Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_5C-319-2014.pdf
PDF · 122.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/319/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej C. Y., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX, nv konaní o zaplatenie 964,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 904,32 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 25.9.2014 do zaplatenia v 50,-- eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky.
V časti zaplatenia poplatkov vo výške 83,11 eur súd konanie z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 8,22 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2014 domáhal zaplatenia istiny vo výške 964,31 eur, úroku z úveru vo výške 284,12 eur, sankčných poplatkov vo výške 86,32 eur, poplatkov vo výške 83,11 eur, úroku z úveru vo výške 19,90 % ročne zo sumy 964,31 eur od 25.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 964,31 eur od 25.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX zo dňa 21. 12. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky na jednorazové čerpanie (spotrebiteľský úver) vo výške 1 000 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala uvedený úver splatiť žalobcovi 72 pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 23,92 eur, splatnými vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.1.2013 a s dátumom poslednej splátky 10.12.2018. Keďže žalovaná úver nesplácala a bola v omeškaní s platením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca vyhlásil dňa 12.8.2013 zosplatnenie úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1 114,51 eur do 3.9.2013. Ku dňu podania žaloby bol dlh žalovanej vo výške 1 417,86 eur, ktorý pozostával z istiny vo výške 964,31 eur, riadneho úroku vo výške 284,12 eur, sankčných poplatkov vo výške 86,32 eur a poplatkov vo výške 83,11 eur s tým, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 10.5.2013. Do podania žaloby uhradila sumu 95,68 eur.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil žalobu a súčasne ju vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadrila v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti a pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej
lehote vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.8.2015, v ktorom uznala svoj dlh voči žalobcovi a požiadala o splátkový kalendár. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia poplatkov vo výške 83,11 eur, na zvyšku žaloby trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
4. Podľa § 297 písm. b zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 964,31 eur, preto ide o drobný spor a žalovaná je spotrebiteľka (§ 297 písm. b CSP), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 2. 8. 2016 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 9. 8. 2016 o 10.00 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 6-7), oznámením o zosplatnení úveru (čl. 4), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 16-17), prehľadom splátok a úhrad (čl. 38), Všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 8-11), Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery (čl. 12-13), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 37, 49), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
6. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX (ďalej len zmluva o úvere) uzavretej zo dňa 21. 12. 2012 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 1 000,-- eur, ktoré mohla čerpať jednorázovo a bez uvedenia účelu. Žalovaná sa zaviazala uvedené finančné prostriedky vrátiť žalobcovi s úrokom 19,90 % ročne, pri RPMN 26,34 %, 72 pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 23,92 eur, s dátumom prvej splátky 10. 1. 2013 a poslednej splátky 10. 12. 2018. Celková čiastka, ktorú mala dlžníčka zaplatiť, bola určená vo výške 1 865,52 eur. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 28,04 %. Za vedenie účtu bol stanovený poplatok 1,99 eur mesačne. 7. V zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej zaplatenia. Sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne ( čl. 4 bod 4.3 a 4.4 zmluvy). Podľa čl. 5 bod 5.5 zmluvy, právne pomery v tejto zmluve neupravené sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle úvodných ustanovení VOP, účinných od 15.12.2012, Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými podrobne upravuje vzťahy medzi bankou a klientmi. VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne uvedenom v úverovej zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a to jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. V. bod 3 VOP). V zmysle čl. V. časť A. bod 3 a 4 VOP po splnení podmienok stanovených v úverovej zmluve poskytne banka klientovi na úverový účet peňažné prostriedky formou úveru, a to jednorazovo do výšky stanovenej úverovej zmluve. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo ako bezúčelový. Úver bude v deň čerpania úveru poskytnutý na úverový účet v plnej výške, z ktorej bude automaticky inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru. Podľa čl. V. časť B. bod 1 VOP, klient môže použiť peňažné prostriedky podľa vlastného uváženia, ak nejde o úver poskytnutý za účelom splatenia záväzkov klienta alebo ak právny predpis neustanovuje inak. Peňažné prostriedky poskytnuté bankou sa začínajú úročiť v deň čerpania úveru. Banka je oprávnená uskutočniť zmenu úrokovej sadzby v prípade , že dôjde k zmene miery rizika klienta, k zmene úverovej politiky banky, k zmene právnych predpisov, k zmene refinančných nákladov a/ alebo k zmene
vývoja na medzibankovom trhu a z dôvodov, z ktorých je banka oprávnená meniť tieto VOP ( čl. V. časť C bod1 a 2 VOP). V zmysle čl. V časť F bod 2 VOP banka má právo požadovať od klienta nasledovné druhy nákladov: a) istinu úveru, b) úroky úveru, pričom výška a typ úrokovej sadzby budú dojednané v úverovej zmluve, c)poplatok za poskytnutie úveru, d) poplatok za správu úveru, e) poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti so súhlasom banky, ak sa na daný prípad predčasného splatenia úveru vzťahuje, f) poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť, g) poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet, h) poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na klientovu žiadosť, i) sankčné platby( úroky z omeškania, zmluvné pokuty za omeškanie, poplatky za upomienky- výzvy, pokuty za porušenie zmluvných podmienok). Podľa čl. V. časť I bod 1 VOP v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný peňažný záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich splatením, banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle úverovej zmluvy, a to od prvého dňa omeškanie klienta s úhradou jeho záväzku v zmysle úverovej zmluvy, resp. VOP.
8. Podľa výpisu z účtu žalovaná skutočne čerpala dňa 21. 12. 2012 úver vo výške 1 000,-- eur. Listom zo dňa 12. 8. 2013 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru dňom z dôvodu omeškania so splácaním splátok. Súčasne ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 114,51 eur do 3.9.2013.
9. Žalobca vyčíslil pohľadávku ku dňu podania žaloby vo výške 1 417,86 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 964,31 eur, riadneho úroku vo výške 284,12 eur, sankčných poplatkov vo výške 86,32 eur a poplatkov vo výške 83,11 eur. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.8.2015 zobral žalobu späť v časti zaplatenia poplatkov vo výške 83,11 eur.
10. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z mesačnej splátky 23,92 eur nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ani adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu.
11. Žalovaná do podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 95,68 eur (ako vyplýva z prehľadu splátok na čl. 38) troma splátkami od 10.1.2013 do 11.4.2013.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe - dodávateľovi, vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania súd konštatuje, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k dňu 21. 12. 2012 (ďalej len ZoSÚ) a ustanovenia § 52 -54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ale len pokiaľ neodporujú ust. § 52 - § 54 OZ a ZoSÚ.
Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObZ Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzavretia zmluvy (21.12.2012). Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.
Podľa § 10 ods. 3 ZoSÚ Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.
13. Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoby, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na daný prípad aj ustanovenia § 52 - 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).
14. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
15. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.12.2012 neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Ďalej podľa názoru súdu, v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to bol aj zámer zákonodarcu, je, aby bolo jednoznačné, koľko je splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko poplatky. Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to neuviedol adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ani žalovanému ako spotrebiteľovi nerozpísal splátky istiny, úrokov a poplatkov.
16. Je zrejmé, že žalovaná úver čerpala, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 absenciu vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/ a k/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým a splateným úverom, teda má nárok na sumu 904,32 eur (1 000 - 95,68), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú a zvyšok žalobcom uplatneného nároku, t.j. nad priznanú sumu, zamietol ako nedôvodný.
17. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
18. Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanej pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v sadzbe 19,90 % ročne. Naviac zmluvné úroky by patrili žalobcovi len do dňa zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 12.8.2013 za predpokladu, ak by zmluva bola platne uzavretá. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe, súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne z istiny 964,31 eur od 25.9.2014 do zaplatenia.
19. Súd zamietol žalobu aj v časti nezaplatených úrokov vo výške 284,12 eur a účtovaných sankčných poplatkov žalobcom žalovanej ako spotrebiteľovi vo výške 86,32 eur s poukazom na to, že úver je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodov uvedených vyššie. Poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur súd žalobcovi tiež nepriznal vzhľadom na to, že je pre spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou zmluvy, keďže spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.
20. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne z istiny 964,31 eur od 25.9.2014 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade by bol zákonný úrok z omeškania 8,05 % ročne (úroková sadzba ECB 0,05 % + 8,0 % ročne podľa vyhlášky č. 87/1995). S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie však súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním požadovanej výške 8 % ročne, keďže ho nemôže priznať nad rámec návrhu s poukazom na ust. § 216 CSP, a to z priznanej sumy 904,32 eur od 25.9.2014 (t. j. odo dňa podania žaloby na súd) do zaplatenia. 21. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.8.2015 zobral žalobu späť v časti zaplatenia poplatkov vo výške 83,11 eur. Vzhľadom na späťvzatie žaloby, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
22. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na úhradu rozdielu medzi poskytnutým a uhradeným úverom, teda na zaplatenie sumy 904,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 25.9.2014 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol. Súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu 904,32 eur s príslušenstvom v 50,-- eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca podľa § 232 ods. 2 CSP s tým, že omeškanie s plnením 1 splátky ma za následok splatnosť celého plnenia. Pri povolení splátok súd zobral do úvahy, že žalovaná je na materskej dovolenke a nachádza sa vo finančne zložitej situácií.
23. O trovách konania žalobcu a žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy s príslušenstvom vo výške 1 921,31 eur. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny s úrokom z omeškania vo výške 1 039,70 (úrok z omeškania vyčíslený do vyhlásenia rozhodnutia, a to vo výške 135,38 eur), teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 54,11 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia sumy vo výške 881,61 eur , súd žalobu zamietol, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 45,89 %, mala úspech žalovaná. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (54,11 - 45,89), úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovanej o 8,22 %, teda žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 8,22 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.