žalobcu ako kupujúceho. Z dokazovania bolo preukázané a potvrdil to i výpoveďou žalovaný, že žalobca zelenú hmotu lucerky a miešanky nepozbieral, napriek tomu súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca mal tento tovar k dispozícii a mal možnosť s ním nakladať, vykonať jeho zber, preto má i povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Odvolací súd takýto právny záver považuje za nesprávny a nedôvodný, nárok za nepreukázaný, pretože podľa znenia kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli, že množstvo kupovaného tovaru bude zistené vážením po zbere, k čomu nedošlo. Ak je nárok uplatňovaný ako plnenie z kúpnej zmluvy, musí ho súd posudzovať podľa právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorého podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je i určenie množstva tovaru, pričom zákon pripúšťa i približné určenie množstva tovaru, ktoré môže vyplývať z povahy tovaru, ako v tomto prípade, kedy ide o poľnohospodárske produkty. V týchto prípadoch zákon povoľuje i odchýlku od množstva určeného v zmluve, ktorá sa však používa vtedy, ak zo zmluvy, z obchodnej praxe, alebo obchodných zvyklostí nevyplýva iná hranica tejto odchýlky. Kúpna zmluva, ktorú účastníci uzatvorili dňa 4.6.2002, neobsahuje konkrétnu dohodu o množstve dodaného tovaru, a ani žiadnu dohodu o povolenej odchýlke a za množstvo tovaru sa považuje všetka zelená hmota z lucerky a miešanky, ktorej je majiteľom žalovaný v teritóriu žalobcu. Zmluva zároveň určuje, že množstvo tovaru zistí žalobca ako kupujúci po zbere vážením. Na takúto dohodu sa aplikuje právna úprava uvedená v § 421 Obchod. zák. z ktorej tiež vyplýva, že predávajúci má nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný. Dokazovanie potvrdilo, že žalovaný ako predávajúci žalobcovi žiaden tovar v súvislosti s touto zmluvou nedodal, z toho dôvodu je jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny nedôvodný.
47. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
48. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne túto časť vzájomnej žaloby žalovaného označil ako nedôvodnú, keď vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy na, ktorej sa účastníci dohodli, že
množstvo kupovaného tovaru bude zistené vážením po zbere, k čomu nedošlo. Kúpna zmluva ktorú účastníci uzatvorili dňa 4.6.2002 neobsahuje konkrétnu dohodu o množstve dodaného tovaru a ani žiadnu dohodu o povolenej odchýlke a za množstvo tovaru sa považuje všetka zelená hmota z lucerky a miešanky, ktorej je majiteľom žalovaný v teritóriu žalobcu. Zmluva zároveň určuje, že množstvo tovaru zistí žalobca ako kupujúci po zbere vážením. Dokazovanie potvrdilo, že žalovaný ako predávajúci žalobcovi žiaden tovar v súvislosti s touto zmluvou nedodal z tohto dôvodu je jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny nedôvodný. Súd prvej inštancie viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu bez nutnosti ďalšieho dokazovania musel túto časť vzájomnej žaloby ako nedôvodnú zamietnuť.
Ad4/ Dodávka lucerny zo 185 ha pôdy v hodnote 442.400,- Sk.
49. Žalovaný vo vzájomnej žalobe poukazuje na kúpnu zmluvu zo 4.6.2002 na predaj lucerny a miešanky na 140 ha + 45 ha lucerny, ktorá rástla pod miešankou. Túto lucernu odpredal žalovaný žalobcovi na koreni. V septembri roku 2002 mal odobrať žalobca tento tovar a v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy vznikla žalobcovi povinnosť za túto lucernu žalovanému zaplatiť sumu 674.450,- Sk (185 ha lucerny á 60 metrákov á 50,- Sk = 545.000,- Sk + 10 % DPH ). Z tejto sumy odpočítal žalovaný sumu 232.050,- Sk za predaj zelenej hmoty vo výmere 65 ha.
50. Súd I. stupňa tento bod vzájomnej žaloby vyhodnotil, že úzko súvisí s predchádzajúcim bodom 3, pretože táto lucerna sa mala prakticky nachádzať pod krycou plochou strukovinoobilnej miešanky, ktorá bola takisto predaná uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovi. Platia preto tie isté podmienky a dôkazy na tento druh dodaného tovaru obdobne. Je potrebné takisto tu vychádzať z toho, že znalec vo svojom znaleckom posudku v predchádzajúcich bodoch počítal predpokladanú a preukázanú úrodu lucerny 120 metrákov na hektár, tak v tom prípade by kúpna cena tohto tovaru bola 1.110.000,- Sk (120 metrákov á 185 ha á 50,- Sk), pričom kúpnu cenu žalovaný si vypočítal na sumu 674.450,- Sk. Pri tomto bode platí to všetko, čo bolo uvedené v bode 3/, čo do jeho odôvodnenia, skutkového i právneho stavu. Súd I. stupňa poukázal na to, že nebolo preukázané, žeby tak ako žalobca tvrdil, žeby samotný žalovaný predal zrno obilia lucerny RaVOD Pata, pretože svedok Q.. K. Y., predseda družstva RaVOD Pata, pred súdom uviedol, že po žatve 2002 prišiel za ním svedok X. s ponukou, či by družstvo nekúpilo od nich zmesku obilia - jačmeňa, hrachu a ovsa, ktorá zmeska bola uskladnená v Seliciach. Dohodol sa s týmto svedkom na kúpnej cene. Poslal pre zmesku vlastné motorové vozidlo a na vlastné náklady obilie si previezli. Následne prišla faktúra od N.. A. Q. P. S., R. XXXX/XX, ktorému kúpnu cenu za predmetný tovar v hodnote 991.584,- Sk družstvo zaplatilo. Tovar na základe toho bol predaný inému subjektu, ako žalovanému. Súd I. stupňa preto priznal v tomto bode z rovnakých dôvodov, ako je uvedené v bode 3 žalovanému sumu 442.400,- Sk rozsudkom č.k. 6Cb/1/2004- 315 zo dňa 7. júna 2007.
51. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v tejto napadnutej časti uznesením č.k. 21Cob 280/2007 - 355 zo dňa 31. marca 2008 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie z totožných dôvodov uvedených v ods. 46 tohto rozsudku.
52. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
53. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne túto časť vzájomnej žaloby žalovaného označil ako nedôvodnú, keď vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy na, ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo kupovaného tovaru bude zistené vážením po zbere, k čomu nedošlo. Kúpna zmluva ktorú účastníci uzatvorili dňa 4.6.2002 neobsahuje konkrétnu dohodu o množstve dodaného tovaru a ani žiadnu dohodu o povolenej odchýlke a za množstvo tovaru sa považuje všetka zelená hmota z lucerky a miešanky, ktorej je majiteľom žalovaný v teritóriu žalobcu. Zmluva zároveň určuje, že množstvo tovaru zistí žalobca ako kupujúci po zbere vážením. Dokazovanie potvrdilo, že žalovaný ako predávajúci žalobcovi žiaden tovar v súvislosti s touto zmluvou nedodal z tohto dôvodu je jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny nedôvodný. Súd prvej inštancie viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu bez nutnosti ďalšieho dokazovania musel túto časť vzájomnej žaloby ako nedôvodnú zamietnuť.
54. Celkovo takto súd priznal na vzájomnú žalobu žalovaného žalovanému istinu 992.6525,10 Sk - 32.950,10 euro (664.853,20 Sk + 327.798,90Sk). Z tejto sumy súd odpočítal pohľadávku navrhovateľa,
ktorá bola dôvodná vo vzťahu k odporcovi 558.606,40 Sk - 18.542,34 euro, čiže súd priznal žalovanému na jeho vzájomnú žalobu sumu 14.407,76 euro a vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol. Keďže žalovaný dôvodne započítal pohľadávku žalobcu 558.606,40 Sk (18.542,34 euro) do svojich pohľadávok, súd žalobu žalobcu zamietol.
55. Súd priznal z prisúdenej istiny žalovanému zákonné úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Táto je vo výške 16,50% ročne od 14.1.2003 zo sumy 22 069,10 euro a od 14.1.2003 zo sumy 10.881,- euro s prihliadnutím na to, že k predmetnému dňu bola diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska 6,50% ku, ktorej sa pripočíta 10% na zvýšenie a takto vychádza percentuálna miera úrokov z omeškania 16,50%. Úroky z omeškania boli priznané žalovanému od nasledujúceho dňa od splatnosti jednotlivých faktúr ktoré vystavil na túto svoju pohľadávku. Faktúry sa stali splatné dňom 13.1.2003. Vo zvyšku uplatnený nárok z titulu úrokov z omeškania vzájomnou žalobou súd zamietol.
56. Vo vzájomnej žalobe žalovaný na prvej strane a aj v petite si uplatnil istinu vo výške 2.119.370,- Sk. Podľa bodu 08 je súčet všetkých v štyroch bodoch žalovaných súm vo vzájomnej žalobe 2.118.920,00 Sk, rozdiel je 450,00 Sk (14,94 euro). Tento rozdiel predstavuje chybu v počítaní, preto žalovaný v tejto časti vzájomnú žalobu účinne zobral späť a preto súd v tejto časti konanie o vzájomnej žalobe podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
57. Napokon súd sa opätovne zaoberal aj s námietkou žalobcu o aktívnej ne legitimácii žalovaného na podanie vzájomnej žaloby. Je potrebné konštatovať, že súd sa s ňou už vyporiadal na pojednávaní dňa 13.6.2006, keďže ide o opakovanú námietku žalobcu. Na tomto pojednávaní súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že súd rozhodne o prípadnej zmene účastníka konania na základe podkladov, ktoré žalovaný súdu doručí v lehote piatich dní. Žalovaný príslušné doklady súdu doručil a súd na základe týchto dokladov dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu účastníka konania na strane žalovaného. Súd pritom rozhodol o tejto námietke žalobcu na základe predložených listinných dôkazov a to: čiastočné odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.2.2006, ktoré je založené v súdnom spise na čl. 238 a podaniu ku konaniu zo dňa 20.6.2006, ktoré je založené v súdnom spise na čl. 237. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalovaný má aktívnu legitimáciu podať vzájomnú žalobu a preto táto námietka žalobcu je nedôvodná. Napokon ani odvolací súd v tomto smere nebol iného názoru ako súd prvej inštancie.
58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca síce dôvodne si uplatnil svoj nárok na zaplatenie v žalobe uvedenej istiny, tento nárok však súd mu priznať nemohol z dôvodu, že žalovaný dôvodne si jednostranne započítal svoju pohľadávku do výšky uplatneného nároku žalobcom, preto žalobca nemal v uplatnenom nároku úspech a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Na druhej strane žalovaný so svojou vzájomnou žalobou si uplatnil nárok na prisúdenie istiny 2.119.370,- Sk z tejto sumy mu bola prisúdená istina 992.6525,10 Sk (približne polovica z uplatnenej istiny) po odpočítaní pohľadávky žalobcu len istina 434.048,20 Sk mal teda len čiastočný úspech na základe toho súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyslovil že hoci žalovaný mal čiastočný úspech v predmetnom konaní ani jemu nepatrí nárok na náhradu trov konania. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne trojmo, alebo ústne do zápisnice.
Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený má možnosť požiadať o vykonanie súdnej exekúcie.