Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-401-2012.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/401/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. kpt. M. C. XX/X, zast. Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom, so sídlom AK M. R. Štefánika 638/56, Brezno, proti žalovaným v 1/ rade F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Z. P., v 2/ rade F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., v 3/ rade F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, Z. P. a v 4/ rade Y. U., nar. 06.XX.XXXX, bytom Q. 7, Z. P., zast. zákonnou zástupkyňou žalovanou v 3/ rade, všetci žalovaní zast. JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom AK Kiepka 80, Brezno, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia žalobcu, jeho otcom I. E., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 08.04.2011, n i e s ú d a n é.
II. Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 08.04.2011 poručiteľa I. E., zomrelého dňa XX.XX.XXXX.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal toho, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom I. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 08.04.2011, nie sú dané. Vo svojom zmenenom návrhu, ktorý bol súdom pripustený, sa namiesto neexistencie týchto dôvodov vydedenia domáhal určenia neplatnosti závetu rovnakého poručiteľa a listiny o vydedení. Žalobca svoju žalobu, v pôvodnom aj zmenenom znení, zdôvodnil tak, že jeho nebohý otec I. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, spísal dňa 08.04.2011 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Michala Capeka, so sídlom v Brezne, listinu o vydedení a závet. Dôvodom vydedenia malo byť, že žalobca o neho neprejavoval trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, pričom poručiteľ zároveň určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobca. Týmto poručiteľ vydedil oboch svojich synov, vrátane žalobcu a všetok svoj majetok odkázal (pôvodnej) žalovanej R. U.. Neobstoja však dôvody, ktoré boli uvedené v listine o vydedení, pretože vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom boli dobré. V dobe, keď býval poručiteľ vo svojom pôvodnom bydlisku v Piešťanoch, sa so žalobcom pravidelne navštevovali, komunikovali spolu, a to bez konfliktov či nedorozumení. Problémy v ich vzťahoch nastali po tom, ako si poručiteľ našiel novú partnerku, za ktorou sa presťahoval ďaleko od rodiny. Vtedy ich vzájomné vzťahy mierne ochladli, avšak nie pričinením žalobca, ale kvôli odmietaniu intenzívnejších kontaktov zo strany poručiteľa.
Žalobca v priebehu konania ešte raz zmenil žalobný návrh tak, že sa domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom I. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 08.04.2011 nie sú dané a zároveň sa domáhal určenia, že listina o vydedení zo dňa 08.04.2011 poručiteľa
I. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., L. XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bolo odňaté dedičské právo žalobcovi po poručiteľovi je neplatná. Aj táto zmena žaloby bola súdom pripustená.
Pôvodná žalovaná (neb. R. U.) žiadala návrh zamietnuť, a to v pôvodnej aj zmenenej podobe, pričom uviedla, že s I. E. st. žila niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a ona sa o neho starala až do jeho smrti. Žalobca sa o poručiteľa vôbec nezaujímal, nepomáhal mu, ani sa o neho nestaral. Pôvodná žalovaná v priebehu konania zomrela dňa XX.XX.XXXX, následne zomrel aj jeden z jej dedičov (syn Y. U.), ktorý najprv namiesto nej vstúpil do konania, na základe toho sa stranami sporu stali žalovaní, ako sú uvedení v záhlaví tohto rozhodnutia. Aj po druhej zmene žaloby zotrvali žalovaní na pôvodnom stavisku a žiadali žalobu zamietnuť, k druhému požadovanému určeniu (neplatnosť listiny o vydedení) uviedli, že na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, ako aj výsluchom svedkov B. E. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. M. C. XX/X, R., B. E. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 4, R., F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Z. P. - Q. a J. E., bytom D. XX, E. K., napokon aj listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Poručiteľ I. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XXX/XX, Y., otec žalobcu, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zanechal závet a listinu o vydedení, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej notárskej zápisnici notára JUDr. Michala Capeka, notára so sídlom Nám. M.R. Štefánika 19, Brezno, spísanej dňa 08.04.2011 pod sp. zn. N 29/11, NZ 12665/2011. V závete a listine o vydedení odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, príp. všetky jeho majetkové práva, ako aj všetky peňažné prostriedky, ktoré bude vlastniť v čase smrti, závetnej dedičke R. U., rod. P. (pôvodná žalovaná) a v prípade, ak by sa táto nedožila jeho smrti, za náhradnú dedičku ustanovuje R. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX, Y.. V listine zároveň pristúpil k vydedeniu svojich potomkov, ktorými sú jeho synovia I. E., nar. XX.XX.XXXX a R. E. ml., nar. XX.XX.XXXX, teda žalobca. Ako dôvod vydedenia uviedol, že o jeho osobu trvalo neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako jeho potomkovia o neho mali prejavovať, dlhodobo ho vôbec nenavštevujú, a to ani pri príležitosti jeho narodenín, menín, iných sviatkov a ani mu pri tejto príležitosti nenapísali, ako aj z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Poručiteľ napokon stanovil, že dôsledky vydedenia sa majú vzťahovať aj na všetkých prípadných potomkov ním vydedených synov I. a R. E..
Súd vypočul vyššie uvedených svedkov najmä za účelom zistenia toho, aké boli vzájomné vzťahy medzi žalobcom a jeho otcom v minulosti, ako aj v období pred smrťou poručiteľa. Podľa obsahu je možné výpovede svedkov rozdeliť do dvoch skupín. Svedkovia E. Q., ktorý je nevlastným synom poručiteľa, F. I., dcéra odporkyne, ďalej J. A., vnuk odporkyne, a J. E., synovec poručiteľa, zhodne vypovedali, že mali vedomosť o nezhodách a aj konfliktoch, ktoré vznikli medzi poručiteľom a žalobcom v období niekoľkých rokov pred jeho smrťou. Z ich výpovede súd zistil, že v minulosti, keď žalobca a jeho brat I. E. ml. boli ešte maloletými deťmi, došlo k rozvodu ich matky a poručiteľa, pričom poručiteľ si vtedy založil novú rodinu a oženil sa s matkou E. Q. a R. C.. V tom období vzťahy medzi ním a jeho dvomi vlastnými synmi vrátane žalobca neboli dobré, najmä starší syn I. poručiteľovi zazlieval, že sa s ich matkou rozviedol. K zlepšeným vzťahom žalobca a poručiteľa došlo až v období, keď sa aj žalobca rozviedol a oženil sa druhýkrát s manželkou B., vtedy spolu začali intenzívnejšie komunikovať a navštevovať sa. Po úmrtí druhej manželky poručiteľa v roku 1999 sa vzájomné kontakty medzi nimi ešte viac zintenzívnili, poručiteľ sa vtedy tešil z rodiny svojho syna R., navštevoval jeho aj jeho deti, svoje vnúčatá, a podľa možností ich aj občasne finančne podporil. Podľa výpovede týchto svedkov sa však práve v tomto období poručiteľ dozvedel o tom, že žalobca vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a v takomto stave býva agresívny a aj bije svoju manželku B.. Poručiteľ mu to mal viackrát vyčítať, kvôli čomu sa niekoľkokrát pohádali a jedna taká hádka skončila tým, že poručiteľ zo svojej návštevy u žalobca predčasne odišiel, keď už bola noc, pričom sa z Myjavy späť domov do Piešťan nemohol dostať nočným spojom a musel využiť taxík resp. ranný spoj. O tejto hádke sa mal zdôveriť svojmu dobrému kamarátovi Y. H., ktorý mu mal aj požičať bundu, keďže bolo vtedy chladno a robil mu spoločnosť až dokiaľ ráno neodcestoval do Piešťan. Y. H. mal vtedy poručiteľovi porozprávať čo vie o jeho synovi R., že nielen pije ale aj bije svoju manželku. Poručiteľ mal o svojej skúsenosti s takýmto správaním žalobcu povedať aj svedkovi E. Q., svojmu nevlastnému synovi. Pri ďalšej príležitosti, keď mal mať žalobca vypité a správal sa agresívne, prišla poručiteľova nevesta B. aj s malými deťmi k poručiteľovi na niekoľko dní do Piešťan, kde u neho
strávili časť vianočných sviatkov kvôli tomu, že žalobca sa správal agresívne a vyhodil ich z bytu, pričom sa vtedy správal nekontrolovane, rozbíjal veci a oni čakali pred bytom. O tejto skúsenosti vypovedal najmä svedok E. Q., ktorý stretol u poručiteľa počas vianočných sviatkov žalobcovu manželku B. spolu s deťmi, dozvedel sa, že sa mali s R. pohádať, že ich R. vyhodil z domu, lebo pil.
Po týchto skúsenostiach sa poručiteľ síce neprestal s rodinou svojho syna stýkať, avšak bolo to najmä vtedy, keď jeho syn nebol doma, príp. jeho pomoc bola len nepriama, formou peňažných darov alebo vecí. Od pôvodného zámeru poručiteľa predať byt v Piešťanoch a presťahovať sa do Myjavy do menšieho bytu a bližšie k svojmu synovi a jeho rodine nakoniec I. E. upustil a po nadviazaní známosti so žalovanou sa naopak presťahoval do Podbrezovej, s tým, že žil napokon v jednej domácnosti s odporkyňou (v Čiernom Balogu) až do svojej smrti. V tomto období už komunikoval so synom minimálne, hovoril najmä telefonicky s nevestou B., príp. so svojimi vnúčatami, keď mu títo zatelefonovali. Poručiteľ však žiadne stretnutia s nimi už neinicioval. Ohľadne jeho motivácie k takémuto postoju všetci uvedení svedkovia uviedli, že to bolo najmä kvôli sklamaniu zo syna R., ktorému viackrát pitie alkoholu vyčítal a chcel od neho, aby s tým prestal.
V tomto zmysle podala svoje písomné svedectvo aj R. C., nevlastná dcéra poručiteľa, ktorú sa však nepodarilo predvolať na pojednávanie, aby svoje svedectvo doplnila aj osobne pred súdom, toto zostalo iba v písomnej podobe.
Opačným spôsobom o vzťahoch žalobcu a poručiteľa vypovedali svedkovia B. E. st., B. E. ml. a I. E., teda žalobcova manželka a dve plnoleté deti, ktorí zhodne uvádzali, že v čase, keď poručiteľ býval v Piešťanoch, boli medzi ním a jeho synom aj ostatnou rodinou dobré vzťahy, často sa navštevovali, komunikovali spolu a aj si navzájom pomáhali, keď od poručiteľa najmä vnúčatá dostali vecný či peňažný dar, naopak poručiteľovi zase pomohli oni v prípade, že ho bolo treba odviezť na vyšetrenie k lekárovi či do nemocnice. Raz nastal naozaj problém v komunikácii, keď mal ísť poručiteľ na ďalší deň na vyšetrenie do Bratislavy a boli dohodnutí, že v predchádzajúci večer sa u nich zastaví na Myjave. Prišiel však neskoro, syn R. mu to vyčítal a vtedy sa poručiteľ urazil a odišiel, hoci ho volali späť. Na druhý deň pricestoval autobusom do Bratislavy, odkiaľ ho potom oni, teda žalobca s manželkou a dcérou, viezli do nemocnice autom. Určite ho v ten večer z bytu nevyhodil ani syn, ani nikto iný a hádka vznikla nie kvôli alkoholu, ale kvôli tomu, že poručiteľ prišiel až večer, po tom, ako ho celý deň čakali. To sa nepáčilo žalobcovi, ktorý predpokladal, že je to z dôvodu poručiteľovej sukničkárskej povahy (mal rôzne známosti s viacerými ženami), a preto mu žalobca vyčítal, že iné ženy sú mu prednejšie ako rodina. Keďže poručiteľ bol urážlivý, odišiel od nich a odmietol naďalej zostať. Kontakty boli v menšej intenzite vtedy, keď poručiteľ býval v Čiernom Balogu u žalovanej, ale ešte aj vtedy mu telefonicky volávali, hovorila s ním najmä manželka žalobcu, občasne aj vnučka, teda dcéra žalobcu. Je pravdou, že s R. poručiteľ nechcel hovoriť, ani si ho nepýtal k telefónu. Intenzívnejšie kontakty alebo pomoc, ktorú by mu mohli poskytnúť, avšak poručiteľ odmietal a najmä z toho dôvodu sa za ním vybrali do Čierneho Balogu len raz a aj vtedy poručiteľ nebol doma, pretože bol odcestovaný na Morave. Čo sa týka vzájomných vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom, tieto boli relatívne dobré. Ku koncu života poručiteľ s žalobcom nekomunikoval, avšak nie vinou žalobcu, pretože v skutočnosti ten problém s alkoholom nebol taký, ako to opisovali ostatní svedkovia v súdnom konaní. Žalobca si predtým vypil len občasne, aj to nie príliš, poručiteľ mu možno párkrát pitie vyčítal, ale nešlo o nejaké hádky medzi nimi. Vtedy, keď na niekoľko dní prišla manželka žalobca aj s deťmi s poručiteľom domov, tak to nebolo preto, že by žalobca pod vplyvom alkoholu nejako vyvádzal, išlo vtedy o normálnu manželskú hádku a u poručiteľa vtedy zostala s deťmi len dva dni, potom sa vrátila domov. Manželka žalobcu a jeho dcéra vo svojich výpovediach uviedli, že ak ostatní vypovedajú o nejakom probléme s alkoholom alebo o nejakej hádke, ktorá kvôli tomu mala medzi žalobcom a poručiteľom vzniknúť, potom sú to len svedectvá z počutia, ani jeden z týchto svedkov nebol prítomný pri nejakej konkrétnej hádke, ktorú by mohol medzi nimi dosvedčiť.
Prvá skupina svedkov tak potvrdila výpoveď pôvodnej žalovanej, ktorá s I. E. st. strávila posledné roky života v spoločnej domácnosti a uviedla, že sa o neho postarala ona, keď bolo treba, pretože v tých posledných rokoch už bol vážne chorý. V tomto období už vzťahy s žalobcom boli veľmi zlé, pričom poručiteľ jej rozprával o tom, že vtedy, keď mal ísť na vyšetrenie do Bratislavy, večer predtým mal byť u svojho syna R., ten bol opitý a pohádali sa a na druhý deň ho do nemocnice viezla B., teda jeho nevesta. Pôvodne sa naozaj chcel presťahovať do Myjavy, ale tie vzťahy sa tak pokazili, že nakoniec sa presťahoval do Brezna. Podľa vedomosti žalovanej bol až dvakrát vyhodený od nich do noci. V posledných rokoch života poručiteľ komunikoval už len s B., s ktorou telefonoval. Raz, keď volal R.,
pohádali sa, pretože R. od neho mal chcieť vtedy peniaze, že ho dá inak na súd, vtedy sa poručiteľ veľmi nahneval a nahnevane zakričal do telefónu, aby ho teda dal na súd, pričom bol aj voči synovi vulgárny. Vtedy bol poručiteľ tak rozrušený, že si musel vziať tabletku a bolo treba volať aj záchranku. Raz sa u nich R. s rodinou zastavil, keď boli na cestách, vtedy však poručiteľ nebol doma a keď sa domov vrátil, tak povedal, že je aj dobre, že sa s nimi nestretol, že už s nimi nechce mať nič spoločné a práve po týchto skúsenostiach, najmä po tej hádke cez telefón sa rozhodol spísať závet a listinu o vydedení.
Druhá skupina svedkov podporila tvrdenia žalobcu, ktorý uvádzal, že zlé vzťahy mal s otcom najmä po rozvode rodičov, keď najmä starší brat I. otca odmietal a neznášal ho. On sám však s otcom chcel mať lepšie vzťahy, napokon sa to aj podarilo, keď sa začali viac navštevovať, keď už mal aj žalobca svoju rodinu. Otcovi však vyčítal často jeho povahu, pretože bol sukničkár a mával rôzne vzťahy so ženami aj vtedy, keď bol ženatý so svojou druhou manželkou, aj neskôr po jej smrti. Vzájomne si pomáhali, v rokoch 2005 a 2006 mu vybavoval vyšetrenie, resp. hospitalizáciu a práve vtedy jeho otec uvažoval o predaji bytu v Piešťanoch s tým, že príde bývať do Myjavy. Keď sa napokon presťahoval do Čierneho Balogu, boli ho raz navštíviť, avšak vtedy nebol doma. Žalobca vtedy mal záujem o komunikáciu a vzájomné kontakty, ale tieto poručiteľ jednoznačne odmietal. Výpoveď žalobcu o povahe poručiteľa bola podporená výpoveďou svedkyne p. Y., ktorá opísala náklonnosť poručiteľa k nej v období po úmrtí jeho druhej manželky.
K charakterovým vlastnostiam žalobcu si súd vyžiadal aj správy od jeho dvoch posledných zamestnávateľov, a to spoločnosti MANARASPRINGS, s. r. o. z Myjavy a ML Produktion, s. r. o. taktiež z Myjavy, ktoré ho hodnotili veľmi pozitívne, tj. ako svedomitého a vzorového pracovníka s tým, že nebolo zistené, že by mal problémy s alkoholom. Podľa oznámenia obvodnej lekárky žalobcu, ktorá bola kontaktovaná (MUDr. Jarmila Kohoutová, všeobecná lekárka pre dospelých, Staromyjavská 59, Myjava), ho táto ošetruje od roku 1982, nepozná ho ako alkoholika, nikdy u nej nebol ošetrovaný pod vplyvom alkoholu, liečený bol len na bežné ochorenia. Zaznamenané bolo jedno vyšetrenie zo dňa 03.11.2008 na psychiatrickom oddelení, pre reaktívny stav s depresívnym ladením po problémoch v rodine. Záznam je aj o hospitalizácii na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnici Pezinok od 07.012.2012 - 03.02.2012 pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu v domácom prostredí. Od hospitalizácie sú vykonávané pravidelné 6-mesačné kontroly bez známok poruchy so stabilizovaným stavom. Na základe uvedeného bola súdom vyžiadaná aj správa z uvedenej hospitalizácie, na čo súdu odpovedala písomne Psychiatrická nemocnica, Malacká cesta 63, Pezinok, ktorá súdu doručila prepúšťaciu správu k hospitalizácii žalobca v dňoch 07.01.2012 - 03.02.2012.
V závere uvedenej prepúšťacej správy je celkovo zhodnotený žalobca ako 59-ročný pacient bez známej neuropsychiatrickej záťaže, psychiatricky prvohospitalizovaný pre poruchy správania v domácom prostredí, v zmysle heteroagresivity voči rodinným príslušníkom v opitosti. Pred tromi rokmi bol ambulantne psychiatricky liečený na reaktívny depresívny syndróm, podľa vlastných slov sa nevedel vyrovnať so vzťahom dcéry s o 27 rokov starším mužom arabského pôvodu. V priloženej dokumentácií je aj údaj o opakovaných zásahoch polície v domácom prostredí. U pacienta bola zistená psychomotorická instabilita, rozladenosť, podráždenosť a impulzivita, nízka frustračná tolerancia, v myslení difúzna paranoidita, v správaní heteroagresivita, chronický abúzus alkoholu, ktorý bol opakovane heteroanamnesticky potvrdený, pacient je však nekritický, abúzus alkoholu striktne neguje, popiera možné heteroagresívne správanie.
Na základe uvedeného bola žalobcovi predpísaná adekvátna liečba medikamentami a nariadené pravidelné kontroly v rámci ambulantného liečenia.
Zo správy Obvodného oddelenia PZ Myjava z 15.07.2014 vyplynulo, že v roku 2008 nebol zistený žiaden zásah tamojšieho policajného obvodného oddelenia, ktorého účastníkom by bola osoba žalobca.
Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, alebo ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že v období od roka 2008 sa vzťahy medzi poručiteľom I. E. st. a žalobcom pokazili do tej miery, že poručiteľ odmietal intenzívnejšie kontakty s
rodinou žalobcu, odsťahoval sa do vzdialenejšieho miesta bydliska, prestal svojho syna navštevovať a aj v prípade, že ho telefonicky kontaktovali a rozprávali sa s ním rodinný príslušníci žalobcu, teda poručiteľova nevesta, príp. vnučka, rozprával sa poručiteľ len s nimi a svojho syna si k telefónu nepýtal. V prípade telefonátu priamo od žalobcu došlo medzi nimi k hádke, príčinou mali byť peňažné nároky, ktoré si mal žalobca uplatniť voči poručiteľovi, takýto telefonát však žalobca poprel. V tomto období, teda od roku 2008 až do smrti poručiteľa dňa 14.07.2012 došlo len k jednému kontaktovaniu zo strany žalobca, a to v čase, keď cestoval s rodinou na dovolenku a zastavil sa v mieste bydliska poručiteľa, tento však nebol vtedy doma prítomný a tak sa nestretli.
Pokiaľ ide o dôvod vydedenia potomka z toho dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, tento predpoklad môže byť naplnený len v tom prípade, ak pomoc v uvedených životných situáciách bola potrebná a za danej situácie by sa správanie potomka javilo ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti je preto treba posudzovať aj so zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc. Existenciu alebo neexistenciu záujmu potomka je teda potrebné vždy hodnotiť vo vzťahu k objektívnym možnostiam na jeho strane. V prípade skutočného záujmu je potom rozhodujúce, či prípadný nezáujem nepramenil z toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka a či o akýkoľvek kontakt vôbec poručiteľ stál.
Z vykonaného dokazovania, ako je zhrnuté vyššie, vyplynulo, že po odsťahovaní poručiteľa do vzdialenejšieho miesta bydliska samotný poručiteľ prestal mať záujem o akýkoľvek kontakt so svojim synom - žalobcom, nechcel sa s ním stretávať osobne a nechcel s ním hovoriť ani telefonicky. Odmietal akýkoľvek kontakt a v čase spísania závetu a listiny o vydedení tento stav odmietania trval. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že v čase spísania týchto listín poručiteľ už mal vážne zdravotné problémy, potreboval potrebnú pomoc a opateru (najmä sprevádzanie a odvoz na vyšetrenia a prípadné hospitalizácie), ktorá mu bola v tom čase poskytovaná zo strany jeho družky, pôvodnej žalovanej v tomto konaní, resp. zo strany jej rodinných príslušníkov. Aj v tomto prípade je zrejmé, že uvedenú pomoc neposkytoval poručiteľovi žalobca, avšak takéto konanie žalobcu nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi, keďže jeho pomoc nebola poručiteľom žiadaná, žalobca ani objektívne nemohol poskytovať každodennú starostlivosť o poručiteľa v dôsledku vzdialených bydlísk, pričom vzdialenosť medzi nimi bola zámerne vyvolaná konaním poručiteľa, a žalobca ani nebol o podrobnostiach zdravotného stavu poručiteľa akokoľvek informovaný, či už zo strany samotného poručiteľa alebo iných osôb.
Z týchto dôvodov súd považoval žalobný návrh za dôvodný a určil, že dôvody vydedenia uvedené v predmetnej listine neboli v čase jej spísania dané.
V otázke druhej časti žalobného petitu, a to určenia neplatnosti listiny o vydedení súd nemohol uznať argument žalovanej strany ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti listiny o vydedení, keďže na podanie žaloby o neplatnosť listiny boli odkázaní v dedičskom konaní (po poručiteľovi I. E. st.) pred notárom JUDr. Štefanom Demianom ako súdnym komisárom, v konaní pod sp. zn. 4D/434/2012, Dnot 129/2012. V zápisnici o prejednaní dedičstva zo dňa 04.10.2012 sa výslovne uvádza, že ak listinu o vydedení dediča nebudú akceptovať, budú odkázaní uznesením súdu ako tí účastníci, ktorým svedčí menej dedičské právo vzhľadom na formálne a obsahové náležitosti uvedené listiny, aby v lehote 30 dní podali príslušnú žalobu o neplatnosť listiny o vydedení, príp. aj o neplatnosť závetu.
Vzhľadom na takýto postup súdneho komisára tak súd považoval za splnenú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a od 01.07.2016 v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
Súd však zároveň konštatoval nedôvodnosť žalobného návrhu v tejto časti z toho dôvodu, že predmetná listina v zmysle ustanovení § 34 a nasl. OZ a ustanovení § 469a ods. 3 OZ vykazuje všetky znaky platného právneho úkonu a netrpí žiadnou formálnou ani obsahovou vadou. Spísaná bola formou notárskej zápisnice a bolo v nej určito a zrozumiteľne vyjadrené, z akých dôvodov poručiteľ svojich potomkov vydeďuje - napokon ani dôvody neplatnosti, na ktoré sa žalobca odvolával nespočívali v takýchto formálnych, či obsahových nedostatkoch listiny, ale v skutočnosti, že dôvody vydedenia neboli v tomto prípade dané. Súd sa však s takouto argumentáciou nestotožnil a zdôrazňuje, že neexistencia
dôvodov, teda faktický rozpor medzi obsahom listiny o vydedení a skutočnými pomermi, panujúcimi medzi poručiteľom a dedičmi, nie je dôvodom neplatnosti listiny o vydedení, len jej neúčinnosti. Znamená to teda, že aj napriek platnému právnemu úkonu, ktorý urobil pred úmrtím poručiteľ, vydedený dedič sa nakoniec stáva riadnym dedičom akoby vydedený nebol. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď bol konštatovaný polovičný úspech na obidvoch stranách sporu, preto žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.