Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_2T-142-2015.pdf
PDF · 146.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/142/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov Oľgy Navarčíkovej a Ing. Ladislava Bartoša, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.augusta 2016 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaná C. Z., U.. XX.XX.XXXX H. N., F. R. Q., U. XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 180/13/1104, zo dňa 27.11.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe že
ako matka maloletej U..Z.., U.. XX.XX.XXXX D. H. R. na F. XX v Bratislave - Dúbravke a taktiež aj v hoteli Avion v MČ Bratislava - Ružinov v doposiaľ nezistenom čase v období od roku 2008 až do 13.03.2013 pravidelne fyzicky útočila na maloletú N.U. takým spôsobom, že maloletú opakovane udierala dlaňou do tváre a päsťou do oblasti hlavy, sadala si na maloletú a udierala ju päsťami do hlavy, kým jej nezačala tiecť krv z nosa, ťahala ju za vlasy po byte, bila ju varechou po hlave, pričom na nej zlomila tri varešky, zhadzovala ju z postele, kopala ju do brucha, nútila ju, aby si kľakla na zem a aby jej hodinu hovorila, „maminka, už budem poslúchať,“, prikazovala maloletej behať po chodbách a okolo hotela Avion v MČ Bratislava - Ružinov, prikázala maloletej, aby sa postavila na 20 minút von pred byt v zime a v noci, opakovane po nej hádzala varešky a iné predmety, ktoré sa nachádzali v jej blízkosti, škrtila maloletú pri učení, čomu sa maloletá bránila škriabaním, pľula do tváre maloletej, nadávala jej do sprostých kráv, pripravovala jej stravu, o ktorej vedela, že ju maloletá nerada konzumuje a takúto stravu ju nútila jesť, umývala maloletej zuby spôsobom, že jej spôsobila zranenia na ďasnách a podnebí, nútila ju kľačať na drevenej vareške, čo jej spôsobovalo bolesť, pričom konanie vyvrcholilo dňa 11.03.2013, keď sa maloletá vrátila domov zo školy na F. XX v Bratislave, obvinená jej nedovolila robiť domácu úlohu z anglického jazyka, následne začala na maloletú kričať, že je hlúpa, psychicky na ňu tlačila, aby si domácu úlohu robila rýchlejšie, na čo sa maloletá zľakla, začala sa triasť, prestala si písať domácu úlohu, obžalovaná z kuchyne vzala varechu, opakovane maloletú udierala do lakťov, následne jej tieto miesta stláčala, napriek tomu, že
maloletá kričala, že ju to bolí, potom, čo maloletá pokračovala v písaní domácej úlohy tým, že si zapla počítač a vyhľadávala si na internete anglické slovíčka, obžalovaná jej vynadala, odtiahla ju za vlasy do kúpeľne, kde ju opakovane udierala päsťami do brucha a chrbta, čím spôsobila maloletej ľahké zranenia a to hematómy na čele vpravo o veľkosti 1x1 cm, na záhlaví o veľkosti 1x1 cm. Jemný hematóm nad pravým okom, hematóm v oblasti 7 rebra vľavo vzadu približne o veľkosti 3x3 cm, v bedrovej oblasti vľavo o veľkosti 4x3 cm, hematóm v oblasti pravého lakťa o veľkosti 2x2 cm, hematóm na vonkajšej strane ľavého stehna, pomliaždeniny a podliatiny hlavy, hrudníka, bedrovej oblasti, pravého lakťa a ľavého stehna
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, opatrovníka, svedkyne U. Z., G. H., C. Z., K. D., C. D., E. G., L.Í. Š., L. F., C. Z., D.. N. R., H. E., C. D., Q. G.. N. G.E., D.. B. O., A.. G.. N. L., D.. Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaná bola poučená o svojich právach a umožnené jej bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Táto urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní a to:
- výsluchom obžalovanej v prípravnom konaní č. l. 27-28, 45-51, 52-54, 55-59, výsluch na hlavnom pojednávaní dňa 23.marca 2016,
-výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej U. Z. - dcéry obžalovanej v prípravnom konaní č. l. 68-72, a výsluch na hlavnom pojednávaní dňa 29.mája 2014 Zároveň bol na hlavnom pojednávaní prehratý obrazovo-zvukový záznam z výsluchu zo dňa 13.03.2013
V predmetnej veci boli podrobne vypočutí: -otec poškodenej a manžel obžalovanej - C. Z. - v prípravnom konaní na č. l. 83-85, na hlavnom pojednávaní dňa 8.augusta 2016,
- svedkyňa G. H. - v prípravnom konaní na č. l. 86-91, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016,
- triedna učiteľka G.. K. D. - v prípravnom konaní na č. l. 92-97, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016,
- učiteľka G.. C. D. - v prípravnom konaní na č. l. 98-102, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016
- PhDr. N. R. - detský psychológ - v prípravnom konaní na č. l. 111-112, 130-133, na hlavnom pojednávaní dňa 8.augusta 2016
-spolužiačky U. Z.
-svedkyňa C. D.L. - v prípravnom konaní na č. l. 119-122, na hlavnom pojednávaní dňa 8.augusta 2016 -svedkyňa H. E. - v prípravnom konaní na č. l. 126-129, na hlavnom pojednávaní dňa 8.augusta 2016 - bola výpoveď prečítaná v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por. -svedkyňa E. G. - v prípravnom konaní na č. l. 134-136, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016 -svedkyňa L. Š. - v prípravnom konaní na č. l. 137-141, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016 -svedkyňa L. F. - v prípravnom konaní na č. l. 142-147, na hlavnom pojednávaní dňa 30.mája 2016
-znalci
-PhDr. Igor Obuch - znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí (vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k poškodenej U. Z.), -MUDr.Denisa Mészarová - (vypracovala spoločne znalecký posudok s MUDr. Klaudiou Stanislavovou) - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - (vypracovali znalecký posudok vo vzťahu k poškodenej U. Z.) -RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. - znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých - (vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k obžalovanej)
V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por. boli prečítané svedecké výpovede -výpoveď svedka C. I. - správcu v hoteli AVION - na č. l. 103-106
-výpoveď svedka G.. R. N. - na č. l. 7-110 -výpoveď svedka G.. H. G. - v prípravnom konaní na č. l. 116-118 -výpoveď svedka G.. D. R. - v prípravnom konaní na č. l. 76-79
V súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Tr.por. bol prečítaný znalecký posudok -znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - znalecký posudok bol vypracovaný ku osobe obžalovanej
Oboznámené boli
- ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli založené v spise - a ktoré boli oboznámené počas dokazovania na hlavných pojednávaniach ako i
-správy SMS od poškodenej matke zo dňa 17.12.2012, 18.12.2012, 06.01.2013, 09.01.2013, 21.01.2013, 23.01.2013, 08.02.2013, -zápisnica o prehliadke tela a fotodokumentácia - vo vzťahu k U. Z. zo dňa 12.marca 2013 (predmetná prehliadka tela bola i prehratá obrazovým záznamom) -lekárske správy vo vzťahu k poškodenej U. Z. zo dňa 12.03.2013, 20.06.2013, 13.09.2013, 03.10.2013, 11.02.2014, 07.05.2014, 04.07.2014, 31.03.2015, 29.10.2015, 09.05.2016, 30.03.2016, 28.04.2016, 22.06.2016, 27.07.2016 -písomné posudky zo strany základných škôl vo vzťahu k poškodenej U. Z.C. zo dňa 26.09.2013, 23.10.2014, 24.10.2014, 16.04.2015, -písomné podania od poškodenej U. Z. ňou písané - zo dňa 24.03.2013 -písomné podania od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Bratislava I-V, so sídlom v Bratislave a vo Zvolene - zo dňa 19.02.2013, 15.03.2013, 22.03.2013, 28.03.2013, 10.04.2013, 14.05.2013, 13.06.2013, 11.09.2013, 16.10.2013, 11.11.2013, 04.02.2015, 16.03.2015, 30.04.2014, 21.01.2015, 10.02.2016, 26.05.2016, 09.08.2016 -znalecký posudok vypracovaný MUDr. Renátou Lóškovou a MUDr. Zuzanou Kašparovou - znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 4.novembra 2015 vo vzťahu k poškodenej U. Z. -znalecký posudok vypracovaný Mgr. Oľgou Tomišovou - znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí zo dňa 15.októbra 2015 vo vzťahu k poškodenej U. Z. -uznesenie zo dňa 5.mája 2016 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, pod sp.zn. ĆVS: ORP-257/1-VYS-B3-2015, -vysvedčenia poškodenej U. Z. za školské roky: 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 -správa zo Súkromné psychologické služby Bratislava zo dňa 24.06.2015, -správa Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava zo dňa 11.februára 2014 -správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia - Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Bratislava zo dňa 21.apríla 2009, 21.júna 2011 -spis Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 25 P/88/2013, návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) vo veci navrhovateľa otca C. Z. na zverenie maloletej U. Z. do jeho osobnej starostlivosti zo dňa 15.03.2013, uznesenie zo dňa 08.04.2013, ktorým bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.mája 2013 -lustrácia v Sociálnej poisťovne - z ktorej vyplynulo, že obžalovaná bola v čase od 05.05.2004 do 13.05.2013 zamestnancom spoločnosti IMOBA FIN, a.s, so sídlom Senec, od 01.04.2014 do 30.06.2015 bola zamestnancom u spoločnosti Ing. I. Ž.M. - ZDRAVÍĆKO so sídlom Bratislava, od 13.11.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 07.06.2016, od 08.06.2016 do času vyhlasovania rozsudku vykonávala práce na základe dohody o pracovnej činnosti u spoločnosti Suchá kôrka, s.r.o., so sídlom Zvolen
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
Ako matka maloletej U..Z.., U.. XX.XX.XXXX prevažne v byte na F. XX H. R. - Dúbravke a taktiež aj v hoteli Avion v MČ Bratislava - Ružinov v doposiaľ nezistenom čase v období od roku 2008 až do 13.03.2013.
Dokazovaním bolo preukázané, že vo vyššie špecifikovanom období maloletá žila v spoločnej domácnosti s obžalovanou. V tomto období bývali na viacerých miestach v rámci Bratislave. V čase od roku 2006 do roku 2010 bývala obžalovaná s Nikoletou sama v spoločnej domácnosti a to v hoteli Avion v mestskej časti Bratislava Ružinov. Obžalovaná v predmetnom hoteli pracovala ako recepčná. K dispozícii mali v hoteli dve izby v rámci bunky - v predsieni bola kuchynská linka. V jednej izbe bol stôl kde jedli a gauč a televízor a v druhej izbe spali (obžalovaná s maloletou) na manželskej posteli. V tejto izbe mala dcéra písací stôl a skriňu. Od mesiaca január 2011 do 13.marca 2013 bývala obžalovaná s dcérou v byte na ulici F. Č.. XX H. R. - N.. Spoločne v tomto byte bývali obžalovaná s maloletou i s manželom a otcom maloletej dcéry - svedkom C. Z.. V čase keď žil s obžalovanou a dcérou i svedok C. Z. on podnikal. Doma preto nebol často z práce chodil domov okolo 17:00 hod., 18:00 hod. Z uvedeného tak vyplýva, že obžalovaná bola s dcérou po tom, čo bolo ukončené vyučovanie v škole a teda - od skončenia školy do nasledujúceho rána kým dcéra opäť nešla do školy - boli spolu len oni dve. Dcéra od malička mala problémy ohľadom učenia. Bola preto najprv v logopedickej triede - z uvedeného dôvodu preto sa presťahovali zo Zvolena do Bratislavy - pretože keď táto chodila do škôlky potrebovala špeciálnu logopedickú pomoc. Logopedická trieda - škôlka bola len v Bratislave a na východnom Slovenku. Do Bratislavy sa preto odsťahovali keď mala dcéra zhruba 5 rokov - t. j. v roku 2004-2005.
Pravidelne fyzicky útočila na maloletú U..Z.. takým spôsobom, že maloletú opakovane udierala dlaňou do tváre a päsťou do oblasti hlavy, Obžalovaná jednoznačne vylúčila, že by maloletú opakovane udierala dlaňou do tváre a päsťou do oblasti hlavy. Vypovedala, že keď dcéru udrela tak bolo to otvorenou dlaňou a to buď po ústach alebo jej dala facku. Bola to naopak dcéra, ktorá jednotlivé situácie „hrotila a vyostrovala“ - neplatili na ňu zo strany jej - matky, ako autority žiadne usmernenia ani tresty ani zákazy. Potvrdila, že vtedy použila fyzické tresty a to spôsobom - že dcéru udrela po ústach - napr. keď povedala nejaký vulgarizmus, alebo keď jej opakovane odvrávala. Potvrdila, že vtedy ju udrela i vareškou. Potvrdila, že z takéhoto dôvodu jej niekoľkokrát - rukou udrela po chrbte alebo jej dala facku. Dcéra však na toto reagovala spôsobom, že vo svojom konaní neprestala - naopak akoby nemala žiadne zábrany a rešpekt. V predmetnej takto vyhrotenej situácii jej oponovala a stále musela mať dcéra posledné slovo. Zo strany obžalovanej to síce bolo nezvládnutie danej situácie - a teda jej zlyhanie, ale na druhej strane značne vyprovokované dcérou až do úplného „excesu“. Keď už jej obžalovaná povedala, aby bola ticho, aby neodvrávala a aby sa nesprávala drzo. V celom rozsahu poprela, že by toto sa dialo opakovane a teda pravidelne.
I samotná poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že dôvodom ich hádok (medzi obžalovanou - mamou a ňou - poškodenou) bolo jej odvrávanie. Podľa nej mama (obžalovaná) nevie, čo je názor a čo je odvrávanie. Jej názor je taký, že je samostatná - že si bude robiť školské veci a ona „nech si robí svoje úlohy“.
Sadala si na maloletú a udierala ju päsťami do hlavy, kým jej nezačala tiecť krv z nosa obžalovaná túto okolnosť v celom rozsahu poprela. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
Ťahala ju za vlasy po byte, obžalovaná túto okolnosť v celom rozsahu poprela - zvykla ju „pokvákať za vlasy“, ale nie s úmyslom ju za vlasy ťahať.
Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
bila ju varechou po hlave, pričom na nej zlomila tri varešky, K predmetnej okolnosti obžalovaná nevylúčila, že raz keď udrela poškodenú vareškou túto zlomila. Predmetnou vareškou ju buď udrela do chrbta alebo do nohy - miesto, kde ju udrela už podrobne uviesť nevedela. Na to, že sa vareška zlomila sa dcéra začala smiať. Išlo o varešku, ktorá mala tenkú rúčku. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
zhadzovala ju z postele,
obžalovaná túto okolnosť v celom rozsahu poprela Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
kopala ju do brucha,
obžalovaná túto okolnosť v celom rozsahu poprela Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
nútila ju, aby si kľakla na zem a aby jej hodinu hovorila, „maminka, už budem poslúchať, Trest, ktorý dala dcére bolo - aby 50 krát napísala, že nebude odvrávať, ale že bude poslúchať. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
prikazovala maloletej behať po chodbách a okolo hotela Avion v MČ Bratislava - Ružinov, Obžalovaná túto okolnosť v celom rozsahu poprela. V čase keď bývala spoločne s dcérou v hoteli
- v tomto hoteli boli ubytovaní i cudzí ľudia - teda hostia a naopak musela byť ostražitá. I keď jej zamestnávateľ umožnil z titulu výkonu práce (recepčná) bývať v hoteli zároveň vedením hotela bola upozornená na to, že keďže bývala s ňou i dcéra - táto sa nemala sama po hoteli pohybovať. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
prikázala maloletej, aby sa postavila na 20 minút von pred byt v zime a v noci, pokiaľ išlo o bývanie v hoteli AVION ako už vyššie je konštatované z titulu, že v predmetnom hoteli bývali aj iné osoby - nielen tieto, ale i obžalovaná ako i dcéra museli dodržiavať hotelový poriadok a pokyny hotela. Vylúčila, že by dcére prikázala, aby sa v čase keď bývali v hoteli postavila dcéra na 20 minút pred hotel v zime a v noci. Keď bývali v mestskej časti Dúbravka (F. Č.. XX) z dôvodu správania dcéry jej raz povedala, aby sa išla vyvetrať a teda aby si uvedomila svoje správanie. Mohlo to byť maximálne päť minút. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
opakovane po nej hádzala varešky a iné predmety, ktoré sa nachádzali v jej blízkosti, mohlo sa stať raz keď opäť medzi nimi došlo k hádke - že varešku odhodila po nej, ktorú mala v ruke. Vtedy potvrdila, že ju mohla i trafiť. Obžalovaná predmetnú skutočnosť v celom rozsahu poprela. Ohľadom varešky trvala na tej časti výpovedi, ktorá je vyššie rozvedená. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
škrtila maloletú pri učení, čomu sa maloletá bránila škriabaním, pľula do tváre maloletej, poprela, že byt maloletú pri učení škrtila - čomu sa dcéra mala brániť škriabaním. Keď ju udrela (ako to vyššie uviedla) - reakcia dcéry bola, že ju „fackala“. Do tváre jej úmyselne nepľula. I keď sa stalo - že
keď na ňu kričala - tak cítila ako pri kriku a pri danom dychu jej prskalo z úst. Vtedy jej dcéra hovorila, aby na ňu nepľula. Nebolo to teda úmyselne. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
nadávala jej do sprostých kráv, obžalovaná nepoprela, že poškodenej povedala, že je krava - ale bolo to z dôvodu, že dcéra jej povedala, že je sprostá, alebo že nie je normálna. Bola to preto jej reakcia na slová dcéry. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
pripravovala jej stravu, o ktorej vedela, že ju maloletá nerada konzumuje a takúto stravu ju nútila jesť, Pokiaľ ide o stravu, ktorú dcére pripravovala - vypovedala, že nikdy ju nenútila jesť to, čo dcéra nechcela
- ale keď navarila niečo nové, čo dcéra nepoznala - tak jej povedala, keď nechcela jedlo ochutnať, aby to jedlo ochutnala. Dcére do školy riadne balila desiaty a to vo forme čerstvého pečiva, buchiet. Taktiež jej dala i do pollitrovej fľašky pitie. Potvrdila však, že sa stávalo, že dcéra nezjedla desiatu, nevypila čaj. S týmto nebola obžalovaná spokojná - pretože vedela, že tým pádom je dcéra nenajedená. Preto jej prízvukovala, že keď nebude najedená a napitá v škole bude unavená. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
umývala maloletej zuby spôsobom, že jej spôsobila zranenia na ďasnách a podnebí, obžalovaná potvrdila, že dcére zvykla pomáhať umývať si zuby. Mala záujem o to, aby dcéra mala v poriadku ústnu hygienu. Potvrdila, že do 12 rokov dozerala na umývanie zubov. Dcéru učila, ako si má umývať zuby a často jej ich aj sama umývala a to z dôvodu, že keby to nechala na dcéru tak by to nebolo v poriadku. Potvrdila, že dcére zvykli krvácať ďasná keď si umývala zuby niťou. Ona (obžalovaná) jej preto vysvetľovala, že niťou nemôže narážať do ďasien - ale to musí robiť ťahavým spôsobom. S poškodenou pravidelne navštevovala zubára. Potvrdila, že keď dcére zubnou kefkou chcela vyčistiť zuby vzadu - nechtiac jej narazila do líca z vnútornej strany. Denne jej však ona zuby neumývala, ale musela jej pripomínať, aby si zuby umyla. Predmetné skutočnosti ohľadom tejto skutočnosti potvrdil i svedok Jaroslav Uhliar. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
nútila ju kľačať na drevenej vareške, čo jej spôsobovalo bolesť, Obžalovaná predmetnú okolnosť jednoznačne vylúčila. Poškodená v prípravnom konaní predmetnú skutočnosť vypovedala. Na hlavnom pojednávaní predmetnú skutočnosť poprela v celom rozsahu.
pričom konanie vyvrcholilo dňa 11.03.2013, keď sa maloletá vrátila domov zo školy na Tranovského 18 v Bratislave, obžalovaná jej nedovolila robiť domácu úlohu z anglického jazyka, následne začala na maloletú kričať, že je hlúpa, psychicky na ňu tlačila, aby si domácu úlohu robila rýchlejšie, na čo sa maloletá zľakla, začala sa triasť, prestala si písať domácu úlohu, obžalovaná z kuchyne vzala varechu, opakovane maloletú udierala do lakťov, následne jej tieto miesta stláčala, napriek tomu, že maloletá kričala, že ju to bolí, potom, čo maloletá pokračovala v písaní domácej úlohy tým, že si zapla počítač a vyhľadávala si na internete anglické slovíčka, obžalovaná jej vynadala, odtiahla ju za vlasy do kúpeľne, kde ju opakovane udierala päsťami do brucha a chrbta, Obžalovaná ku predmetnému incidentu vypovedala, že v predmetný deň sa dcéra vrátila zo školy. Režim bol vždy rovnaký - keď prišla zo školy tak sa naobedovala - z dôvodu, že nechodila do školskej jedálne. Z toho dôvodu pre obžalovanú bolo dôležité, aby dcéra zo školy nechodila neskoro - aby mala predmetný obed - keďže ráno mala raňajky a do školy jej zabalila desiatu. Stávalo sa, že predmetnú desiatu aj nezjedla. Po tom, čo sa dcéra naobedovala mala čas na oddych. O tom, že má povinnosti (školské) jej však vždy musela prízvukovať a musela na toto dohliadať, pretože dcéra by sama iniciatívu ohľadom tejto skutočnosti nevyvinula. Jej školská príprava ohľadom učenia, úloh si totiž vyžadovala viac času. I v predmetný deň si mala urobiť domácu úlohu z jazyka anglického. Pokiaľ išlo o predmetnú úlohu z
anglického jazyka (ako temer všetky úlohy a učenie) vykonávalo sa to tak medzi nimi, že dcéra si urobila sama domácu úlohu. Ona jej ju skontrolovala. Bolo tomu tak i v predmetný deň 11.marca 2013. Keď sa dcéry opýtala, či má urobenú domácu úlohu - táto jej povedala, že má a preto ju chcela obžalovaná skontrolovať. Zistila však, že tomu tak nebolo a nemala ju dokončenú a naviac mala v nej chyby. Keďže dcére vadilo, že ju chcela skontrolovať a táto vedela, že úlohu nemá dokončenú - obžalovaná potvrdila, že predmetná okolnosť ju rozčúlila - z dôvodu, že ju dcéra oklamala. Povedala jej preto, aby si úlohu dokončila. Reakcia dcéry však bola neprimeraná - táto jej povedala, aby bola ticho a aby odišla. Zrejme si nevedela poradiť s domácou úlohou - pretože keď o nejaký čas prišla za ňou dcéra jej zopakovala, že domácu úlohu ešte nemá a opakovane bola na ňu neprimeraná (obžalovanej povedala, aby bola ticho). Reakcia dcéry ju vyprovokovala. Preto z kuchyne zobrala varešku a s touto ju viackrát udrela. V dôsledku tohto udretia mala dcéra modrinu na predlaktí. Keď dcéru toto zabolelo pretože skríkla - obžalovaná sa zľakla, pochopila svoje konanie a hneď jej začala šúchať predmetný úder. Keďže jej dcéra povedala, že ju to bolí - prestala. Následne išla dcéra na prekladač google počítača a tu si prekladala slovíčka. Medzi nimi bola napätá situácia a vyhrotená situácia. Následne obžalovaná išla do izby - spálne, kde bol počítač a kde teda bola i dcéra skontrolovať. Dcérina reakcia bola, že ju posielala preč a niekoľkokrát ju rukou udrela do chrbta. Stanovený večer - čas (keďže mali režim) - nasledovala vo večerných hodinách okolo 19:30 hod. - 20:00 hod. večerná hygiena. Obžalovaná chcela, aby sa vyspala do školy. Už sa nezaujímala, či predmetnú domácu úlohu má urobenú alebo nie. Dôvod prečo dcéru buchla vareškou bol ten - že bola bezradná, dcéra ju provokovala a pýtala sa jej preto, či jej robí naschvál - že ju takto provokuje. Či jej nadávala už uviesť nevedela. Celý incident medzi nimi trval asi polhodinu. Poprela však, že by dcéru do kúpeľne odtiahla za vlasy a tu by ju udierala päsťami do brucha a chrbta. Potvrdila, tak ako je vyššie uvedené, že do chrbta dcéru udrela možno dva-trikrát pri jej opakovanom odvrávaní a to keď dcéra bola pri počítači a obžalovaná vtedy stála nad ňou.
čím spôsobila maloletej ľahké zranenia a to hematómy na čele vpravo o veľkosti 1x1 cm, na záhlaví o veľkosti 1x1 cm. jemný hematóm nad pravým okom, hematóm v oblasti7 rebra vľavo vzadu približne o veľkosti 3x3 cm, v bedrovej oblasti vľavo o veľkosti 4x3 cm, hematóm v oblasti pravého lakťa o veľkosti 2x2 cm, hematóm na vonkajšej strane ľavého stehna, pomliaždeniny a podliatiny hlavy, hrudníka, bedrovej oblasti, pravého lakťa a ľavého stehna
Pokiaľ išlo zranenia, uvedené v obžalobe - v danom prípade sa vychádzalo z odborného vyjadrenia lekárskej správy vystavenej dňa 12.marca 2013, ktorá bola vystavená
lekárom chirurgom (č. l. 257-258). V predmetnej veci k tejto skutočnosti bola vykonaná i zápisnica o prehliadke tela (12.03.2013 o 22:30 hod.) a pripojená fotodokumentácia. Z predmetnej fotodokumentácie, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prehratá neboli detailne zadokumentované zranenia.
Vzťahy, ktoré boli medzi obžalovanou a dcérou boli v žalovanom období kolísajúce ako „na hojdačke“. Spúšťačom nezhôd medzi nimi bola dcérina vzdorovitosť. Ako bolo konštatované obžalovaná mala záujem, aby dcéra v škole dobre prospievala. I z dôvodu, že dcéra mala zdravotné problémy (špecifický narušený vývin reči, oslabené školské zručnosti, oslabenú pamäť, dislekciu, disgrafiu, diortografiu - bolo veľmi dôležité, aby mala režim ako i opakovanie už naučeného učiva. O predmetnej skutočnosti svedčia i založené lekárske správy, ako i výsluchy znalcov a svedkyne PhDr. N. R.. Obžalovaná venovala v tomto žalovanom období ohľadom štúdia veľmi zvýšenú pozornosť. O tejto skutočnosti svedčili i vysvedčenia zo žalovaného obdobia. Tento vynikajúci prospech svedčil o značnej obetavosti a veľkej starostlivosti zo strany obžalovanej. Výstižne to vypovedal na hlavnom pojednávaní manžel obžalovanej - svedok C. Z. - „na manželkinom mieste ohľadom výchovy by som nemenil nič, ale ohľadom učenia by som asi trochu voľnejší, manželka bola pedant ohľadom učenia, chcela, by bolo všetko v poriadku, ja by som nebol k dcére ohľadom učenia taký trpezlivý, to by u mňa mala také päťky“. Marginálne - po tom, čo vo vzťahu k obžalovanej bolo vznesené obvinenie pre teraz žalovaný trestný čin - obžalovaná už čo sa týkalo učenia vo vzťahu k dcére bola benevolentnejšia. Táto skutočnosť sa jednoznačne odzrkadlila i v prospechu dcéry na vysvedčeniach.
Pokiaľ ide o hodnotenie osobnosti obžalovanej tu súd poukazuje na závery znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. - znalca z odboru psychológia, ktorý na základe vyšetrenia mal za to, že zo strany obžalovanej pri analýze vzťahu medzi obžalovanou a dcérou - v žiadnom prípade nekonštatoval týranie v pravom slova zmysle. Išlo o výkriky zúfalstva obžalovanej pri nezvládaní „usmerňovania“ dcéry do obrazu, ktorý si idealisticky vykonštruovala. Nezistil u obžalovanej poruchu osobnosti v zmysle disociálnom ani agresívne črty ako stabilnú, výraznú jadrovú komponentu osobnostného systému. Naopak je dobre pracovne adaptovaná a vykazuje všetky znaky dobrej, starostlivej matky (niekedy až príliš). Naopak na základe účasti na výsluchu dcéry a jej pozorovaním znalec mal za to, že výpoveď dcéry sa v mnohých okamihoch javila tendenčne a účelovo v snahe dosiahnuť zmenu správania matky. Toto sa jej zjavne aj podarilo, čo však nenastolilo želateľnú atmosféru v rodinnom prostredí. Za pravdepodobné nepovažoval vedomé skresľovanie výpovedí, ani skreslenie v dôsledku prítomnosti závažnej duševnej poruchy (psychóza, organické poškodenie mozgu). Všeobecná vierohodnosť výpovede obžalovanej bola na vyhovujúcej úrovni. Nenašiel motiváciu pre jej vedomé skresľovanie skutočnosti. Mal za to, že špecifická vierohodnosť výpovede u obžalovanej bola dobrá, táto nepopierala existenciu fyzických trestov u dcéry, popierala však ich neadekvátne intenzívny charakter.
Dcére sa snažila poskytnúť rozvoj, ktorý sa javil byť s ohľadom kapacity dcéry (poruchy učenia) kontraproduktívny vo vzťahu k formovaniu vzťahu k matkou, ako emočne blízkou osobou. Nakoľko dcéra je emočne kľúčovou osobou, klesá jej tolerancia na bežné zlyhanie dcéry (napr. v škole) a angažuje sa nadmerne v náprave i za cenu používania čiastočne neprimeraných metód, ktoré však nie je možné hodnotiť ako týranie. Pokiaľ išlo o násilie zo strany obžalovanej k dcére - ako súčasť výchovného procesu - do hry vstupujú tieto metódy vtedy, ak ostatné už z pohľadu obžalovanej zlyhali a vtedy zlyháva i jej schopnosť sebakontroly. Neprimerané výchovné metódy nie sú aktom pomsty, alebo snahy ublížiť, sú snahou nastoliť seba do pozície matky, ktorá je rozhodujúca v určovaní smeru, akým sa má dcéra uberať. Toto považuje za prospešné pre dcéru. Znalec RNDr. PhDr. Dušan Kešický, PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 23.mája 2016 na otázku prokurátorky ohľadom skutočností, či obžalovaná chcela vedome alebo nevedome ublížiť dcére jednoznačne vypovedal, - že u matky vylúčil prakticky tendenciu ublížiť dcére. Bolo to v rozpore s jej zvýšenou zodpovednosťou a záujmom o vývoj dcéry - ktorý žiaľ miestami prinášal kontraproduktívny výsledok.
Znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vo vzťahu k dcére obžalovanej uviedli, že počas hospitalizácie dcéry bližším vyšetrením a závermi psychologického vyšetrenia sa v projektívnych metodikách (psychologických testoch) nepotvrdili znaky násilia voči dcére v domácom prostredí. Pod násilím v rodine sa považuje totiž cielené ubližovanie dieťaťu, bitie, hrubé zaobchádzanie, nadávky, znevažovanie, nadávky, ponižovanie, ktoré trvá určitý čas. Pod násilím sa nerozumie zvýšenie hlasu rodiča na dieťa v čase, keď sa pripravuje do školy, keď odporuje, keď neakceptuje hranice, ktoré mu rodič stanovuje a podobne - ako to bolo v danom prípade. Ochorenie u poškodenej - dcére obžalovanej, ktoré bolo konštatované v roku 2013 ako akútna stresová reakcia - nebolo konštatované v predmetnom čase ako psychotické ochorenie u poškodenej. V čase vyšetrenia u poškodenej (rok 2013) neboli u nej zistené porucha pamäti - čo znamená, že u poškodenej neboli zistené porucha pamäti - čo znamená že poškodená dokázala a mohla reprodukovať udalosti, ktoré sa stali, avšak osobnostné faktory, ako emočná labilita, nezrelosť, nevyrovnanosť mohla prežité udalosti dramatizovať, nadsadiť. I znalec PhDr. Igor Obuch - z odboru psychológia, klinická psychológia detí - vypovedal - že keby sa nič nedialo, že by si to tak poškodená nemohla vymyslieť. Ale do akej miery je to zo strany poškodenej spôsobené intenzitou vonkajšej reakcie a do akej miery sa na tom podieľajú povahové predpoklady to nie možné presne určiť. Vychádzal z toho, že konanie matky si dcéra v daných výpovediach nevymyslela
- tak ako ich vnímala, ale pritom dopad tohto konania na jej psychiku je zmesou spôsobu a intenzity tohto konania a povahových, resp. osobnostných charakteristík maloletej, pričom deliacu čiaru medzi týmto znalec nebol schopný presnejšie určiť.
Ani predmetný znalec nemal za to, že u poškodenej išlo „o syndróm týraného dieťaťa“ - pretože v popredí u ňom boli osobnostné povahové črty. Syndróm týraného dieťaťa u poškodenej - dcére obžalovanej nezistil.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede svedkov - spolužiačok poškodenej - práve v súvislosti s vyššie uvedenými závermi znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria: Svedkyňa E. G. jej povedala, že mama jej zabila morča, ale o dva dni bola na fotke s týmto morčaťom - ktorý bol živý na facebooku. Nikola jej raz večer písala, že jej mama fľašou rozbila hlavu a na druhý deň prišla do školy úplne v pohode. Žiadne zranenia na druhý deň jej na hlave nevidela. Predmetná svedkyňa vypovedala, že ona mala za to, že vzťah medzi obžalovanou a Nikolou bol super
- vždy keď tam bola ona prítomná, sa o všetkom rozprávali (matka s dcérou)- Svedok C. Z. - otec poškodenej vypovedal, že poškodená - teda jeho dcéra je človek, ktorý chce zaujať okolie, je malá manipulátorka. Je to typ človeka, ktorý dokáže dotlačiť druhú osobu k tomu, že aj tak je nakoniec po nej. Vzťah k dcére má obžalovaná ako vysoko pozívny, obetavý. Tým, že z jej strany po tom, čo vo veci sa vykonávalo vyšetrovanie - ochabla pri výchovných metódach (učenie s dcérou, kontrola v učení dcéry), čo však spôsobilo zhoršenie prospechu dcéry.
Naopak, čo sa týka maloletej Nikoly dcéry obžalovanej - z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, ale i v prípravnom konaní mal súd za to, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe sa nestal. Poškodená nie je tou osobou, ktorej malo byť ublížené zo strany obžalovanej a ktorá mala byť obžalovanou týraná.
Súd vychádza z týchto dôkazov:
-výpoveď zo strany obžalovanej ako z prípravného konania, tak i konania na hlavnom pojednávaní, -výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania, zo dňa 23.mája 2016 Na predmetnom hlavnom pojednávaní poprela skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní. K veci vypovedala, že samotná svedkyňa Monika Víghová (táto dala podnet - trestné oznámenie) jej povedala, že má na „mamu kydať, aby išla do basy a oni - (G. H. s rodinou) by si ju adoptovali. Na výsluchu dňa 13.marca 2013 poškodená vypovedala - že „Moniku“ berie ako druhú mamu, ako človeka, ktorý ju chápe a rozumie si s ňou. „Dnes cez deň (výsluch zo dňa 13.marca 2013) bola za ňou G. H. a táto jej povedala: - „včera večer mala do 11 tej večer pohovor s policajtmi, povedala mi, že takéto veci si musíme vravieť, aby sme boli navzájom informované“. V rámci výsluchu v prípravnom konaní predmetná poškodená ohľadom vyššie uvedených skutočností - vypovedala, len, že mama ju udierala do hlavy aj knihami a uterákom ju švihla.
Výpoveď bola rozdielna - ako je uvedené v obžalobe. -znalecké posudky a výsluchy znalcov vyššie rozvedené.
Ako bolo už vyššie konštatované - svedkom predmetných žalovaných skutočnosti zo strany obžaloby boli len obžalovaná a dcéra. Pokiaľ ide o svedka - otca dcéry - tento nežil po celé žalované obdobie s nimi v spoločnej domácnosti. V čase keď tomu tak bolo - vypovedal tak, ako obžalovaná - obaja mali záujem na tom, aby dcéra sa dobre učila, aby bola zodpovedná. Obžalovaná na rozdiel od neho bola striktná, že keď dcéra prišla zo školy musela sa najesť, urobiť si úlohy a až potom mala voľno. Keďže dcéra mala problémy s učením - tento „režim“ zle znášala - že sa musela učiť, že musela poslúchať a plniť povinnosti. Potvrdil, že medzi nimi boli niekedy nezhody a to v súvislosti ohľadom učenia. Dcéra bola vzdorovitá, odvrávala, nesúhlasila, keď musela urobiť niečo znova, bola priečna. Stalo sa teda, že obžalovaná udrela dcéru po chrbte, alebo po pleci, alebo dostala dcéra varechou. Toto však zo strany obžalovanej nebolo nejaké silné, agresívne a bolo to zriedkavé. Ani svedkyňa PhDr. N. R. - pri vyšetreniach, ktoré mala s Nikolkou nezaznamenalo - časové obdobie 2009 - 2011 (teda žalované), že by medzi obžalovanou a dcérou bolo zlé obdobie - t.j. že by sa dcéra sťažovala na obžalovanú. Taktiež počas vyšetrení si nevšimla na Nikole žiadne modriny.
Hodnotiac vyššie podrobne popísané dôkazy, ako i ďalšie listinné a vecné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré sa týkajú skutkových zistení obžalovanú C. Z. spod obžaloby oslobodil.
Trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
- ods. 1 písm. a/ sa dopustí ten - kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
- ods. 2 písm. d/ ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm. b/ - po dlhší čas.)
V danom prípade bola podľa § 234 ods. 1 Tr.por. podaná obžalovaná na obžalovanú pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák.
Ustanovenie § 208 ods. 1, 2 Tr.zák. je kvalifikovanou skutkovou podstatou k § 208 ods. 1 Tr.zák., pričom kvalifikačným znakom podľa písm. d/ ods. 2 citovanej skutkovej podstaty je spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, závažnejším spôsobom konania podľa § 138 Tr.zák. Naplnenie zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr.zák. predpokladá páchanie trestného činu po dlhší čas. Na naplnenie tohto znaku je určujúce nielen celkové trvanie týrania, ale tiež je potrebné prihliadnuť na konkrétny spôsob spáchania činu, intenzitu týrania, jeho početnosť a podobne.
Z dikcie § 208 ods. 1 Tr.zák. vyplýva, že zákon síce demonštratívne (pod písm. a/ až e/) uvádza rôzne formy konania, ktorými páchateľ môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podstatou konania páchateľa, a to bez ohľadu na to ktorou z demonštratívne uvedených foriem sa ho dopustí, však musí vždy byť týranie blízkej osoby alebo osoby, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúce jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom „týra osobu“ - v zmysle § 208 Tr.zák. treba rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, také konanie sa vyznačuje určitou mierou trvalosti prípadne aj sústavnosti, pričom sa nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktorá blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť, bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie
Vo svojej podstate tieto totiž vyjadrenia dcéry spochybňujú záver o tom, že konanie obžalovanej bolo objektívne takým, že ho poškodená (dcéra) ako obžalovanej blízka osoba, musela pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťovať ako ťažké príkorie. Dokazovaním sa nepreukázal takýto záver. Naviac ani samotní znalci (podrobne vyššie rozvedené) nedospeli v rámci svojich vyšetrení, že by išlo vo vzťahu ku poškodenej o týranú osobu, resp. týrané dieťa.
Nemožno v uvedených súvislostiach prehliadnuť, že poškodená - dcéra s obžalovanou žila dlhodobo v spoločnej domácnosti a i po tom, čo bolo vo vzťahu k jej osobe začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie dňa 13.marca 2013 a bola prepustená zo zadržania dňa 15.marca 2013 - žije s ňou po celý v spoločnej domácnosti. I z predmetného musí byť zrejmé, že v prípade, že keby obžalovaná mala týrať dcéru - tak ako je to konštatované - nebývali by spolu - opätovne len oni dve v spoločnej domácnosti. Ani orgány k tomu povolané - úrad práce sociálnych vecí a rodiny - pod ktorého predmetná záležitosť patrí - neurobil žiadne opatrenia na zabránenie osobného kontaktu obžalovanej a poškodenej - t. j. návrhy na odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti matky a zverenie dcéry otcovi. Signalizuje to len to, že matka sa riadne stará o dcéru. Naopak ako vyplynulo zo správ od predmetného úradu tieto jednoznačne matku vo vzťahu k dcére hodnotili vysoko pozitívne.
Matka zabezpečovala a i zabezpečuje starostlivosť pre dcéru Nikolku nad rámec svojich možností a schopností. Ich oddeleniu nebol hlásený žiadny podnet zo zanedbania starostlivosti o maloletú žiadnou osobou ani inštitúciou. I správy zo základnej školy (v žalovanom období) vyplynuli, že obžalovaná sa riadne o dcéru starala po každej stránke - teda ako prípravy na vyučovanie, tak i jej osobné účasti na rodičovských stretnutiach. Konanie preto, ako bolo predmetom dokazovania počas jednotlivých hlavných pojednávaní bolo v rozpore s jasne deklarovanou snahou riadnej starostlivosti o dcéru. Táto snaha zo strany obžalovanej prakticky vylučuje obraz týrania vo vzťahu k dcére.
Pokiaľ išlo o jednotlivé popísané útoky v podanej obžalobe - z nich podstatná časť nevyplynula, že by vznikla. Obžalovaná ich v celom rozsahu poprela. Keďže v danom prípade išlo o ich značnú časť takýchto dielčích skutkov - súd preto aplikoval ustanovenie § 285 písm. a/ a nie ustanovenie § 285 písm. b/ Tr.zák.
Predmetná obžaloba vychádzala v prvom rade z výpovede poškodenej - dcéry obžalovanej ako i z výpovede svedkyne (oznamovateľky) G. H.É.. Táto však predmetné udalosti mala len sprostredkované od poškodenej. Predmetná výpoveď je len sprostredkovaná od poškodenej - tak ako ich ona samotná vnímala. Pokiaľ išlo o lekársku správu z incidentu zo dňa 11.marca 2013 - predmetná lekárska správa bola zo dňa 12.marca 2013 a o nej ako i o obrazovej nahrávke - zadokumentovanie zranení sa súd už vyššie vyjadril. Následne poškodená na hlavnom pojednávaní všetky tieto skutočnosti poprela. V tejto súvislosti je potrebné uviesť i samotný zdravotný stav poškodenej a jej psychické ochorenia s tým súvisiace - o ktorých vypovedajú lekárske správy založené v spise.
Zákon by mal mať vždy svojho ducha a právo by sa malo tvoriť a aplikovať tak, aby bolo účelné a aby sa splnila predovšetkým samotná generálna prevencia.
Súd v danej veci bol v osobnom bezprostrednom kontakte s vypočúvanými ako obžalovanou, tak i jednotlivými vypočúvanými osobami a mal dostatok skúseností na to, aby aj cez verbálny prejav, mimiku, správanie sa ako obžalovanej, tak i vypočúvaných osôb mohol k vierohodnosti ich výpovedí zaujať zodpovedné stanovisko.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a to v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne nezávisle od toho, alebo ich obstaráva súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Z tohto dôvodu sa dôraz celého trestného konania presunul z prípravného konania na hlavné pojednávanie, v rámci ktorého sa dôkazy vykonávajú procesnými stranami. pri aplikácii zásady ústnosti a bezprostrednosti nie je možné mechanicky a najmä účelovo sa pridržiavať tých dôkazov, resp. ich častí, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, či už zákonne alebo nezákonne a ktoré stranám vyhovujú, ale je nevyhnutné brať do úvahy aj zmeny výpovedí, či dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, bez ohľadu na to, či táto zmena napomáha tej, či onej procesnej strane. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaná bola dôvodne podozrivá, že sa dopustila skutku, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal. Predmetné dokazovanie neumožnilo urobiť jednoznačný záver, že skutok sa stal.
Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napr. 2 Tz 22/1967 a 7 Tz 61/1967), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaného za vinného. Nedokázaná vina má pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal. Keďže v danom prípade mala ako hlavný dôkazný prostriedok slúžiť výpoveď poškodenej
- jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovanej, bez ďalších podporných dôkazov - ako sú výpovede svedkov, odborné vyjadrenia, listinné dôkazy, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátiteľný.
Práve i rozporuplná a nevieryhodná výpoveď svedkyne a zároveň poškodenej ako i dôkazy vyššie rozvedené nespĺňali tieto kritériá a podmienky na to, aby mohla byť podkladom pre uznanie viny obžalovanej uznaná vinnou a odsúdená.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty nie, o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší (R NS č. I/1966).
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje tvrdenia a zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).Tam kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší (R 46/1963).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo - R - 22/1968 II).
Použitie zásady „in dubio pro reo“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov (upravené znenie - R 37/1971). V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktoré nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohlo tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu.
V danom prípade len vysoký stupeň podozrenia totiž sám osebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty. V danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré by preukazovali, že sa skutok stal.
Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané bez odôvodnených pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.