Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-132-2007.pdf
PDF · 139.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/132/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu Š.Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. H. XX/XXXX, Č., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Iva Pavlíková, advokát, ul. J. Milca 11, 010 01 ŽILINA, proti žalovanému I. H., bytom W.. S.. V.. Š. XXXX/XX, Č., právne zast. JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD. s.r.o., IČO: 36 866 849, Potočná ul. 2835/1A, 022 01 ČADCA, o zaplatenie 1612,03 € ( 48.564,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 882,63 € spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 16.05.2006 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom doručeným súdu dňa 7.6.2006 sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1612,03 € ( 48.564,- Sk) a trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh - žalobu. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 16 ods. 1 zák. č. 315/96 Z. z., keď ako vodič motorového vozidla Škoda Favorit 136L, evidenčné číslo U.-XXX M. spôsobil dopravnú nehodu tým, že nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom žalobcu značky Citröen Xsara 1.9TD, EČ: U.-XXX M.. Žalovaný mu po nehode prisľúbil, že rozdiel škody, ktorú spôsobil a tým čo vyplatí poisťovňa doplatí, pričom tak neučinil a preto ho žalobca listom zo dňa 12.4.2006 vyzval na doplatenie rozdielu v sume 1612,03 € (48564,- Sk) v lehote do 14 dní, najneskôr do 15.5.2006. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 13.4.2006, dlh však neuhradil. Na preukázanie tvrdení predložil žalobca doklady a to výzvu a zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 12.4.2006, doručenku o prevzatí výzvy, záznam o dopravnej nehode z ORPZ Čadca ODI zo dňa 18.12.2005, faktúru č. 475/2006 vystavenú žalobcovi od spoločnosti Point a.s. Žilina na sumu 3477,69 € (104.769,- Sk) vyhotovenú dňa 31.1.2006, vyjadrenie likvidátora poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa a. s. o poukázaní plnenia
- v sume 2595,07 € (78179,- Sk) v prospech žalobcu, zmluvu o požičaní veci (Smlouva o zapújčení věci) zo dňa 17.12.2005, potvrdenie zo dňa 25.1.2006 o uhradení sumy 6.400,- Kč v prospech S. G., zmluvu o požičaní veci (Smlouva o zapújčení věci) zo dňa 17.1.2006, potvrdenie zo dňa 30.12.2005 o uhradení sumy 10.400,- Kč v prospech S. G.. V podaní doručenom súdu dňa 27.2.2007 ( č.l. 25-26 spisu) žalobca upravil rozsudočný návrh a uviedol, že si uplatňuje istinu, ročný úrok z omeškania 6% ročne od 16.5.2006 do zaplatenia a poplatok.
2. Súd na podklade predloženého návrhu a pripojených listinných dôkazov vo veci vydal platobný rozkaz dňa 28.2.2007, ktorým zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Vzhľadom na to, že žalovanému nebolo možné zásielku doručiť do vlastných
rúk, preto bol v nadväznosti na ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušený a vo veci súd nariadil pojednávanie.
3. Na pojednávaní konanom dňa 8.11.2007 ( zápisnica č.l. 41 spisu) žalobca uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd uložil žalovanému uhradiť v prospech žalobcu sumu 1612,03 € (48564,- Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 16.5.2006 do zaplatenia a hradiť trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok. Súd na tomto pojednávaní zmenu rozsudočného návrhu v tomto znení pripustil a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/132/2007 - 43 zo dňa 8.11.2007, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu v zmysle zmeny rozsudočného návrhu, ktorú pripustil na pojednávaní.
4. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu bol vyššie citovaný rozsudok zo dňa 8.11.2007 uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co/214/2011 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v závere konštatoval, že „návrh navrhovateľa na začatie konania nespĺňa podmienky uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p. čím, ak okresný súd vo veci rozhodol a priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v návrhu na začatie konania, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu návrhu na začatie konania (v súvislosti s tým aj zo žalobného petitu návrhu) vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie na náhradu škody, ktorý pozostáva z dvoch dielčich nárokov, a to: a) z rozdielu vyplateného poistného plnenia a b) škody vzniknutej prenájmom vozidla, všetko v celkovej výške 1612,03 € (48.564 Sk) . Až v priebehu konania z prejavu navrhovateľa vyplýva, že časť žalovanej istiny vo výške 882,63 € (26.590 Sk) si uplatňuje ako rozdiel medzi cenou za vykonanú opravu (104.769 Sk) a sumou, ktorá v skutočnosti mu bola poisťovňou KOOPERATIVA a.s. vyplatená (78.179 Sk). Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu vznikla prenájmom motorového vozidla, z návrhu na začatie konania nie je zrejmé, za aké časové obdobie (dátumovo vymedzené) si uplatňuje uplatnený nárok a ako navrhovateľ dospel k celkovej uplatnenej sume 21.974 Sk (absentuje špecifikácia výpočtu škody). Keďže v tejto časti sa jedná o neúplný a neurčitý návrh na začatie konania, okresný súd mal postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podaného návrh na začatie konania, keďže bez objasnenia skutkových okolností návrhu nemôže byť okresnému súdu zrejmé, či nárok navrhovateľa (z hľadiska hmotného práva) je dôvodný“. V dôsledku vyššie uvedených skutočnosť súd vyzval žalobcu na špecifikáciu a vyčíslenie nároku za použitie náhradného motorového vozidla ( obdobie, počet najazdených kilometrov, náklady na používanie a účel, na ktorý bol nútený si ho vypožičať). Na podklade toho právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala nárok tak, že žalobca uzatvoril zmluvy o požičaní veci a to motorového vozidla Škoda Felícia na obdobie od 18.12.2005 do 25.1.2006, kedy si s prenajímateľom dohodol dennú taxu 800,- Kč a teda z tohto dôvodu nebol povinný žalobca vykazovať kilometre ani spotrebu PHM, nakoľko platil dennú taxu tak, ako je uvedené v pripojených výdavkových pokladničných dokladoch.
5. Žalovaný na svoju obranu (v obsahu odvolania proti rozsudku) uviedol, že súd sa jednostranne stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, bez toho, že by reálne skúmal a zaoberal sa skutočnosťami svedčiacimi v prospech žalovaného. Súd sa stotožnil s cenou opravy vo výške 3477,69 € (104769,- Sk), bez toho, aby zisťoval, či opravou v predmetnom servise boli vykonané len tie opravy, ktoré boli spôsobené mnou pri dopravnej nehode. Predmetná cena opravy je značne nadhodnotená oproti posudku poisťovne Kooperativa. Súd sa nevysporiadal s otázkou, že poisťovňa Kooperatíva ohodnotila škodu na automobile Citröen Xsara, 1,9 Td, EČ: U. XXX M. na sumu 2595,07 € (78 179,- Sk), čo bolo navrhovateľovi aj reálne uhradené a sumou opravy 3477,69 € (104 769,- Sk). Súd sa jednoznačne mal zaoberať rozdielom týchto dvoch súm a mal skúmať, prečo znalec z poisťovne ohodnotil reálnu škodu na sumu 78 179 Sk a navrhovateľ si dal vykonať opravu na sumu 104 769 Sk. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou ani v odôvodnení rozhodnutia. Súd sa taktiež nevysporiadal s otázkou, že predmetnou opravou došlo v podstate k zhodnoteniu majetku navrhovateľa, pretože došlo k výmene opotrebovaných, starých súčiastok za súčiastky nové, čím si zhodnotil auto a tým pádom oprava nezohľadňuje skutočnú škodu, ale prospech navrhovateľa. Pokiaľ by súd túto sumu priznal, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Žalobca si ako oprávnený nárok uplatnil aj sumu 729,40 € (16800,- Kč po prepočte príslušným konverzným kurzom vyčíslenie zodpovedalo sumu 21974 Sk), ako náhradu za požičanie motorového vozidla v Českej republike. Súd však nezistil a nepreveril reálnu potrebu navrhovateľa zapožičať si automobil. Taktiež sa súd nevysporiadal s primeranosťou tejto sumy a nepreveril typ zapožičaného vozidla, najmä či vozidlo je primerané triede poškodeného vozidla. Sumy uvedené navrhovateľom sú prehnané a neodzrkadľujú skutočnosť. Rozhodnutie súdu je taktiež
predčasné, pretože súd nevykonal všetky dostupné dôkazy, najmä súd nevykonal znalecké dokazovanie na istenie hodnoty škody na motorovom vozidle, ale sa len stotožnil s tvrdením a fakturáciou servisu. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na to, že dopravná nehoda sa stala 18.12.2005, zmluva o prenájme vozidla bola uzatvorená 17.12.2005 v Prahe, teda ešte pred tým ako došlo k dopravnej nehode. Syn žalobcu bol vodičom motorového vozidla, a teda žalobca ani nemohol mať vedomosť o tom, že jeho syn bude mať v daný deň dopravnú nehodu. Žalobca si teda prenajal vozidlo ešte pred nehodou a preto toto nemôže byť predmetom žalobného návrhu a je zrejmé, že išlo o prax žalobcu v Prahe si požičiavať osobný automobil a havarovaný automobil pravdepodobne v Prahe vôbec nevyužíval. Preto aj druhá zmluva je iba prejavom vôle žalobcu, ktorý by tak urobil bez ohľadu na dopravnú nehodu. Predmetný nárok mal byť preto zamietnutý ako nedôvodný, pretože celá škoda bola odporcovi uhradená poisťovňou Kooperativa na podklade povinného zmluvného poistenia.
6. Súd vec opäť prejednal a na základe výpovedí právnych zástupcov strán konania, vykonaného dokazovania a to z výpovede svedka a z listinných dôkazov predložených stranami konania, ktoré tvoria obsah spisového materiálu k veci sa viažúcemu mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že po škodovej udalosti žalovaný súhlasil s výškou škody. Pokiaľ ide o platenie poisťovne, táto pri svojom vyjadrení likvidátorom zo dňa 31.1.2006 oznámila, že uhrádza všetky náklady na opravu , t.j. 104769 Sk s tým, že si odpočítala istinu 26590,- Sk, ktorú sumu nazvala amortizáciou. Otázka primeranosti použitia náhradného vozidla nebola na mieste, nakoľko žaloba mal motorové vozidlo Citröen Xara s objemom motora 1,9 a požičané vozidlo bolo iba Škoda Felícia objem motora 1,6 a rok výroby 1997. Žalobca si na pracovisku v Prahe nepožičiaval motorové vozidlo iba z dôvodu toho, že došlo k tejto škodovej udalosti aj v minulosti, keďže zamestnával viacerých zamestnancov uzatváral zmluvu o zapožičaní vozidiel aj pre týchto zamestnancov, ale práve špecifikum v tejto veci spočíva v tom, že v čase, keď sporné havarované vozidlo nemohol z dôvodu havárie užívať, tak stiahol motorové vozidlo, pôvodne požičané pre účely presunu zamestnancov a bol ho nútený pre svojho osobné účely ako podnikateľ používať. Na preukázanie tvrdení predložila doklady o tom, žalobca bol podnikateľom, a že teda pracoval v tej oblasti, o ktorej tvrdí je aj prihláška na nemocenské poistenie v Českej republike z 15.12.2005, ďalej potvrdenie o zamestnaní, zápočtový list, ktorý bol vyhotovený rovnako v ČR z 28.12.2005. Po škodovej udalosti žalovaný súhlasil s výškou škody, a preto vlastne žalobca mu neúčtoval ani škodu, ktorá spočívala v dlhšom období, ktoré bolo potrebné na použitie motorového vozidla do odstránenia škody na tomto vozidle, keď vlastne vozidlo bolo vrátené žalobcovi po vykonaných opravách dňa 31.01.2006, teda účtoval si iba náhradu za 21 dní a nie za celé obdobie, kedy mu bolo znemožnené toto motorové vozidlo užívať. Žalobca žiadnym spôsobom sa nesnažil ovplyvňovať servis, aby oprava vozidla trvala dlhšie, čo je nelogické a na druhej strane žalovaný pokiaľ vedel o tom, že vozidlo je havarované, čo aj vedel, a vedel, že toto vozidlo bude treba odborným servisom opraviť, ak mal záujem, aby tá doba jeho opravy sa skrátila, nič mu nebránilo v tom, aby bol aktívny aj on a urobil určité opatrenia, aby oprava trvala čo najkratšie, čo vôbec nevykonal. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v prenájme motorového vozidla počas nepojazdnosti havarovaného vozidla je úplne na vôli žalobcu, aby sa rozhodol, či si túto škodu bude uplatňovať voči poisťovni, prípadne priamo proti škodcovi, v tomto prípade žalovanému. K namietanej výške prenájmu uviedla, že v zmluve o výške odplaty sú dôležité dva ukazovatele a to dĺžka počas ktorej sa prenajíma motorové vozidla a trasa, po ktorej bude vozidlo jazdiť, pretože v zmysle týchto dvoch ukazovateľov si zmluvní partneri dohodnú aj výšku škody. Je pravda, že v praxi je obvyklé, že pokiaľ vypožičanie motorového vozidla trvá dlhšiu dobu tak zmluvný partner - prenajímateľ pristúpi na nižšiu cenu, pretože práve u takto využívaných vozidiel je určitý denný limit, ktorý ak je prekročený, tak potom je výhodnejšie pre zmluvných partnerov, aby sa dohodli na prípadnej zložke týkajúcej sa trasy jazdy, na ktorej bude motorové vozidlo jazdiť, kde sa dohodnú na paušálnej sume, pretože potom už vlastne ten denný limit nie je ohraničený, teda je za týchto predpokladov výška prenájmu takýmto spôsobom dohodovaná. V decembri 2005 sa vykonávali všetky dokončovacie práce a dokonca januára mali vypratať a presunúť celé technické a iné zabezpečenie tejto činnosti na územie SR a práve z tohto dôvodu motorové vozidlo jazdilo denne, pretože bolo limitované týmto obdobím. Nepriamo ďalšie doklady dokazujú frekvenciu a časové obdobia, v ktorých sa žalobca musel pohybovať medzi Prahou a Čadcou, a to potvrdenie o zamestnaní, ktoré je datované z 28.12.2005, ktorým preukazuje nutnosť navrhovateľa, aby v decembri 2005 sa navrhovateľ nachádzal na území Mesta Prahy, ďalej pokladničný príjmový doklad z 28.12.2005, kedy bolo vyplácané X. Š. za účtovnícke práce , doklad z Komerčnej banky v Prahe z 19.12.2005, kedy vykonával žalobca výber z účtu v Českej republike, odhláška z Registra organizácii zúčtovateľov poistného a dávok nemocenského poistenia zo 06.01.2006, dôvodom
odhlásenia bol zánik uvedenej organizácie. Servis, ktorý vykonával opravu motorového vozidla žalobcu, je takisto autorizovaným servisom na tento typ motorových vozidiel, teda žalobca nedával opravovať vozidlo nejakému inému podniku určenému na opravu iných vozidiel. Čo sa týka náhrady za prenájom vozidlo, poukázala na § 4 ods. 4 písm. d), kedy ide o nárok na ušlý zisk, ktorý vlastne vznikol z titulu prenájmu vozidla, kedy používal žalobca motorové vozidlo na podnikateľský účel a teda uplatňuje si len za 21 dní, počas ktorej doby nemohol používať motorové vozidlo, ktoré bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené. Čo sa týka uplatneného nároku, mohol si uplatniť tento voči poisťovni, ale toto nie je jeho povinnosťou, preto si to uplatnil priamo voči škodcovi, v tomto prípade žalovanému. Vo vzťahu k svedkovi G. výpoveď tohto považovala za náležitú. Zotrvala na všetkých tvrdeniach a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením žalovanej istiny, ktorú žiadali zaplatiť. Mala zato, že práve preto, že má plniť poisťovňa v zmysle Zákona o povinnom poistení, takú istú povinnosť má samotný prevádzkovateľ motorového vozidla. Prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom v zmysle Zákona o povinnom poistení. Žalovaný vedel o tom, že má povinnosť plniť, že bude toto žiadať žalobca, ktorý ho na to upozornil listom, doporučenou zásielkou s tým, že mal možnosť ísť do poisťovne a tento nárok vlastne prihlásiť v poisťovni na plnenie. Neurobil to, preto ani neexistuje dôkaz, ktorým by mu poisťovňa odmietla zaplatiť takýto nárok.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok žalobcu neuznávajú, poisťovňa vlastne plnila na základe poistnej zmluvy o zákonnom zmluvnom poistení motorového vozidla žalobcu a neuznala nárok žalobcu v určitej časti, ktorá sa týkala skutočnej škody, keď poukázala na amortizáciu motorového vozidla a zhodnotenie motorového vozidla žalovaný nemal k dispozícii túto faktúru a vlastne poisťovňa iba konštatovala, že neuhradila v takejto výške škodu z dôvodu už spomínanej amortizácie. Pokiaľ ide o tú časť žalobného návrhu, v ktorej navrhovateľ žiada náhradu škody za prenájom motorového vozidla, okrem toho, že tieto nároky v návrhu neboli riadne špecifikované, nebolo riadne uvedené, vzhľadom na spomínaných pracovníkov, ktorým mali byť na základe zmlúv zapožičiavané pre plnenie pracovných povinnosti motorové vozidla, už s poukázaním na dátum kedy došlo k škodovej udalosti a nájomnú zmluvu, ktorú predložil navrhovateľ nemohol žalobca vedieť, že v tom čase po poškodení sporného motorového vozidla bude potrebovať náhradné motorové vozidlo. Tiež poukázal na obdobie kedy došlo k škodovej udalosti v decembri 2005, kedy boli vianočné sviatky, pričom žalobca podnikal v oblasti stavebníctva, a je všeobecne známou skutočnosťou, že zimné mesiace, najmä december a január, sú tzv. „hluchými“ mesiacmi v tejto oblasti podnikania, teda nie je zrejmé, že v akom rozsahu žalobca vykonával činnosť, či ju vôbec vykonával, a či za týmto účelom potreboval motorové vozidlo. Je nanajvýš pravdepodobné, že motorové vozidlo bolo pre súkromnú potrebu navrhovateľa, pričom v tom období kedy došlo k škodovej udalosti pracoval žalobca ako živnostník v ČR. Na území SR v tom období nemal živnosť, čo je zrejmé z výpisu zo živnostenského a iných registrov, a teda nie je zrejmé z tvrdenia žalobcu, či toto vozidlo používal skutočne na podnikanie, jednak je zjavné, že v tom čase, kedy došlo k havárii vozidla, tak toto riadil syn žalobcu. Poukázal ďalej, že v danom prípade je sporná aj pasívna a vecná legitimácia žalovaného a to z toho dôvodu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom je osobitný typ zodpovednosti v zmysle ustanovení § 427 a nasl., pričom v tomto smere treba poukázať na to, že predmetné motorové vozidlo nebolo vo vlastníctve ani vo faktickej držbe žalovaného. V tomto prípade predmetné motorové vozidlo bolo vlastníctvom pána N., pričom žalovaný ho mal iba zapožičané, pričom pán N. ho požičal jeho bratovi a žalovaný si ho požičal od brata. V zmysle Občianskeho zákonníka, za prevádzkovateľa treba považovať toho, kto má právo na faktickú možnosť disponovať s vozidlom, kto ho organizovanie užíva. Nestačí len faktická vôľa a jednorazové disponovanie s ním. V tomto prípade teda nie je daná pasívna vecná legitimácia, pretože v tomto prípade mala byť žalovaná osoba vlastníka predmetného motorového vozidla, resp. jeho držiteľ. V prípade predmetnej poistnej udalosti mal žalobca možnosť si predmetnú sumu uplatniť priamo z poisťovne, pričom tak neurobil. Je výrazne špekulatívny jeho návrh v časti, keď 17.12. uzavrel nájomnú zmluvu o nájme motorového vozidla alebo požičaní motorového vozidla a až následne 18.12. došlo k poistnej udalosti. Je nesporné, že predmetné motorové vozidlo nemohlo slúžiť na podnikanie, keďže bolo preukázané, že nebolo v podnikaní a nemal ho zapísané ako motorové vozidlo v podnikaní a taktiež v čase škodovej udalosti navrhovateľ podnikateľskú činnosť nevykonával, mal pozastavenú činnosť, vyplýva to zo živnostenského registra z výpisu Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, čiže na výkon podnikateľskej činnosti predmetné motorové vozidlo slúžiť nemohlo a taktiež je otázne, kto predmetné motorové vozidlo fakticky využíval, keďže počas dopravnej nehody viedol toto motorové vozidlo jeho syn, čiže syn navrhovateľa. Žalobca by predmetné motorové vozidlo ani využívať nemohol, keďže v čase, kedy ku škodovej udalosti došlo, sa zdržiaval v zahraničí a zdržiaval sa v Prahe, čo vyplýva
z jeho tvrdení. Čo sa týka uplatnenej amortizácie, v tomto prípade za toto nezodpovedá žalovaný z toho dôvodu, že ide o vzťah medzi navrhovateľom a poisťovňou. V takomto prípade by de facto by došlo k zhodnoteniu motorového vozidla, pričom k zhodnoteniu motorového vozidla nemôže dôjsť škodovou udalosťou, to je neakceptovateľné. Škodovou udalosťou môže dôjsť iba k nejakému znehodnoteniu, nie však k zhodnoteniu motorového vozidla. Na základe týchto skutočností považoval nárok žalobcu za nedôvodný, pretože nie je daná pasívna vecná legitimácia. Nárok, tak ako je uplatnený, ide o uplatnenie nejasné, nezrozumiteľné, tak ako to konštatoval aj Krajský súd v Žiline vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým vrátil túto vec na okresný súd a taktiež skutkovo tento nárok nebol vymedzený a nebol ani dôvodný. Keďže si pán U. pravidelne požičiaval motorové vozidlo, mal zato, že to bolo nejaký úzus, zvyk a nebolo to spôsobené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poukázal v tomto smere na výpoveď svedka S. G.. Poukázal na to, že prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového vozidla nie je prevádzkovateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430. V tomto prípade ustanovenie §-u 430 nemožno aplikovať. Čiže keďže z vyjadrenia právnej zástupkyne vyplýva, že nárok opiera o ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, je teda nesporné, že pasívna vecná legitimácia iba vodiča motorového vozidla tu byť daná nemôže.
9. V konaní vypočutý svedok S. G. uviedol, že žalobcovi (ktorý je jeho príbuzným) aj v minulosti požičiaval motorové vozidlo, keď potreboval presťahovať veci z Prahy z Českej republiky domov vzhľadom na tú skutočnosť, že išlo o viacej vecí a že v podstate tieto veci nemohol presťahovať jedným motorovým vozidlom. Bolo to aj niekedy na záver roku 2005 a potom následne začiatkom roku 2006, konkrétne sa žalobcu v tom období nevypytoval, z akého dôvodu a podobne, pretože ako už uviedol, vzhľadom na situáciu, ktorú mal v podnikaní, navrhovateľ mu už v minulosti požičal svoje motorové vozidlo najmä z dôvodu, že toto motorové vozidlo v zimnom období neužíval on sám, mal ho zagarážované a teda v prípade potreby ho poskytol navrhovateľovi. Dohodli si odmenu za jeden deň 800,- Kč z toho dôvodu, že v prípade, že toto vozidlo by mu požičiaval na nejaký krátky čas alebo na nejaké menšie vzdialenosti, tak samozrejme tá suma by nebola taká vysoká, ale keďže on svoje vozidlo viac - menej šetrí a pri vypožičaní vozidla navrhovateľovi sa dalo predpokladať, že jednak najazdí väčšie množstvo kilometrov, pretože už z minulosti vie, že na prevoz vecí navrhovateľovi nepostačovala jedna jazda z Prahy do Čadce, resp. z Čadce do Prahy a späť, ale že potreboval niekedy aj viac krát jazdiť, teda predpokladal, že to vozidlo bude viacej opotrebované a z týchto dôvodov potom sa dohodli na vypožičaní vozidla za cenu, akú uviedol. Ďalej potvrdil, že nemá oprávnenie na vypožičiavanie motorových vozidiel, takúto činnosť neprevádza, pretože jednorázovo poskytol v určitom období motorové vozidlo navrhovateľovi, ešte nemusí mať na takúto činnosť oprávnenie, ale pokiaľ aj v minulosti z takejto činnosti dosiahol nejaký príjem, tak samozrejme zahrnul tento príjem do celkových príjmov za dané ročné zúčtovacie obdobie a riadne zaplatil daň.
10. Z listinných dôkazov predložených stranami konania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Zo správy z Dopravného inšpektorátu Čadca ( č.l. 115) mal súd preukázané, že dňa 18.12.2005 uložil dopravný inšpektorát ORPZ Čadca pokutu I. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý porušil ustanovenia zák. č. 315/19996 Z. z. o premávke a cestných komunikáciách. Účastníkmi nehody boli I. H. (vodič vozidla Škoda Favorit ŠPZ U. XXX M.) a K. U. (vodič vozidla Citröen Xara 1,9 TD ŠPZ U. XXX M.).
Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 18.12.2005 ( č.l. 116) bolo zistené, že vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo nehodu bol I. H., držiteľom vozidla bol Z. N., I.Á. H. XX. Podľa záznamu bolo poškodené na motorovom vozidle Š. U., ktoré viedol vodič K. U. v rozsahu a to - zadný nárazník, zadné piate dvere, výfuk, ZĽ (zadný ľavý) blatník, ZĽ svetlo, výstuha nárazníka, zadné čelo. Podľa vyjadrenia likvidátora poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa a.s. táto plnila v prospech Š. U. sumu 78.179,- Sk a suma 26.590,- Sk predstavuje amortizáciu. Podľa oznámenia Mgr. G. z Kooperativy poisťovňe a.s. bolo preukázané, že žalobca si neuplatnil nárok voči poisťovni za zapožičanie motorového vozidla. Podľa potvrdenia spoločnosti AUTOPROFIT s.r.o. doba potrebná na opravu vozidla v rozsahu škody zistenej podľa záznamu po dopravnej nehode je v rozsahu 5-10 pracovných dní. Podľa výpisu živnostenského registra žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť na území SR 30.6.1999 ( č.l. 177). Podľa živnostenského registra (internetový portál www.rzp.cz <http://www.rzp.cz> č.l. 178) žalobca vystupoval na území Českej republiky ako podnikateľ s miestom podnikania Mádrova 3034/7143 00 Praha - Modřany IČ: 48540196. Podľa pokladničného dokladu z 28.12.2005 ( č.l. 187, 188) prevzala
sumu 2600,- Kč za účtovné práce a dňa 20.1.2006 sumu 2500,- Kč od žalobcu X. Š. (účtovníčka). Podľa kópie z výberného lístka KB vybral dňa 19.12.2005 hotovosť Š. U. v banke v Prahe. Podľa OHHLÁŠKY zo dňa 6.1.2006 č.l. 191 sa žalobca k 31.12.2005 sa odhlásil z registra organizácií Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe z dôvodu zániku - u malej organizácie odhlásením posledného zamestnanca. Podľa výplatnej listiny mal žalobca v období 12/2005 evidovaných 4 zamestnancov, ktorým vyplatil celkovo 28045,- Kč. Podľa prihlášky č.l. 145 ukončil žalobca pracovný pomer so zamestnancom 7.12.2005 ( s Z. X., ktorý bol zamestnaný od 1.11.2005). Podľa faktúry č. 475/2006 vystavenej odberateľovi Štefanovi Chabroňovi od spoločnosti POINT a.s. Žilina vystavenej 31.1.2006 splatnej 31.1.2006 bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla CITROEN XARA 1,9TD U. XXX M. prijatého dňa 4.1.2006, vráteného 31.1.2006 v sume 104769,-- Sk. Podľa oznámenia Dopravného inšpektorátu Cadca držiteľom a vlastníkom motorového vozidla Citroen Xara 1,9TD EČ: U. XXXA Z. od 31.1.XXXX Š. U. a toto vozidlo nebolo evidované na IČO. Podľa autorizovaného servisu vozidiel Citröen bolo preukázané, že vozidlo pristavil 4.1.2006 Š. U. k oprave zadnej časti motorového vozidla nehodou. Diely boli dodané 11.1.2006 a vozidlo prevzal p. U. dňa 1.2.2006. Dĺžku opravy motorového vozidla považujú za primeranú. Podľa potvrdenia ( č.l. 224) X. Š. bolo zistené, že táto spracovala účtovníctvo pre žalobcu a v rokoch 2005 a 2006 zahrnula do výdajov i zapožičanie motorového vozidla Škoda Felicia. Podľa potvrdenia Daňového úradu Žilina ( č.l. 228) S. G. nepodal za rok 2005 a 2006 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.
11. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v časti v zmysle záverečného návrhu na pojednávaní konanom dňa 12.7.2016 súd uvádza, že pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom návrhu nešpecifikovala jednoznačne rozsah svojho nároku, ako žiada, aby súd v danej veci rozhodol, súd jej vyjadrenie nepovažoval za späťvzatie žaloby (čo jednoznačne po výzve uviedla i právna zástupkyňa) tak, ako argumentoval právny zástupca žalovaného. K tomuto je potrebné uviesť iba to, že podanie (§123 od.s 2 CSP) medzi ktoré jednoznačne späťvzatie žaloby patrí je potrebné predložiť v písomnej podobe. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu vzhľadom na nejednoznačnosť súd pre ujasnenie si jej vyjadrenia považoval za potrebné iba ozrejmiť, čo nemalo viesť ani v najmenšom k tomu, aby naviedol jednu zo strán k procesnému úkonu ako je späťvzatie žaloby, prípadne, že by mal v úmysle porušiť žiadnu zo zásad konania. V tomto smere preto súd po ozrejmení a jednoznačnom vyjadrení právnej zástupkyne neprihliadol na súhlas vyslovený právnym zástupcom žalobcu, nakoľko k späťvzatiu tak, ako má na mysli podľa názoru súdu taktuálne znenie CSP nedošlo.
12. Podľa § 420 ods. 1a ž 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného do 31.3.2006 (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.3.2006 (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd vyvodil nasledovný právny záver:
Nárok uplatnený žalobcom pozostáva z dvoch čiastkových nárokov a to
A) z rozdielu vyplateného poistného plnenia 882,63 € (26590,- Sk),
B) zo škody vzniknutej z titulu prenájmu motorového vozidla 729,40 € (21974,- Sk).
A/ Nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi vniknutými nákladmi a poistným plnením súd posúdil podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 442 a § 443 OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 16 ods. 1 zák. č. 315/96 Z. z., keďže ako vodič motorového vozidla Škoda Favorit 136L, evidenčné číslo U.-XXX M. spôsobil dopravnú nehodu, keďže nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom navrhovateľa značky Citröen Xsara 1.9TD, EČ: U.-XXX M.. Podľa záznamu o dopravnej nehode žalovaný nebol držiteľom a ani vlastníkom motorového vozidla. Táto skutočnosť však nemení nič na to, že práve žalovaný je osobou, ktorá škodu spôsobila. Hoci za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 zákona č. 40/1964 Zb. prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (osoba, ktorá je oprávnená s vedou disponovať, pričom nemusí ísť osobou zapísanú v osvedčení - technickom preukaze), nie je tým vylúčená zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil na tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti ( § 420 OZ). Súd nemal preukázané v konaní a ani neboli tieto skutočnosti tvrdené žiadnou zo strán, že by išlo v prípade žalovaného o prípade uvedený v ust. § 420 ods. 2 OZ, kedy osoby uvedené v tomto ustanovení za škodu nezodpovedajú. Ustanovenie § 427 OZ o osobitnej zodpovednosti prevádzkovateľa nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ ustanoveným špeciálnym, ale dve skutkové podstaty stroje vedľa seba. Poškodený - žalobca sa preto môže domáhať škody tak na prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu aj vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na zavinení (rozsudok NS ČR z 12.8.2013 sp. zn. 32Cdo 3050/2011). Žalovaný ako vodič motorového vozidla porušil povinnosť podľa zákona č. 315/1996 Z.z. účinného v čase vzniku dopravnej nehody a teda pokiaľ žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému, nárok bol uplatnený voči pasívne vecne legitimovanému subjektu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri zrážke motorových vozidiel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného došlo, táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Škoda, ktorá bola zdokumentovaná a ktorá vznikla na motorovom vozidle bola na základe žiadosti žalobcu „odstránená“ vykonaním opravy v servise, ktorá bola vyúčtovaná na základe faktúry č. 475/2006 vystavenej spoločnosťou POINT a. s. Žilina, kedy náklady na opravu motorového vozidla predstavovali 3477,69 € (104.769 Sk). Na podklade poistenia a poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou KOOPERATIVA a.s., poisťovňa uhradila žalobcovi škodu vo výške 2595,07 € (78.179 Sk). Rozdiel tak medzi nákladmi na opravu motorového vozidla a vyplateným poistným, predstavuje časť žalovanej istiny 882,63 € (26.590 Sk), ktorú si uplatnil žalobca. Je potrebné uviesť, že žalovaný nerozporoval konkrétne položky vykonanej opravy (položky vyúčtované vo faktúre neboli rozporované ani poisťovňou, ktorá z titulu poistenia nahradila poškodenému - žalobcovi), k tomuto nenavrhoval konkrétne žiadne vykonanie dôkazov - poukazoval len na to, že súd by sa mal vysporiadať s výškou škody, ale rozporoval predovšetkým to, že táto suma nemôže byť nahradená žalobcovi z dôvodu, že ide o zhodnotenie motorového vozidla a priznaním tejto sumy by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Podľa záznamu boli poškodené na motorovom vozidle žalobcu zadný nárazník, zadné piate dvere, výfuk, ZĽ (zadný ľavý) blatník, ZĽ svetlo, výstuha nárazníka, zadné čelo. Ide o časti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vozidla, a bez ktorých by vozidlo nebolo riadne prevádzkyschopné. Na prevádzkovanie vozidla a jeho „pojazdnosť“ bolo nevyhnutné uviesť vozidlo do pôvodného stavu, teda celého vozidla, a nie iba jeho samostatných súčastí. Súd v danej veci s poukazom na ust. § 443 Občianskeho zákonníka poukazuje i na rozhodnutie NS SR 2Obdo 48/2012, ktoré rozhodnutie uvádza, že „účelom zákona, resp. zákonných ustanovení je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona.“ V danej veci s poukazom na zistený skutkový stav je možné jednoznačne zaujať stanovisko
k tomu, že vozidlo v žiadnom prípade po vykonaní opravy nemá vyššiu hodnotu, ako malo v čase pred jeho poškodením, nakoľko jeho trhová hodnota ako celku klesá už samotnou škodovou udalosťou. Preto napriek oprave v danom prípade nemožno hovoriť o zhodnotení veci, či vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu tak ako prezentoval právny zástupca žalovaného. Náklady, ktoré žalobca uhradil na opravu vozidla v dôsledku úhrady reálnych a preukázateľných nákladov vynaložených na opravu súd považuje za náklady opodstatnené. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na to, že pokiaľ by zo strany žalovaného nedošlo jeho zavinením k dopravnej nehode, nemusel by žalobca vynaložiť žiadne finančné prostriedky na opravu motorového vozidla a teda nedošlo by z jeho strany k zmenšeniu jeho majetku o finančnú čiastku krátenú zo strany poisťovne. Na poklade týchto skutočností a vyššie citovanej právnej úpravy má súd zato, že je spravodlivé a v súlade so zákonom aby žalovaný nahradil žalobcovi sumu 882,63 €, ktorá mu nebola v rámci poistného plnenia uhradená a teda o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že túto sumu mu mala nahradiť poisťovňa, nič nebránilo ani jednej zo strán konania, aby navrhli vstup tohto subjektu do konania, čo sa však nestalo.
14. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania a to na základe vyššie uvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal súd žalovaného okrem priznanej istiny zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 7% ročne počnúc dňom 16.5.2006 do zaplatenia, a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Omeškanie odporcu súd ustálil počnúc nasledujúcim dňom po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie v zmysle výzvy, ktorá bola doručená žalovanému 13.4.2006, pričom žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie do 15.5.2006. Pokiaľ si nárokoval žalobca nárok na úrok z omeškania v sadzbe 17,6% tak s prihliadnutím k charakteru súdneho sporu (neide o obchodnoprávny vzťah ale občianskoprávny) súd priznal úroky v zákonnej výške v súlade s nariadením č. 87/1995 Z. z., ktorú výšku vypočítal ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, ktorá v období od 1.3.2006 do 30.5.2006 bola stanovená vo výške 3,5% a teda dvojnásobok diskontnej sadzby je 7%. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej priznanú sadzbu úroku z omeškania z priznanej istiny súd žalobu žalobcu zamietol.
B/ Druhým čiastkovým nárokom bol nárok na zaplatenie škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi z titulu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Nárok žalobcu súd posúdil taktiež podľa § 420 OZ. K dopravnej nehode ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu za následok nevyhnutnosť požičania iného motorového vozidla došlo 18.12.2005. Prvá zmluva na náhradné motorové vozidlo predložená zo strany žalobcu bola uzavretá už 17.12.2005 v Prahe medzi žalobcom ako nájomcom (podnikateľom) a prenajímateľom S. G., ktorý bol v tomto súdnom konaní vypočutý ako svedok. Prvá nájomná zmluva ( zo dňa 17.12.2005) bola uzatvorená na dobu od 18.12.2005 do 30.12.2005 (13 dní) a druhá nájomná zmluva bola uzavretá medzi tými istými zmluvnými stranami v Prahe dňa 17.1.2006 na dobu od 18.1.2006 do 25.1.2006 (na 8 dní). Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. ( R7/1992) Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je teda i nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, ako bolo vozidlo poškodeného žalobcu. Poškodeným vozidlom bolo CITRÖEN XARA 1,9 TD a prenajatým vozidlo bola Škoda Felícia. V danej veci žalobca preukazoval vznik škody jednak zmluvami o nájme a ďalej dokladmi o zaplatení nájomného ( 10.400,- Kč + 6400- Kč). Na výzvu súdu, aby špecifikoval spôsob výpočtu nájmu - počet kilometrov, obdobie, sumu právna zástupkyňa opakovane či písomne, resp. i na pojednávaní uviedla, že nájom žiada iba za 21 dní x 800,- Kč/denne, t.j. v sume 16800,- Kč (21.974,- Sk pri prepočte príslušným konverzným kurzom v roku 2006), ktorá suma pri prepočte na aktuálne platnú menu na území SR (€) predstavuje sumu 729,40 €.
V nadväznosti na takto uzatvorené zmluvy súd je toho názoru, že žalobca neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno a súd jeho žalobe v tejto časti čo do sumy 729,40 € a úroku z omeškania nevyhovel a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. K tomuto záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní, kedy mal jednoznačne preukázané, že medzi uzatvorením už prvej zmluvy dňa 17.12.2005 neexistuje žiadna príčinná súvislosť s dopravnou nehodou, ktorá sa stala až 18.12.2005. Podstatné je však to, že prvá zmluva bola uzatvorená už pred tým než došlo k samotnej dopravnej nehode. Podľa správy dopravného inšpektorátu žalobca nemal žalobca poškodené motorové vozidlo nikdy evidované ako podnikateľ a teda toto nebolo súčasťou ani jeho účtovníctva a nebolo využívané na podnikateľské účely. Naviac žaloba v danej veci nebola podávaná žalobcom ako podnikateľom ale ako fyzickou osobou a skutočnosti uvádzané žalovaným sa týkali vykonávania jeho podnikateľskej činnosti na území Českej republiky. Naviac tvrdenie, že potreboval podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu motorové vozidlo len na 21 dní nepreukazuje, že po týchto 21 dní reálne toto motorové vozidlo aj využíval ( na prelome roka a väčšieho počtu sviatkov, voľných dní). Svedok S. G., ktorý žalobcovi motorové vozidlo podľa zmluvy a výpovede požičal uviedol, že aj v minulosti požičiaval žalobcovi motorové svoje vozidlo keď potreboval sťahovať nejaké veci z Prahy a teda je možné ustáliť, že bolo bežnou praxou medzi nimi, že takýmto spôsobom si vypomáhali. Súd má teda zato, že nárok jednak preukázaný zo strany žalobcu v rozsahu, aby mu bolo možné vyhovieť nebol a samotné tvrdenie, že požaduje žalobca náhradu len za 21 dní používania náhradného motorového vozidla sama o sebe neobstojí, nakoľko nemožno z tohto tvrdenia vyvodiť účelnosť takto vynaložených nákladov žalobcu, pokiaľ prvú zmluvu na prenájom vozidla uzatvoril už pred nehodou a druhú zmluvu uzatvoril 17.1.2006, pričom na území Českej republiky mal ukončiť podnikateľskú činnosť k 31.12.2005, čo dokladoval odhláškou z poistenia a tým, že odhlasoval svojich zamestnancov zo systému poistenia v Prahe, prípadne návštevou banky za účelom realizácie finančnej transakcie. Z výpovede právnej zástupkyne žalobcu taktiež vyplynulo, že žalobca mal podávať odhlášku z Registra zúčtovateľov poistného a dávok nemocenského poistenia 6.1.2006 z dôvodu zániku organizácie. Naviac v konaní vyplynulo z predložených listinných dokladov, že motorové vozidlo odovzdal do servisu až dňa 4.1.2006, kedy bolo motorové vozidlo podľa vyjadrenia servisu prevzaté (potvrdenie od servisu a údaj na faktúre) a následne až potom boli objednávané náhradné diely a teda náklady na nájomné preto nemožno i z tohto dôvodu považovať za nutné, keď sám žalobca odovzdal motorové vozidlo na opravu až oneskorene, pričom nebolo preukázané, čo mu bránilo v tom, aby motorové vozidlo odovzdal na opravu v skoršom termíne bezprostredne po nehode, čím by eliminoval vznik nákladov za používanie vozidla. Výpoveď svedka S. G. súd vyhodnotil ako nepresvedčivú minimálne v rozsahu odvodu dane z príjmu, ktorý mal dosiahnuť z prenájmu vozidla pre žalovaného, čo však nie je predmetom tohto súdneho konania. Naviac žalobca si mal požičať motorové vozidlo po prvý krát v dobe, kedy ešte nemal vedomosť o tom, kedy bude vozidlo opravené, resp. aká dlhá doba bude nevyhnutná na opravu tohto vozidla.
15. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O trovách konania súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, kedy nepriznal s prihliadnutím na čiastočný úspech oboch strán žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1612,03 € ( táto suma predstavuje 100%). Žalobca bol úspešný v sume 882,63 €, čo pri matematickom prepočte predstavuje úspech 54,75 % a neúspešný bol v sume 729,40 €, čo predstavuje úspech žalovaného v percentuálnom vyjadrení 45,25%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh a vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.