Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-651-2015.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/651/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom 949 60 Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpeného Mgr. Petrom Janíkom, advokátom so sídlom 955 01 Topoľčany, M. R. Štefánika 5, P.O.Box 68, proti žalovanému: K. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., C.. Š. XXX/X, o zaplatenie 57,64 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 5.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 89,24 %; o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19.10.2015, domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20,32 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej dodával žalovanému vodu z verejného vodovodu na odbernom mieste A. č. XXX. Základe nameraných hodnôt vodomerom č. XXXXXXX boli odporcovi tieto služby fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2013 na sumu 20,32 eura, splatná dňa 4.9.2013. Žalovaný na zaplatenie nereagoval, žalobca mu zaslal predžalobnú výzvu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP; vykonal dokazovanie oboznámením sa s o zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca podal žalobu a súdu predložil listinné dôkazy tak, ako je to uvedené vyššie.
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd vrátane dažďových vôd v kanalizáciou, táto zmluva je síce podpísaná oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, avšak nie je datovaná.
6. Žalobca dodával vodu žalovanému na základe zmluvy a žalovanému vystavil faktúru tak, ako je uvedené v žalobe (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2013 na sumu 20,32 eura, splatná dňa
4.9.2013). V uvedenej faktúre bola vyúčtovaná dodávka vody za obdobie od 19.4.2013 do 19.8.2013. túto faktúru žalovaný neuhradil, v dôsledku čoho žalobca oznámil žalovanému prerušenie dodávky vody a to predžalobnou upomienkou zo dňa 10.10.2013, pričom v prípade nezaplatenia dlžnej sumy žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky vody dňom 29.10.2013.
7. Pretože žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu ako fyzická osoba - spotrebiteľ, tento záväzkovo právny vzťah je potrebné posúdiť aj s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa.
8. Podľa § 28 ods. 3, ods. 5 a ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, účinného k 19.4.2013 (deň začatia dodávky vody, keďže súdu nie je známe, kedy bola uzatvorená písomná zmluva), (3) Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. (5) Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. (9) Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
9. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených faktúry za dodávku vody vo výške 20,32 eura za obdobie od 19.4.2013 do 19.8.2013 a zákonných úrokov z omeškania podľa faktúry uvedenej vyššie.
10. Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe. Súd má za to, že žalovaný neuhradil žalobcovi včas vyfakturovanú sumu za ním dodanú vodu.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu dodanej vody nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.
12. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné.
Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.
Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia určenej vo faktúre); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
13. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.2.2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10 c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Ku prvému dňu omeškania (t. j. prvý deň po splatnosti faktúry - 5.9.2013) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,5 % p.a.
14. Súdu nie je známe a žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, do 1.2.2013 alebo predtým (?), preto, v záujem ochrany spotrebiteľa - žalovaného, z dôvodu právnej istoty (súd si nemôže domýšľať skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo spisového materiálu), súd pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z termínu splatnosti faktúry a prvého dňa omeškania so zaplatením faktúry a úroky z omeškania ustálil podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.2.2013 (tieto potom predstavujú výšku 5,5 % p.a., čo je v prospech spotrebiteľa).
15. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku a žalobe vyhovel v rozsahu priznanej istiny a úrokov z omeškania, ako to vyplýva z výroku prvého tohto rozsudku, nakoľko žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne.
16. Súd žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ako to súd uvádza v odseku 14. tohto rozsudku.
17. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
18. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strany v konaní, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
19. V závere dáva súd žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
20. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní úspešný vo výške 94,62 % a neúspešný v časti 5,38 %. Ku dňu podania žaloby si žalobca uplatnil zaplatenie istiny 20,32 eura a príslušenstva vo výške 3,66 eura (775 dní omeškania x 8,5 % x 20,32 eura/36 500), pričom súd priznal žalobcovi zaplatenie istiny 20,32 eura príslušenstva vo výške 2,37 eura (775 dní omeškania x 5,5 % x 20,32 eura/36 500). Čiastočný úspech
vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Pomer úspechu a neúspechu sa vypočíta rozdielom úspechu a neúspechu a v danom prípade je to potom priznaných 89,24 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.