Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-571-2015.pdf
PDF · 130.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/571/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. D. J., J.: E. W. XXX, XXX XX E.Á. W., L.. XX.X.XXXX a 2. C. Š., J.: C. XX, XXX XX T., L.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s r. o., so sídlom: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 5.428,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 17C 135/2013-176 z 28.4.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalované v 1. a v 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi 5.331,15 eur, spolu s úrokom z omeškania
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.10.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.11.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.12.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.1.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.2.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.3.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.4.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.5.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.10.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.11.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.12.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.1.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.2.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.3.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.4.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.5.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 2.617,11 eur od 31.10.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania 2370,18 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 2044,68 eura), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
2. Žalobca v žalobe uvádzal, že pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu - Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.9.2012. Žalobca tvrdil, že právny predchodca - SLSP a.s. uzavrela so žalovanou v 1. rade zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX K.S. XX.XX.XXXX na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 200 000 Sk (6 638,78 eura), ktorý sa zaviazala splatiť v dohodnutom čase, platiť úroky dohodnuté v zmluve a ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom. Za účelom zabezpečenia tohto úveru poskytla ručenie žalovaná v2. rade, ktorá sa zaviazala uspokojiť pohľadávku postupcu v prípade, ak ju neuhradí žalovaná v 1. rade a súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX X. K. XX.XX.XXXX (Č..XX), z ktorej vyplynuli žalobcom uvádzané skutočnosti a tiež to, že výška splátky bola 2920 Sk (96,93 eura), úroková sadzba 11,8% ročne, splatnosť splátok 20. dňa v mesiaci, prvá splátka dňa 20.1.2005 a posledná dňa 20.12.2014, a RPMN 13,56%. Ako vyplýva z Dohody o ručení zo dňa 23.12.2004, žalovaná v 2. rade ako ručiteľ vyhlásila (článok II. bod 1), že (súd uvádza stručne) uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z úverovej zmluvy a na základe ktorej bola žalovanej v 1. rade poskytnutá istina 200 000 Sk, ako aj príslušenstvo, náklady podľa úverovej zmluvy a danej dohody a že sa bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú výzvu veriteľa, obsahujúcu vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas ju uhradí za dlžníka veriteľovi do 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.
3. Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy citoval súd prvej inštancie znenie § 52, spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva medzi sporovými stranami.
4. Súd citoval §§ 497, 502, 503 Obch. zák. a dôvodil, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu. Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy.
5. Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu . Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel. Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.12.2004 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.
6. Ako bolo uvedené, v konaní bolo preukázané, že žalobca ani jeho právny predchodca od úverovej zmluvy neodstúpil a celý nesplatený zostatok, ktorý sa mal v splátkach zaplatiť do 20.12.2014, sa v celkovom počte 27 splátok (istina plus zmluvný úrok bez poplatkov, sankcií ...) stal zročným dňa 15.10.2012. K tomuto dňu boli žalovaného v omeškaní so splácaním splátok od roku 2009, ktoré sa stali zročnými vždy 20. dňom v kalendárnom mesiaci a 21. dňom začala ohľadom každej z nich plynúť samostatná premlčacia doba. Po tom, ako dňa 15.10.2012 žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru, sa stali zročné aj splátky, ktoré sa mali zaplatiť v období od 20.6.2012 do 20.12.2014 t.j. celková suma 2617,11 eura (27 x 96,93 eura).
7. Žaloba bola podaná dňa 23.5.2013 , pričom žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 5428,08 eura (t.j. dlžných splátok za obdobie od 20.5.2010 v počte 29, čo činí 2810,97 eura a zročnej sumy 2617,11 eura). Vychádzajúc zo skutočnosti, že 21. dňom začala ohľadom dlžných splátok plynúť premlčacia lehota osobitne a žaloba došla na súd dňa 23.5.2013, nepremlčanými boli splátky, splatné v období od 20.6.2010. Splátka, splatná dňa 20.5.2010 bola ku dňu podania žaloby premlčaná a preto súd priznal žalobcovi dôvodne žalovanú sumu 2714,04 eura t.j. 28 nepremlčaných plátok po 96,93 eura a sumu 2617,11 - 27 splátok, ktoré sa stali zročnými dňa 15.10.2012 t.j. celkom 5331,15 eura. Súd zaviazal žalované zaplatiť žalobcovi priznanú sumu a to spolu s úrokom z omeškania z každej dlžnej splátky zročnej pred podaním žaloby ako aj zo sumy, ktorá sa stala zročnou dňa 15.10.2012, a ktorá nebol zaplatená v určenej lehote t.j. do 30.10.2012. Zo sumou 2617,11 eura sú preto v omeškaní od 31.10.2012.
8. Súd citoval § 517 OZ, § 3 Nar. vlády 87/95 Z.z. a dôvodil, že v danom čase zákon neukladal povinnosť číselne vyjadriť počet splátok, ktoré sa mali zaplatiť a napokon, ak sa prvá splátka mala zaplatiť dňa 20.1.2005 a posledná dňa 20.12.2014 sa jednoduchou matematikou dá vyrátať, že sa jedná presne o 10 rokov t.j. 120 mesiacov, čo priemerne zdatnému človeku nemôže robiť problém. Vo vzťahu k nákladom, ktoré mali byť uvedené ako súčasť RPMN, k tomu súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemá vecný význam vzhľadom na to, že žalobca sa okrem samotných splátok, zahŕňajúcich dohodnutý 11,8% ročný zmluvný úrok, nedomáhal ničoho iného a preto nebolo potrebné posudzovať, či RPMN uvedené v zmluve sadzbou 13,56% ročne zohľadňovala nejaké iné náklady alebo nie, popr. či bola určená správne. Súd neakceptoval ani tvrdenie žalovaných o počiatku plynutia premlčania dňom nasledujúcim po 23.2.2009 t.j. po uhradení poslednej splátky tvrdiac, že sa vtedy stal úver zročným, pretože: podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Takýto následok zmluvne nebol dohodnutý a neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. čl. 7.6.1 VOP, pretože podľa ich znenia ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní b) b) ak klient je v omeškaní so splatením poplatku za poistenie, ak je súčasťou zmluvy ....
9. Automatická zročnosť záväzku ako celku teda nenastáva, ale je viazaná na úkon zo strany veriteľa v rámci využitia svojho oprávnenia (nie povinnosti). Účastníci nemali ani v zmluve a ani vo VOP upravenú otázku za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu a teda oprávnenie, uvedené v 2. vete cit. ustanovenia neprichádza do úvahy. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dôvodne podanej žalobe, až na premlčanú sumu titulom splátky za 5/2010 vyhovel a žalované zaviazal na jej
zaplatenie s tým, že v sume 96,93 eura (splátka za 5/2010) bola žaloba pre premlčanie zamietnutá. V danom prípade úspech žalobcu činil 100 % , preto mu boli priznané trovy konania za: 1/ zaplatený súdny poplatok 325,50 eura, a ďalšie plus režijný paušál rok 2013: 2 x 7,81 eura (15,62 eura), rok 2014: 4 x 8,04 eura (32,16 eura), rok 2015: 4 x 8,39 eura (33,56 eura ), v sume 81,34 eura. Odmena a režijný paušál spolu: 1703,90 eura, čo spolu s 20% DPH 340,78 eura činí 2044,68 eura, celkom: 2370,18 eura.
10. V podanom odvolaní proti vyhovujúcemu výroku dôvodmi odvolania sú dôvody podľa: -ust. § 205 ods. 2 písm. a/ zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to konkrétne k vade konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
-ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný nakoľko : 1.zákon neukladal číselne vyjadriť počet splátok, resp. jednoduchou matematikou sa dá vyrátať, e sa jedná o 10 rokov, resp. 120 mesiacov, 2.nebolo potrebné posudzovať RPMN, či obsahujú určité náklady, resp., či je RPMN určená správne, 3.nárok nepovažoval za premlčaný, nakoľko účastníci nemali v zmluve ani vo VOP dohodnuté, za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu.
11. V obdobnom prípade Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.4.2013 sp.zn. 11 Co/124/2012 uvádza nasledovné : „Správny bol záver súdu prvého stupňa, keď považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 a § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď správne konštatoval, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. V odvolaní navrhovateľ pripustil, že údaj konečná splatnosť úveru v úverovej zmluve uvedený nie je, avšak podľa jeho názoru výkladom a všetkými ostatnými údajmi, uvedenými v zmluve sa dá k tomu dopracovať“.
12. Odporcovia poukazujú na svoje podanie zo dňa 14.12.2014 v znení ako je uvedené nižšie (kurzivá) pričom nesúhlasia s názorom súdu že nebolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy, za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti dlhu. Uvedené bolo jasne dohodnuté vo VOP časť 7.6.1. kedy nastalo omeškanie a banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru -požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy. Z listín ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že banka, resp. jej právny nástupcovi | p o ž a d o v a I i[ splatenie celého úveru v dobe, od ktorej uplynulo viac ako tri roky do podania návrhu. Požadovať neznamená len uviesť slová „vyhlásenie mimoriadnej splatnosti" ale v zmysle gramatického výkladu sa požadovaním rozumie aj „výzva na úhradu". Vzhľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu zdôrazňujeme, že súd je povinný použiť v prípade pochybností o obsahu zmluvy výklad v prospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie VOP jasne korešponduje s ustanovením § 565 OZ a sleduje jeho účel. V uvedenej súvislosti poukazujeme na to, že dátum tzv. „zosplatnenia" v listine predloženej navrhovateľom označenej ako „oznámenie o splatnosti je nesprávny. Veriteľ nemôže svojvoľne posúvať termín splatnosti a začiatok plynutia premlčacej doby tak ako to jemu vyhovuje a je potrebné na danú otázku aplikovať príslušné zákonné kogentné ustanovenia od ktorých ani nie je možné sa dohodou odchýliť a upraviť práva a povinnosti inak. V prejednávanom prípade je potrebné brať osobitný zreteľ najmä na tú skutočnosť, že na základe zmluvy o splátkovom úvere bolo dohodnuté plnenie v splátkach, čo má pri posudzovaní otázky premlčania neopomenuteľný význam. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka totiž platí, že „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky". Podľa § 565 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ ž i a d a ť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podobne podľa ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného platí, že „pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Posledná splátka odporcov bola vykonaná 23.2.2009. Návrh na začatie konania podaný
23.5.2013. Tzn. po uplynutí 4 rokov. Teda bez ohľadu na to, či bude súd v prejednávanom prípade aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, alebo ustanovenia Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že zosplatnenie dlhu (záväzku) z dôvodu neuhradenia splátky (čiastkového záväzku) bude mať rovnaké následky. Týmito následkami bude začatie plynutia premlčacej doby, ktorá začne plynúť od momentu splatnosti neuhradenej splátky (čiastkového záväzku) a nie od momentu, ktorý určil veriteľ v oznámení o zosplatnení. V danej súvislosti odkazujem aj na § 54 ods. 1 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. O tom, že dátum zosplatnenia 30.10.2012 uvádzaný navrhovateľom nie je možné považovať za relevantný a je zmätočný a účelovo prispôsobený svedčí o.i. aj to, že:
- navrhovateľ zosplatnil úver aj listom zo dňa 10.4.2013 k dátumu 10.4.2013 ?!
- právny predchodca evidentne zosplatnil úver ešte dávno pred 30.10.2012, nakoľko listom oznámil odporcom, že na základe mandátnej zmluvy zo dňa 31.1.2011 zveril vymáhanie celej pohľadávky v sume 7387,47 EUR spoločnosti INVEST KAPITAL; ide o takmer rovnakú sumu ako je uvedená v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (7854,90 EUR). Vzhľadom na to, že už minimálne v čase 31.1.2011 bola pôvodným veriteľom uplatňovaná sumaj 7.387,47 Eur je jasné s ohľadom na výšku úveru, výšku jednorázovo požadovanej sumy, na do toho času vykonanú úhradu zo strany odporcov, na počet a výšku splátok vyplývajúcich zo splátkového kalendára, že v tom čase už bol úver zosplatnený. V každom prípade, je potrebné s ohľadom na čl. III odlišovať úkon, ktorým došlo k zosplatneniu od 1. dňa splatnosti, ktorý je pre určenie plynutia premlčacej doby relevantný.
13. Na základe uvedeného odporcovia v 1. a 2. rade navrhujú, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a priznal odporcom náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
14. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa vyjadril žalobca tak, že ponecháva odvolanie žalovaných 1/, 2/ na rozhodnutie krajského súdu, stotožňuje sa s rozhodnutím Okresného súdu Košice-okolie, trovy odvolacieho konania nežiadal.
15. Odvolací súd so zreteľom na doterajšiu právnu procesnú úpravu do 1. júla 2016 vychádzal z ust. § 470 ods. 1 CSP, lebo ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
22. Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Napadnuté rozhodnutie je aj v súlade s doterajšou súdnou praxou, pretože ide o spotrebiteľskú vec, spotrebiteľský úver má obvykle charakter pôžičky (možno tento výraz považovať za synonymum pre úver) a voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi len na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (ovšem od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, častejšou a napokon je definitívnym pomocníkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi, lebo záleží v podstate na tom, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania, či podnikania alebo na iný účel. Prejednávaný spor založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.12.2004 posudzoval súd prvej inštancie podľa zmluvného typu upraveného v § 497 Obchodného zákonníka, ale ide o druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave v spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.
23. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ boli v omeškaní so splácaním splátok od roku 2009, ktoré sa stali zročnými vždy 20. dňom v kalendárnom mesiaci a potom ohľadne aj každej splátky začala plynúť samostatná premlčacia doba. Žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru 15.10.2012, zročnými sa stali splátky, ktoré sa mali zaplatiť v období od 20.6.2012 do 20.12.2014, spolu suma 2.617,11 € (27 x 96,93 €). Keďže žaloba bola podaná na súd 23.5.2013, nepremlčané sú splátky v splatnom období od 20.6.2010 a od 20.5.2010 bola ku dňu podania žaloby premlčaná aj táto splátka, a preto mali byť priznané žalobcovi dôvodne splátky v sume 2.714,04 €, t.j. 28 nepremlčaných splátok po 96,93 € a suma 2.617,11 € (21 splátok), ktoré sa stali zročnými až 15.10.2012, úhrne 5.331,15 €.
24. So sumou 2.617,11 € sú preto žalovaní 1/, 2/ v omeškaní od 31.10.2012 a súd prvej inštancie správne priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 Obč. zák. v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., § 3.
25. Nebolo možné akceptovať tvrdenie žalovaných o počiatku plynutia premlčania dňom po 23.2.2009, t.j. ohľadom poslednej splátky právnemu predchodcovi žalobcu, lebo údajne vtedy sa stal úrok zročným,
keďže podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené (toto právo však mohol veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky). Uvedený právny názor však nie je v rozpore s rozsudkom 5 Co 111/2015 krajského súdu z 11.12.2014, keďže išlo o splatnosť splátok a právny vzťah medzi sporovými stranami mal byť založený predmetnou zmluvou o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. V uvedenej veci, aj keď súd vychádza zo Smernice 87/102/EHS, ktorá stanovuje, že neexistencia údajov RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (podľa uznesenia SD EÚ zo 16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť) a nie je v rozpore ani s judikatúrou Najvyššieho súdu (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 6 MCdo 4/2012 o záväzkových vzťahoch s úverovej zmluvy, vrátane otázky premlčania).
26. Súd prvej inštancie, keďže účastníci nemali ani v zmluve ani vo VOP upravenú otázku, za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu, nedošlo k dohode, a teda ani nedošlo k automatickej zročnosti záväzku, dôvodne potom súd podanej žalobe vyhovel až na premlčanú sumu titulom splátky za 5/2010 a suma len čo výšky 96,93 € ako splátka za máj 2010 bola zamietnutá pre premlčanie.
27. Odvolacie námietky, že uvedené medzi sporovými stranami malo dôjsť automaticky k zročnosti dlhu a že jasne bolo dohodnuté vo VOP časť 7.6.1, keď malo nastať omeškanie a banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ďalej požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy je neopodstatnené, aj keď v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy by mal byť výklad súdu v prospech spotrebiteľa, pritom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa neodchyľovali od zákona v neprospech spotrebiteliek, žalovaných 1/, 2/, pretože žalobca mal zosplatniť úver aj listom zo dňa 10.4.2013, pričom právny predchodca žalobcu ho zosplatnil ešte 30.10.2012, keď listom oznámil žalovaným 1/, 2/, keď na základe mandátnej zmluvy zo dňa 31.1.2011 ešte vymáhanie celej pohľadávky v sume 7.387,47 € spoločnosti INVEST KAPITAL (ide takmer o identickú sumu ako pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti čo do výšky 7.854,90 €). Minimálne v čase 31.1.2011 bola pôvodným veriteľom uplatňovaná suma 7.387,47 € jasne s ohľadom na výšku úveru, kedy mal byť úver zosplatnený, tieto odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/ možno považovať za účelové a bez náležitého výkladu a výpočtu.
28. Napokon žalovaná v 1. rade nesplácala úver riadne, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca - SLSP, a.s. postúpil pohľadávku žalobcovi, ku dňu postúpenia žalovaná v 1. rade preto dlhovala pohľadávku v celkovej výške 9.627,74 € pozostávajúcu z dlžnej istiny 7.854,90 € a riadneho úroku 1.006,57 €, úroku z omeškania 717,14 € a sankčného úroku 10,26 € a poplatkov 38,87 €.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že posledná splátka, ktorú žalovaná na predmetnom úverovom prípade mala realizovať, bola na účet právneho predchodcu žalobcu pripísaná 23.2.2009 v sume 216,27 € a v ďalšom období už neboli zaplatené vôbec žiadne splátky a ak boli, tak splátky boli poukazované nepravidelne, nie v dohodnutej lehote, ani v dohodnutej výške.
30. Súd prvej inštancie správne posúdil daný spor ako spor vyvolaný zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, s poukazom na § 565 OZ bolo plnenie dohodnuté v splátkach, veriteľ však mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené a toto právo však nemohol veriteľ použiť skôr ako nastala splatnosť najbližšie nasledujúcej splátky.
31. Podstatnými odvolacími námietkami je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a keďže súd prvej inštancie posúdil vec tak, že strany sporu nemali ani v zmluve a ani vo VOP upravenú otázku, za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu, a teda oprávnenie uvedené v druhej vete ustanovenia článku 7.6.1 VOP (banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere a následok keď veriteľ mal žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky pri omeškaní klienta so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ak klient je v omeškaní so splatením poplatku za poistenie), nemožno na základe uvedeného pri skutočnosti, že strany sporu nemali upravenú otázku v ďalšej zmluve, za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu a veriteľ ani oprávnenie, nebolo možné v celom rozsahu žalobu zamietnuť, ale len čo do splátky v sume 96,93 € za splátku za 5/2010.
32. Uvedené posúdenie nemožno považovať za nespravodlivé rozhodnutie vo vzťahu k žalovaným spotrebiteľkám.
33. Zo žaloby okrem iného vyplýva, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9.627,74 €, pozostávala z istiny 7.854,90 € a riadneho úroku 1.006,57 € a ďalších, a nie je možné zistiť, či žalované 1/, 2/ vôbec zaplatili niečo po podaní žaloby od 23.5.2013 právnemu nástupcovi žalobcu.
34. S poukazom na rozsudok sp.zn. 4 Cdo 146/2008 z 31.7.2008 NS SR je treba považovať odôvodnenie rozhodnutia s ohľadom na premlčanie splátky vzhľadom na neplnenie si povinnosti v splátkach žalovaným 1/, 2/, za správne. Je totiž jasné, že dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu nie je už potom čas plnenia dohodnutý alebo stanovený v súladmi so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje aj veriteľa v jeho práve vyplývajúcom v § 563 Obč. zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu a v dôsledku toho sa právo, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč. zák. ho vníma už potom reálnejší obsah.
35. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol až na siedmom nariadenom pojednávaní, jeho právne posúdenie veci je v súlade s predloženými dôkazmi a správne z väčšej časti aj vyhovel žalobe, ani do konania odvolacieho súdu nedoložili žalované 1/, 2/, že by niečo plnili v priebehu konania, teda, že by nejakú splátku alebo nejakú sumu uhradili žalobcovi v priebehu konania od roku 2013 do 9.8.2016, kedy rozhodol rozsudkom vo veci samej odvolací súd.
36. Vzhľadom na ust. § 470 CSP, lebo právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, so zreteľom na § 365 CSP, keďže odvolací súd nezistil žiadnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
37. Aplikácia ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, v časti náhrady trov konania, keď výnimočne odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vychádza z aplikácie vnútroštátneho práva, ako aj práva EÚ, podľa názoru odvolacieho súdu v spotrebiteľských veciach možno za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať aj obtiažnosť právnej orientácie žalovaných 1/, 2/ a potrebu vyporiadať celkový dlh právnemu predchodcovi žalobcu (ide o značnú sumu 5.331,15 € aj s príslušenstvom.
38. Odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemá byť priznaná náhrada trov konania úspešnému žalobcovi v charaktere spotrebiteľského sporu, v okolnostiach sporu vzhľadom na správanie sa žalovaných 1/, 2/, ktorí aj keď trikrát neboli na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, mali záujem prostredníctvom právneho zástupcu vyporiadať pohľadávku žalobcu, odvolací súd pripomína, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi tohto žalobcu v žiadnom prípade finančne nezrujnuje a nebude výrazne postihnutá jeho majetková sféra. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovaných 1, 2 aj na majetok žalobcu, odvolací súd nepriznal trovy konania úspešnému žalobcovi.
39. Na druhej strane o trovách odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 396 CSP, lebo úspešný žalobca tieto trovy ani nežiadal a neúspešné žalované nemajú na ich náhradu právo, preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Výsledok hlasovania 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.