Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5To-16-2016.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v N. takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného O. S. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu N. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaného V. - nar. XX.XX.XXXX v N., bytom N., C. č. XXXX/X, zamestnaný v spoločnosti H. N. I. s.r.o. N.
u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v N., na ulici V. pred zadným vchodom obytného bloku č. XX pristúpil so zahalenou tvárou k K. D. z obce R., ktorého spoločnosť R. s.r.o. neuhradila spoločnosti H. N. I. s.r.o. patriacej T. S. finančnú čiastku vo výške XX.XXX,- eur za nákup stavebného materiálu, podal mu obálku so slovami „tu máš pozdrav, vieš komu dlhuješ XX.XXX,- eur, zaplať do X dní, lebo je po tebe“ a z miesta odišiel, pričom v obálke sa nachádzal papier, na ktorom bolo číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, kde jednotlivé čísla boli povystrihované z novín,
t e d a
-2-
iného hrozbou násilia nútil plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok,
t ý m s p á c h a l
prečin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu
u k l a d á
Podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere XXX,- (päť sto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na X (tri) mesiace.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný O. S. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v N., na ulici V. pred zadným vchodom obytného bloku č. XX pristúpil k K. D. z obce R., ktorý sa ho opýtal, či mu môže pomôcť, na čo odpovedal áno a následne mu podal obálku so slovami „tu máš pozdrav, dlhuješ XX.XXX,- eur, zaplať do X dní, ináč je po Tebe“ a z miesta odišiel, pričom v obálke sa nachádzal papier, na ktorom bolo číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, kde jednotlivé čísla boli povystrihované z novín, pričom k poškodeniu zdravia K. D. nedošlo,
za čo mu bol uložený podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere X rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na X roky.
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného a prokurátora, podal odvolanie obžalovaný dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho obhajcu proti výroku o vine a treste. V dôvodoch odvolania vyslovil, že hodnotenie dôkazov konajúcim súdom je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, pretože nesúhlasí so skutkovými východiskami, ktoré mal súd za nesporné a to najmä v rozsahu preukázania objektívnej stránky trestného činu tak, ako to vyžaduje skutková podstata hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom o tom, že mal na poškodeného vyvíjať nátlak pod hrozbou fyzickej likvidácie, je výpoveď poškodeného K. D.. Poškodený na konfrontácii vykonanej dňa XX.XX.XXXX po vznesení obvinenia uviedol, že si nie je istý, aké slová pri stretnutí s ním vyslovil, t. j. či „je po tebe“ alebo „máš po chlebe“. Rovnako poškodený vypovedal aj na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené je nepochopiteľné, ako z nejednoznačného a nepresvedčivého skutkového tvrdenia poškodeného ohľadne najpodstatnejších okolností dôležitých pre trestné konanie súd vyvodil záver o jednoznačnosti spáchania skutku tým spôsobom, že sa mal vyhrážať poškodenému smrťou. V tejto súvislosti poukázal na záver trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v U. prijatý dňa XX.XX.XXXX, S. XX/XXXX, podľa ktorého v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený má oprávnene panický strach z neznámych osôb, pretože mnohým ľuďom spôsobil svojím podnikaním vážne životné ťažkosti. To vyplýva aj z jeho výpovede na konfrontácii dňa XX.XX.XXXX, kde tvrdil, že pred vchodom videl cudzieho človeka a už mal strach. Tiež bez primeraných dôvodov pokladal zrolovaný časopis za pištoľ s tlmičom a odkaz s číslom účtu, ktorý poškodenému nechal, mu pripomínal mafiánske konanie. Možno sa poškodený bál aj preto, lebo vedel, že ho dlžníci kontaktujú a on ich ignoruje. V každom prípade je z okolností prípadu zrejmé, že predstavivosť poškodeného hnaná strachom predčila realitu. Za daných okolností len ťažko možno o nepresvedčivú výpoveď poškodeného oprieť jednoznačné a nepochybné uznanie jeho viny tak, ako to vykonal súd napadnutým rozsudkom. Paradoxom je, že aj keď rovnakým nejednoznačným spôsobom poškodený vypovedal o prítomnosti zbrane, súd nebral do úvahy túto okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby a to práve z dôvodu použitia zásady in dubio pro reo. Ak nebolo jednoznačné, či sa poškodenému mal vyhrážať fyzickou likvidáciou, mal súd postupovať obdobne a vydať oslobodzujúci rozsudok podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku. Súd posúdil skutok, ktorý považoval za preukázaný, ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého objektívna stránka spočíva okrem iného i v nútení iného pod hrozbou ťažkej ujmy, aby niečo konal. Od začiatku trestného stíhania je zrejmé, že skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, sa snažil poškodenému dôrazne pripomenúť, aby uhradil splatný dlh, ktorý má voči spoločnosti H. N. I. s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je jeho manželka, čoho si bol konajúci súd dobre vedomý.
Ak už bol súd presvedčený, že skutok sa stal a je trestným činom, nemohol vyvodiť záver o jeho vine z trestného činu vydierania, ale takto zistený skutkový stav mal subsumovať pod ustanovenie § 191 Tr. zákona, kde ide o osobitnú formu hrubého nátlaku. Bolo totiž viac ako zrejmé, že svojím konaním chcel docieliť, aby poškodený plnil záväzok z dlhu, na ktorého splnenie má nárok tretia osoba, t. j. spoločnosť H. N. I. s.r.o.. Uvedený trestný čin je prečinom a preto sa mal následne súd zaoberať aj materiálnym korektívom, ktorý vymedzuje závažnosť prečinu a to z hľadiska parametrov uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zákona. Nebolo preukázané, že by mal vyvinúť také aktívne konanie, ktoré sa od objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje. To, že u poškodeného vzbudil svojím konaním také silné obavy o život, nebolo spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ale výlučne jeho vnútorným pocitom postavenom na pocite viny a zodpovednosti za jeho dlhy a hanby za ignorovanie veriteľov. Aj keď mal poškodený obavy o svoj život, je zrejmé, že mu ich nespôsobil on, ale pociťoval ich bez jeho pričinenia, čoho dôkazom je aj tvrdenie, že sa ho bál už z diaľky, aj keď ho nepoznal a nerobil nič podozrivé, len preto, že bol cudzí človek. Konanie, ktorého sa dopustil, vykonal v úmysle dôrazne dať poškodenému najavo, že jeho prístup k manželke, ktorú fakticky obral o vysokú sumu peňazí, je neférový a nemorálny. Bol motivovaný iba tým, že videl, ako jeho manželka kvôli poškodenému trpí. Nepokladá sa za zločinca, nikdy predtým nebol súdne trestaný a ani priestupkovo riešený. Aj keď svojho konania ľutuje a vie, že toto je zo spoločenského hľadiska neprípustné, je presvedčený, že v jeho prípade nešlo o závažnosť hodnú trestnoprávneho postihu. Okrem nedostatkov v právnom posúdení veci a nekonzistentného vyhodnotenia skutkového stavu poukázal i na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie, ktoré podľa jeho názoru je nielen výrazom svojvôle súdu, ale má za následok aj absenciu potrebného zadosťučinenia jemu ako obžalovanému, ktorý má byť odsúdený za úmyselný trestný čin bez toho, aby sa súd vysporiadal so všetkými potrebnými skutočnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že až po stranu X súd iba zhrnul dôkazy, pričom ide najmä o výsluchu svedkov a obžalovaného. Podmienky trestnosti skutku sú v závere zhrnuté len formálne, avšak súd sa nedostatočne venuje právnej kvalifikácii skutku, ako aj všetkým okolnostiam, za ktorých mal byť trestný čin spáchaný. Uplatňovanie zásady in dubio pro reo súdom je nekonzistentné a celkovo absentuje dôkladné skúmanie závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona. Postup súdu je preto formalistický, zjednodušený a celkovo nesprávny. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo alternatívne aby sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, resp. vec postúpi príslušnému orgánu na prejednanie.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto tieto mohli tvoriť podklad pre rozhodnutie vo veci, pričom odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom poškodeného zamerané na tvrdenia uvádzané obžalovaným v odvolaní, ktoré sa stalo súčasťou dôkaznej situácie. Obžalovaný mal možnosť sa vyjadriť ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, taktiež mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania a predniesť argumenty o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, čo poukazuje na zachovanie práv obžalovaného na obhajobu, pritom počas konania bol zastúpený obhajcom. Dané zistenia neopodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku s vrátením veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Následne odvolací súd preskúmaval správnosť skutkových zistení uzatvorených konajúcim súdom na podklade vykonaného dokazovania.
Niet sporu o tom, že obžalovaný A. S. sa dňa XX.XX.XXXX okolo XX,XX hod. nachádzal v blízkosti bytového bloku na V. ulici č. XX v N., kde po jeho oslovení poškodeným M. D. mu podal obálku, v ktorej sa
nachádzalo číslo účtu, s verbálnym prejavom o existencii dlhu vo výške XX.XXX,- eur a o jeho zaplatení. Tieto skutočnosti nenamieta ani obžalovaný A. S. a vypovedá k nim rovnako ako aj poškodený M. D..
Sporným ale je tvrdenie obžaloby pri verbálnom prejave „ináč je po tebe“, čo obžalovaný namietal, pretože túto skutočnosť popieral a poukázal pritom aj na výpoveď poškodeného, ktorý svojou výpoveďou spochybnil takto formulovaný jeho slovný prejav pri odovzdaní obálky.
Vzhľadom k tomu, že konajúci súd svoje skutkové zistenia založil na výpovedi jediného priameho svedka a súčasne aj poškodeného, ktorá nebola jednoznačná a určitá v tejto okolnosti priebehu skutkového deja, odvolateľ poukázal na to, že o takúto výpoveď svedka, nemožno opierať ustálenie skutkových zistení.
Odvolací súd po doplnení dokazovania podrobil prieskumu výpoveď poškodeného a to aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a dospel k záveru, že výpovedi poškodeného možno veriť aj v tom smere, ak sa mu obžalovaný vyhrážal v podstate fyzickou likvidáciou, za čo je potrebné rozumieť slová „ináč je po tebe“.
Prvotná výpoveď poškodeného obsahovala jednoznačné vyjadrenie ohľadne fyzickej likvidácie, čo potvrdzoval poškodený aj na hlavnom pojednávaní, a až na otázky obhajcu spochybňoval vyjadrenie obžalovaného tým, že uvádzal, že možno povedal „po chlebe“, ktorá zmena výpovede v tejto časti môže mať motív v uvedomení si, že je reálnym dlžníkom manželke obžalovaného, nechcel mu poškodiť, keď sa dozvedel, kto bol páchateľom a preto zmiernil svoje vyjadrenia k osobe obžalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu poškodenému je potrebné veriť, že sa mu obžalovaný vyhrážal, o čom svedčí aj fakt, že skutok oznámil na políciu telefonicky bezprostredne po jeho spáchaní z dôvodu, že mal strach a bál sa o svoj život. Okrem toho, obžalovaný bol maskovaný, čísla účtu boli povystrihované, čo hodnotil poškodený ako mafiánske praktiky, pričom veta o dlhu, jeho zaplatení a vyhrážke bola obžalovaným vyslovená dôrazne. Za danej situácie, ak aj obžalovaný popisoval zhodne ako poškodený priebeh skutkového deja s výnimkou vyhrážky, niet dôvod pochybovať o výpovedi poškodeného v celom rozsahu, najmä ak po udalosti, ktorú prežil, ihneď telefonicky oznámil na linku XXX to, že od zamaskovaného muža dostal obálku s účtom, na ktorý mal poslať peniaze, pričom okolnosti skutku bližšie ozrejmil vo svojej výpovedi z XX.XX.XXXX a to vrátane slovného vyhrážania sa zo strany páchateľa.
Dokazovaním bolo tiež preukázané, že obchodná spoločnosť R. s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je práve poškodený M. D., neuhradila spoločnosti H. N. I. s.r.o. patriacej T. S. faktúry za dodanie stavebného materiálu v celkovej výške XX.XXX,- eur. Túto skutočnosť potvrdila nielen svedkyňa Ľ. S., ale aj poškodený M. D.. Tvrdenie obžalovaného, že motívom jeho konania bola práve táto okolnosť, odvolací súd považuje za hodnoverné, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by ho spochybňovali. Pokiaľ prokurátor v odvolacom konaní hodnotil v tejto časti výpoveď obžalovaného ako nehodnovernú a to s poukázaním na zistenie, že číslo účtu nepatrilo obchodnej spoločnosti H. N. I. s.r.o. a ani manželke obžalovaného, odvolací súd zastáva názor, že vysvetlenie obžalovaného založené na omyle, keď dal číslo svojho účtu, je prijateľné a to so zreteľom na fakt, že dlh sa snažil vymôcť pre obchodnú spoločnosť patriacej jeho manželke, pretože práve následkom konania poškodeného, spočívajúceho v nezaplatení faktúr sa manželka dostala do finančných problémov, čo našlo svoj odraz aj v ich rodinnom živote.
Tieto okolnosti prípadu plynúce z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu sú podstatné, najmä z hľadiska posudzovania konania obžalovaného, preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne rozhodol sám tak, že v prvom rade upravil skutkové zistenia vo vyššie uvedenom smere, aby priebeh skutkového deja ako aj motív konania obžalovaného boli zahrnuté v skutkových zisteniach, od ktorých sa odvíja právna kvalifikácia skutku.
Odvolací súd po doplnení skutkových okolností preukazujúcich existenciu záväzku poškodeného vo vzťahu k obchodnej spoločnosti manželky obžalovaného skutok posúdil ako hrubý nátlak podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný pod hrozbou násilia sa snažil donútiť poškodeného zaplatiť dlh, na splnenie ktorého mala obchodná spoločnosť jeho manželky nárok. Týmto konaním obžalovaný naplnil objektívnu stránku uvedeného prečinu nielen v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona, ale aj v kvalifikovanej podľa ods. 3 písm. a/. Odvolaciemu súdu pri prísnejšom posúdení
žalovaného skutku bránilo to, že odvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech, v dôsledku čoho podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku v tomto konaní nemohlo dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného a to pre absenciu odvolania prokurátora. Ostatne je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného bolo miernejšie posudzované od začiatku trestného stíhania vo vzťahu k následku, ktorý mal byť spôsobený, a toto pochybenie sa prenieslo aj do konania na súde.
Odvolací súd z pohľadu vyššie rozvedeného tak vyhovel odvolacej námietke obžalovaného len v časti. Obžalovaný sa totiž domáhal oslobodenia spod skutku, pretože závažnosť jeho konania so zreteľom predovšetkým na motív jeho konania, na spôsob spáchania činu a jeho následky, podľa jeho názoru je nepatrná. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože práve spôsob spáchania skutku poukazuje na vyššiu mieru závažnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na premyslenú prípravu obžalovaného k činu, keď vyhotovil číslo účtu vystrihnutím časti novín, a na zamaskovanie sa obžalovaného, aby ho poškodený nespoznal, čo zdôrazňovalo vážnosť ním prednesenej vyhrážky v prípade, ak poškodený svoj existujúci dlh nezaplatí. Práve tento spôsob vykonania činu podľa názoru odvolacieho súdu neumožňuje závažnosť konania obžalovaného vyhodnotiť ako nepatrnú.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd sa riadil zásadami pre ukladanie trestu ustanovenými v § 34 Tr. zákona. Prihliadal pritom na účel trestu vymedzený zákonom, na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie obžalovaného a jeho pohnútku, na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Trestný čin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 je prečinom s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden rok až na tri roky.
U obž. A. S. súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti a poľahčovalo mu to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Táto priznaná poľahčujúca okolnosť má svoj základ v zistení, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a nebol ani postihnutý za priestupok, čo vyplýva z odpisu registra trestov a z evidencie priestupkov. Z miesta bydliska je hodnotený skôr všeobecne, negatívne poznatky o spôsobe života z hodnotenia obžalovaného z miesta jeho trvalého bydliska nevyplývajú. Obžalovaný v súčasnosti pracuje nielen v obchodnej spoločnosti svojej manželky, ale súčasne je zamestnancom aj D. družstva N..
Za dosť významnú okolnosť pri rozhodovaní o druhu trestu považoval odvolací súd motív konania obžalovaného, ktorým bola snaha vymôcť dlh od poškodeného v prospech obchodnej spoločnosti svojej manželky, ktorá sa dostala do platobnej neschopnosti práve zavinením poškodeného, čo malo svoj dopad aj na ich rodinu. Je zrejmé, že obžalovaný prekročil rámec zákonného postupu pri vymáhaní dlhu od poškodeného, no nemožno opomenúť fakt, že bol to práve poškodený, ktorý dostal rodinu obžalovaného do finančných problémov. Berúc do úvahy tieto zistenia, ako aj možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú vysoké, keďže obžalovaný bol doposiaľ bezúhonným riadne pracujúcim občanom, odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu vymedzený Trestným zákonom sa dosiahne aj uložením peňažného trestu vo výmere XXX,- eur. Uloženie tohto trestu by nemalo byť citeľným pre rodinu obžalovaného, keďže obžalovaný má príjem od dvoch zamestnávateľov.
Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, odvolací súd v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zákona obligatórne rozhodol aj o ustanovení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere X mesiacov.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.