Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-516-2015.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/516/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: E. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. - F. J., C. XXX/XX, o zaplatenie 10027,51 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10027,51 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9542,39 eur od 12.6.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti 13,90 % úroku ročne ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 66,76 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 9542,39 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 11,43 eur, úroku vo výške 467,92 eur, úroku z omeškania vo výške 5,77 eur, s úrokom vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9542,39 eur od 6.2.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9542,39 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 467,92 eur od 6.2.2015 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanej na základe Úverovej zmluvy č. 108049 z 24.7.2014 poskytol peňažné prostriedky vo výške 1100,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 26.2.2024. Žalovaná po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, a tak ju žalobca prípisom z 6.1.2015 vyzval k predčasnému splateniu úveru v lehote do 11.6.2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej k 6.1.2015 predstavovala sumu 10087,51 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 9542,39 eur, úroku vo výške 467,92 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,77 eur, poplatkov vo výške 60,- eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 11,43 eur.
2. Súd dňa 9.8.2016 otvoril pojednávanie v spore s tým, že pojednával v neprítomnosti oboch strán sporu, ktoré boli na pojednávanie riadne predvolané a vykonal v spore dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
3. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa
jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 28.2.2014 uzavretá Úverová zmluva č. 0000000000108049, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 10000,- eur (a nie 1100,- eur, ako to tvrdil žalobca v žalobe), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 155,66 eur, splatnými v 25. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. Anuitnej splátky bol 25.3.2014 a splatnosť úveru bola určená na 26.2.2024, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 13,9% ročne, pri RPMN 16,59% a priemernej RPMN vo výške 13,34%, pri celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 19179,20 eur, pri poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,81 eur mesačne.
Žalobca upomienkou z 1.4.2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 349,81 eur, z ktorej suma 334,81 eur predstavuje sumu omeškaných splátok a suma 15,- eur predstavuje poplatok za upomienku.
Prípisom z 1.6.2015 (a nie 6.1.2015 ako to tvrdil žalobca v žalobe) žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru, keď rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovanú súčasne vyzval uhradiť celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 10052,44 eur, pričom uvedená výzva je spoplatnená sumou 30,- eur, a tak žalovanú vyzval k úhrade sumy vo výške 10082,44 eur do 11.6.2015.
Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že táto sa dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej 25.11.2014 ako aj splátok splatných od 25.2.2015. Žalovaná od 25.3.2014, kedy bola splatná 1. anuitná splátka do 26.1.2015 uhradila žalobcovi úhrnom sumu 1712,46 eur, pričom mala uhradiť sumu 1712,26 eur (11 x 155,66) a do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa bodu 4.2.1. zmluvy dňa 1.6.2015 ďalšie platby nerealizovala. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo splatných 15 mesačných anuitných splátok v úhrnnej výške 2334,90 eur (15 x 155,66), pričom žalovaná uhradila len sumu 1712,46 eur. Pokiaľ žalovaná ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizovala žiadnu úhradu, potom celkový dlh titulom dlžných splátok (istiny úveru, úroku z úveru, vrátane poplatku za poistenie zahrnutých v dlžných splátkach do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a predčasne zosplatnenej istiny úveru, predstavuje sumu 10027,51 eur, z ktorej suma 10016,68 eur predstavuje podľa výpisu z účtu dlžnú istinu vo výške 9542,39 eur, dlžný úrok vo výške 467,92 eur, podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vyčíslený vo výške 5,77 eur a suma 11,43 eur predstavuje sumu poplatkov za poistenie.
5. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 13,90% ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 13,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 6.2.2015 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom ku dňu 1.6.2015, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcom bol vyčíslený sumou vo výške 467,92 eur, bol žalobcovi prisúdený v sume 10027,51 eur. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania.
keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 1.6.2015 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti osobitne žalovaného 13,90% úroku z úveru od 6.2.2015 do zaplatenia nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Obdobne, z dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol aj návrh žalobcu v časti 5% úroku z omeškania zo sumy nezaplateného úroku vo výške 467,92 eur od 6.2.2015 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) z úroku.
6. Súd zamietol žalobu aj v časti 5% úroku z omeškania zo sumy 9542,39 eur od 6.2.2015 do 11.6.2015, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania nepreukázal, že by žalovaná bola ku dňa 6.2.2015 v omeškaní s úhradou sumy 9542,39 eur, najmä keď predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená až 1.6.2015 a úrok z omeškania vyčíslený do tej doby žalobcom vo výške 5,77 eur bol žalobcovi priznaný v prísudku sumy 10027,51 eur. Predčasne zosplatnený úver bol podľa prípisu žalobcu z 1.6.2015 splatný v lehote do 11.6.2015, a tak sa žalovaná mohla s úhradou sumy 9542,39 eur dostať do omeškania až po jej márnom uplynutí, teda od 12.6.2015. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 9542,39 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 1.6.2015 (do 11.6.2015) aj nárok na žalobcom požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to od 12.6.2015 až do zaplatenia.
7. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (83,38%), pričom neúspech žalobcu v časti 13,90% úroku (vyčísleného do 9.8.2016 sumou 1998,67 eur) a úroku z omeškania je úspechom žalovanej (16,62%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu (83,38% - 16,62%) 66,76% náhrady trov konania.
8. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.