Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/57/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Kláry Pastorkovej a Ľudmily Juríčkovej, v trestnej veci obžalovaného L. X., pre zločin zabitia § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Piešťany 9. augusta 2016, takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný

L. X., narodený XX.XX.XXXX v K., trvalé bydlisko V., F.. T.. B. Č.. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23.12.2015 v čase asi o 18:30 hodine vo V. Z. R. F.. T.. B. v spálni rodinného domu číslo XXX/ XX po predchádzajúcej slovnej hádke niekoľko desiatok krát udrel veľmi značnou intenzitou za pomoci plastovej trubice od vysávača o dĺžke 53 centimetrov, ktorú držal v ruke, svoju družku poškodenú M. Z. do oblasti viacerých častí tela, a to do oboch horných končatín, do ľavého prsníka, do pravej lopatkovej oblasti, do pravej driekovej, bedrovej a sedacej oblasti a do niektorých oblastí dolných končatín a následne po jej páde opakovane do ľavej i pravej dolnej končatiny, pričom počas útoku zasiahol aj ľavú stranu tváre a ľavú časť oka, čím jej spôsobil mnohopočetné tupé poranenia viacerých oblastí tela s rozsiahlym pomliaždením a zakrvácaním tukového tkaniva, ktoré zranenia viedli k rozvoju masívnej tukovej embólie pľúc III. stupňa a následnej smrti M. Z. dňa 24.12.2015 o 05:30 hodine,

t e d a

v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 147 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci - 1 ks čierna plastová trubka od vysávača na jednom konci opatrená kolenom.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slo- venská republika. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej F. Š., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko B. XX, škodu vo výške 443,06 Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená F. Š., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko B. XX, so zvyškom svojho nároku odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd XX. P. XXXX obžalobu sp. zn. Pv XXX/XX/ XXXX (ďalej len obžaloba) na L. X. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin zabitia § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Obžalovaný je v tejto trestnej veci stíhaný väzobne. Za obhajcu mu bol ustanovený JUDr. P. B., F.. (ďalej len obhajca). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 9. augusta 2016, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie, že „sa priznáva k tomu, že ju zmlátil s tou trubkou, ale nakoľko ju vyhnal z postele, ako bola pomočená, potom spadla, čím si mohla spôsobiť svoju smrť“, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, t. j. že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K dokazovaniu Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej F. Š., svedkyne P. B., znalca F.. F.. K. B., oboznámil čítaním znalecké posudky znalkyne F.. Ľ. H. a ďalšie listinné dôkazy založené v spise, ktoré budú ďalej v texte bližšie špecifikované. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritický večer došiel domov z mesta a M. Z. ho čakala s nožom v ruke. Napadla ho, on sa len bránil. Bola totálne opitá, tak ju ešte nevidel. Sedela v kuchyni. Bol si zložiť vetrovku na vešiak na chodbe. Začala ho naháňať po kuchyni, tak išiel do izby, kde zobral tú plastovú trubku. S tým jej buchol po rukách, aby jej nožík padol, po nohách jej buchol a jednu jej buchol po hlave. Nožík zdvihol a zaniesol ho do kuchyne, zapichol ho do stojana na nože. Potom si ľahla do postele, tam sa ne neho cerila, tak ju ubil na posteli, búchal ju s tou trubkou, po nohách a po rukách. Pri útoku nekričala, neplakala, len sa mu smiala do očí, to ho viacej rozzúrilo. Prečo ju bil aj keď ležala na posteli nevie uviesť, chcel, aby mala ponaučenie na druhý krát, tak dokončil robotu na posteli, že ju zmlátil. Pri útoku si nič nepredstavoval. Podľa neho to boli slabé údery. Potom zaspala a bolo. Mohlo byť pol siedmej večer. Potom ju v noci chytil za rozkrok, lebo s ňou chcel súložiť, myslel si, že okolo polnoci už vytriezvela. Bola celá pomočená, tak ju poslal prezliecť sa. Vstala a prvý raz spadla pri radiátore, potom prešla do kuchyne a odtiaľ ako sa vracala, počul veľký rachot v mieste, kde sa vchádza do izby. Ona tam spadla asi na ten prsník, čo mala narazený, lebo on ju po prsníku nebil. Spadla medzi dverami, ako sa vchádza do spálne, kde je taký schod. Potom ju tam nechal ležať, nehovorila nič, nechrčala, iba voľačo skríkla, že „Dušan“, ale on kašlal na ňu. Ležala tam natiahnutá, nepamätá si, či ju videl, boli síce v jednej miestnosti, ale on si ju nevšímal. Išiel normálne spať, ona tam zostala ležať do rána. O súlož sa viac nepokúšal, lebo vedel, že je opitá. Ráno ju tam našiel natiahnutú. Chcel jej dať umelé dýchanie, ale bola stuhnutá, nedalo sa to. Našiel ju ráno o ôsmej. Okolo desiatej zavolal niekoho, bol rozrušený, triasli sa mu ruky, nevie prečo nezavolal skôr. Po tvári ju nebil, prečo ju bil po iných častiach tela, keď jej vyrazil ten nôž, nevie uviesť, bol na ňu nasraný. Nôž jej z ruky vyrazil a odišiel ho zaniesť do kuchyne. Podľa vlastných tvrdení vypil v deň skutku dve pivá, večer predtým vypil tri pol deci a jedno pivo. Podľa vlastných slov sa pod vplyvom alkoholu sa nespráva agresívne, až keď ho niečo vytočí. Ako dôvod konania uviedol, že mu v ten deň vybrala peniaze z bankomatu a minula ich pre seba. Bolo to 40,- Eur, prvý krát uvádzal 10,- Eur, ale ona tých 30,- Eur vytiahla prvých, aby mala istotu, koľko má na karte. Keď videla, že je tam dosť peňazí, tak si vytiahla pre seba 10,- Eur. Peniaze mu žiadne nedala, nebol žiadny nákup, bola iba v šenku. On chcel peniaze na plynára. Poslal ju s kartou vybrať peniaze, ale keď ich pýtal, povedala mu, že ich nemá. Išiel do banky sa opýtať, pracovníčka mu povedala, že už tam bola M. Z., že ona vybrala peniaze. Našli u nej len 0,26 Eur, nevie, čo s tými peniazmi spravila. Toto mu už spravila v minulosti viackrát, že išla a vybrala z bankomatovej karty peniaze, ktoré prepila a nedošla domov. Aj z „Providentu“ mal pôžičku, vybrala mu všetky peniaze. Keď to spravila prvý krát mu zlikvidovala celú kartu, to bol cirkus, bol nahnevaný, vtedy ju ale nezbil. Ona takto vyberala normálne z účtu, aby obžalovaný nemusel ísť do bankomatu. Aj keď mu vyberala z karty, kartu jej neodobral, lebo jej dôveroval.

K použitému predmetu uviedol, že ide o trubku od vysávača, bola v kúte v izbe, položená, ešte je tam aj ten druhý kúsok. Plastovou trubkou ju bil preto, lebo schmatol čo mal po ruke. Rukou ju nebil, lebo od toho sú modriny, vie to, lebo je chlap. Modriny sú aj od trubky, ale sú na takých miestach, kde to nie je vidieť. Nechcel, aby druhí videli, že je modrá. Ona bola alkoholička, ona by si na neho našla všelijaké dôvody. Nikdy predtým ju nebíjaval, iba raz jej dal pred policajtmi facku. Teraz ju ubil, lebo bol „nasraný“, boli Vianoce. S M. Z. sa hádali, pre „slopanicu“, pretože moc pila, ale aj preto, že mu brávala peniaze. Prečo sa s ňou nerozišiel, nevie. Vyhodil ju ale 20 rázy z domu, prišli policajti, povedali mu, „ty kripel, čo ju vyhadzuješ, vyhodíme mi teba“. Trestné oznámenia nepodával, ani za priestupky ju nehlásil. Chcel s ňou definitívne skončiť a poslať ju do čerta, ihneď po Novom roku. V minulosti ho napadla asi dva krát nožom, trafila by ho nožom do srdca, nikdy to nehlásil, ošetril si to sám. Obžalovaný M. Z. opísal ako obéznu, mala okolo 100 kg, vysoká ako on, okolo 180 cm, chodila normálne, paličku nemala, ruky nohy ju neboleli, len sa sťažovala, že má závrate ráno, na hlavu brala tabletky, mala schizofréniu. Bývalo jej zle od žalúdka, keď sa napila, vtedy mu sľubovala, že už sa nenapije, potom si dala pár pohárikov a už to išlo. Na návrh prokurátora bola čítaná prvotná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, za účelom odstránenia rozporov, keďže v tejto obžalovaný žiadny nôž v rukách M. Z. nespomínal. Obžalovaný uviedol, že pri prvom výsluchu bol v afekte, nevedel čo robí. Na návrh prokurátora boli čítané i ostatné výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých taktiež žiadny nôž v rukách M. Z. nespomínal. Obžalovaný k rozporom uviedol, že vtedy ho to nenapadlo a teraz na pojednávaní ho to napadlo, lebo je to poľahčujúca okolnosť, že ho naháňala s nožom. Poškodená F. Š. ku skutku nič bližšie uviesť nevedela. Vzťah jej matky M. Z.F. k obžalovanému opísala tak, že zažila aj pekné aj horšie obdobia, bolo to tam aj také búrlivé, nehovorí, že obžalovaný to nemal ťažké s jej matkou, ale ono to bolo také vzájomné, že raz jeden, raz druhý, čo vie od druhých ľudí. Dochádzalo tam aj k fyzickému aj psychickému násiliu, bol to poväčšine alkohol, či u jedného alebo u druhého. Ona ale nikdy svedkom žiadneho útoku nebola. Bola svedkom iba urážok a hádok. Jej mama chodila modrinová, mala zlomenú ruku, ale nevie, či to spravil obžalovaný, bolo to dávno. Viacerí ľudia jej hovorili, že jej mama chodila dennodenne samá modrina, bolo to na viditeľných miestach, ruky, tvár. S mamou sa o tom rozprávala, ale mama jej klamala, ona vedela, že jej klame. Mama nechcela opisovať, čo jej obžalovaný spravil. Bolo to na nej vidieť. Človek sa nezosypal na zem, neudrel sa tam a tam. Jej mama vo vzťahu s obžalovaným zotrvala podľa nej preto, lebo jej to z časti možno vyhovovalo, lebo mohla piť, ale skôr nemala kam ísť. Počula o tom, že obžalovaný urobil nejaké kroky k tomu, aby ju vyhodil z domu. Obžalovaný jej aj viackrát volal, že je mama opitá, nech si pre ňu príde, ale aj on mal vypité, nadával jej do telefónu. K zdravotnému stavu svojej matky uviedla, že mala schizofréniu, niekoľko krát sa na to liečila, bolo to zhoršené alkoholom, nevie či brala lieky. Bola aj za F.. H., maminou psychiatričkou, aby s tým niečo robila, ale bohužiaľ jej bolo povedané, že zákony sú také, aké sú a mama musí sama chcieť sa liečiť. Inak bola v poriadku, ale tými zraneniami sa to zhoršovalo. Viackrát určite aj padla, keď bola opitá. V opitosti sa jej mama potácala, Mamu agresívnu nezažila, na dcéru by si nedovolila, ale otec jej spomínal, že občas bola agresívna na druhých. S matkou sa niekedy nevideli štvrť roka, niekedy raz za týždeň. Stretávali sa osobne, aj sme si volali. Svedkyňa P. B. uviedla, že je susedkou obžalovaného. Pozná ho dlho, poznala aj nebohú M. Z.. O skutku nevie nič. O vzťahu obžalovaného a poškodenej uviedla, že to bolo zlé, bola tam pijatika, dennodenne hádky a vzájomné napádanie. Viackrát obom dohovárala, aby sa šli liečiť, dokonca vec riešila aj na sociálke vo Vrbovom, kde to ohlásila, čo sa tam robí, aby s tým niečo robili, lebo to nedopadne dobre. Poškodenej dohovárala, aby išla na liečenie, ale tá jej odpovedala, že na liečení im robia zle. Dohovárala jej aj s poukazom na to, či sa nehanbí aspoň za svoje deti, keď si ľudia poukazujú, že to je tá matka, ktorá pije. M. Z. mala dcéru aj syna, syn chodil na výtvarnú školu, je to taký pekný vysoký chlapec, chválila sa jej, že skončil školu. Vie, že sa obžalovaný a M. Z. navzájom bili. Videla to, aj na ulici, aj druhí ľudia to videli, ktorí chodili z Lídla, fackovali sa na ulici. Na poškodenej videla modriny a zranenia, nie raz ich videla. Ale koľko krát si to spravila aj sama, keď bola pod vplyvom alkoholu a spadla. M. Z. jej aj povedala, že tieto modriny sú od obžalovaného. Svedkyňa M. Z. týždeň pred jej smrťou stretla a táto jej povedala, že sa bili s obžalovaným. Tvár mala modrú, nevie či ľavú alebo pravú stranu. M. Z. jej nespomínala, že by ju obžalovaný bil niekedy nejakým predmetom. Podľa svedkyne bývala M. Z. pod vplyvom alkoholu taká, že vykrikovala, vypytovala od ľudí peniaze, chodila starým babkám aj do peňaženiek. V stave opitosti bývala agresívna, skákala do obžalovaného. Prišli aj policajti a obvinili jeho, že on do nej skákal, bohužiaľ, bolo to obojstranné. V novembri 2015 posledný raz, keď ju obžalovaný vyhodil z domu, aj s vecami, prišli policajti z OO PZ V. a doviezli M. Z.Ú. naspäť. Vtedy svedkyňa policajtom hovorila, že prečo ju priviezli naspať, veď ona tam nemá ani trvalý, ani prechodný pobyt. A oni iba argumentovali tým, že veď tu už štyri roky býva.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu bolo zistené, že M. Z. bola nájdená bez známok života na podlahe v spálni rodinného domu č. XXX/XX Z. R.. F.. T.. B. V. V. dňa 24.12.2015, pričom obhliadajúci lekár nariadil súdnu pitvu. Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2016 spoločnosti M. U., k.s., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (vo veci súdnej pitvy M. Z.F.) bolo zistené, že bezprostrednou príčinou smrti M. Z. bola masívna tuková embólia pľúc III. stupňa s následným pravostranným srdcovým zlyhaním ako dôsledku rozsiahleho mnohopočetného pomliaždenie a zakrvácania tukového tkaniva na viacerých miestach jej tela, ktoré bolo spôsobené opakovanými početnými údermi podlhovastým pevným predmetom veľmi značnou intenzitou konaním inej osoby, pričom k jej smrti došlo v spálni rodinného domu č. XXX/XX Z. R.. F.. T.. B. V. V. dňa 24.12.2015 v ranných hodinách v čase okolo 05,30 hod. Všetky zranenia, ktoré boli pri pitve zistené na tele M. Z., vznikli zavinením konaním inej osoby, až na pozdĺžnu odreninu na pravej strane čela, dve menšie odierky povedľa pravého očného kútika a krvácanie v mäkkých pokrývkach lebečných na rozhraní pravej spánkovej a záhlavovej oblasti, ktoré mohli vzniknúť pádom a nárazom na radiátor či na skrinku v dome, resp. následným pádom na podlahu. Na základe rozsahu krvných podliatin na horných aj dolných končatinách, na ľavom prsníku, na chrbte vpravo, ako aj v pravej driekovej, bedrovej a sedacej oblasti, boli znalci toho názoru, že úderov plastovou trubicou na telo M. Z. bolo s určitosťou rádovo niekoľko desiatok, a to vrátane úderu do hornej časti ľavého prsníka a úderu na ľavú stranu tváre do oblasti oka. Čo sa týka určenia zraňujúceho nástroja, tak znalci dospeli po vyhodnotení charakteru, tvaru, rozsahu a lokalizácie poranení zistených pri pitve na tele M. Z. a po prihliadnutí k výpovedi obžalovaného, že použitie plastovej trubice od vysávača ako zraňujúceho nástroja zodpovedá, ale len čiastočne. Pri niektorých poraneniach znalci pripustili, že mohli vzniknúť pádom na zem, prípadne na nábytok. V tejto súvislosti považujú ale znalci za potrebné zdôrazniť, že ani eventuálny pád a náraz tvárou o radiátor, ani prípadný následný pád s nárazom hlavy na podlahu nemohli mať za následok žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia M. Z. a už vôbec nie jej smrť, pretože násilie pôsobiace na tvár či na hlavu menovanej neviedlo k poraneniu skeletu lebky ani k poraneniu mozgu. Vzhľadom k tomu, že zo všetkých poranených oblastí tela poškodenej M. Z., kde boli zistené krvné podliatiny a pomliaždenie tukového tkaniva, sa uvoľňovali do krvného obehu rozdrvené tukové čiastočky, ktoré viedli k rozvoju tukovej embólie pľúc III. stupňa nie je možné bližšie špecifikovať, ktoré zo zistených zranení bolo najzávažnejšieho charakteru, aj keď možno predpokladať, že najviac rozmliaždených tukových čiastočiek sa uvoľňovalo z plošne najväčších poranení na dolných končatinách

- ostatné poranenia však mali tiež podiel na rozvoji tukovej embólie pľúc. Podľa znalcov od vzniku zranení až po smrť M. Z. uplynul časový interval približne 11,5 hodiny za predpokladu, že k útoku došlo dňa 23.12.2015 v čase medzi 18,00 -18,15 hod. M. Z. netrpela počas života žiadnou takou chorobou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s jej smrťou. Chemicko-fyzikálnym vyšetrením krvi odobratej pri pitve M. Z. bola stanovená hladina alkoholu v krvi menovanej v čase smrti vo výške 1,70 promile a v moči vo výške 4,29 promile. Zo spätného prepočtu na zistenie koncentrácie alkoholu v krvi menovanej v čase, kedy došlo k vzniku jej zranení, vyplynul záver, že M. Z. sa dňa 23.12.2015 v čase okolo 18,00 až 18,15 hod. nachádzala v ťažkom stupni opilosti až v štádiu akútnej intoxikácie organizmu alkoholom. Toxikologicko-chemickou analýzou vzorky moču odobratého pri pitve znalci nezistili prítomnosť omamných, psychotropných látok a drog v organizme menovanej. Znalec F.. F.. K. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. 9/2016, ktorý vypracoval a je súčasťou spisového materiálu. Uviedol, že pri tukovej embólii v tomto konkrétnom prípade prišlo k rozdrveniu tukových buniek v podkoží a porušeniu integrity krvných ciev v podkoží, čo vytvorilo predpoklad pre nasatie tukových častíc priamo do krvného obehu, ktorým boli tieto zanesené do kapilárneho systému pľúc, kde prakticky viedli k obmedzeniu funkčného prietoku pľúc, čo znamená, že došlo k duseniu v dôsledku embólie a zlyhaniu pravej časti srdca, ktorá nevládala pretlačiť krv cez pľúca. V uvedenom prípade neboli zistené iné poranenia, ktoré by mohli vysvetliť vznik smrteľnej tukovej embólie. Časový úsek, ktorý je bežný, odkedy dôjde k úrazu až po moment úmrtia je individuálny, od prípadu k prípadu a závisí od rozsahu poškodenia tkanív a množstva tukového materiálu, ktorý sa krvnou cestou dostane do pľúc. V tomto prípade časový úsek medzi popisovaným vznikom poranení a predpokladaným časom smrti nie je v rozpore s pitevným nálezom a mechanizmom vzniku tukovej embólie. Charakter poranení zistených prehliadkou a pitvou poškodenej nasvedčuje tomu, že tieto vznikli v krátkom časovom úseku po sebe, resp. bezprostredne po sebe. Na dotaz prokurátorky ohľadne počtu a intenzity úderov znalec uviedol, že sa jednalo o mnohopočetné poranenia tupým predmetom, ktoré boli zasadené strednou až veľkou intenzitou a viedli k rozsiahlemu poškodeniu, pomliaždeniu podkožných tukových tkanív. Neboli takej intenzity, aby viedli k zlomeninám

skeletu. Je veľmi malý predpoklad, že by podobné poranenia vznikli účinkom dopadu päste alebo dlane. K takémuto poraneniu, takéhoto rozsahu, by nedošlo. Znalec ďalej uviedol, že v prípade, že by neprišlo k tukovej embólii, následkom tohto napadnutia, by prišlo ku vzniku pomerne rozsiahlych podliatin a aj v takomto prípade mohlo prísť ku vzniku aspoň tzv. syndrómu tukovej embólie, kedy u poškodenej mohlo prechodne prísť k sťaženiu dýchania a zrýchleniu srdcovej frekvencie. Jedná sa o stav, kedy sa telo vyrovná s tukom nahromadeným v kapilárach pľúc bez lekárskej intervencie. Uvedené podliatiny by boli komplikované výraznou bolestivosťou a nemožno vylúčiť, že by mohlo prísť k infekcii krvných podliatin, resp. krvných zrazenín, a následnému zápalovému syndrómu. V prípade prežitia by sa človek s takýmito zraneniami liečil, čo sa týka bolestivosti približne dva týždne a úplne vymiznutie podliatin do mesiaca, ak by neprišlo ku komplikáciám, ktoré by mohli stav predĺžiť, avšak nemožno odhadnúť na ako dlho. Znalec ďalej uviedol, že vplyv alkoholu na osobu je prísne individuálny, je ovplyvnený rýchlosťou metabolizovania alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu, pričom v uvedenej hladine alkoholu by bežne u osoby malo prísť k závažným poruchám rovnováhy, reči, výraznému spomaleniu reakcií, prípadne u niektorých k prechodnej strate vedomia. Tiež uviedol, že u chronických alkoholikov takáto koncentrácia nemusí byť inej osobe na opitom zjavná. To znamená, v prípade poškodenej, sa pravdepodobne jednalo o exitovanú náladu. Znalec pripustil poruchy rovnováhy, zmeny nálady, prípadne spavosť. Na otázku prokurátorky, či poškodená užívala nejaké lieky, a či nejaké iné vonkajšie okolnosti mohli zväčšiť pravdepodobnosť embólie, znalec uviedol, že v danom prípade prehliadkou a pitvou tela poškodenej nezistili žiadne okolnosti, ktoré by mohli urýchliť, alebo sa spolupodieľať na nástupe tukovej embólie. Vplyv stukovatenia pečene v danom prípade na nástup tukovej embólie nepôsobil, nakoľko týmto ochorením trpela roky predtým, najpravdepodobnejšie v dôsledku chronickej konzumácie alkoholu, pravdepodobne v kombinácii s liekmi na schizofréniu. Ohľadom vnímania fyzického útoku trubkou poškodenou znalec uviedol, že poškodená pravdepodobne pri danom stupni opitosti výraznejšie nevnímala bolestivosť spôsobenú údermi predmetom opakovane dopadajúcim na jej telo. Rovnako bola oslabená aj jej schopnosť brániť sa. Spomínané pomočenie vzniklo najpravdepodobnejšie v dôsledku konzumácie alkoholu. Na dotaz prokurátorky, či poškodená v dôsledku pádu utrpela nejaké zranenie znalec uviedol, že ako poranenia vzniknuté pádom prichádza do úvahy krvný výron na mäkkých pokrývkach lebečných a drobné odreniny na tvári. Tieto zranenia však podľa znalca v danom prípade nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť úmrtie poškodenej. Poškodená neutrpela žiaden otras mozgu. Vzhľadom k tomu, že poškodená bola chronickým požívačom alkoholu, poranenie na prsníku mohlo byť okrem pôsobenia obžalovaného spôsobené aj pádovo alebo nárazmi do okolitých predmetov. Na dotaz obhajcu ohľadne následkov spôsobených útokom v prípade, že by nedošlo k úmrtiu poškodenej sa znalec vyjadril v teoretickej rovine, že uvedené poranenia by viedli k práceneschopnosti trvajúcej približne do 30 dní, ak by neprišlo ku komplikáciám stavu. Ak by k takým komplikáciám prišlo, mohlo by ísť o život ohrozujúci stav. Znalec uviedol, že má na mysli infekciu, ktorá by mohla vzniknúť z daných podliatin a následne septický stav, ten by vyžadoval okamžitú hospitalizáciu s intenzívnou antibiotickou liečbou, pričom úspech tejto liečby by bol prísne individuálny. Na dotaz obhajcu, či charakter poranení naznačuje, že by obžalovaný útočil na životne dôležité oblasti tela poškodenej znalec uviedol, že charakter poranení zistených prehliadkou a pitvou tela poškodenej naznačuje, že obžalovaný konal v afekte, čo presne vyhovuje jeho spomínanému vyjadreniu „aby si to zapamätala, aby na to nezabudla“. Nejednalo sa o poranenia životne dôležitých oblastí, na ktoré by obžalovaný útočil v úmysle pripraviť poškodenú o život. Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2016 F.. F. U., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (vyšetrenie duševného stavu), vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ak bol v stave jednoduchej opitosti ľahkého stupňa, tak svoje konanie ovládať vedel. Ak sa nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa, tak svoje konanie vedel ovládať menej, ale nepodstatne, vo forenzne nevýznamnej miere. Opitosť si privádza opakovane, dobrovoľne a vlastným pričinením napriek tomu, že vie, aký vplyv má užitie alkoholu na jeho psychiku. Navyše je potrebné brať do úvahy jeho zmenenú toleranciu na alkohol, tzn. že alkohol dobre toleruje, „veľa znesie". Alkohol u neho uvoľňuje prirodzené brzdiace mechanizmy (dezinhibujúci účinok alkoholu) a pod vplyvom alkoholu má tendenciu konať nepremyslene, impulzívne, bez anticipácie konzekvencií svojho konania. V čase spáchania trestného činu a už aj v minulosti bola u obžalovaného prítomná organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu (tzv. organický psychosyndróm kombinovanej genézy). Organické poškodenie vzniklo s vysokou pravdepodobnosťou toxickým pôsobením alkoholu a prítomnosťou mozgového korelátu po mozgovej porážke. Okrem toho je u neho prítomná rozvinutá somatopsychická závislosť od alkoholu. Intelektové funkcie deteriorujú (deteriorácia = zhoršenie, úpadok rozumových s:hopností), stupeň deteriorácie je orientačne mierny a toho času nemá významnejší vplyv na intelekt, neprejavili závažnejšie poruchy

pamäti, občas sa manifestovala porucha výbavnosti pamäti. Taktiež aj iné kognitívne funkcie ako napr. úsudok, chápavosť nie sú forenzne významnejšie narušené. Organická porucha v súčasnosti nemá vplyv na jeho rozpoznávaciu schopnosť a je v plnej miere schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, avšak v prípade stavov opitostí sa môže s vysokou pravdepodobnosťou prejaviť agresívne. Celková úroveň intelektu obžalovaného sa orientačne nachádza v dolnom pásme populačného priemeru, maximálne v pásme subnormy. Vie vierohodne reprodukovať vnímanú udalosť tak, ako sa v skutočnosti stala. Môžu sa však uplatniť obranné mechanizmy, ktoré sú na nevedomej úrovni, ale aj vedomé klamanie, prekrúcanie, zatajovanie a pod. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2016 F.. F. U., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (posúdenie závislosti od návykových látok), vyplynulo, že obžalovaný je závislý od alkoholu, jedná sa o závislosť s kompletným somatopsychickým korelátom, kde je prítomná vyššia tolerancia, kombinácia piva a destilátov, prítomné ranné dúšky a palimpsesty (okienka), pri odňatí alkoholu prítomná abstinenčná symptomatika ako hyperhydróza (potenie), tremor (tras) a craving (baženie, chuť vypiť si alkohol). Ak by sa jeho závislosť posudzovala podľa starších kritérií, tak by sa jednalo o III. štádium alkoholizmu, no dnes sa už stupeň závislosti neurčuje. Napriek tomu, že obžalovaný je jednoznačne závislý, tak protialkoholické liečenie znalkyňa nenavrhla, lebo za súčasného stavu podľa nej nie je možné dosiahnuť jeho účel a výsledok liečenia by bol vysoko pravdepodobne nulový, pretože jednak je k závislosti masívne nekritický, jednak mu chýba motivácia k liečbe a v neposlednom rade významnú úlohu zohrávajú aj štruktúra osobnosti posudzovaného a jeho kognitívne funkcie. Z fotodokumentácie trubky od vysávača (stopa č. 1) zaistenej na mieste činu a úradného záznamu k nej (č. l. 254-258) je zrejmé, že išlo o umelohmotnú trubku o dĺžke 53 cm, priemer 3,5 cm, s hrúbkou steny 2 mm. Hmotnosť trubky bola o váhe 179,64g. Obžalovaný túto na hlavnom pojednávaní označil ako útočiaci predmet. Z výpisov z účtu obžalovaného vyplynulo, že 23.12.2015 boli cez bankomat zrealizované z účtu obžalovaného vedeného v peňažnom ústave VÚB, a.s. tri výbery, dva krát po 30 Eur a raz 10 Eur. Z lustrácie v registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti priestupkovo postihnutý tri krát, z toho dva krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p., ktoré spáchal na adrese trvalého bydliska Vrbové, M. A. Beňovského č. 391/75. Raz bol prejednaný za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. Vo všetkých prípadoch vec prejednávalo OO PZ V. a vybavilo to uložením blokovej pokuty vždy v sume 20 Eur. Z priestupkového spisu OO PZ V. Č.p. H.-X.-XXX/VR-K.-XXXX, že M. Z. nahlásila 23.5.2012 incident s obžalovaným na adrese trvalého bydliska V., F.. T.. B. Č.. XXX/XX, kde mal obžalovaný rozbiť sklenú výplň na dverách, na sklených črepinách sa mala ona potom poreyať a tiež ju mal udrieť obžalovaný päsťou do tváre. Vec vybavoval Obvodný úrad X., pričom ju vybavil odložením podľa § 66 odsek 2 písmeno a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p., lebo spáchanie priestupku sa nepodarilo preukázať. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ jeden krát súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného súdu U. sp. XT/XX/XXXX I. XX.X.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako § 209a odsek 1 Trestného zákona. Na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z lustrácie v systéme AVÍZO bolo zistené, že sa iné trestné konanie voči nemu nevedú. Z výkonu väzby bol obžalovaný hodnotený neutrálne. Je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy plní a rešpektuje, nakoľko bol jedenkrát disciplinárne potrestaný za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Disciplinárne odmenený nebol. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, jeho správanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku od 24.6.2004. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia spolu vo výške 51,48 Eur. Z faktúry číslo 2015365 z 30.12.2015 a pripojeného pokladničného dokladu vyplynulo, že si F. Š. objednala v pohrebníctve E.Š. X. - A., IČO: XXXXXXX1, so sídlom T. K. XX, X., pohrebné služby ohľadom zosnulej Evy Nikodémovej, za ktoré ešte v deň vystavenia faktúry zaplatia čiastku 443,06 Eur. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v skutkovej vete výroku o vine rozsudku. Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčuje v prvom rade jeho vlastná výpoveď, v ktorej podrobne popísal udalosti z kritického večera, teda opísal to, kde, kedy a akým spôsobom zaútočil na M. Z.. Jeho výpoveď je podporená zápisnicou o ohliadke miesta činu a príslušnou fotodokumentáciou, a tiež znaleckým posudkom z odvetvia súdneho lekárstva znaleckej organizácie M. U., A..Q.., kde ako bezprostredná príčina smrti Evy Nikodémovej bola určená masívna tuková embólia pľúc III. stupňa s následným pravostranným srdcovým zlyhaním ako dôsledku rozsiahleho mnohopočetného pomliaždenia a zakrvácania tukového tkaniva na viacerých miestach jej tela, ktoré bolo spôsobené opakovanými početnými údermi podlhovastým pevným predmetom veľmi značnou intenzitou konaním. Týmto znaleckým posudkom boli zároveň vyvrátené tie tvrdenia obžalovaného, že by M. Z. bola plastovou trubkou udretá len pár krát a to slabou intenzitou, lebo znalci jednoznačne skonštatovali, že úderov tupým predmetom na telo M. Z. bolo rádovo niekoľko desiatok a tieto neboli slabé, ale boli vedené veľmi značnou intenzitou. Ako zraňujúci predmet bola ustálená plastová trubka od vysávača, ktorú označil obžalovaný, čo znalci potvrdili. Na telo M. Z. pritom dopadali údery nielen v polohe v stoji, ale i v polohe ležmo, čo opäť vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, ale i zo znaleckého posudku. V tomto smere stojí za zmienku zistenie znalcov, že pomliaždenie tuku dosahovalo napr. v oblasti pravého stehna hrúbku až 2,5 cm a zasahovalo až k stehennej kosti, čo svedčí o značnej sile úderov. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že M. Z. žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti niekoľko rokov, pričom spolu žili aj intímne. Obaja holdovali alkoholu a v ostatnom čase medzi nimi dochádzalo k hádkam i k fyzickému napádaniu. Príčinou hádok bol alkohol, ale aj peniaze. M. Z. trpela schizofréniou, na ktorú mala predpísané i lieky. Bola alkoholička a odmietala sa liečiť. Obžalovaný ju i viackrát z domu vyhodil, ale vždy sa vrátila a o ju prijal späť. Z dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku príčetný, tiež to, že je alkoholik s rozvinutou závislosťou, ku ktorej je masívne nekritický. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Priestupkovo prejednávaný bol trikrát. Je invalidný dôchodca, poberá dôchodok od Sociálnej poisťovne. Z dokazovania ku škode vyplynulo, že poškodená F. Š. uhradila pohreb svojej matky M. Z.. Náklady na pohreb predstavovali čiastku 443,06 eur. K obhajobnej argumentácii obžalovaného Obžalovaný sa v konaní pred súdom hájil tým, že ho v kritický večer mala M. Z. napadnúť nožom v kuchyni a on sa len bránil. Tejto obhajobnej argumentácii súd neuveril, považoval ju za účelovú, produkovanú z jeho strany s cieľom zmierniť trestnoprávne dôsledky svojho konania. Obžalovaný útok nožom zo strany M. Z.F. v rámci výsluchov v prípravnom konaní vôbec nespomínal. Operovať ním začal až na hlavnom pojednávaní s odôvodnením, že je to poľahčujúca okolnosť. Dôvody, pre ktoré túto, podľa neho významnú, poľahčujúcu okolnosť nespomínal už skôr, nevedel racionálne vysvetliť. Nemožno uveriť jeho tvrdeniu, že pri výsluchu bol v afekte, nakoľko z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že v prípravnom konaní bol vypočúvaný k veci nielen krátko po skutku, ale opakovane s dostatočným časovým odstupom, no ani neskôr túto okolnosť nespomínal. Nemožno akceptovať ani tvrdenie, že by sa rozpomenul až na hlavnom pojednávaní. Podľa záverov znaleckého posudku F.. H. obžalovaný netrpí závažnými poruchami pamäte a ani iné jeho kognitívne funkcie ako napr. úsudok, chápavosť u neho nie sú forenzne významnejšie narušené. Tvrdenie obžalovaného, že ho M. Z. „naháňala s nožom v ruke po kuchyni“ je v značnej miere spochybnené i závermi súdnych znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, ktorí vo svojom posudku uvádzajú, že M. Z. mala v čase skutku (XX.XX.XXXX medzi 18,00-18,15 hod.) v krvi 3,08 až 4,0 promile alkoholu, čo zodpovedá ťažkému stupňu opilosti až akútnej intoxikácii alkoholom, teda podľa znalcov mohla byť skôr spavá, prípadne až v bezvedomí a jej obranyschopnosť bola oslabená až chabá. Obžalovaný sa v konaní pred súdom hájil ďalej tým, že smrť si M. Z. spôsobila sama pádom na radiátor, prípadne nábytok, či pádom na zem. Túto jeho obhajobnú argumentáciu spoľahlivo vyvrátili súdni znalci, ktorí zdôraznili, že ani eventuálny pád a náraz tvárou o radiátor, ani prípadný následný pád s nárazom hlavy na podlahu nemohli mať za následok žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia M. Z. a už vôbec nie jej smrť, pretože násilie pôsobiace na tvár či na hlavu menovanej neviedlo k poraneniu skeletu lebky ani k poraneniu mozgu. K právnej kvalifikácii konania

Podľa § 147 odsek 1 Trestného zákona, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov. Podľa § 147 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na chránenej osobe, alebo b) z osobitného motívu. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 139 odsek 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Objektom trestného činu zabitia je ľudský život. Základná skutková podstata tohto trestného činu postihuje úmyselné konanie, ktorým páchateľ konajúci v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví spôsobí inému z nedbanlivosti ťažší následok vo forme smrti. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Názov tejto skutkovej podstaty (zabitie - pozn. súdu) dostatočne vystihuje charakter tohto spôsobu usmrtenia iného s tým, že nejde o vraždu, teda o úmyselné usmrtenie, pretože smrť nastala len v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť vo vzťahu k spôsobeniu smrteľného následku, avšak úmysel smerujúci k ťažkej ujme na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 odsek 3 Trestného zákona. Konanie obžalovaného súd po právnej stránke posúdil ako zločin zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, lebo obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil smrť chránenej osobe, pričom konal v úmysle spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorý útočil proti zdraviu poškodeného, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola alebo mohla byť takýmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadnuť aj k okolnostiam, za ktorých sa útok stal, akým predmetom bolo útok vedený a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo (pozri rozhodnutie č. 16/1964 Sb. rozh. tr.). Až na základe týchto skutočností s prihliadnutím k ostatným okolnostiam prípadu je treba dôvodiť, k akému následku smeroval úmysel páchateľa. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačí zistenie, že vedel, že svojim konaním môže spôsobiť tento ťažší následok, a bol s tím uzrozumený (úmysel eventuálny). Na také uzrozumenie je možné usudzovať, pokiaľ ide o dôkaznú stránku najmä z povahy použitej zbrane, z intenzity útoku, zo spôsobu jeho prevedenia (najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval) a z pohnútky činu (pozri rozhodnutie č. II/1965 Sb. rozh. tr.). V posudzovanom prípade nemal súd pochybnosti o tom, že obžalovaný konal v úmysle spôsobiť M. Z. ťažkú ujmu na zdraví. Svedčí o tom jednak zraňujúci predmet, ktorý pri útoku použil, keď si vybral plastovú trubku od vysávača, čo je vo svojej podstate veľmi pevný a tvrdý predmet, keďže je určený na každodenné použitie (s hrúbkou steny 2 mm). Taktiež tomu svedčí sila a počet úderov, keď jej preukázateľne zasadil rádovo niekoľko desiatok úderov strednou až vysokou intenzitou. Napokon spôsob prevedenia útoku, kedy na M. Z. podľa vlastných slov útočil, aj keď ležala na posteli a nebránila sa, svedčia práve pre záver, že konal v úmysle spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Tiež podľa vlastného

tvrdenia použil nástroj a nie päste, lebo od pästí sú modriny. Použitím nástroja bol ale jeho útok proti telu dôraznejší, lebo päsťami by také následky podľa znalca nespôsobil. Konal minimálne v nepriamom úmysle, lebo vzhľadom na svoje osobné pomery musel vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť takýto následok a bol s ním uzrozumený (úmysel eventuálny). Za zmienku v tejto súvislosti stojí i tvrdenie obžalovaného, že to s M. Z. chcel po Novom roku už skončiť, ktoré tvrdenie taktiež nie je bez významu v kontexte hodnotenia jeho úmyslu. Na dokreslenie postoja obžalovaného ku konaniu a jeho následku možno poukázať tiež na fakt, že M. Z. našiel ráno v čase o 8,00 hod., pričom RZP nevolal ihneď, ale až v čase okolo 10,30 hod. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za nedôvodné námietky obhajoby, že obžalovaný konal maximálne v úmysle M. Z. ublížiť na zdraví, a že je preto treba jeho konanie kvalifikovať miernejšie podľa § 148 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Podporný argument obhajoby, že obžalovaný ju neudieral po životne dôležitých orgánoch a preto nekonal v žalovanom úmysle, v tomto smere neobstojí, lebo obžalovaný sám vypovedal, že M. Z. zámerne udieral do takých častí tela, aby nebolo vidieť modriny. Obhajoba sa taktiež snažila poukázať na závery znalca, ktorý uviedol, že ak by nedošlo k tukovej embólii, poškodenie zdravia by nepresiahlo 42 kalendárnych dní, teda nedosiahlo by charakter ťažkej ujmy na zdraví. Judikatúra ale v tomto smere hovorí jasne. Nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola alebo mohla byť takýmto útokom spôsobená. Treba prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Súd v tomto smere poukazuje na konštatáciu znalcov, že smrti M. Z. by nebolo možné zabrániť ani prípadným okamžitým poskytnutím laickej prvej pomoci či následnej odbornej lekárskej pomoci, pretože masívna tuková embólia pľúc III. stupňa pri tak rozsiahlom mnohopočetnom pomliaždení tukového tkaniva je absolútne nezlučiteľná so životom. Ak by ale išlo o tukovú embóliu pľúc ľahšieho či stredného stupňa (I. a II. stupňa), tu je možná liečba intenzívnym podávaním kyslíka s napojením na dýchací prístroj, prípadne podávaním kortikosteroidov, avšak ani táto liečba nemusí zaručiť úspešné vyliečenie a jej dĺžka by sa nedala predvídať. Ak by k takým komplikáciám prišlo, mohlo by ísť o život ohrozujúci stav. Znalec pripustil aj infekciu, ktorá by mohla vzniknúť z daných podliatin a následne septický stav, ten by vyžadoval okamžitú hospitalizáciu s intenzívnou antibiotickou liečbou, pričom úspech tejto liečby by bol prísne individuálny. Nešlo teda o jednoznačný záver znalcov v tom smere, ako ho prezentovala obhajoba, že ak by nedošlo k smrti, doba liečenia zranení by nepresiahla 30 dní a ku komplikáciám by nedošlo. Naopak, znalci pripustili komplikácie ako reálne, tieto označili za viac pravdepodobné, ako nepravdepodobné. Nimi opísané následky na zdraví potom podľa názoru súdu zodpovedajú vážnej poruche zdravia alebo vážnemu ochoreniu a to minimálne v podobe mučivých útrap, ale tiež poruche zdravia trvajúcej dlhší čas, teda viac ako 42 kalendárnych dní, čo v oboch prípadoch zodpovedá ťažkej ujme na zdraví. Čo sa týka smrti M. Z. ako následku jeho konania, túto obžalovaný zavinil z nedbanlivosti. Vo vzťahu k smrteľnému následku absentovala jeho vôľová zložka, keďže táto (jeho vôľa) smerovala z dôvodov vyššie rozvedených k úmyslu spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. U obžalovaného bola vo vzťahu k smrteľnému následku prítomná len vedomostná zložka, lebo obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Išlo teda o vedomú nedbanlivosť. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním obžalovaného a smrťou M. Z. je zrejmá z vykonaného dokazovania a je taktiež pokrytá jeho zavinením. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu súdom zistené neboli. Prečo nešlo o nutnú obranu, resp. exces z jej medzí, je odôvodnené vyššie v texte. Motív jeho konania bol ustálený ten, že mu M. Z. vybrala v kritický deň peniaze z účtu, nič za ne nenakúpila, ale ich prepila. Právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa odseku 2 písmena a) ust. § 147 Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný trestný čin spáchal proti chránenej osobe, keďže M. Z. bola v tom čase jeho družkou. Druh/družka sú ustálenou súdnou praxou všeobecne považované za kategóriu osôb, ktoré spadajú pod definíciu blízkych osôb podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona (iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú). V tomto prípade nemá súd pochybnosti o tom, že M. Z. bola družkou obžalovaného, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s ním žila v spoločnej domácnosti niekoľko rokov, žili spolu aj intímne a obžalovaný, ako sám uviedol, jej dôveroval, keďže ju posielal so svojou kartou do bankomatu robiť výbery. Tak tomu bolo aj v kritický deň. To, že ju opakovane vyhadzoval z domu neznamená, že by M. Z. stratila status jeho družky, lebo obžalovaný ju vždy prijal späť. Navyše sám vypovedal, že s ňou chcel prežiť sviatky, ale ona ho vytočila. O tom, že k nej choval i v čase skutku náklonnosť svedčí fakt, že aj v kritický večer sa podľa vlastných slov pokúšal o súlož s ňou, od čoho upustil, keď v noci zistil, že je pomočená a stále opitá.

Za zmienku v súvislosti s prísnejšou právnou kvalifikáciou skutku stojí i fakt, že i z obhajobou navrhovanej kvalifikácie skutku iba podľa § 148 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona je zrejmé, že aj obhajoba považovala M. Z. za blízku osobu obžalovaného, a preto chránenú osobu (tu pozri odsek 2 písmeno a) § 148 Trestného zákona). K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. K poľahčujúcej okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) nebolo možné prihliadnuť, nakoľko obžalovaný jednak popieral zavinenie na smrti M. Z. a aj skutok oľutoval viac menej iba formálne, keď z jeho postoja je zrejmé, že ľutoval viac seba, ako smrť M. Z.. V súlade s ustanovením § 38 odsek 2 Trestného zákona sa tak súd pri ukladaní trestu mohol pohybovať v rámci celého zákonného rozpätia trestu odňatia slobody, ktoré v tomto prípade predstavovalo 9 až 12 rokov. V tomto rozpätí mu potom uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne. Pri určení výmery trestu sa súd opieral o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. V tomto smere súd poukazuje najmä na fatálny (nezvratný) následok jeho konania, na postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, ale aj na štruktúru osobnosti obžalovaného, ako bola charakterizovaná vo vyššie citovanom znaleckom posudku. Tiež prihliadol k motívu konania obžalovaného, kde je zarážajúce, že k smrti M. Z. došlo iba pre pár desiatok Eur. Vinu obžalovaného neoslabujú ani podnety resp. správanie sa samotnej M. Z. k obžalovanému, na ktoré aspekty poukazovala obhajoba, lebo pokiaľ obžalovaný nemal záujem o ďalšie spolužitie s ňou, mal veci riešiť výhradne právnou cestou. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody súd za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . Súd sa taktiež zaoberal otázkou, či okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného neodôvodňujú aplikáciu ust. § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Výnimočné okolnosti prípadu súd nezistil. A čo sa týka pomerov obžalovaného, že je po mozgovej príhode ochrnutý na jednu polovicu tela, čím obhajoba pred súdom argumentovala, k tomu treba uviesť, že toto zdravotné postihnutie má minimálne od roku 2004 (v tom roku stal sa poberateľom invalidného dôchodku), no nezabránilo mu to dopustiť sa súdeného skutku. Bolo by preto aplikačne nesprávne hodnotiť túto okolnosť ako výnimočnú a pripísať ju v prospech obžalovaného. Miernejší trest by podľa súdu nepostačoval ani na zabezpečenie ochrany spoločnosti, čím nie je splnená ani druhá podmienka predpokladaná ust. § 39 Trestného zákona, ktorá musí byť nutné splnená súčasne (kumulatívne). Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Prepadnutie veci - 1 ks čierna plastová trubka od vysávača na jednom konci opatrená kolenom - je odôvodnené tým, že ide o vec vo vlastníctve obžalovaného, ktorú použil na spáchanie trestného činu. Tento záver vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania a ani samotný obžalovaný ho nespochybňoval. Zároveň súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ktorý výrok je v takýchto prípadoch obligatórny. K výroku o náhrade škody Súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej F. Š. škodu vo výške 443,06 Eur, nakoľko tento nárok bol z jej strany riadne a včas uplatnený a v konaní pred súdom bol preukázaný. Nakoniec samotný obžalovaný tento nárok uznal čo do dôvodu aj výšky a verbalizoval snahu o jeho uhradenie.

So zvyškom nároku ju súd odkázal na civilný proces, lebo úhradu poplatku v sume 35 Eur nateraz nevedela zdokladovať a čo sa týka jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 Eur, ktorý nárok obžalovaný odmietol, k tomu treba uviesť, že rozhodnutie o tomto nároku predpokladá podrobnejšie (rozsiahlejšie) dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a neprimerane by ho predĺžilo. Obzvlášť potom vo väzobnej veci, ako je táto, kde je treba konať prednostne a urýchlene.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.